Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/175/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad D. XXX, 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad D. 388, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2016, č. k. 9C/230/2013-256 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 9C/3730/2012 z 19. 01. 2012 a sp. zn. 3C/3792/2012 z 19. 01. 2012 a žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 4, písm. r) ods. 5, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2004 do 28. 02. 2010, § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. O rozhodcovskom konaní, § 41 ods. , § 54b cit. zákona v znení platnom od 01. 01. 2015. Konštatoval, že žalobkyne podali žalobu v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, keď žalobkyni v 1. rade bol doručený 12. 08. 2013 a žalobkyni 2. rade 13. 08. 2013 a žaloba (návrh) bola doručená súd dňa 10. 09. 2013. V konaní mal preukázané, že strany sporu uzatvorili poistné zmluvy, v ktorých žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyne boli spotrebiteľmi, teda v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola dojednaná individuálne. Odpoveď súd našiel v § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednanie sa nepovažujú také, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru, že by spotrebiteľ mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 spočívalo na žalovanom. V danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a preto sa súd nestotožnil s jeho názorom prezentovaným v priebehu konania, že zabezpečil individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Poznamenal, že poistné zmluvy sú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, ktoré sa týka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, pretože v XV. časti VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní. Súčasťou VOP je časť XVII. - Záverečné

ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania, ktoré v bode 3 formulujú vôľu strán podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré je chápané ako rozhodcovská doložka. Predmetné ustanovenie podľa súdu je v neprospech spotrebiteliek, pretože ho nemohli pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. O platnú doložku by išlo v prípade individuálneho dojednania, keby mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a dôsledky tohto dojednania. Rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní, čím odníma spotrebiteľovi právo domáhať sa práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa § 53 ods. 5 spôsobuje jej neplatnosť. V tomto smere poukázal na rozsiahlu judikatúru a právne závery vyslovené v uzneseniach NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 19. 01. 2013, 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 a ďalších. Ďalej uviedol, že osobitným zmluvným dojednaním bez uvedenia čísla nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednanie je súčasťou všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a náležitom poučení a informovaní žalobcov ako spotrebiteľov o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania bez uvedenia čísla sú súčasťou poistných podmienok a súčasťou uzavretých poistných zmlúv, vylučuje prijať záver o náležite dojednanej zmluvnej podmienke. Na tom nič nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá však nad akúkoľvek pochybnosť potvrdila, že zo strany žalovaného nebola inštruovaná, aby klientky - žalobkyne poučila, akým spôsobom sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú medzi stranami sporu, aj napriek jej vyjadreniu o poučení, že keď nebudú splácať poistné, rozhodne rozhodcovský súd. Z výpovede svedkyne bolo preukázané, že oboznámila žalobkyne s obsahom zmluvy a inštruovala ich, kde majú zmluvu podpísať rovnako tak ako aj v prípade Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta z 30. 08. 2010 a 28. 07. 2010. Týmto postupom bolo žalobkyniam ako spotrebiteľkám odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože rozhodcovská doložka im bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ich podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1, 2, 4 zák. č. 244/2003 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV VPP a Osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľná a teda neplatná, bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 cit. zákona v znení účinnom od 01. 01. 2015. Súd ďalej konštatoval, že nevykonal výsluch žalovaným navrhnutým svedkom Talánom, pretože má poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi žalovaným a klientmi a navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatváraní poistných zmlúv, preto jeho výsluch nepovažoval za potrebný. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že žaloba nemá zákonom požadované náležitosti. Žalobkyne boli v konaní oslobodené od platenia súdnych poplatkov, preto žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok za žalobu 331,50 eura podľa § 2 ods. 2 položky písm. c/ Sadzobníka poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby a priznania náhrady trov celého konania. Dôvodil nepreskúmateľnosťou rozsudku, nesprávnymi skutkovými závermi a nesprávnym právnym posúdením veci. Závery súdu, že rozhodcovská doložka je neplatná a neprijateľná zmluvná podmienka považoval za nedostatočne odôvodnené s dôsledkom arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku. Poukázal na to, že žalobkyne podpisom na konci Všeobecných poistných zmlúv potvrdili, že si ich prečítali, vyslovili s nimi súhlas a obdržali jedno vyhotovenie, teda podpísali nielen poistnú zmluvu, ale aj VPP. Vo Všeobecných poistných podmienkach bolo dojednané, že zmluvné strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku mohol poistník v lehote 30 dní od podpísania poistnej zmluvy odmietnuť bez toho, aby bol dotknutý, alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku sú oddeliteľné od zvyšku poistnej zmluvy, a teda dojednanie rozhodcovskej doložky mohli navrhovateľky ovplyvniť. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. VPP bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, ktorá vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú. Poukázal, že výpoveďou svedkyne bolo preukázané, že žalobkyne boli ňou poučené, že keď nebudú riadne splácať poistné, rozhodne o ich dlhu rozhodcovský súd. Ďalej uviedol, že osobitné dojednania môže poistník prijať alebo neprijať, teda má dve alternatívy. Dôsledkom individuálnej voľby - výberu poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná

zmluvná podmienka. Preto dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia. Mohli ju ovplyvniť bez toho, aby ovplyvnili zvyšok poistného vzťahu. Mal za to, že súd rozhodol v rozpore so zásadou „iura novit curia“, a nekonal eurokonformne pri konštatovaní svojich právnych záverov. Za vadu považoval aj opomenutie aplikácie správnej právnej normy na zistený skutkový stav, judikátu ESD-C 479/99 a ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku. Z rozhodnutia súdneho dvora vyplýva, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou, musí sa prihliadať na všetky okolnosti uzatvorenia zmluvy a hlavne, či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný prostriedok. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie opomenutie povinnosti vyplývajúcej z § 181 ods. 2 a nevykonanie výsluchu svedkom Ing. Talánom, ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania poistnej zmluvy, predkladanie ponuky na uzavretie zmluvy a pod. Pokiaľ súd aplikoval smernice 93/13/EHS, bol povinný interpretovať a aplikovať normy v súvislosti s prihliadnutím na zámer smernice, obsiahnutý v jej 19 odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka a to pre neúplnú implementáciu smernice do právneho poriadku. Ďalej poukázal na ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01. 01. 2015, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01. 01. 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd mal za to, že s poukazom na citované ustanovenie sa právne postavenie účastníkov súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, žalobkyne nie sú zaviazané povinnosťou uloženou v rozhodcovskom rozsudku a on nemôže uplatňovať nárok priznaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom v exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu oprávneným záujmom žalobkýň nemôže byť ich účastníctvo v ďalšom súdnom konaní, ktoré by hypoteticky pokračovalo po zrušení rozhodcovského rozsudku.

3. Žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, dôkladne sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k správnym skutkovým záverom.

9. V posudzovanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyne dňa 10. 09. 2013 podali na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia rozsudkov Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C3730/2012 z 19. 01. 2012 a sp. zn. 3C3792/2012 z 19. 12. 2012 s poukazom na to, že v poistnej

zmluve, ktorú so žalovaným uzatvorili, bola dohodnutá rozhodcovská doložka, z ktorej vyplývalo, že je súčasťou zmluvy v rámci Všeobecných poistných podmienok, obsiahnutá v časti XV podmienok, ktorá je neplatná. To má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže konanie nemalo prebehnúť pred rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, dojednanie o nej bolo zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach v niekoľkých bodoch. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3C/230/2013-204 zo dňa 13. 05. 2015 tak, že žalobe vyhovel a zrušil vyššie citované rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd uznesením č. k. 8Co/918/2015-242 zo dňa 05. 05. 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie danú vec posúdil podľa zák. č. 255/2004 Z. z. O rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 01. 01. 2015, pričom mal aplikovať v zmysle § 54b ods. 1 citovaného zákona v zmysle novely č. 125/2016. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol preskúmavaným rozsudkom, keď žalobe opätovne vyhovel konštatujúc, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná, pričom vec v zmysle usmernenia odvolacím súdom posúdil podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a/, bod 1, 2, 4 zák. č. 244/2002 Z. z. O rozhodcovskom konaní, v znení platnom od 01. 01. 2015.

10. Odvolací súd sa po prejednaní veci odklonil od svojho právneho názoru vysloveného v uznesení č. k. 8Co/918/2015-342 z 05. 05. 2016, že daný prípad je potrebné posúdiť v zmysle § 54b ust. zák. č. 244/2002 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2015. Ustanovenie § 54b, ktorým bol novelizovaný zák. č. 244/2002 Z. z. od 01. 01. 2015 je aplikovateľné na nové (novovytvorené) Stále rozhodcovské súdy, ktoré musia byť zriadené podľa nových predpisov a na prebiehajúce spory sa majú aplikovať primerane. V posudzovanej veci sporné rozsudky boli vydané Stálym rozhodcovským súdom dňa 19. 01. 2012, ktorý bol zriadený zákonom 244/2002 platnom v znení do 31. 12. 2014, preto podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné aplikovať zák. č. 244/2002 Z. z. v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, k 15. 01. 2012 tak, ako to učinil súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 9C/230/2013-2004 z 13. 05.2015. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že rozhodovaním rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čoho dôsledkom je v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu v Košiciach.

11. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie vyslovil svoje závery popísané v odseku 1. Dôsledkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces a táto skutočnosť by bola dôsledkom postupu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie presvedčil a správne vyhodnotil dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi, rozhodnutie je vyčerpávajúce a presvedčivé, súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, prečo túto nepovažoval za individuálne dohodnutú a to s ohľadom aj na argumenty a námietky žalovaného uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že žalovaný nepreukázal nad všetku pochybnosť, že žalobkyne boli riadne poučené a boli im vysvetlené dojednania rozhodcovskej doložky a jej dôsledky, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Súd prvej inštancie dostatočne, jasne a logicky vysvetlil, prečo nepovažuje vyjadrenie svedkyne za právne významné, t. j. preukazujúce tvrdenie žalovaného o poučení žalobkýň ako spotrebiteliek o dôsledku uzatvorenia rozhodcovskej doložky, a preto je potrebné vychádzať z toho, že nakoľko žalovaný nepreukázal, že zmluvné ustanovenia boli dohodnuté individuálne, nepovažujú sa za individuálne dojednané (§ 52 ods. 3 , pričom v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 . Ani výsluch svedka navrhovaného žalovaným by tieto pre posúdenie veci právne významné skutočnosti nezmenil, nakoľko nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy, túto podľa vlastného vyjadrenie výslovne uzatvárala svedkyňa R. A., ktorej výpoveď súd prvej inštancie správne vyhodnotil.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam by patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko im v tomto štádiu konania trovy konania nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .