Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/4/2017

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci navrhovateľky S. V., N. X.X.XXXX, A. A. 1038, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o. so sídlom Holubyho 35, Pezinok a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Vladimír Machala, narodený 19.1.1970, bytom Budmerice 1038, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Schvaľuje sa zmier účastníkov v nasledovnom znení:

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, sa zaväzuje platiť výživné na navrhovateľku v sume 150 eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou odo dňa 20.2.2017.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.2.2017 do 31.7.2017 vo výške 382 eur sa osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaväzuje zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 20.2.2017 doručeným súdu toho istého dňa, doplneným podaním zo dňa 24.3.2017 a zo dňa 24.7.2017 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného voči jej otcovi (osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) vo výške 150 eur s tým, že žiadala zaplatiť aj zameškané výživné od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2017 navrhovateľka ustálila obsah návrhu tak, že vyčíslila zameškané výživné v sume 382 eur a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi podaniami vyhlásila, že nežiada priznať náhradu trov konania.

2. V priebehu pojednávania účastníci uviedli, že po začatí konania otec navrhovateľky začal čiastočne uhrádzať výživné navrhovateľke. Otec navrhovateľky ďalej uviedol, že je schopný splácať výživné v požadovanej výške podľa návrhu a súhlasí i s úhradou zročného výživného. Účastníci následne súdu spoločne navrhli schválenie zmieru, podľa ktorého sa otec navrhovateľky zaviaže platiť navrhovateľke mesačné výživné v sume 150 eur mesačne spolu s nedoplatkom na zročnom výživnom od podania návrhu v celkovej výške 382 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur pod následkom straty výhody splátok. Účastníci sa ďalej v rámci dohody o obsahu zmieru ustálili, že ani jeden z nich nežiada náhradu trov konania.

3. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkmi na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu platiť výživné.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

4. Ako je zrejmé z listinných dôkazov založených v súdnom spise a z priebehu pojednávania, navrhovateľka žiadala o určenie výživného vo výške 150 eur z dôvodu, že otec jej v súčasnosti dostatočne na výživné neprispieva. Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Trnave, od decembra 2016 býva s matkou a so sestrou u brata jej otca, ktorému prispievajú na chod domácnosti sumou 120 eur. Navrhovateľka osobitne poukázala na konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok č.k. 12P/45/2017, ktorého výsledkom bol rozsudok o rozvode manželstva otca navrhovateľky a jej matky, v ktorom súd súčasne zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu maloletej sestry navrhovateľky v sume 150 eur. V tomto konaní bolo preukázané, že otec navrhovateľky má v súčasnosti príjem 830 eur v čistom.

5. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej procesnej situácii, počas trvania konania o určenie výživného pre plnoleté dieťa účastníci konania požiadali o schválenie zmieru, s ktorého obsahom bezvýhradne súhlasia, čo obaja písomne potvrdili na samotnom pojednávaní. Meritum veci bolo následkom uvedeného konzumované hmotnoprávnym úkonom účastníkov konania, ktorý je súd v súlade s prejednacím princípom zásadne povinný rešpektovať. Prípadné nerešpektovanie vôle účastníkov je obmedzené na nesúlad prejavenej vôle (vo forme právneho úkonu) s hmotným právom, súd posudzuje iba a výlučne toto kritérium.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom zmieru účastníkov zistil, že predmetom ich zmieru je dohoda strán o určení výživného pre navrhovateľku a úhrada už zročného výživného s tým, že ani jeden z účastníkov nežiadal o náhradu trov konania. Súd po preskúmaní zmieru s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov dospel k záveru, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prezentuje vôľu navrhovateľky a jej otca - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

7. Pretože účastníci konania zmierom skončili konanie a vyhlásili, že si nenárokujú ani náhradu trov konania, konzumovali tak procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Účastníci vylúčili autoritatívny rozsudočný výrok a nahradili ho svojou autonómnou vôľou, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak koreluje s požiadavkami hmotného práva. Súd posúdil súlad uzavretého zmieru s ustanoveniami hmotného práva a dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre neschválenie tohto zmieru. S poukazom na uvedené súd rešpektoval vôľu účastníkov konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a účastníkmi uzavretý zmier schválil.

Poučenie:

1. Návrhom zo dňa 20.2.2017 doručeným súdu toho istého dňa, doplneným podaním zo dňa 24.3.2017 a zo dňa 24.7.2017 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného voči jej otcovi (osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) vo výške 150 eur s tým, že žiadala zaplatiť aj zameškané výživné od podania návrhu až do rozhodnutia súdu. Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2017 navrhovateľka ustálila obsah návrhu tak, že vyčíslila zameškané výživné v sume 382 eur a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi podaniami vyhlásila, že nežiada priznať náhradu trov konania.

2. V priebehu pojednávania účastníci uviedli, že po začatí konania otec navrhovateľky začal čiastočne uhrádzať výživné navrhovateľke. Otec navrhovateľky ďalej uviedol, že je schopný splácať výživné v požadovanej výške podľa návrhu a súhlasí i s úhradou zročného výživného. Účastníci následne súdu spoločne navrhli schválenie zmieru, podľa ktorého sa otec navrhovateľky zaviaže platiť navrhovateľke mesačné výživné v sume 150 eur mesačne spolu s nedoplatkom na zročnom výživnom od podania návrhu v celkovej výške 382 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur pod následkom straty výhody splátok. Účastníci sa ďalej v rámci dohody o obsahu zmieru ustálili, že ani jeden z nich nežiada náhradu trov konania.

3. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkmi na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu platiť výživné.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR prvá a druhá veta, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

4. Ako je zrejmé z listinných dôkazov založených v súdnom spise a z priebehu pojednávania, navrhovateľka žiadala o určenie výživného vo výške 150 eur z dôvodu, že otec jej v súčasnosti dostatočne na výživné neprispieva. Navrhovateľka je študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Trnave, od decembra 2016 býva s matkou a so sestrou u brata jej otca, ktorému prispievajú na chod domácnosti sumou 120 eur. Navrhovateľka osobitne poukázala na konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok č.k. 12P/45/2017, ktorého výsledkom bol rozsudok o rozvode manželstva otca navrhovateľky a jej matky, v ktorom súd súčasne zaviazal otca navrhovateľky prispievať na výživu maloletej sestry navrhovateľky v sume 150 eur. V tomto konaní bolo preukázané, že otec navrhovateľky má v súčasnosti príjem 830 eur v čistom.

5. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej procesnej situácii, počas trvania konania o určenie výživného pre plnoleté dieťa účastníci konania požiadali o schválenie zmieru, s

ktorého obsahom bezvýhradne súhlasia, čo obaja písomne potvrdili na samotnom pojednávaní. Meritum veci bolo následkom uvedeného konzumované hmotnoprávnym úkonom účastníkov konania, ktorý je súd v súlade s prejednacím princípom zásadne povinný rešpektovať. Prípadné nerešpektovanie vôle účastníkov je obmedzené na nesúlad prejavenej vôle (vo forme právneho úkonu) s hmotným právom, súd posudzuje iba a výlučne toto kritérium.

6. Súd po oboznámení sa s obsahom zmieru účastníkov zistil, že predmetom ich zmieru je dohoda strán o určení výživného pre navrhovateľku a úhrada už zročného výživného s tým, že ani jeden z účastníkov nežiadal o náhradu trov konania. Súd po preskúmaní zmieru s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov dospel k záveru, že tento nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a prezentuje vôľu navrhovateľky a jej otca - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

7. Pretože účastníci konania zmierom skončili konanie a vyhlásili, že si nenárokujú ani náhradu trov konania, konzumovali tak procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Účastníci vylúčili autoritatívny rozsudočný výrok a nahradili ho svojou autonómnou vôľou, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak koreluje s požiadavkami hmotného práva. Súd posúdil súlad uzavretého zmieru s ustanoveniami hmotného práva a dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre neschválenie tohto zmieru. S poukazom na uvedené súd rešpektoval vôľu účastníkov konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a účastníkmi uzavretý zmier schválil.