Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-381-2015.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/381/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: O. L., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. F. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 681,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 304,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 75,21 Eur od 19.06.2009 do 20.02.2012, zo sumy 66,11 Eur od 21.02.2012 do 20.03.2012, zo sumy 75,69 Eur od 19.07.2009 do 20.03.2012, zo sumy 41,80 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 174,61 Eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 88,41 Eur od 19.09.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 11.05.2012 pôvodne Okresnému súdu Bratislava I, ktorý následne postúpil vec tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 681,51 Eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 75,21 Eur od 19.06.2009 do 20.02.2012, zo sumy 66,11 Eur od 21.02.2012 do 20.03.2012, zo sumy 41,80 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 75,69 Eur od 19.07.2009 do 20.03.2012, zo sumy 174,61 Eur od 19.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 88,41 Eur od 19.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 376,69 Eur od 18.10.2009 do zaplatenia.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení spoločnosť Slovak Telekom, a. s. poskytla žalovanej telekomunikačné služby, ktoré jej boli fakturované v sume 75,21 Eur faktúrou splatnou dňa 18.06.2009, v sume 75,69 Eur faktúrou splatnou dňa 18.07.2009, v sume 174,61 Eur faktúrou splatnou dňa 18.08.2009, v sume 88,41 Eur faktúrou splatnou dňa 18.09.2009 a v sume 376,69 Eur faktúrou splatnou dňa 17.10.2009. Žalovaná faktúry neuhradila, pričom nárok na ich zaplatenie bol žalobcovi aj s príslušenstvom postúpený spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011. Po postúpení žalovaná uhradila dňa 20.02.2012 sumu 9,10 Eur a dňa 20.03.2012 sumu 100,- Eur.
3. Podaním zo dňa 01.12.2015 doručeným súdu dňa 04.12.2015 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal od žalovanej už len zaplatenie sumy 413,92 Eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 75,21
Eur od 19.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 75,69 Eur od 19.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 174,61 Eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 88,41 Eur od 19.09.2009 do zaplatenia (podanie č. l. 47 spisu). Uznesením zo dňa 17.02.2016 č. k. 20C/381/2015 - 50 súd preto zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 413,92 Eur s príslušenstvom.
4. Súčasne vzhľadom na obsahovú stránku podania žalobcu zo dňa 01.12.2015, išlo nielen o čiastočné späťvzatie žaloby, ale aj o rozšírenie žaloby ohľadne úrokov z omeškania, keďže v tomto podaní žalobca požadoval úroky z omeškania z jednotlivých žalovaných súm od 19. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia v porovnaní s tým ako tieto úroky pôvodne v žalobe požadoval so zohľadnením čiastočných úhrad žalovanou v sume 9,10 Eur a 100,- Eur. Súd vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 143 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uznesením pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o zaplatenie úrokov z omeškania až do zaplatenia, ktoré uznesenie súd vyhlásil dňa 10.08.2017 v súvislosti s vyhlásením rozsudku v tejto veci.
5. Predmetom konania potom zostalo zaplatenie sumy 413,92 Eur s príslušenstvom v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby realizovaného žalobcom podaním zo dňa 01.12.2015.
6. Žalovaná si na adrese trvalého pobytu, ktorú má evidovanú v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzala, inú jej adresu sa zistiť nepodarilo. Preto súd podľa § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 16.06.2017.
7. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
8. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 19.03.2009 dve zmluvy o pripojení - jedna sa týkala zriadenia a poskytovania telefonického pripojenia (program Uni 20) a druhá poskytovania vysokorýchlostného internetu (program 4G Turbo 2), teda týmito zmluvami sa menovaná spoločnosť zaviazala poskytovať žalovanej dojednané elektronické komunikačné služby. Podľa predložených faktúr boli potom žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby fakturované faktúrou v sume 75,21 Eur so splatnosťou dňa 18.06.2009, v sume 75,69 Eur so splatnosťou dňa 18.07.2009, v sume 174,61 Eur so splatnosťou dňa 18.08.2009 a v sume 88,41 Eur so splatnosťou dňa 18.09.2009. Faktúrou splatnou dňa 17.10.2009 neboli žalovanej fakturované telekomunikačné služby, ale vyúčtované k úhrade zmluvné pokuty v sume 376,69, ohľadne tejto faktúry však žalobca zobral žalobu späť.
9. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávok zo žalovaných faktúr zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 (č.l. 35 spisu) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ oboch zmlúv o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi (či ešte predtým jeho právnemu predchodcovi) viac než ním uvedené sumy 9,10 Eur dňa 20.02.2012 a 100,- Eur dňa 20.03.2012 a je preto povinná zaplatiť žalobcovi sumu 304,82 Eur (75,21 Eur + 75,69 Eur + 174,61 Eur + 88,41 Eur mínus uhradená suma 109,10 Eur) predstavujúcu cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, keď nebolo predložené súdu žiadne iné tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovanej zaplatiť uvedenú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Žalobca síce žiadal po čiastočnom späťvzatí zaplatenie sumy 413,92 Eur s príslušenstvom, no zabudol zohľadniť žalovanou realizované úhrady, ktoré znížili jej záväzok len na sumu 304,82 Eur a preto v prevyšujúcej časti súd musel žalobu zamietnuť.
10. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Žalovaná sa so zaplatením jednotlivých faktúr dostala do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po splatnosti tej - ktorej faktúry, od ktorého dňa má žalobca právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v správnej výške 9 % ročne (pretože v dobe od 13.05.2009 do 13.04.2011 predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 1 % ročne), no ani tu nezohľadnil čiastočné úhrady žalovanej, preto má nárok na úroky z omeškania len v nasledovnom rozsahu: zo sumy 75,21 Eur od 19.06.2009 do 20.02.2012 (úhrada sumy 9,10 Eur), zo sumy 66,11 Eur (75,21 Eur mínus 9,10 Eur) od 21.02.2012 do 20.03.2012 (úhrada sumy 100,- Eur, čím došlo k úhrade celej faktúry splatnej dňa 18.06.2009 a zvyšok v sume 33,89 Eur (100,- Eur mínus 66,11 Eur) treba potom započítať na druhú faktúru splatnú dňa 18.07.2009), zo sumy 75,69 Eur od 19.07.2009 do 20.03.2012, zo sumy 41,80 Eur (75,69 Eur mínus 33,89 Eur) od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 174,61 Eur od 19.08.2009 do zaplatenia a zo sumy 88,41 Eur od 19.09.2009 do zaplatenia.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 681,51 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 304,82 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 45 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 55 %. Úspech žalovanej je prevažujúci, pričom trovy konania jej nevznikli a tak súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
13. Napokon súd musel rozhodnúť aj o trovách občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, nakoľko tento subjekt ešte ako vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu žalovanej v zmysle predchádzajúcej procesnej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01.07.2016, pričom následne v zmysle § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku súhlas žalovanej s jeho účasťou nepredložil. Súd potom vyslovil, že tomuto občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznáva, keď tento subjekt len oznámil svoj vstup do konania dňa 16.09.2014, žiaden iný úkon už potom nevykonal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.