Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-25-2017.pdf
PDF · 82.87 KB
Case nature
Subarea
37C/25/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu AB REAL, s.r.o. Košice so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 698 115, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 11.7.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať si akékoľvek veci patriace do majetku žalovaného z administratívnej budovy na V. P. Č.. X v Košiciach a to do 24 hodín od doručenia tohto neodkladného opatrenia žalovanému. Zároveň zamestnancom žalovaného ako i ostatným osobám zúčastňujúcim alebo podieľajúcim sa na riadení žalovaného zakázal vstupovať do administratívnej budovy na V. P. Č.. X v Košiciach s výnimkou nevyhnutného času na realizáciu vypratania opísaného v predošlom výroku a to až do skončenia sporu vo veci samej.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je majiteľom nehnuteľnosti - administratívnej budovy na V. ulici v Košiciach a priľahlých pozemkov, čo žalobca preukazuje listom vlastníctva. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 8.4.2016 zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorou sa žalobca a žalovaný dohodli na odplatnom nájme nebytových priestorov a priľahlých pozemkov, pričom žalovaný sa zaviazal platiť za nájom 4,-eur za m2 mesačne. Žalovaný však od počiatku roka 2017 za nájom neplatil, pričom faktúry za prenájom priestorov žalobca riadne a včas doručoval žalovanému. Žalovaný tak naplnil predpoklad výpovede zmluvy o prenájme nebytových priestorov článok VI. odsek 4 a),b) a preto mu prenajímateľ vypovedal zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorú mu žalobca riadne doručil dňa 1.6.2017.
3. V zmysle zmluvy o prenájme nebytových priestorov sa ukončil nájom nebytových priestorov dňa 1.7.2017 a žalovaný bol povinný vypratať priestory a uvoľniť nebytový priestor na V. P. Č..X, Košice najneskôr do 4.7.2017. Žalovaný však nezákonne zotrval v nebytových priestoroch na V. P. Č.. X a neplatí zaň ani len primeraný nájom, neplatí zaň v skutočnosti nič, dokonca ani spotrebované médiá. Po vypovedaní zmluvy o prenájme nebytových priestorov zanikol akýkoľvek právny vzťah žalovaného s predmetom budovou na V. X v Košiciach ako i so žalobcom. Takýto stav, kedy žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva vlastníctvo žalobcu je v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný užíva vec, ktorú nevlastní a neexistuje ani akýkoľvek právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval užívať dané priestory.
4. Žalovaný dokonca protiprávne uviedol do omylu ostatných nájomcov nebytových priestorov na V. P. Č.. X v Košiciach a vypýtal si od nich platbu za podnájom ich priestorov (za 3 mesiace), hoc dobre vedel, že žiadny nájomný vzťah (a teda ani právo pod najímať budovu) už nemá, čím na škodu žalobcu sa pokúsil na jeho úkor obohatiť. Tento čin a jeho páchateľov už vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Žalobca chce nebytový priestor ďalej prenajímať a tak realizovať svoje ústavné právo na podnikanie
v spojení s vlastníckym právom, avšak žalobca mu v tom protiprávne bráni tým, že odmieta odísť z predmetného nebytového priestoru a neplatí zaň ani nájomné, či dokonca útratu za médiá.
5. Žalobca odôvodňuje naliehavosť a odôvodnenosť tohto neodkladného opatrenia zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou žalobcu, pričom mu žalovaný každomesačne spôsobuje škodu minimálne 13.892,- eur. Ekonomické pozadie spoločnosti AB REAL, s.r.o. Košice spočíva momentálne len v prenájme nebytových priestorov v predmetnej budove, a preto nemožnosť prenajímať priestory bez adekvátnej protihodnoty ekonomicky paralyzuje spoločnosť AB REAL, s.r.o. Košice. Nakoľko sa v danom prípade nejedná o zabezpečenie výkonu rozhodnutia v budúcnosti, ale v danej veci ide o porušovanie vlastníckeho práva nepripadá preto do úvahy použiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia a práve preto žalobca žiada vydať neodkladné opatrenie. Žalobca žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, aby tak žalovaný nespôsobil žalobcovi ďalšie škody, ktoré môžu ohroziť ekonomickú existenciu žalobcu a voviesť ho tak do úpadku.
6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 až 3 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo3/2010).
11. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
12. V danom prípade z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že ním žalobca sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami konania.
13. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 12187 Okresného úradu Košice, katastrálny odbor aktuálnemu ku dňu rozhodovania súdu je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemku evidovanom ako parcela registra „C" parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, pozemku evidovanom ako parcela registra „C" parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 416 m2, pozemku evidovanom ako parcela registra „C" parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, pozemku evidovanom ako parcela registra „C" parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 839 m2 nachádzajúcich sa v okrese Košice I, v obci Košice - Staré Mesto, v katastrálnom území Letná a domu súpisné č. XXXX postavenom na pozemku evidovanom ako parcela registra „C", parc. č. XXXX, nachádzajúceho sa v okrese Košice I, v obci Košice - Staré Mesto, v katastrálnom území Letná.
14. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Zákon vymedzuje základné subjektívne oprávnenia vlastníka, ktoré môže vykonávať pri výkone vlastníckeho práva. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať plody veci a jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci a ktoré smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes). Uvedené práva vlastníka platia pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Ak vec drží vlastník, nevzniká žiadny problém. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade môže vec neužívať, alebo jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie vec požívať (ius utenti) je obmedzené len na také veci, z ktorých možno mať úžitky alebo plody (ius fruendi). Plody alebo iné úžitky sú prírastkami veci. K prirodzeným plodom patrí ovocie, produkty od domácich zvierat, k tzv. civilným plodom patria úroky z vkladov, pôžičiek a pod. Oprávnenie s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi (napr. závetom), prípadne aj opustením veci.
15. Súd konštatuje, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má byť zrejmé, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím na základe žaloby.
16. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nie je preukázaný vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie sleduje úpravu pomerov medzi stranami, keď sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať si akékoľvek veci patriace do majetku žalovaného z administratívnej budovy na Garbiarskej ulici č. 2 v Košiciach. V tejto časti súd konštatuje, že neodkladné opatrenie nemôže byť zásadne vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej. Tým by vlastne súd predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Žalobca sa takto formulovaným neodkladným opatrením domáha vypratania žalovaného z predmetnej budovy podľa ustanovenia § 126 Obč. zák., podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Žaloba o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje.
18. Takto navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa podmienku dočasnej úpravy pomerov strán. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať si akékoľvek veci patriace do majetku žalovaného z administratívnej budovy na V. P. Č.. X v Košiciach a to do 24 hodín od doručenia tohto neodkladného opatrenia žalovanému, zamietol.
19. V časti ohľadne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal vstupovať zamestnancom žalovaného ako i ostatným osobám zúčastňujúcim alebo podieľajúcim sa na riadení žalovaného do administratívnej budovy na V. P. Č.. X v Košiciach s výnimkou nevyhnutného času na realizáciu vypratania opísaného v predošlom výroku, súd konštatuje, že takýto návrh sa javí ako duplicitný, keďže podľa názoru súdu povinnosť vypratať nehnuteľnosť v sebe zahŕňa aj zákaz vstupu do tejto nehnuteľnosti po jej vyprataní. Navyše súd tu má uložiť povinnosť zákazu vstupu do predmetnej budovy vo vlastníctve žalobcu bližšie nekonkretizovaným tretím osobám, ktoré nie sú v návrhu označené ako strana sporu. Takto navrhované neodkladné opatrenie je preto materiálne nevykonateľné. Súd preto návrh v časti, ktorým sa žalobca domáha, aby súd zakázal vstupovať zamestnancom žalovaného ako i ostatným osobám zúčastňujúcim alebo podieľajúcim sa na riadení žalovaného do administratívnej budovy na V. P. Č.. X v Košiciach, zamietol.
20. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považoval súd navrhované neodkladné opatrenie za nedôvodné a návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ust. 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (ust. 362 ods. 4 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).