Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1224-2000.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
1Er/1224/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska 5, 974 00 Banská Bystrica, J.: XX XXX XXX, proti povinnému: V. D., N.. XX. XX. XXXX, C. A. V. A. A., XXX XX A. A., štátny občan L. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. Z. XXX/XXXX, na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX Z. (XX.XXX,XX B.) s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1) Oprávnený podal dňa 25. 05. 2000 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX Z. (XX.XXX,XX B.) s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica Č..K.. XRob/ XXX/XXXX D. F. XX. XX. XXXX.
2) Poverením Č.. XXXX XXXXXX *. D. F. XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Alenu Bohovičovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorá ju vedie pod sp. zn. Ex XXX/XXXX.
3) Dňa 19. 07. 2017 súdna exekútorka postúpila tunajšiemu súdu podanie oprávneného s označením „Návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.“. Oprávnený uviedol, že na základe listu súdnej exekútorky zo dňa 13. 01. 2017 (správy o stave exekúcie) navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tzn. pre nemajetnosť povinného.
4) Súd má z obsahu predloženého exekučného spisu sp. zn. Z. XXX/XXXX za preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je ani vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Z obsahu exekučného spisu tiež vyplýva, že proti povinnému boli vydané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke s negatívnym výsledkom. Na základe lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nepoberá príjem z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, štátne sociálne dávky, ani dôchodok alebo iný príjem podliehajúci exekúcii podľa Exekučného poriadku. Z lustrácie živnostenského registra bolo zistené, že povinný ukončil živnostenské podnikanie ku dňu 18. 08. 2011. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
5) Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 25. 05. 2000, keby bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
6) Podľa § 235 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7) Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2012/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§44).
8) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2012/, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2012/, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10) Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny exekútor, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
11) Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
12) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13) Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14) Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 295,39 Eur, pozostávajúce z paušálnej náhrady za úkony exekučnej činnosti vo výške 39,84 Eur, náhrady za účelne vynaložený čas vo výške 112,88 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 93,43 Eur a 20%-nej DPH z celých trov, t.j. 49,24 Eur.
15) Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16) Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17) Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
18) Podľa § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
19) Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v civilnom sporovom procese, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
20) Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku)bude mať túto povinnosť oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku 2000 a k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného došlo až v roku 2017. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť náhradu trov exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ustanovenia § 203 Exekučného poriadku druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, ale toto ustanovenie nie je možné pre predmetnú exekúciu použiť, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. 01. 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie (v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCoE/XXX/XXXX).
21) Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. Ú. XXX/ XXXX-XX zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napríklad uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoE/X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj z uznesenia Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade je to Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. Ú. XXX/XX-XX D. F. XX. XX. XXXX).
22) Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
23) Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je v časti I. výroku prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka alebo iné označenie a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku odvolanie nie je prípustné.