Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Belet s.r.o., so sídlom Kollárová 55, Martin 036 01, IČO: 35 777 303 právne zastúpený Mgr. Martinom Guttmannom, MBA, advokátom so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava 1, proti žalovanej: O.. S. E., F.. XX.X.XXXX, T. T. XXXX/X, XXX XX E., Š. Z. J. zastúpená právnym zástupcom Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej Armády 1, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 145.854,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 145.854,- € s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností konateľa spoločnosti s ručeným obmedzením. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť žalobcu bola založená dňa 24.9.1993 pod obchodným menom DESTA s.r.o. a 28.3.2006 došlo k zmene obchodného mena na BELET s.r.o. Žalobca sa zaoberá predajom manipulačnej techniky náhradných dielov a servisom manipulačnej techniky.

2. Žalovaná pôsobila od 24.9.2003 do 28.2.2010 ako konateľka žalobcu a manžel žalovanej O.. E. E., bol zamestnancom žalobcu od 1.1.2003 do 31.3.2010 vo funkcii obchodného riaditeľa. 17.6.2003 sa žalovaná spolu so svojím manželom stali konateľmi a spoločníkmi spoločnosti VYVOND s.r.o., ktorá vznikla 27.2.2001. Pri hĺbkovej kontrole u žalobcu boli zistené hrubé nedostatky pri správe majetku a obchodnej činnosti a tiež bolo zistené, že spoločnosť VYVOND s.r.o., v ktorej je žalovaná spoločníčkou spolu so svojím manželom používa všetky materiály potrebné ku komplexnej výrobe produkovanej rady výrobkov spoločnosti BELET a.s. - materskej firmy spoločnosti BELET s.r.o.. Ďalej na základe kontroly účtovníctva bolo zistené, že v období rokov 2005 až 2009 sa časť objednávok získaných pracovníkmi obchodného oddelenia žalobcu od jeho zákazníkov, následne priamo realizovala žalobcom, avšak s podstatne nižšou cenou ako bola uvedená v produktovom katalógu. Ďalšia časť predmetných objednávok sa realizovala prostredníctvom spoločnosti VYVOND s.r.o., ktorej je spoločníčkou a štatutárom žalovaná, ktorá bola do roku 2010 aj konateľkou žalobcu a rovnako je spoločníkom a štatutárom v tejto spoločnosti jej manžel O.. E. E., ktorý bol do roku 2010 aj obchodným riaditeľom žalobcu. Žalobca pod vedením žalovanej a s jej plným vedomím tak predával tovar personálne prepojenej spoločnosti VYVOND s.r.o. za podmienok, ktoré boli pre neho nevýhodné. Výrobky boli spoločnosti VYVOND s.r.o. predávané s nulovou, resp. s neprimerane nízkou maržou v porovnaní s predajmi iným odberateľom. Spoločnosť VYVOND s.r.o. takto výhodne nadobudnutý tovar so ziskom predávala konečným zákazníkom, ktorí boli získaní pracovníkmi obchodného oddelenia

žalobcu. Konaním žalovanej, jej vedomým zanedbaním a porušením zákonných povinností ako konateľa spoločnosti s ručeným obmedzením vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku za obdobie rokov 2005 -2009 vo výške 112.322,- €.

3. Ďalej bol z účtovníctva a zo mzdového prehľadu výplat zistené, že v rokoch 2005 - 2009 dochádzalo k vyplácaniu neúmerne vysokých a neoprávnených prémií manželovi žalovanej O.. E. E. nad rámec pracovnej zmluvy. Uvedeným vyplácaním odmien došlo k neoprávnenému zníženiu zisku žalobcu, čím mu vznikla škoda. Uvedené mzdy a odmeny schvaľovala konateľka žalobcu O.. E., pričom k odmeňovaniu O.. E. nad rámec pracovnej zmluvy, aj napriek tomu, že predaje výrobkov žalobcu boli vykonávané s úmyselne nízko určenou maržou, čiže nevýhodne. Takto vznikol žalobcovi ušlý zisk, ktorý spočíval v rozdiele medzi oprávneným nárokom zamestnanca O.. E. podľa pracovnej zmluvy a odmien vyplatených nad rámec za jednotlivé roky 2005 - 2009 v celkovej sume 33.532,- €.

4. Procesným návrhom doručeným súdu dňa 5.10.2015 učinil žalobca dva procesné návrhy a to čiastočné späťvzatie žalobného návrhu, keď uviedol, že vzhľadom na plynutie premlčacej doby si žalobca uplatňuje škodu vo forme ušlého zisku, ktorý predstavuje rozdiel cien vzniknutý v dôsledku predaja tovaru spoločnosti VYVOND s.r.o. s nižšou maržou, ako bola bežná marža pri predaji konečným spotrebiteľom a následného predaja takto výhodne zakúpeného tovaru spoločnosťou VYVOND s.r.o. ďalším odberateľom, pričom si uplatňuje túto škodu vo forme ušlého zisku len za roky 2008 a 2009 celkom v sume 29.982,39 €, v zostávajúcej časti berie svoj návrh späť a ďalej uviedol že škodu, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným vyplatením mzdy, nad rámec pracovnej zmluvy O.. E. uplatňuje tiež len za roky 2008 v sume 754,56 € a za rok 2009 v sume 1.198,36 €. Celkom teda škoda, ktorú si v tomto konaní uplatňuje predstavuje sumu 31.935,31 €. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2015 na otázku samosudkyne uviedol, že v zostávajúcej časti oproti pôvodnej žalobe berie žalobu späť, aj včetne prislúchajúcich úrokov z omeškania. V písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 5.10.2015 tiež skutkovo vymedzil v čom spočíva ušlý zisk žalobcu a toto skutkové vymedzenie bolo rozdielne od pôvodnej žaloby, pričom dňa 5.10.2015 uviedol, že ušlý zisk žalobcu predstavuje rozdiel cien vzniknutý v dôsledku predaja tovaru od spoločnosti BELET s.r.o. spoločnosti VYVOND s.r.o., ako bola bežná cena pri predaji končeným spotrebiteľom a následného predaja takto výhodne zakúpeného tovaru spoločnosťou VYVOND s.r.o. ďalším odberateľom. Súd takúto zmenu skutkových tvrdení, ktoré považoval za zmenu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní dňa 20.11.2015. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie, rovnako na pojednávaní konaného dňa 20.11.2015 súd konanie v časti istiny 113.918,69 € a 9 % úroku z omeškania, zo sumy 113.918,69 € od 3.5. 2012 do zaplatenia zastavil. Na pojednávaní toto uznesenie bolo vyhlásené a účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto uzneseniu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a dňa 20.11.2015 vo veci rozhodol rozsudkom tak, že:

6. Žalovaná, je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.963,84 €, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 13.963,84 € od 10.11.2012 do zaplatenia.

7. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

8. Rozhodnutie o trovách konania súd ponecháva na lehotu 30 - tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. V odôvodnení rozsudku súd sa najprv zaoberal vznesenou námietkou premlčania, konštatoval premlčaciu dobu štyri roky, pričom premlčacia doba na náhradu škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Uviedol, že keďže žaloba bola podaná 3.5.2012, tak nároky za roky 2005, 2006, 2007 považoval okresný súd za premlčané, pričom sám žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a konanie bolo zastavené. Vo vzťahu k roku 2008 súd uviedol, že žalobca sa mohol o škode dozvedieť prostredníctvom Valného zhromaždenia 31.3.2009 a keďže žaloba bola podaná 3.5.2012, tak nárok na náhradu škody za roky 2008 a 2009 súd nepovažoval za premlčané.

10. Ďalej sa súd venoval základným atribútom škody, kde v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak žalovaná ako konateľka žalobcu predávala manipulačnú techniku spoločnosti VYVOND s.r.o., v ktorej bola

spoločníčkou a až táto spoločnosť následne predávala manipulačnú techniku konečným odberateľom s dosiahnutým ziskom, tak tento zisk, ktorý dosiahla spoločnosť VYVOND s.r.o. mal byť ziskom spoločnosti Belet s.r.o. Týmto bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody titulom ušlého zisku. Uplatňovanou škodou boli tiež vyplatené odmeny manželovi žalovanej, pričom bolo preukázané, že došlo k porušeniu právnej povinnosti, lebo odmeny boli vyplatené v rozpore s pracovnou zmluvou, pričom za účtovníctvo spoločnosti zodpovedala práve žalovaná, ktorá tieto odmeny O.. E. vyplatila. Medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou súd mal za preukázanú príčinnú súvislosť. V obidvoch prípadoch výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom.

11. Ohľadom právnym zástupcom žalovanej namietaného nesplnenia zakročovacej povinnosti podľa ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa tohto ustanovenia, osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie, alebo zmiernenie škody. Osobou, ktorej hrozila škoda bola právnická osoba Belet s.r.o., za ktorú koná konateľ ako štatutárny orgán, z čoho vyplýva, že povinnosť zakročiť proti škode má práve konateľ a keďže škoda bola spôsobená práve konateľkou právnickej osoby, nemožno aplikovať ustanovenie § 384 a takúto zakročovaciu povinnosť podľa prvostupňového súdu by malo eventuálne Valné zhromaždenie zastúpené spoločníkom pánom F., v kompetencii ktorého bolo odvolať žalovanú z funkcie konateľky, čo sa stalo vo februári 2010. Ak tak Valné zhromaždenie neurobilo skôr, je to zodpovednosť spoločníkov voči spoločnosti s ručením obmedzeným.

12. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná, namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, nedostatočné odôvodnenie, odňatie možnosti konať pred súdom a ďalšie.

13. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 13.963,84 € s príslušenstvom zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia zvýraznil, že za rok 2008 podľa vymedzenia uplatneného nároku žalobcom a to nielen v samotnej žalobe, ale aj v jej prílohách a následnom písomnom vyjadrení žalobcu bol nárok uplatnený za škodu, ktorá mala vzniknúť pri predaji siedmych vysokozdvižných vozíkov. Týmto nárokom je súd viazaný . Krajský súd zvýraznil, že nárok žalobcu na náhradu škody z predaja ďalších štrnástich vysokozdvižných vozíkov za rok 2008 nie je predmetom prebiehajúceho konania. Tiež poukázal na to, že pri výpočte ušlého zisku okresný súd spočítal zisk za rok 2008 so stratou za rok 2009. Pokiaľ ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka Krajský súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 618/2001 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 307/2006 a uviedol, že žalobca ako osoba, ktorej hrozila škoda bol povinný uskutočniť opatrenia v záujme odvrátenia jej vzniku a zmiernenia následkov. Túto povinnosť nemožno vo vzťahu k žalobcovi personifikovať výlučne do osoby konateľa. Vôľa právnickej osoby, ktorú navonok prejavuje je jej štatutárny orgán sa však spravidla vytvára v najvyššom orgáne právnickej osoby, ktorým je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným jej Valné zhromaždenie. V prejednávanom prípade z úplného výpisu z Obchodného registra na žalobcu vyplýva, že O.. L. F. bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti od 29.11.1999 do 7.5.2010, teda v celom rozhodnom období, počas ktorého mala žalobcovi činnosťou žalovanej vzniknúť škoda. Podľa názoru Krajského súdu v danom čase O.. F., ako jediný spoločník spoločnosti Belet s.r.o. bol ako jediný spoločník vykonávajúci zároveň pôsobnosť valného zhromaždenia tým, kto mal a mohol uskutočniť opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody. Tento názor Krajského súdu bol vyslovený vo vzťahu k ušlého zisku z predaja vysokozdvižných vozíkov spoločnosťou VYVOND s.r.o.

14. Krajský súd vo vzťahu k vzniku škody vyplatením odmien O.. E. poukázal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou, že škoda vyplatením odmien nad rámec pracovnej zmluvy žalobcovi nevznikla, keďže žalobca ušetril na iných nákladoch, ktorú námietku žalovaná vzniesla už v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku a tiež Krajský súd poukázal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou žalovanej, že ako konateľka bola oprávnená rozhodovať o mzdových nárokoch zamestnancov. Odvolací súd pripomenul, že dôkazné bremeno preukázania nároku uplatneného žalobou spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k obrane žalovanej proti uplatnenému nároku je nositeľkou dôkazného bremena žalovaná.

15. Po vrátení veci z Krajského súdu, súd prvého stupňa vo veci opätovne nariadil pojednávanie so zameraním sa na závery, ktoré v svojom rozhodnutí zdôraznil Krajský súd, predovšetkým opätovné

vyhodnotenie splnenia resp. nesplnenia zakročovacej povinnosti žalobcu a posúdení námietky žalovanej vo vzťahu k neoprávnene vyplateným odmenám zamestnancovi O.. E..

16. K rozhodnutiu Krajského súdu sa písomne vyjadril žalobca, kde uviedol, že namieta hodnotenie odvolacieho súdu, že Okresný súd rozhodol nad rámec podanej žaloby o náhrade za škodu, za predaj 21 vozíkov, pretože žalobca si uplatnil náhradu škody len za sedem vozíkov. Vo vzťahu k tomuto žalobca uviedol, že na žiadnom mieste počas konania pred súdom prvého stupňa, a ani neskôr žalobca neuviedol, že si uplatňuje náhradu škody len za sedem vozíkov. Poukázal aj na svoje písomné vyjadrenie z 2.10.2015, na stranu 4, predposledný odsek a zdôraznil, že ak na základe znaleckého posudku žalobca spresnil rozsah požadovanej náhrady škody. Uviedol, že ušlý zisk žalobcu predstavuje rozdiel cien vzniknutý v dôsledku predaja tovaru od Belet s.r.o. spoločnosti VYVOND s.r.o. za cenu nižšiu, ako bola bežná cena pri predaji konečným spotrebiteľom a následného predaja takto výhodne zakúpeného tovaru spoločnosťou VYVOND s.r.o. ďalším odberateľom. Ušlý zisk žalobcu teda nie je totožný s čistým ziskom spoločnosti VYVOND s.r.o. K zakročovacej povinnosti, ku ktorej odvolací súd uviedol, že v období pred rokmi 2008 a 2009 mal jediný spoločník žalobcu priestor na vykonanie preventívnych opatrení na vylúčenie alebo obmedzenie vzniku ďalšej škody, pričom tak neučinil a teda mal porušiť svoju zakročovaciu povinnosť, tak žalobca uviedol, že takéto interpretovanie zakročovacej povinnosti by bolo popretím zodpovednosti konateľov, ktorí konajú v mene spoločnosti s ručením obmedzeným v rozpore s ich zákonnými povinnosťami. Tiež uviedol, že O.. F., ako druhý konateľ žalobcu nevedel akým spôsobom žalovaná produkty spoločnosti Belet s.r.o. predáva a za aké sumy. Jediný spôsob akým sa o charaktere obchodov žalovanej mohol dozvedieť druhý konateľ by bolo, keby spolu podpisoval, alebo kontroloval všetky dokumenty o každom jednom obchodnom prípade po žalovanej. Žalovaná však podpisovala, konala v mene spoločnosti žalobcu samostatne. Žalobca zdôraznil, že žalobca nemôže zodpovedať za konanie, ktoré bolo úmyselné, zavinené a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná sa nemôže vyviniť poukázaním na zakročovaciu povinnosť druhého konateľa, resp. orgánov spoločnosti, nakoľko z jej strany došlo k jednoznačne vedomému a úmyselnému porušeniu zákonného zákazu konkurencie a porušeniu zákonnej informačnej povinnosti. Povinnosťou O.. F. nebolo zisťovať, kto je konateľom VYVONDu s.r.o., naopak podľa § 377 Obchodného zákonníka, bolo povinnosťou žalovanej informovať o tom, že je v konflikte záujmov a okamžite ukončiť svoju pôsobnosť v jednej z konkurenčných spoločností. Porušovanie zákazu konkurencie treba chápať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. K ďalšej škode, ktorá vznikla neoprávneným vyplatením odmien O.. E. nad rámec pracovnej zmluvy žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej, že ušetrila spoločnosti náklady za colnú deklaráciu, prevádzku webových stránok a že za tieto aktivity boli jej manželovi vyplatené odmeny nad rámec pracovnej zmluvy sú účelové a ničím nepodložené. Žalobca jednoznačne preukázal, že náplň práce O.. E. bola daná pracovnou zmluvou z 31.3.2006, rovnako aj výška mesačnej mzdy a odmien. Vyplácanie odmien nad rozsah dohodnutých v pracovnej zmluve bolo prekročením právomoci konateľa vo vzťahu k žalobcovi.

17. K rozhodnutiu Krajského súdu sa vyjadrila aj žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že sa plne stotožňuje so závermi Krajského súdu. Uviedol, že ak má žalobca za to, že z obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou VYVOND v rokoch 2008 a 2009 mala vzniknúť žalobcovi škoda, tak z dôvodu porušenia zakročovacej povinnosti zo strany jediného spoločníka žalobcu, žalovaná nie je povinná nahradiť žiadnu škodu, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť tým, že poškodený si túto povinnosť nesplnil. K neoprávnene vyplateným odmenám O.. E. v súvislosti so závermi Krajského súdu žalovaná navrhla vysluchnúť O.. E. E. a žalovaná zdôraznila, že ako konateľka žalobcu nemala zo strany jediného spoločníka žalobcu žiadnym právnym úkonom obmedzené oprávnenie na udeľovanie odmien.

18. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru sa ustanovenie § 384 Obchodného zákonníka nemôže aplikovať vo vzťahu k žalobcovi, lebo by to bolo v rozpore so zákonom, predovšetkým v rozpore s ust. § 135, 135a a 136 Obchodného zákonníka. V prípade, žeby došlo k takémuto vyhodnoteniu žalobca plánuje podať dovolanie, aj vzhľadom na judikát Najvyššieho súdu SR. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva priamo zo zákona.

19. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že odkazuje na svoje písomné vyjadrenie. Znovu zdôraznil nesplnenie zakročovacej povinnosti zo strany žalobcu s tým, že ustanovenie § 384 Obchodného zákonníka je kogentné, aplikácia ust. § 135a Obchodného zákonníka nevylučuje aplikáciu § 384 Obchodného zákonníka. Tiež právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná pokiaľ ide o

informačnú povinnosť podľa § 377, tak na pojednávaní 14.11.2013 H. F. konštatoval, že bol informovaný o tom, že žalovaná so svojim manželom si ide zakladať a bude konateľkou VYVOND s.r.o. Čo sa týka ďalšej škody spôsobenej neoprávneným vyplatením odmien, právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nemala žiadnym spôsobom obmedzené právomoci a pokiaľ ide o preukázanie, že škoda nevznikla, tak navrhol vypočuť ako svedka O.. E. E..

20. Svedok O.. E. E. uviedol, že nad rámec pracovnej zmluvy vykonával servisné úkony napr. v januári 2009, keď bol servisný technik PN, tak ho tri týždne zastupoval, ďalej sa zaoberal tvorbou webových stránok a webové stránky pravidelne upgradoval, ďalej vypisoval intrasty, tiež uviedol, že obhospodaroval počítačovú sieť, musel vykladať tovar, lebo skladníka nemali. Pokiaľ ide o tieto naviac práce, vždy zostával v práci dlhšie. Za túto nadčasovú prácu dostával odmeny, ktoré neboli vysoké, ale boli nad rámec pracovnej zmluvy. Uviedol, že pokiaľ ide o vytvorenie web stránky v takom rozsahu, ako to vyhotovil on, tak toto sa pohybuje od 500,- € do 1.000,- €, udržiavanie od 50- € - 100,- €, vypisovanie tlačív JCD, pri každom dovoze 20,- € až 30,- €, servisné zásahy sa môžu pohybovať od 300,- € a viac.

21. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9.5.2017 súd aplikoval sudcovskú koncentráciu s tým, že stanovil lehotu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany s označením dôkazov a skutočností, ktoré tieto dôkazy majú preukázať do 26.5.2017 s poučením, že na neskôr predložené súd nemusí prihliadať. Súd uvádza, že po tomto dátume už na ďalšie dôkazy neprihliadal. Súd je toho názoru, že aj v súlade s ust. §470 ods.2 prechodných ustanovení k , aplikovanie sudcovskej koncentrácie nemôže byť v neprospech žiadnej zo strán a to vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania, keď spor trvá od roku 2013 a strany mali dostatok priestoru predložiť všetky potrebné dôkazy. Uvedené je dôležité aj pre dosiahnutie právnej istoty v dlhodobo prebiehajúcom spore.

22. Žalobca predložil do spisu faktúru, ktorou fakturoval Ľ. E. - H. E. žalobcovi 29.2.2008 služby spojené s údržbou počítačovej siete.

23. Po aplikovanej sudcovskej koncentrácii v stanovenej lehote súdom žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadrila, že pokiaľ ide o vyplatenie odmien Ing. Mišíkovi, jej funkcia konateľky nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Pokiaľ ide o šetrenie nákladov tým, že niektoré práce, ktoré nepatrili do kompetencie riaditeľa O.. E. vykonával a teda ich nemuseli objednávať externe, tak právny zástupca žalovanej zdôraznil, že tieto mimoriadne odmeny vyplatené O.. E. v priemere na mesiac roku 2008 predstavovali 62,88 € a v roku 2009 predstavovali na mesiac v priemere sumu 99,86 €, pričom tieto práce nad rámec povinnosti riaditeľa vykonával v rámci svojho pracovného voľna a nič iné, ani práca nadčas mu nebola vyplácaná, odmeňovaný bol len týmito odmenami.

24. Žalovaná ďalej predložila do spisu ňou vypracovanú tabuľku ušetrených nákladov za rok 2008, kde podľa nej predstavovala úspora 1.844,- € a za rok 2009 sumu 1.462,- €. Cenu jednotlivých ušetrených položiek preukazovala žalovaná faktúrami za obdobné práce, ktoré boli fakturované spoločnosti VYVOND s.r.o. Tiež predložila do spisu žalovaná cenník All 4 web, kde je tvorba web stránky určená sumou 450,- € a vyššie. Taktiež predložila žalovaná do spisu zjednodušené hlásenie o prijatí tovaru tzv. intrast datovaný 10.11.2008, 6.7.2008, ktoré vyhotovoval O.. E. a predložila ako prílohu tiež cenník, kde vystavenie mesačného hlásenia intrast je 6,60 €, odoslanie hlásenia v elektronickej forme pobočke colného úradu za mesiac 10,- €, spracovanie prvej a ďalších podpoložiek mesačného hlásenia 2,- €. Z iného cenníka vyplýva spracovanie intrastu mesačne od 50,- €. Žalovaná tiež predložila do spisu zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplývajú jej povinnosti s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka o funkcii konateľa. Tiež predložila do spisu popis pracovnej činnosti pre funkciu obchodný riaditeľ z 31.3.2006 a vytlačené internetové stránky preukazujúce, čo patrí do náplne obchodných riaditeľov. Žalovaná tiež predložila do spisu mzdové listy zamestnancov D. C. a J. T., ktoré preukazujú, že tieto boli práceneschopný s tým, že u J. T. je predložený mzdový list, z ktorého vyplýva, že bol PN v januári 2008 a D. C. bol PN v apríli 2008. Tiež z mzdového listu za rok 2009 u D. C. vyplýva práceneschopnosť v januári a februári 2009.

25. Podľa § 261 ods. 3, písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločností a obchodnou spoločnosťou,

ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

26. Podľa § 65 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.

27. Podľa § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

28. Podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

29. Podľa § 125 ods. 1, písm. b) Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej, individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

30. Podľa § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

31. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

32. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informáciu o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

33. Podľa § 135 ods. 2, veta 1 Obchodného zákonníka, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami.

34. Podľa § 135a) ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

35. Podľa § 135a) ods.2, veta 1. Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

36. Podľa § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

37. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

38. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

40. Vzhľadom na povahu účastníkov tohto konania ide o subjekty, ktoré sú vymedzené zákonom v § 261 ods. 3 písm. a) a vzhľadom k tomu je daná obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka.

41. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania súd v tomto odkazuje na svoje závery rozsudku 17Cb/1/2013 zo dňa 20.11.2015, pričom vyhodnotenie námietky premlčania nebolo ani predmetom odvolania, ani na nesprávne závery prvostupňového súdu nepoukazoval odvolací súd.

42. V ďalšom, keďže voči žalovanej bol uplatňovaný zodpovednostný nárok na náhradu spôsobnej škody, tak súd sa zaoberal základnými atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škody. Nespochybniteľným faktom bolo, že žalovaná porušila ustanovenie § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď ako konateľka žalobcu napriek zákazu daného ustanovením § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zúčastňovala na podnikaní inej spoločnosti a to spoločnosti VYVOND s.r.o. ako spoločník s neobmedzeným ručením a tiež vykonávala činnosť ako štatutárny orgán právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania ako žalobca a to u právnickej osoby VYVOND s.r.o. Toto porušenie zákazu konkurencie v priebehu súdneho konania nepopierala, ani samotná žalovaná.

43. Tiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná sa stala spoločníčkou aj konateľkou spolu so svojím manželom spoločnosti VYVOND s.r.o, ktorá spoločnosť mala obdobný predmet podnikania ako žalobca a predávala teda manipulačnú techniku prostredníctvom svojej spoločnosti VYVOND s.r.o., pričom nakupovala túto manipulačnú techniku práve od žalobcu a túto prostredníctvom svojej spoločnosti VYVOND s.r.o. dodávala koncovým odberateľom, pričom ak sa žalovaná bránila, že vystupovala spoločnosť VYVODN s.r.o. ako jeden z niekoľkých dílerov žalobcu, ktorých dílerov sama žalovaná označila, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v rozhodnom období, nikto so žalobcom nemal uzavretú tzv. „dílerskú zmluvu“ ani spoločnosť VYVOND s.r.o. v písomnej podobe, ani subjekty, ktoré podľa žalovanej vystupovali ako díleri v rozhodnom období, ako vyplynulo zo znaleckého posudku od žalobcu manipulačnú techniku neodoberali. Ak teda predávala žalovaná ako konateľka žalobcu manipulačnú techniku spoločnosti VYVOND s.r.o., kde bola ako spoločníčka a až táto následne predávala manipulačnú techniku konečným odberateľom, samozrejme s maržou a ako vyplynulo zo znaleckého posudku aj s dosiahnutým ziskom, tak potom súd sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že tento zisk, za ktorý dosiahla spoločnosť VYVOND s.r.o. mal byť ziskom práve spoločnosti BELET s.r.o. teda žalobcu, pretože ak žalovaná bola konateľkou žalobcu, tak konateľ, to sú vlastne tzv. „ústa spoločnosti“, on je ten, kto vyhľadáva obchodné príležitosti, kto najíma manažérov, kto uzatvára pracovné zmluvy, zmluvy s obchodnými zástupcami, s obchodnými riaditeľmi, on je ten, kto uzatvára zmluvy s odberateľmi a teda žalovaná nekonala v záujme spoločnosti BELET s.r.o., keď použila na dodávku manipulačnej techniky od žalobcu konečnému odberateľovi spoločnosť VYVOND s.r.o., ktorá z toho dosiahla zisk, ale konala vo svojom vlastnom záujme, pretože práve ona a jej manžel boli spoločníkmi spoločnosti VYVOND s.r.o., čím teda porušila ďalšie zákonné ustanovenie a to ustanovenie § 135 a) ods. 1 Obchodného zákonníka. Že spoločnosť VYVOND s.r.o. dosahovala z predaja manipulačnej techniky zisky, ktoré reálne pri vynaložení odbornej starostlivosti zo strany žalovanej, čoby konateľky žalobcu mali byť ziskami práve žalobcu, to vyplynulo zo znaleckého posudku a teda bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom tejto škody vo forme ušlého zisku. Uplatňovanpu škodou tiež boli vyplatené odmeny manželovi žalovanej, pričom bolo nepochybne preukázané, že došlo aj tu k porušeniu právnej povinnosti, pretože boli odmeny vyplatené v rozpore s pracovnou zmluvou, pričom za účtovníctvo spoločnosti zodpovedá práve žalovaná, ktorá tieto odmeny O.. E. vyplatila a teda existencia škody spočívajúca v neoprávnene vyplatených odmenách v rozpore s pracovnou zmluvou O.. E. bola preukázaná znaleckým posudkom a tiež bola preukázaná príčinná súvislosť žalovanej ako konateľky žalobcu, ktorá zodpovedala za účtovníctvo a tieto prostriedky vyplácala, teda príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom takto definovanej škody.

44. Bez ohľadu na toto konštatovanie súd následne vo vzťahu k žalobcom tvrdenému neoprávnenému vyplateniu odmien O.. E. zo strany žalovanej súd sa zaoberal, či takéto konanie bolo v kompetencii konateľky a či reálne škoda vznikla. Pokiaľ ide kompetencie konateľky táto koná voči tretím osobám za spoločnosť navonok a jej kompetencie neboli spoločenskou zmluvou žiadnym spôsobom obmedzené. Teda súd uzavrel, že žalovaná mala takéto oprávnenie. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej, že v podstate žiadna škoda nevznikla, naopak, že boli ušetrené náklady na činnosti, ktoré vykonával O.. E. a bolo by nevyhnutné, keby ich nebol vykonával on, zabezpečiť ich externe, tak žalovaná preukazovala výsluchom svedka O.. E., ktoré z činností vykonával nad rámec činností, ktoré spadali do kompetencie obchodného riaditeľa. Malo sa jednať o zastupovanie servisných technikov, tvorbu web stránok, spravovanie počítačovej siete, vypisovanie instatov. Pokiaľ ide o dôkaz výsluchom svedka E., súd poukazuje, že tento je osobou blízkou k žalovanej. Jeho výpoveď žiadnym iným spôsobom, že reálne tieto činnosti vykonával, podložená nebola. Pokiaľ žalovaná preukazovala mzdovými listami servisných technikov, že v rozhodnom období boli dlhšiu dobu PN, to ešte nepreukazuje skutočnosť, že to bol práve O.. E., ktorý ich zastupoval. Rovnako nebolo preukázané, že to bol Ing. Mišík, kto vytvoril web stránku, a kto aj spravoval počítačovú sieť. Naopak bol to žalobca, ktorý preukázal faktúrou vystavenou živnostníkom Ľ. E. spoločnosti Belet s.r.o., že to bol on, kto napríklad vo februári 2008 vykonával údržbu počítačovej siete. Súd zdôrazňuje, že podľa faktúry išlo o údržbu, nie opravu nejakej závady, ako tvrdil právny zástupca žalovanej, teda ani skutočnosť, žeby počítačovú sieť spravoval práve O.. E., nebola preukázaná. Jediným dôkazom boli dva vystavené intrasty O.. E.. Vychádzajúc z cenníkov, kde vystavenie intrastu je oceňované sumou 50,- €, tak v danom prípade by eventuálne mohlo ísť o poníženie vzniknutej škody neoprávnene vyplatenými odmenami v rozsahu max. 100,- €, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané. Súd mal teda preukázané, že reálne škoda vznikla. Pokiaľ ide o neprávnene vyplatené odmeny nad rámec pracovnej zmluvy O.. E., išlo o sumy v roku 2009 1.198,36 € a v roku 2008 v sume 754,56 €. Vzhľadom na vykonané dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom bolo preukázané zjednodušením hlásením o prijatí tovaru vypísaného O.. E. v novembri 2008, že toto vyhotovil on a cena takéhoto vypísania intrastu je 50,- € podľa cenníka, teda škodu za rok 2008 súd ponížil o sumu 50,- € a v roku 2008 predstavovala sumu 704,56 €. Pokiaľ ide o rok 2009 tiež bolo predložené jedno zjednodušené hlásenie o prijatí tovaru z júla 2009, ktorého hodnota podľa cenníka je 50,- €, teda aj škodu za rok 2009 znížil o 50,- € a ustálil na sumu 1.148,36 € v roku 2009. Pokiaľ ide o základné atribúty škody v odôvodnení súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie.

45. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú s predajom vysokozdvižných vozíkov spoločnosti VYVOND s.r.o., ktorá ich ďalej predávala konečným odberateľom, súd poukazuje na závery znaleckého posudku a pridržiava sa svojho zdôvodnenia v pôvodnom rozsudku s tým, že došlo k matematickej chybe, kde skutočne omylom súd priznal žalobcovi ako škodu, súčet zisku spoločnosti VYVOND v sume 7.576,24 € a straty za rok 2009 vo výške 4.434,68 € Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej, že súd rozhodol nad rámec žaloby, keď škodu z predaja vysokozdvižných vozíkov za rok 2008 vyčíslil zo všetkých 21 vysokozdvižných vozíkov nakúpených od spoločnosti Belet, pričom v žalobe sa uplatňoval ušlý zisk len zo siedmych vysokozdvižných vozíkov, tak potom vychádzajúc z doplneného Znaleckého posudku č. 7/2015, spoločnosti VYVOND s.r.o. za rok 2008 z predaja siedmych žalovaných vysokozdvižných vozíkov, resp. rozdiel cien bez zohľadnenia úprav - zhodnotenia spoločnosťou VYVOND s.r.o., keď spoločnosť VYVOND s.r.o. nakúpila tieto vozíky za 115.282,48 € bez DPH a predala ich za 139.816,54 € bez DPH, tak bola dosiahnutá spoločnosťou VYVOND s.r.o. marža z predaja týchto vozíkov 24.534,06 €. Spoločnosť VYVOND s.r.o. nakúpené vysokozdvižné vozíky uvedené v žalobe zhodnotila v čiastke 10.347,59 € a potom marža po zohľadnení úprav predstavuje 13.017,99 €, ako marža pripadajúca na nákup a marža pripadajúca na zhodnotenie je v čiastke 1.168,48 €. Aký bol potom čistý zisk spoločnosti VYVOND s.r.o. z predaja týchto vozíkov súd sa necíti kompetentný vypočítať, samotná žalovaná uvádza prepočet koeficientom 2,059 %, kde potom podľa nej zisk predstavuje sumu 2.641,70 €. Či tomu tak skutočne je, za týmto účelom by bolo potrebné dať znalecký posudok dopracovať, čo by si vyžiadalo ďalšie náklady na presnú kvantifikáciu škody, čo vzhľadom na nižšie uvádzané nesplnenie zakročovacej povinnosti sa javilo súdu ako nehospodárne.

46. V ďalšom sa súd venoval splneniu resp. nesplneniu zakročovacej povinnosti tak, ako to zdôraznil Krajský súd vo svojom uznesení 13Cob 190/2016. Súd je viazaný názorom Krajského súdu vyslovením v tomto rozhodnutí a v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že žalobca, ako osoba, ktorej hrozila škoda bol povinný uskutočniť opatrenia v záujme odvrátenia jej vzniku alebo zmiernenia jej následkov. Zdôraznil krajský súd, že vôľa právnickej osoby, ktorú navonok prejavuje jej štatutárny orgán sa však spravidla

vytvára v najvyššom orgáne právnickej osoby, ktorým je v prípade spoločnosti s ručeným obmedzeným Valné zhromaždenie a v prejednávanom prípade z úplného výpisu z registra na spoločnosť Belet s.r.o. vyplýva, že O.. L. F. bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti v období od jej vzniku do 7.5.2010, teda v celom rozhodnom období. Krajský súd skonštatoval tiež, že schválil účtovnú závierku za roky 2005 - 2009 a nepochybne bol informovaný o hospodárení spoločnosti Belet s.r.o. a teda ako jediný spoločník vykonávajúci zároveň pôsobnosť Valného zhromaždenia bol tým, kto mal a mohol uskutočniť opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody. Týmto názorom vysloveným Krajským súdom je súd viazaný, potom bolo na žalobcovi, aby preukázal, že O.. F., ako jediný spoločník žalobcu uskutočnil opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, či už v podobe ušleho zisku ako aj ďalšej škody vo forme neoprávnene vyplatených odmien O.. E.. Žiadny z týchto dôkazov produkovaný nebol. Do kompetencie Valného zhromaždenia okrem iného patrí aj podľa § 125 ods. 1 písm. f) vymenovania, odvolanie a odmeňovanie konateľov. O.. F. mohol zabrániť vzniku škody tým, žeby odvolal konateľku v zmysle tohto zákonného ustanovenia práve v rozhodnom období, čo neučinil. Súd teda skonštatoval, že si zakročovaciu povinnosť podľa § 384 Obchodného zákonníka nesplnil a teda ak ten, ktorému hrozí škoda neurobil opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúce zo zakročovacej povinnosti podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, povinná osoba nemusí nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti poškodeným.

47. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal právo na úplnú náhradu trov voči žalobcovi. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.