Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-567-2016.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/567/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, t. č. I. XX/XX, D., o zaplatenie 1.028,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. apríla 2016 č. k. 13C/131/2015-40 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 149,90 eura s 3,275 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,15 eura od 17. 03. 2012 do 07. 01. 2014 a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 149,90 eura od 09. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 149,90 eura, ako aj v časti zmluvnej pokuty a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu v znení: "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p. a.)." je z dôvodu neprijateľnosti neplatná. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 a nasl., § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods.3, 5, § 101, § 544 a nasl., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 10. 06. 2010, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 3, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 153 ods. 3, 4 OSP. Uviedol, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom od 10. 06. 2010 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 10. 06. 2010 je aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 15. 12. 2010 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške a počte splátok, ani údaj o dobe trvania zmluvy a neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá zákon. Nepochybne údaj 42/16 pri predtlačenom texte formulára zmluvy Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci), nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru a termíne splatnosti jednotlivých splátok, najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť uvedených 42 mesiacov a kedy končí. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť označený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatného údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 15. 12. 2010 bezúročná a bez poplatkov, najmä keď oznámenie žalobcu o schválení úveru z 15. 12. 2010, ktoré síce obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky, je len jednostranným právnym úkonom žalobcu - bez písomnej akceptácie žalovaným, preto nespĺňa náležitosti písomnej zmluvy, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu ako zmluvných strán v časti údaju o RPMN, keď podľa bodu 5. tlačiva Žiadosti mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,02% a po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32%, avšak podľa žalobcu (bod 6. zmluvy) bola RPMN za úver vo výške 69,78% (pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02%) a po poskytnutí revolvingu vo výške 60,50% (pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21%). Z uvedeného je zrejmé, že strany sporu ako zmluvné strany sa nedohodli ani na výške RPMN a aj z uvedeného dôvodu, pre absenciu podstatného údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 15. 12. 2010 bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná suma predstavuje súčet 13. až 43. splátky, teda 31 splátok po 32,15 eura, súd poznamenal, že tento súčet predstavuje sumu 996,65 eura, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 1.028,80 eura. Žalobný návrh bol súdu doručený 23. 02. 2015. Pokiaľ žalobca listinnými dôkazmi preukazoval, že prvá splátka bola splatná 16. 01. 2011, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného dňom 23. 02. 2012 uplynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka na prípadné žalovanie splátok splatných pred 23. 02. 2012. Do 23. 02. 2012 bolo splatných 14 splátok bezúročného a bezpoplatkového úveru po 32,15 eura, teda do 23. 02. 2012 bola splatná suma vo výške 450,10 eura, z ktorej žalovaný uhradil sumu 321,50 eura. Žalobca nepreukázal dohodu zmluvných strán o odklade splátky č. 11. Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku, a tak k úhrade zostala žalovanému len suma predčasne zosplatneného a nepremlčaného zostatku bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 149,90 eura (600 - 450,10), na úhradu ktorej súd žalovaného zaviazal a žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej uvedenú sumu zamietol z dôvodu premlčania a nedôvodnosti. Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, pričom nárok v tejto časti, napriek výzve súdu, nijako skutkovo nezdôvodnil. Podľa bodu 14.1 žalobcom predložených Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p. a.).“ Je evidentné, že formulár uvedených zmluvných dojednaní, ktoré podľa bodu 7 Žiadosti/Zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť Žiadosti/Zmluvy, bol žalobcom pripravený vopred, bez možnosti žalovaného ovplyvniť ich znenie. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive svojich zmluvných dojednaní nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatoval, že žalovaný štandardný formulár úverovej zmluvy žalobcu ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj uvedené zmluvné dojednania, v ktorých je upravená povinnosť dlžníka v prípade omeškania s úhradou splátky zaplatiť zmluvnú pokutu, podpísal dňa 13. 12. 2010 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania používa vo všetkých zmluvných dojednaniach úverových zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred pripravenom formulovanom tlačive zmluvných dojednaní, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka. Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 OSP vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 3,275% úroku z omeškania ročne zo sumy po 32,15 eura od 17. 01. 2011 do 13. 03. 2011, od 17. 02. 2011 do 13. 03. 2011, od 17. 03. 2011 do 11. 04. 2011, od 17. 04. 2011 do 11. 05. 2011, od 17. 05. 2011 do 12. 06. 2011, od 17. 06. 2011 do 11. 07. 2011, od 17. 07. 2011 do 11. 08. 2011, od 17. 08. 2011 do 11. 09. 2011, od 17. 09. 2011 do 11. 10. 2011, od 17. 10. 2011 do 10. 11. 2011, od 17. 12. 2011 do 07. 01. 2014, od 17. 01. 2012 do 07. 01. 2014, od 17. 02. 2012 do 07. 01. 2014, od 17. 03. 2012 do 07. 01. 2014 a zo sumy 900,20 eura od 22. 03. 2012 do 07. 01. 2014, ako aj na ďalší úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.028,80 eura od 08. 01. 2014 do zaplatenia. Pokiaľ do podania žaloby uplynula trojročná premlčacia doba na úspešné uplatnenie splátok splatných do 23. 02. 2012, táto uplynula aj na príslušenstvo z uvedených splátok v podobe úroku z omeškania, a tak si žalobca, po prihliadnutí súdu na premlčanie časti uplatneného nároku, mohol úspešne uplatniť nárok na úrok z omeškania k splátkam splatným po 23. 02. 2012, teda k splátke vo výške 32,15 eura splatnej 16. 03. 2012, a to do žalobcom vymedzenej doby - do 07. 01. 2014. Žalobca na predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok upozorňoval žalovaného v prípise z 28. 02. 2012, pričom súdu nepreukázal dátum doručenia uvedeného prípisu žalovanému. Keďže v zmluve nebolo ani riešené, kedy je splatná prvá, resp. posledná splátka, súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že súdna zásielka obsahujúca žalobu s prílohami bola žalovanému doručená 07. 03. 2016, mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu dňom 09. 03. 2016, najmä keď žalovaný dňa 08. 03. 2016 úhradu nerealizoval. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou nepremlčaného zostatku bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 149,90 eura a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku rozsudku. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (9,67%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, zmluvnej pokuty, ale aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nenavrhol postupom podľa § 151 ods. 1 OSP. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 OSP, pričom mu z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie, keď zarába len 350 eur mesačne, povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky v bode 14.1 zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti, napadol včas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie nezákonnosť napadnutej časti rozhodnutia a rozpor s § 53 ods. 1, § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute nemal žalovaný možnosť ovplyvniť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, je v rozpore s Občianskym zákonníkom. Ustanovenie, ktoré nie je individuálne dojednané ešte nie je neprijateľnou podmienkou. Teda samotná skutočnosť, že niektoré ustanovenie spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Medzi neprijateľnosťou a individuálnym dojednaním je zásadný rozdiel, kedy neprijateľnosť je okolnosť vyplývajúca zo záverov a porovnania práv a povinností vyplývajúcich z obsahu dojednania, a nie z toho, že je ustanovenie individuálne dojednané. Pretože aj individuálne dojednanie môže spôsobovať značnú nerovnováhu, a to práve a len vďaka tomu, ako sa táto neprijateľnosť určuje. Súd v konaní nemal za preukázané žiadnym dôkazom, skutočnosťou a záverom, že by ustanovenie o pokute spôsobovalo hrubú nerovnováhu v postavení strán. Uvedené odvodzoval len od toho, že nejde o individuálne dojednanie. Tento záver súdu je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd uvedenú sankciu neposudzoval v zmysle príslušných právnych noriem a jeho záver je predčasný. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy ( § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z. z.) dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval
a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. A preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Závery súdu tak odporujú vôbec podstate a zmyslu právnej úpravy neprijateľnej podmienky. Tá totiž smeruje k tomu, aby postavenie spotrebiteľa nebolo nevýhodnejšie oproti tomu, čo právna úprava predpokladá a dovoľuje. Ak je v otázke sankcií prípustné, aby ich súčet neprevyšoval určité obmedzenie, potom dodržanie daného obmedzenia nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 363 a § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.
13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23. 02. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.028,80 eura so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275% ročne, a to z jednotlivých súm a za jednotlivé obdobia špecifikované v žalobe, ako i s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1028,80 eura od 08. 01. 2014 do zaplatenia a náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 15. 12. 2010 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400032750, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaný, spolu s úrokom, zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 32,15 eura, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa strany dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 11 a túto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátku č. 43. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 321,50 eura. Vzhľadom na omeškanie žalovaného po dobu viac ako tri mesiace bolo žalovanému doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 1.028,80 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne, ako i úrok z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov a odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí sumy poskytnutého úveru 600 eur 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.028,80 eura do zaplatenia.
14. Dňa 28. 04. 2016 súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k 13C/131/2015-40, ktorý v jeho vyhovujúcom a zamietajúcom výroku, ako i vo výroku o trovách konania, z dôvodu absencie odvolania, nadobudol právoplatnosť. Predmetom prejednania odvolacím súdom, v dôsledku podaného odvolania žalobcu, bol len napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie určil zmluvnú podmienku v bode 14.1 Zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti za neplatnú. Tento výrok rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný nemohol ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred pripravenom formulárovom tlačive zmluvných dojednaní, preto súd zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou ako celok.
15. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 206 § 157 ods. 2 OSP) a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
20. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku jeho rozhodnutia považoval zmluvnú podmienku bodu 14.1 zmluvných dojednaní za neprijateľnú, a teda neplatnú, z dôvodu, že táto nebola medzi stranami zmluvy individuálne dojednaná. I keď je potrebné so záverom súdu prvej inštancie o absencii individuálneho dojednania ustanovenia o zmluvnej pokute medzi stranami sporu súhlasiť, keď Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15. 12. 2010 č. 8400032750, vrátane jej zmluvných dojednaní je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, z uvedeného však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné ustáliť automatický záver o tom, že takéto zmluvné dojednanie, bez toho, že by ho súd podrobil prieskumu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S uvedeným sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal a bez toho, že by vyhodnotil obsah zmluvného dojednania bodu 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v kontexte s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. I keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky v zmysle tohto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyhodnotil a nezdôvodnil. Uvedené ustanovenie, tak ako ho odvolací súd citoval vyššie, pojednáva o neprijateľnosti zmluvnej podmienky z dôvodu uplatnenia neprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s nesplnením jeho záväzku. Napriek tomu, že súd prvej inštancie oprel svoje závery i o toto zákonné ustanovenie, vo vzťahu k jeho aplikácii na danú vec absentuje v rozhodnutí akékoľvek odôvodnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku je potrebné považovať za nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku rozhodnutia nedal odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní.
21. S ohľadom na uvedené bolo potom potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, týkajúcom sa určenia neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 14.1 zmluvných dojednaní z dôvodu jej neprijateľnosti považovať za nepreskúmateľné, čo malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Keďže súd prvej inštancie pristúpil k súdnemu prieskumu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve z úradnej povinnosti (ex offo, bez návrhu strany sporu), jeho úlohou v ďalšou konaní bude vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky len v prípade, že dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v opačnom prípade vo veci vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodovať nebude. Preto odvolací súd, napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nevrátil, keď súd prvej inštancie vo veci rozhodne len v prípade, že dospeje k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).