Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Tk-1-2017.pdf
PDF · 128.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a prísediacich Anny Vargovej a Mgr. Jany Cihej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.8.2017 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku obžalovaného X. K., nar. X.X.XXXX I. X., trvale bytom K., K. E. Č.. XXXX/X oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov č. Kv 32/15/7700-2 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby v priebehu mesiaca jún 2014 až do októbra 2014 na rôznych miestach v Prešove spolu so svojim synom H. K., za účelom získania väčšej sumy finančnej hotovosti pre vlastnú potrebu, využívajúc rôzne formy psychického nátlaku, spoločne a opakovane presviedčali a navádzali F. E., aby táto využila možnosti svojho zamestnania a aby ako pracovníčka Tatra banky, a.s. Bratislava vykonala neoprávnené bankové operácie a previedla v ich spoločný prospech väčšiu, presne nešpecifikovanú sumu finančných prostriedkov na vopred pripravený bankový účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v mBank SA, pobočka zahraničnej banky majiteľa S. Z., pričom F. E. následne po predchádzajúcej vzájomnej dohode s H. K. po tom, čo si v internom systéme Tatra banky, a.s. MIDAS prehliadla a vytipovala viaceré termínované peňažné účty solventných klientov a ich zostatky, skutočne dňa 6.10.2014 v čase medzi 16.00 hod. až 16.10 hod. v spracovateľskom centre Tatra banky, a.s., pobočka Prešov na ul. Marka Čulena 55 v Prešove ako pracovníčka banky v pozícii spracovateľ produktov a služieb v rozpore s internými predpismi banky, jej povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy č. 208/2009 uzavretej s Tatra bankou a.s., Bratislava, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení § 92 ods. 4, § 93 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a bez akéhokoľvek právneho titulu, pod zámienkou zaškoľovania kolegyne - pracovníčky Tatra banky, a.s. S. S. do novej agendy, na jej pracovnom počítači vykonala neoprávnené bankové operácie tak, že bez prijatia požiadavky na prevod, v internom systéme TABIS prihlásená pod užívateľským číslom TB 19752 S. S. zadala a následne verifikovala supervízorským heslom 91V prideleným ďalšej kolegyni M. V. bez ich vedomia prevody finančných prostriedkov z terminovaného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. Bratislava majiteľa Y. S. T. v sume 370.000,- Eur a z terminovaného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. Bratislava majiteľa H. O. v sume 530.000,- Eur, kde tieto peniaze prevodom postupne najprv zaslala na prechodný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s. Bratislava, z ktorého vzápätí vykonala ich prevod v celkovej sume 900.000,- Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mBank SA, pobočka zahraničnej banky majiteľa S. Z. a následne keď H. K. spolu s F. E. v priebehu mesiaca október 2014 prostredníctvom osôb S. N. a K. X. a ďalších presne nestotožnených osôb postupne zabezpečili hotovostné výbery tejto finančnej sumy vo viacerých pobočkách rôznych bánk v Košiciach a súčasne v Prešove si so svojim synom H. K. po vzájomnej dohode pripravili v stene interiéru garáže na ul. X. Č.. XXX skrýšu za účelom úschovy týchto peňazí, tak H. K. po tom, čo od týchto osôb postupne obdŕžal v presne nezistených dňoch v mesiaci október 2014 sumu 459.455,- Eur, mu z tejto za účelom úschovy odovzdal sumu 225.000,- Eur, ktorý ju následne ukrýval pravdepodobne v mieste takto vytvorenej skrýše a na presne nezistených miestach až do 8.11.2014,
kedy ju po zadržaní už odsúdeného H. K. na jeho výzvu a na výzvu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal a následne v snahe zakryť túto trestnú činnosť vykonal stavebné úpravy v uvedenej garáži, aby znemožnil odhalenie uvedenej skrýše, čím spoločným konaním s už odsúdenými K.P., I.H. a P.L. spôsobili Tatra banke, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00686930 škodu v celkovej výške 900.000,- Eur, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo nám. č. 3, IČO: 00686930 zastúpeného spln. pošk. Mgr. Petrou Škerhákovou s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Dňa 28.2.2017 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvineného X. K. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. K., výsluchom svedkov H. K., M. K., F.. F. E., F.. S. Q., V. K., M. A., S.. F. E. M. Z.. F. H., výsluchom znalcov PhDr. Kataríny Petrovej a Ing. Martina Fedorjaka, čítaním zápisníc o výsluchu svedkov V. H., H. O., S.Á. K. M. D. K. a čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o previerke výpovede na mieste činu s fotodokumentáciou, správ mBank s prílohami, správy NBS, úmrtného listu, údajov zo systému REGOB, správ a charakteristík, odpisu z registra trestov a prílohy - zväzku II a na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný X. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že nič z toho, čo sa mu kladie za vinu, nie je pravdou, o skutku sa dozvedel v ten večer, keď mu volal vyšetrovateľ, že syn spáchal zločin a nasledujúci deň mu v priebehu dňa volal nejaký policajt, že má ísť hľadať nejakú tašku s peniazmi, kde po skončení práce išiel do garáže, tú tašku hľadal, našiel ju medzi synovými vecami, boli v nej peniaze v obálkach, ktoré následne odniesol na políciu. Tašku mu dal syn H. spolu s vecami do dodávky a on tieto vyložil v garáži, pričom H. mu nepovedal, čo je v taške, ani on to nekontroloval. Pri prehliadke bytu, ktorý užíval jeho syn nebol, od manželky sa dozvedel, že kopa peňazí sa našla v komode, ale on o tom vedomosť nemal, ani syn, ani F.. E. mu o týchto nehovorili, on sa na trestnom čine syna a F.. E. nepodieľal, ani ju na nič nenavádzal, vedomosť o peniazoch získal až keď mu policajt volal a kázal mu ich hľadať. Úkryt v garáži nepripravil, ani nevyhotovil, vlastníkom garáže je manželka s bratom a on ju užíva na skladovanie vecí, kľúče mal on a syn H.. V roku 2015, keď tam prišiel, stena už bola zasieťkovaná a omietnutá, skrinku tam umiestnil on v roku 2015 kvôli odkladaniu vecí a v roku 2015 alebo 2016 tam dal aj linku. Účet v mBank si zriadil pre svoju potrebu, aby mu naň posielali dôchodok, nezrušil ho, lebo je vedený zdarma. S F.. E. problém nemal, boli párkrát na kávu, jedenkrát na večeru, správali sa k sebe slušne. To, že vypovedá proti nemu si vysvetľuje tak, že ide o pomstu za to, že syn vo väzbe zmenil výpoveď.
Svedkyňa M. K., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie, že mala byť skrýša kdesi v garáži, ale je to nezmysel, ten otvor vzadu na stene bol už keď jej otec garáž kúpil, videla ho keď otec zomrel, niekedy v rokoch 2003 - 2005, že bol zamurovaný a stena omietnutá nevie, do garáže nechodila. O účte manžela v mBank sa dozvedela z papierov, vravel jej, že ho má kvôli dôchodku, ktorý mu tam bude chodiť. O finančných prostriedkoch, ktoré sa našli pri prehliadke bytu jej syna vedomosť nemala, nehovoril jej o tom syn, ani F.. E., ani jej manžel väčším obnosom peňazí nedisponoval, či mal manžel vedomosť o otvore v stene garáže nevie. O stretnutiach manžela s F.. E. nevie, vie, že jedenkrát boli spolu na kávu, keď ho H. volal.
Svedok H. K., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho otec sa na príprave, alebo vykonaní trestného činu, alebo ukrývaní peňazí nepodieľal, iba na vyzvanie jeho a polície doniesol peniaze, ktoré boli zabalené v taške a pochádzali z trestnej činnosti. Otec nevedel čo je v taške, túto
tašku mu dal do dodávky on, spolu s topánkami, nohavicami, papiermi a inými osobnými vecami, pričom mu povedal, nech to niekde odloží. Svedok ďalej uviedol, že keď bol pri policajtoch, tak im povedal, že peniaze dal s vecami otcovi, na čo jeho otcovi volal policajt, ktorý mu povedal, že on mu mal dať nejaké veci a on zozadu kričal, že ide o igelitovú tašku s peniazmi, ktorú po skončení práce otec našiel a doniesol na políciu, pričom on mu asi len povedal, že ide o igelitovú tašku. Jediný kto presviedčal F.. E., aby vybrala peniaze bol V. S., ktorý jej vravel, aby poslala peniaze na jeho účet na Cyprus, o tom, že sa pripravuje trestný čin vedel len on, E. a S., jeho otec nie. Medzi ním, jeho otcom a F.. E. boli stretnutia na káve, ale o tom sa nebavili. Svedok skonštatoval, že nemá vedomosť o tom, aby jeho otec vytvoril nejaký otvor, alebo úkryt v garáži, ten ktorý bol políciou zdokumentovaný tam bol ešte keď jeho dedko žil a tú stenu opravil a otvor zamuroval on a to asi začiatkom roka 2014. Jedenkrát sa tam zastavila aj F.. E.Á. keď išla z práce domov, ale nevie, či o otvore vedela, určite sa o tom vtedy nerozprávali. O účte v mBank mu otec asi hovoril a to z dôvodu, že veľa peňazí platil za účet vedený v Tatra banke a do mBank si chcel nechať posielať dôchodok.
Svedkyňa F.. F. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa o tejto záležitosti dozvedel od syna niekedy začiatkom leta 2014, odkedy ju on, aj H. presviedčali, aby finančné prostriedky previedla, čo sa stalo asi v októbri 2014. Vytvoril otvor v stene garáže, kde mali byť prostriedky uložené, ale tam neboli a následne otvor zakryl pravdepodobne obžalovaný. Od H. sa dozvedela, že o tom obžalovaný vie, pričom následne, keď boli v Bowlingu pri trati, kde sedeli všetci traja, jej H. pred otcom povedal, že otec o tom vie a že je to dobrý nápad, pričom obžalovaný bol prítomný, usmieval sa a vravel, že s tým súhlasí, s tým, že obžalovaný sa s H. o inom ani nerozprávali, len o tom, ako by sa to dalo spraviť a podobne. Obžalovaný hovoril, že otvorí účty v Poľsku a Maďarsku a peniaze prevedú tam, pričom obžalovaný od H. dostal 5.000,- Eur, na výbery nechodil, ale vedel o tom. Keď bola na PN a chcela dať výpoveď, obžalovaný trval na tom, aby výpoveď nedávala, ale aby sa vrátila do banky a previedla ďalšie peniaze, kvôli čomu si otvoril účet v mBank, ale k tomu už nedošlo. Nepamätá si, či sa s obžalovaným bavila o nejakej sume, ale predtým, ako došlo k prevodu, vedel, že bude prevedených 900.000,- Eur. X. vyberal časť peňazí, z ktorých si časť nechal a im sa vrátilo asi 450.000,- Eur, ktoré chceli dať do garáže, o čom sa zmienil aj obžalovaný, ale ona s tým nesúhlasila, pričom keď bola v tej garáži, tak jej obžalovaný ukazoval otvor a povedal, že najlepšie bude dať peniaze tam, že sa na tom dohodli s H., s tým, že predtým jej H. volal, že spravil otvor v stene, a že sa má prísť pozrieť a tento bol umiestnený na protiľahlej stene, na jej ľavej strane, vo výške asi v prostriedku. Obžalovaný videl, aj vedel kde sú peniaze, ale tieto do otvoru umiestnené neboli, lebo ona s tým nesúhlasila a oni na ňu netlačili. Svedkyňa ďalej uviedla, že H. po prevodoch a výberoch všetkých peňazí priniesol obžalovanému do firmy Sapex notebook a žiadal ho, aby ho zničil, aby sa prevody nedali vystopovať a obžalovaný ho rozbil kladivom. Bratovi, ktorý je policajt na kriminálke v Košiciach o tom, že na ňu niekto tlačí nehovorila, lebo o tom s nikým nekomunikovali a nemyslela si, že k tomu naozaj dôjde. Obžalovaného vo svojich predošlých výpovediach nespomínala, lebo H. si neželal, aby ho do toho zaťahovala, ale tak ju znalkyňa PhDr. Solárová vyzvala, aby to celé vyrozprávala, preto spomenula aj obžalovaného, na čo počas čakania v eskortnej miestnosti na konanie súvisiace s predĺžením väzby jej H. povedal, že má prestať zaťahovať do toho jeho otca, lebo on začne do toho zaťahovať jej rodinu, preto pred začatím konfrontácie to spomenula vyšetrovateľovi. Pri jej rozhovoroch s obžalovaným a pri ukazovaní otvoru okrem H. nikto iný už prítomný nebol, o tom, čo mal od nej obžalovaný chcieť nevravela okrem PhDr. Solárovej nikomu. Je pravdou, že s obžalovaným nikdy nebola sama a všetky informácie, ktoré od nich dostala jej povedali spolu, ako aj je pravdou, že obžalovaný jej vravel, že to nie je až také nebezpečné a polícia tak skoro na to nepríde.
Svedok F.. S. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným neriešili nič, riešili jeho syna a synovu družku. Obžalovaný sa v priebehu konania dostavil na ich úrad, kde doniesol finančnú hotovosť súvisiacu s trestnou činnosťou jeho syna, bol tam aj vyšetrovateľ, peniaze sa spočítali a on odišiel, správal sa prirodzene. Svedok ďalej uviedol, že nebol prítomný pri žiadnom podnete, ktorý predchádzal prineseniu peňazí, prišiel až keď už boli peniaze v kancelárii. Je pravdou, že v priebehu zadržania H. K. oznámil, že časť peňazí má ukrytých u otca, s tým, že otec o ničom nevie, preto mu chcel zavolať, na čo otcovi volal niektorý z kolegov, pričom nebolo to postavené do pozície, že peniaze sú u otca, ale že tento ich má doniesť, že sú v nejakej taške, alebo nádobe, ale aké slová padli počas rozhovoru, to už nevie. Nespomína si, aby bol prítomný pri nejakom opise tašky, pričom tento rozhovor započul asi z vonku.
Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že F.. E. je jeho sestra a majú spolu dobrý vzťah, stretávali sa bežne, nesťažovala sa mu, ale posledný mesiac pred zadržaním chodila už len na 5 - 10 minút, nebola
s ňou reč, išlo iba o formálne debaty. Obžalovaného mu nespomínala, iba ak v bežnej komunikácii, nevravela čo tomu predchádzalo, pred zadržaním ho nevidel, počul o ňom len, že je otec H. K..
Svedok M. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je technikom KR PZ, kde ho zavolali na Fučíkovu ulicu, kam išiel a po príchode do miestnosti tam boli operatívni pracovníci a nejaké peniaze poukladané na stole, ktoré on nafocoval. Obžalovaný bol prítomný, buď stál na chodbe, alebo sedel v miestnosti, už si na to veľmi nespomína, ani si nespomína, čo hovoril.
Svedok S.. F. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu bola daná informácia, že v tom čase podozrivý H. K. mal volať svojmu otcovi ohľadom toho, aby priniesol nejaké tašky, ktoré si u neho odložil do garáže spolu s pracovnými vecami, on pri telefonáte nebol, jemu to bolo len reprodukované. Pána K. bol vyzdvihnúť z vrátnice a tento povedal, že na základe telefonátu doniesol tašky, ktoré boli zrolované, tieto od neho prevzal a položil do kancelárie, jednalo sa o jednu tašku, v ktorej bola vložená ďalšia taška a v nej umelohmotné, priesvitné obaly, v ktorých sa nachádzali bankovky. Následne prišiel kriminalistický technik, otvorili to, bankovky boli rozložené a zdokumentované, spísala sa zápisnica a úkon sa skončil. Obžalovaný sa tváril udivene, ale či niečo hovoril, to si nespomína. Je pravdou, že F. E. pri svojom prvom výsluchu trestnú činnosť popierala, túto zvaľovala na kolegyne z banky a k skutku sa priznala po vznesení obvinenia, porade s obhajcom a pod ťarchou dôkazov. Je možné, že sa obžalovaného pýtal, či má vedomosť, čo je v tej taške, kde on povedal, že nie. Je pravdou aj, že obžalovaného vypočúval z dôvodu, že F. E. tvrdila, že o skutku vedel a so synom mal v garáži kopať jamu s tým, že následne tvrdila, že mali vytvoriť otvor v stene na uschovanie peňazí. Svedkyňa E. obžalovaného zo začiatku vôbec nespomínala, až v ďalších a ďalších výsluchoch sa objavovali nové skutočnosti v jej výpovedi, pričom je bežné, že obvinení v priebehu konania svoje výpovede dopĺňajú a menia, snažia sa vyviniť a hádžu vinu na druhých, najmä ak ide o vysokú trestnú sadzbu.
Svedkyňa Z.. F. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prijala trestné oznámenie od zástupcov Tatra banky, realizovala ďalšie úkony, výsluchy, zúčastnila sa domových prehliadok a následne bola vec pridelená kolegovi E., ale s obžalovaným nerealizovala žiadne úkony. Pri výsluchu H. K., pri ktorom bola prítomná, ku kontaktu s obžalovaným nedošlo, ani nebola prítomná pri tom, ako obžalovaný na políciu niečo doniesol, len neskôr sa dozvedela, že prišiel otec obžalovaného a mal doniesť nejaký väčší obnos peňazí, ale nič bližšie k tomu, ani k tejto trestnej veci uviesť nevie.
Znalkyňa PhDr. Katarína Petrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej úlohou bolo vyšetriť a zodpovedať na otázky ohľadom svedkyne F. E.. Vyšetrenie vykonala počas jej výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Prešov, vyšetrenie prebiehalo komplikovane a to z toho dôvodu, že menovaná s ňou vyjadrovala nespokojnosť, dožadovala sa prítomnosti vyšetrovateľa z dôvodu, že jej nešla po ruke ako predchádzajúci znalec, nakoľko už na ňu bolo znalecké vyšetrenie robené, takže jej opakovane hovorila ako bola predošlá znalkyňa chápavá a citlivá, ako si rozumeli, ako korektne komunikovala, ako jej verila. Vyšetrenie bolo rozdelené na viackrát, druhá časť bola za prítomnosti vyšetrovateľa na jej žiadosť, čo sa týka záverov, ide o akcentovane štruktúrovanú osobnosť, čo znamená, že niektoré osobnostné povahové črty sú natoľko zvýraznené, že už ich možno hodnotiť, že sú mimo bežnej normy a to predovšetkým v emočnej labilite, v nevyzretej egocentrickej afektivite a aj v disociálnych črtách. Menovanú vyhodnocuje ako všeobecne znížene vierohodnú, a to z dôvodu, že všeobecná vierohodnosť vypovedá jednak o úrovni kognitívnych funkcií človeka, ale aj o všeobecnej úrovni jeho etiky, morálky, charakteru a hlavne táto časť je u menovanej znížená z dôvodu, že ona sama v priebehu vyšetrenia rozprávala o rôznych svojich účelových lžiach, ktoré bolo vidno, že používa pomerne bežne, bez nejakých významnejších pocitov viny alebo nepríjemných pocitov, špecifická vierohodnosť sa taktiež z psychologického hľadiska dá vyhodnotiť ako znížená v čase vyšetrenia a to z dôvodu, že tam boli viaceré nesúlady medzi tým, čo bolo v predošlých výpovediach menovanej a tým čo rozprávala, na jednej strane boli veci vyrozprávané až do úplných detailov, na druhej strane to boli detaily, ktoré nespomenula, čo celé pôsobilo ako nevierohodné. K špecifickej vierohodnosti uvádza, že toto bolo komplikované, keďže aj keď v tomto konaní bola v pozícii svedka, ale v inom konaní pre totožnú vec bola v pozícii páchateľky, čo sa u nej aktivovalo a tie dve dimenzie sa tam prelínali, preto sa z toho nedalo vyvodiť nič iné, ako znížená špecifická vierohodnosť, na druhej strane rozprávala detaily, pri ktorých je otázne, či by to človek dokázal takto vymyslieť, preto špecifická vierohodnosť je znížená, ale nie je úplne nivelizovaná. Vzťah svedkyne k obžalovanému X. K. skúmala, ale ťažko sa to skúma, preto ako znalkyňa napíše to, čo jej ona povie, nemala možnosť vidieť ich dvoch vo vzájomnej interakcii, preto to popísala tak, ako to ona popísala, teda ako ľahostajný, indiferentný. Znalkyňa ďalej uviedla, že na vlastnej koži zistila, že
svedkyňa je pomerne rýchlo a ľahko nabuditeľná do hostility a emočne negatívneho postoja v tom čase voči jej osobe, aj s okamžitou potrebou konať a seba chrániť, čo nie je prejavom u ľudí, ktorí majú k iným ľuďom indiferentný postoj. Čo sa týka motivácie výpovede svedkyne voči obžalovanému, tak toto nemala za úlohu skúmať, ale ak by klamala, tak by išlo o nejakú zlosť alebo pomstu vo vzťahu k obžalovanému a ak by vypovedala pravdu, tak motiváciou by bola snaha stiahnuť všetkých, ktorí v tom s ňou boli, ako prirodzená tendencia. Svedkyňa, keď sa od nej očakávalo, že má podať výpoveď, tak si do nej dopĺňala to, čo si nepamätala v rámci nejakých logických súvislostí s tendenciou, že si to pamätá, snahu svedkyne svojou výpoveďou poškodiť obžalovanému nezistila. Skutočnosť, že svedkyňa trestný čin spáchala na počítači svojej kolegyne s jej prihlasovacími údajmi, čím ju vystavila riziku trestného stíhania znamená, že je schopná spáchať ho vysoko amorálnym spôsobom, ale v tomto prípade išlo o jej egocentrický záujem. Lži skóre skúmala, toto sa skúma vo vzťahu k osobe, a toto bolo mierne zvýšené.
Znalec Ing. Martin Fedorjak na hlavnom pojednávaní uviedol, že znaleckým posúdením dospel k záverom, že stavba bola postavená v roku 1976, jedná sa o klasickú, na to obdobie typickú stavbu, ktorej využitie je na garážovanie motorového vozidla, omietka v externej časti zo zadnej strany garáže je spracovaná pôvodnou technológiou a vzhľadom k roku postavenia garáže 1976 sú viditeľné známky zvetrania, čo je prirodzené, omietka v interiérovej zadnej časti garáže je spracovaná novodobou technológiou ako jednovrstvová zo suchej omietkovej zmesi s vystužením sklotextilnou mriežkou, ktorá neprejavovala známky zvetrania, čím konštatoval, že táto omietka vo vnútri bola prevedená ako dodatočná stavebná úprava. V tejto otázke sa zaoberal aj otvorom, ktorý bol vytvorený v stene - nika, tu dospel k záveru, že je možné jednoznačne potvrdiť, že otvor (nika) bol vytvorený dodatočne a je možné ho charakterizovať ako dodatočnú stavebnú úpravu. Na jestvujúcom obvodom murive garáže súpisné číslo XXX bol urobený stavebný zásah vytvorením niky, ktorá následne bola zamurovaná a stena, na ktorej bola nika vytvorená, bola opatrená novou omietkou. Dobu, kedy bol stavebný zásah vykonaný (vytvorenie niky, ako aj jej zamurovanie) nie je možné určiť, ako ani nie je možné určiť, či nika bola vytvorená a zamurovaná hneď alebo bolo medzi tým dlhšie časové obdobie, resp. aké dlhé. Čo sa týka doplnku, v závere konštatuje, že tieto presné tvárnice, ktorými nika bola zamurovaná sa začali používať v stavebníctve v SR v období okolo roku 1993, ale nie je úplne vylúčené, že v obchodných sieťach sa mohli vyskytnúť aj pred týmto obdobím a používajú sa dodnes. Ide o niku vytvorenú v pevnom murive, čiže z technického hľadiska bola vytvorená úmyselne za nejakým účelom. Znalec skonštatoval, že k približnému dátumu alebo aspoň obdobiu vytvorenia tejto niky sa vyjadriť nevie, ani sa to nedá, ani sa nevie vyjadriť k približnému dátumu alebo aspoň obdobiu zamurovania tejto niky, ani sa to nedá po tom, čo už je omietka vyzretá, ani či ide o obdobie dva roky, alebo tri, štyri roky a táto omietka už vyzretá bola.
Zo zápisníc o výsluchu svedka V. H. z prípravného konania vyplýva, že v jeseni 2014 prišla za ním kamarátka H. O., ktorá ho požiadala, či nezoberie telefónnu kartu pre jej kamaráta, lebo mu na jeho číslo volajú nejaké dievčatá, za čo mu tento dá 10,- Eur, preto išli k pošte v Giraltovciach, kam došiel jej kamarát autom zn. Toyota, alebo Hyundai striebornej, alebo jemne žltej farby, mal asi 30 rokov, bol vysoký asi 180 cm, strednej postavy, ktorý mu vravel, či mu zoberie kartu, lebo mu volajú dievčatá a chce nové číslo, preto išli do Svidníka do predajne O2, kde vypísal a podpísal tlačivo a dali mu obálku aj s kartou, ktorú dal tomu pánovi, za čo jemu aj H. ten pán dal po 10,- Eur a následne ich odviezol do Giraltoviec, pričom po celý čas s nimi nebol nikto iný.
Zo zápisníc o výsluchu svedkyne H. O. z prípravného konania vyplýva, že cez internetovú stránku pokec.sk ju oslovil H. z Prešova, či sa nestretnú, s čím súhlasila, na čo sa stretli v Giraltovciach, kam prišiel na aute asi zn. Toyota kombi striebornej, alebo svetlohnedej metalízy s prešovským evidenčným číslom. H. mal niečo cez 30 rokov, bol vysoký asi 185 cm, chudšej postavy, mal svetlé krátke vlasy. Jedenkrát v jeseni jej volal, či by mu na seba nekúpila SIM kartu O2, nakoľko ho otravujú nejaké ženy a on má vážny vzťah a chce zmeniť číslo, pričom o svojej priateľke jej rozprával, že robí v banke a majú spolu byt, že je rozvedená a má syna z prvého manželstva a o svojej práci, že robí spolu s otcom a vykopávajú nemeckých vojakov, za čo im platia. Keďže na občianskom preukaze nemala zmenené bydlisko, požiadala kamaráta V. H., aby kúpil O2 kartu pre jej kamaráta, ktorý im za to dá po 10,- Eur, s čím on súhlasil a následne išli do O2 do Giraltoviec, kde V. kúpil SIM kartu, ktorú dali H., ktorý im dal po 10,- Eur a odviezol ich do Giraltoviec. Keď sa stretli s H., tento bol vždy sám.
Zo zápisníc o výsluchu svedkyne S. K. z prípravného konania vyplýva, že jej dcéra F. E. bývala s H. K. v byte na Sídlisku III v Prešove. Prvýkrát boli s manželom v predmetnom byte asi 3 - 4 dni po zadržaní dcéry po vnukovu tašku so školskými vecami a pár kusov vnukovho oblečenia. Následne, keď tam boli
v polovici januára 2015, tak sa byt už prerábal a v byte už nebola kuchynská linka, ale ako s ňou bolo naložené, to nevie, pričom X. K. udával, že byt prerába sám. O tom, že na to, z čoho je ich dcéra obžalovaná, ju mal navádzať aj X. K., ktorý na ňu mal vyvíjať nátlak, im dcéra hovorila až v lete roku 2015 pri jednej z návštev, ale bližšie to nekonkretizovala.
Zo zápisníc o výsluchu svedka D. K., z prípravného konania vyplýva, že jeho dcéra F. E. pred zadržaním bývala s H. K. od mája 2014 v byte na Sídlisku III. Po dcérinom zadržaní bol v tom byte asi trikrát, prvýkrát pár dní po zadržaní, kedy byt vyzeral normálne, druhýkrát asi pred Vianocami 2014, kde pri kuchynskej linke chýbali obklady a plynový sporák, pri tretej návšteve bol už byt v stave prerábky a v kuchyni už žiadna linka nebola. O nátlaku obžalovaného na dcéru vie od nej, nakoľko táto im pri návšteve vo väznici povedala, že X. K. s H. na ňu robili nátlak, že v Žiline tak z Tatra banky ukradli 300.000,- Eur a na nich neprišli, s tým, že X. K. o všetkom vedel.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu vyplýva, že dňa 25.9.2015 o 8.20 hod. bola vykonaná previerka výpovede svedkyne F. E.Á. na mieste činu v garáži na Levočskej ulici v Prešove, kde mala byť vytvorená skrýša určená na uschovanie finančnej hotovosti, pričom preverením výpovede svedkyne bolo zistené, že v uvedenej garáži bol zistený otvor na jej zadnej stene vľavo, ktorý bol odkrytý po odstránení omietky, čo bolo následne fotograficky zdokumentované.
Zo správ mBank s prílohami vyplýva, že X. K. má u nich vedený účet odo dňa 16.10.2014, ako aj výpis z uvedeného účtu, s tým, že klient má u nich aktivovanú aj službu internet banking.
Zo správy O2 Slovakia, s.r.o. vyplýva, že SIM kartu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX evidujú v databáze zákazníkov na meno X. K., K.. E. Č.. X, K..
Zo správy NBS vyplýva hrúbka rôzneho počtu bankoviek nominálnej hodnoty 500, 100 a 50 Eur.
Z úmrtného listu vyplýva, že S. S., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa 10.7.2003.
Z údajov zo systému REGOB vyplýva, že M. K. je dcérou S. S..
Zo správ a charakteristík vyplýva, že X. K. nemal so spoločnosťou SAPEX, s.r.o. uzatvorenú zmluvu o pracovnom pomere, jeho činnosť pre ich spoločnosť bola realizovaná na základe zmlúv od 15.3.2014 do 30.11.2014, od 1.1.2014 do 30.12.2014 a od 15.3.2015 do 30.11.2015. K trvalému pobytu je prihlásený na adrese K., K. E. Č.. X, je ženatý, s manželkou M. K., V.. S. má dve deti, L. K. a H. K., priestupkovo riešený nebol.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.
Z prílohy - zväzku II. vyplývajú skutočnosti týkajúce sa trestného konania obvinených H. K., F. E.H., K. X. M. S. N..
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V priebehu konania proti sebe stáli antagonické výpovede obžalovaného, ktorý spáchanie skutku, tak ako je mu kladený za vinu, poprel a uviedol, že o skutku sa dozvedel až keď mu policajt volal a kázal hľadať tašku s peniazmi, pričom syna, ani F.. E. na trestný čin nenavádzal, ani sa na ňom nijakým spôsobom nepodieľal, úkryt v garáži nepripravil, nevyhotovil, ani nezakryl a účet v mBank si zriadil kvôli dôchodku a svedkyne F.. E., ktorá uviedla, že obžalovaný sa o pripravovanom trestnom čine dozvedel od syna H. začiatkom leta 2014, odkedy ju spolu s H. na jeho spáchanie presviedčali, vytvoril otvor v stene garáže, kde mali byť finančné prostriedky uložené, ktorý následne zakryl a po tom, čo peniaze previedla a išla na PN, trval na tom, aby sa vrátila do práce a previedla ďalšie peniaze, za účelom čoho si otvoril účet v mBank a po vykonaní prevodov a výberov všetkých peňazí kladivom rozbil notebook, na ktorom boli prevody vykonávané a ktorý mu syn H. doniesol do firmy Sapex, kde pracoval. Uvedená výpoveď obžalovaného je podporovaná výpoveďou svedkyne M. K., ktorá uviedla, že skutočnosti týkajúce sa vytvorenia skrýše v garáži sú nezmysel, tento otvor na zadnej stene bol už
keď jej otec garáž kúpil a videla ho už keď otec zomrel, niekedy v rokoch 2003 - 2005, keď tam bola upratovať, obžalovaný väčším obnosom peňazí nedisponoval a od neho vedela aj o účte v mBank, o ktorom jej povedal, že si ho zriadil kvôli dôchodku, ako aj výpoveďou svedka H. K., ktorý uviedol, že obžalovaný sa na príprave, ani vykonaní trestného činu a ani na ukrývaní peňazí nepodieľal, iba na vyzvanie jeho a polície doniesol tašku s peniazmi, pričom nevedel čo je v taške, túto mu dal on do dodávky spolu s osobnými vecami a povedal mu, nech to niekde odloží, pričom obžalovaný F.. E. na výber peňazí nenavádzal, ani sa o tom nebavili a otvor, ktorý bol políciou zdokumentovaný tam bol ešte keď jeho dedko žil a stenu opravil a otvor zamuroval on asi začiatkom roka 2014. Uvedenými výpoveďami bola zároveň vyvrátená výpoveď svedkyne F.. E. o podieľaní sa obžalovaného na spáchaní trestného činu formou navádzania jej osoby, či vytvorenia otvoru za účelom ukrývania peňažných prostriedkov z predmetného trestného činu a jeho následnom zamurovaní. Aj keď v prípade svedkov M. K. a H. K. ide o rodinných príslušníkov obžalovaného, konkrétne o jeho manželku a syna, u ktorých je daný predpoklad, že by svojimi výpoveďami mohli chcieť pomôcť obžalovanému, je potrebné uviesť, že výpoveď svedkyne F.. E. nie je podporená žiadnym iným vykonaným dôkazom, iba ak skutočnosťou, že jej tvrdenia o otvore v stene garáže, či zriadení účtu obžalovaným v mBank sa ukázali pravdivé, avšak obžalovaný uvedené skutočnosti vysvetlil, jeho tvrdenia boli podporené výpoveďou svedkov M. K. a H. K. a zo žiadnych skutočností nebolo preukázané, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé, navyše k zriadeniu účtu v mBank došlo až dňa 16.10.2014, teda až po tom, čo F.. E. previedla finančné prostriedky z Tatra banky, navyše, aj z jej výpovede vyplýva, že tento účet nemal súvis s predmetným skutkom, ale obžalovaný ju mal navádzať na prevod ďalších finančných prostriedkov, za ktorým účelom si mal tento účet zriadiť. Vierohodnosť výpovede svedkyne F.. E. je zároveň spochybňovaná nielen skutočnosťou, že táto začala spomínať obžalovaného v súvislosti s ňou spáchaným trestným činom ako osobu podieľajúcu sa na navádzaní jej osoby na spáchanie predmetného trestného činu, resp. ako osobu podieľajúcu sa na príprave skrýše na ukrytie peňazí až s odstupom času, vo svojich ďalších výpovediach, ale aj výpoveďou znalkyne PhDr. Petrovej a ňou podaným znaleckým posudkom, z ktorých vyplýva, že svedkyňu F.. E. vyhodnocuje ako osobu všeobecne znížene vierohodnú, ktorá jej sama v priebehu vyšetrenia rozprávala o rôznych svojich účelových lžiach, pričom bolo vidno, že tieto používa pomerne bežne, bez významnejších pocitov viny, alebo nepríjemných pocitov, s tým, že aj jej špecifická vierohodnosť je znížená z dôvodu nesúladu medzi tým, čo rozprávala v predošlých výpovediach a tým, čo rozprávala jej, pričom znalkyňa uviedla, že znalecké vyšetrenie prebiehalo komplikovane z dôvodu, že svedkyňa F.. E. s ňou vyjadrovala nespokojnosť, nakoľko jej nešla „po ruke“ ako predošlá znalkyňa, ktorá ju chápala, rozumeli si a verila jej, svedkyňa bola rýchlo a ľahko nabuditeľná do hostility a emočne negatívneho postoja, s okamžitou potrebou konať a seba chrániť, čo nie je prejavom u ľudí, ktorí majú indiferentný postoj, tak ako ho svedkyňa prezentovala vo vzťahu k osobe obžalovaného, s tým, že u svedkyne zistila, že pokiaľ sa od nej požadovalo podať výpoveď, tak si do nej v rámci nejakých logických súvislostí dopĺňala to, čo si nepamätala s tendenciou, že si to pamätá, pričom u svedkyne skúmala aj lži skóre, ktoré bolo mierne zvýšené. Vo vzťahu k uvedenému súd dodáva, že ani z výpovede svedka V. K., brata svedkyne F.. E., ktorý je príslušníkom PZ, ani z výpovede svedkov S. K. a D. K., rodičov svedkyne F.. E.Á., nevyplýva, aby im svedkyňa mala uvádzať nejaké skutočnosti ohľadom nátlaku zo strany obžalovaného, resp. podieľaní sa obžalovaného na ňou spáchanom trestnom čine pred jeho spáchaním, resp. po jeho spáchaní, z výpovede svedkyne S. K. vyplýva, že tieto skutočnosti im ako rodičom uviedla až s odstupom času a to niekedy v lete 2015.
Výpovede svedkov F.. Q., A., F.. E., Z.. H., H. M. O. súd vyhodnotil ako všeobecné, nakoľko títo sa k skutku samotnému nevedeli vyjadriť, vyjadrovali sa iba k prineseniu a odovzdaniu peňažných prostriedkov, ktoré mali pochádzať z trestného činu obžalovaným, resp. k zakúpeniu SIM karty pre H. K., syna obžalovaného, avšak aj z výpovede svedka F.. E. vyplýva, že obžalovaný po tom, čo peňažné prostriedky doniesol a tieto boli rozložené a zdokumentované, sa tváril udivene, ako aj, že svedkyňa F.. E. obžalovaného zo začiatku vôbec nespomínala a spomenula ho až v ďalších a ďalších výpovediach, pričom je bežné, že obvinení v priebehu konania svoje výpovede menia a dopĺňajú, snažia sa vyviniť a hádžu vinu na druhých, najmä ak ide o vysokú trestnú sadzbu, s tým, že svedkyňa F.. E. najprv tvrdila, že obžalovaný so synom mal za účelom vytvorenia skrýše pre finančné prostriedky pochádzajúce z trestného činu v garáži kopať jamu a až následne tvrdila, že mal vytvoriť otvor v stene a z výpovede svedkov H. M. O. vyplýva, že pri stretnutiach s H. K., pre ktorého zakúpili SIM kartu, tento bol vždy sám, čo je v rozpore s tvrdením svedkyne F.. E., že H. s otcom mali odchytiť nejakého Róma v Sečovciach, aby im zabezpečil SIM kartu.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani z výpovede znalca Ing. Fedorjaka a ním podaného znaleckého posudku a jeho doplnku sa nepodarilo zistiť dobu, kedy bol stavebný otvor (nika) v garáži, ktorú používal obžalovaný, vytvorený, ani kedy bol zamurovaný a stena omietnutá a to ani približne, s poukazom na zásadu In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), vzhľadom na absenciu dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená Tatra banka, a.s., zastúpená spln. pošk. Mgr. Petrou Škerhákovou si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnila riadne a včas, avšak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody obligatórne odkázal na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.