Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/36/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A.. H. Z., bytom G. nad Y., ul. L. XXX/X, proti žalovanému: Česká republika, o zaplatenie 1.000.000.000,- CZK, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.07.2017 proti žalovanej Českej republike domáha splnenia povinnosti zaplatiť mu náhradu škody v sume 1.000.000.000,- CZK. Túto žalobu odôvodňuje tým, že Česká republika mu neústretovým a neodborným postupom Úradu pre vynálezy a objavy v Prahe znemožnila uplatnenie jeho autorských práv na prihlásenie patentu. Po vykonaní úplného prieskumu prihlášky patentu mu žalovaná zaslala výsledky úplného prieskumu, ktoré vôbec nesúviseli s problematikou prezentovanou v popise patentu. Tieto zámerne inscenované kroky boli organizované pracovníkmi UVO, ktorí pochopili veľký význam a dosah prihláseného patentu a nemali záujem sa o jeho ekonomické prínosy deliť. Realizáciu uvedeného patentu v praxi zaregistroval pri kúpe vozidla C. K. L., zakúpeného v roku 2012 v Bratislave. Patent bol zaradený do výbavy vozidla a umiestnený v pravej priehradke spolujazdca a v plnej miere zodpovedal dokumentácii prihláseného patentu v roku 1992. Týmto postupom mu vznikla majetková ujma (teda škoda), ktorú stanovuje v sume 1.000.000.000,- (jednu miliardu) CZK.

2.1 Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

2.2 Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

2.3 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.

2.4 Podľa § 256 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

2.5 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca podal žalobu proti Českej republike, pričom sa ňou domáha náhrady škody, ktorú vyčíslil v sume 1.000.000.000,- CZK. Žalovanou stranou v konaní o náhradu škody je tak cudzí štát. Ide teda o konanie s medzinárodným, cudzím prvkom.

4. V medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platí, resp. u nás do 30.11.2015 bola zákonne zakotvená (v § 47 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) doktrína tzv. absolútnej imunity štátu, podľa ktorej bol štát úplne vyňatý z právomoci súdov iného štátu, bez ohľadu na charakter či predmet sporu. Vychádza sa totiž zo zásady, že štát požíva pre seba a svoj majetok jurisdikčnú imunitu pred súdmi iného štátu. Táto doktrína tzv. absolútnej imunity štátu bola neskôr prekonaná a v súčasnosti sa už v medzinárodnom práve uplatňuje doktrína tzv. funkčnej imunity štátu, ktorá rozlišuje medzi acta iure imperii, teda úkonmi štátu spojenými s jeho postavením ako suveréna, a acta iure gestionis, teda úkonmi, v ktorých štát vystupuje ako subjekt súkromného práva (zmluvné veci, pracovnoprávne vzťahy, a pod.). Z tejto doktríny vychádza aj Dohovor OSN o imunitách štátov z 02.12.2004, ktorý Slovenská republika podpísala 15.09.2005. Doktrínu funkčnej imunity slovenské súdy uplatňujú v dôsledku uplatňovania nariadení EÚ, pretože judikatúra Súdneho dvora EÚ k týmto súkromnoprávnym nariadeniam vychádza z uvedenej doktríny a umožňuje ich uplatňovanie na acta iure gestionis. Vo všetkých iných prípadoch ako sú acta iure imperii, teda pri acta iure gestionis, budú aj cudzie štáty podrobené právomoci slovenského súdu. Najčastejšie ide o právomoc v sporových konaniach týkajúcich sa záväzkových vzťahov súkromnoprávnej povahy, práv a povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv, vrátane ich ukončenia a v konaniach, v ktorých je predmetom konania nehnuteľný majetok cudzích štátov nachádzajúci sa v Slovenskej republike, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam. Pokiaľ teda pôsobí štát ako bežný subjekt občianskoprávnych vzťahov upravených pravidlami medzinárodného práva súkromného, jurisdikčnú imunitu nepožíva.

5. V prejednávanom konaní podanou žalobou ide o prípad, kedy je iný štát žalovaný ako subjekt zodpovedný za škodu spôsobenú úkonmi spojenými s jeho postavením ako suveréna (teda acta iure gestionis). Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnou realizáciou právomoci orgánov verejnej moci Českej republiky v oblasti patentov. Je teda zrejmé, že nejde o vzťah súkromnoprávnej povahy. Zároveň súd nemá preukázaný súhlas Českej republiky s výkonom právomoci slovenských súdov v iných ako súkromnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú Českej republiky. V danej veci by sa mohlo jednať o zodpovednosť cudzieho štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. O zodpovednosti za takúto škodu majú právomoc rozhodovať výlučne súdy Českej republiky.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať o podanej žalobe, a preto podľa § 9 Civilného sporového poriadku konanie bezodkladne zastavil. O trovách zastaveného konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, aplikujúc na rozhodnutie § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovanému ani žiadne trovy nemohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.