Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-289-2017.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/289/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, U. C. R., právne zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul. č. 16 proti povinnému W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, D., právne zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA- ADVOKÁT s.r.o. so sídlom v Košiciach na Masarykovej ul. č. 2, v konaní o vymoženie dlžného a bežného výživného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Er/1337/2009-29 zo dňa 10.07.2014 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie v časti vymáhania bežného výživného vo výške 50 Eur mesačne za obdobie od 11.09.2013 do 01.09.2014 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie aj v tejto časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu v časti vymoženia bežného výživného vo výške 50 Eur mesačne od 11.09.2013 do 01.09.2014 a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.4.2009 domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice - vidiek zo dňa 2.11.1994 č.k. 11C/196/1994. Súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi bolo dňa 8.6.2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Podaním zo dňa 30.10.2013 povinný navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený v júni 2013 ukončil štúdium na Obchodnej akadémii a v súčasnosti je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako uchádzač o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že oprávnený je schopný sám sa živiť a tým vyživovacia povinnosť zanikla. Ďalej povinný uviedol, že od 1.2.2013 je sám evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by vyživovacia povinnosť povinného bola voči nemu zrušená, resp. že by sa viedlo takéto súdne konanie. Exekučný titul na vedenie exekučného konania existuje a nebol zrušený a ani nezanikol iným spôsobom. Poukázal na to, že bol prijatý na denné štúdium O. I. H. v H. H. na Q. Q. dňa 9.6.2014.
5. Súd prvej inštancie mal preukázané že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2P/55/2009 zo dňa 27.10.2009 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice - vidiek zo dňa 2.11.1994 č.k.
11C/196/1994 tak, že otec (povinný) je povinný prispievať na výživu mal. S. (oprávneného) sumou 50 eur mesačne počnúc dňom 28.4.2009. Od 1.3.2012 je exekúcia vedená už len na bežné výživné vo výške 50 eur mesačne. Oprávnený ukončil štúdium na strednej škole a od 11.9.2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom dňa 21.6.2014 bol oprávnený vyradený z tejto evidencie na vlastnú žiadosť na základe čestného vyhlásenia o odchode do členského štátu EÚ na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní. Podľa predloženého rozhodnutia O. I. H. v H. H., Q. Q. z 9.6.2014 bol oprávnený prijatý na denné bakalárske štúdium.
6. Následne súd citoval ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ust. § 69 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že ukončením stredoškolského štúdia, sa oprávnený stal objektívne schopným zamestnať sa vo svojom odbore, pričom nič nemení na tom ani skutočnosť, že sa reálne nezamestnal a prihlásil sa na úrad práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Moment zaevidovania sa deklaruje, že je pripravený a ochotný zamestnať sa, a že si zamestnanie hľadá, preto zároveň týmto momentom zanikla vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému dieťaťu. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému zanikla dňom 11.9.2013 a je zrejmé, že táto vyživovacia povinnosť sa obnoví dňom zápisu oprávneného na štúdium na vysokej škole t.j. 2.9.2014. Z tohto dôvodu súd čiastočne vyhovel návrhu povinného a exekúciu v časti vymáhania bežného výživného vo výške 50,- eur mesačne od 11.9.2013 do 1.9.2014 zastavil a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
8. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie v časti vymoženia bežného výživného a navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a návrh povinného aj v tejto časti zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a zastával názor, že súd rozhodol bez toho, aby dôkladne zistil skutkový stav veci a nariadil v tomto smere pojednávanie. Zdôraznil, že ak bolo výživné určené rozhodnutím súdu tak zaniká len na základe rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti Nesúhlasil so zastavením exekúcie a navrhol na úhradu trov konania zaviazať povinného.
9. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
11. Výrok uznesenia, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).
12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.04.2009 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice - vidiek zo dňa 2.11.1994 sp.zn. 11C/196/1994, ktorý bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 2P 55/09-31 zo dňa 27.10.2009. Dňa 08.06.2009 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
15. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, pričom neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne. Po svojom vydaní pre danú oblasť práva však stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. K zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný, a iba podľa procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie. Neúčinnosť exekučného titulu zase vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Pri neúčinnosti exekučného titulu nie je rozhodujúci čas, kedy k nej došlo. Nie je teda podstatné ani to, či neúčinnosť nastala pred vydaním exekučného titulu alebo pred vydaním exekučného príkazu.
16. V danom prípade povinný podaním zo dňa 30.10.2013 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený ukončil štúdium na strednej škole a podľa jeho názoru je schopný sám sa živiť, preto zanikla jeho vyživovacia povinnosť k oprávnenému. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rodinnoprávne vzťahy, a teda práva a povinnosti z nich vyplývajúce sú upravené výlučne špeciálnym právnym predpisom, a to Zákonom o rodine, ktorého ustanovenia sú kogentné a nemožno ich vykladať rozširujúco a ani zužujúco. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je povinnosťou zákonnou vyplývajúcou z rodinnoprávneho vzťahu, to znamená, že existuje po celú dobu trvania tohto vzťahu, teda od narodenia dieťaťa do smrti dieťaťa alebo rodiča, prípadne právoplatného rozhodnutia o osvojení dieťaťa či zapretí rodičovstva. Koncepcia úpravy vyživovacej povinnosti vychádza z predpokladu dobrovoľného zabezpečovania výživy dieťaťa jeho rodičmi a len v prípade, ak rodič túto povinnosť dobrovoľne neplní, je potrebný zákrok súdu, ktorý svojím rozhodnutím určí rozsah plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákonných kritérií vyplývajúcich zo Zákona o rodine, ako aj jeho splatnosť a počiatok plnenia stanoveného výživného opäť v súlade s hmotným právom, teda Zákonom o rodine (§ 62 až 65 a § 75 až 77 Zákona o rodine). Zákon o rodine zároveň počíta aj s eventuálnou zmenou pomerov, v dôsledku ktorej by už právoplatné rozhodnutie o plnení vyživovacej povinnosti nezodpovedalo zákonným kritériám určovania rozsahu výživného v ust. § 78, ktorá je výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia. Pokiaľ bolo plnenie vyživovacej povinnosti určené súdnym rozhodnutím, je vždy potrebné rovnakým spôsobom túto povinnosť zrušiť, pričom tak ako o počiatku plnenia vyživovacej povinnosti súdom, ako aj o jej zrušení môže súd rozhodnúť len v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda s účinnosťou najskôr odo dňa začatia súdneho konania a u maloletých detí výnimočne aj tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ani zo samotnej dikcie ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine nemožno vyvodiť, že zánik odkázanosti dieťaťa na rodičovi nastáva automaticky zo zákona.
17. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie ako exekučný súd nebol oprávnený v rámci exekučného konania posudzovať trvanie (zánik) vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému, keďže v čase podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie ani v čase vydania napadnutého uznesenia nebola vyživovacia povinnosť povinného zrušená súdnym rozhodnutím resp. akýmkoľvek spôsobom zmenená, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nenachádza ani zmienka o iniciovaní konania o zrušenie vyživovacej povinnosti povinným. Až rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C 501/2015-52 zo dňa 15.08.2016 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 02.09.2016 bola od 30.11.2014 zrušená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému. Z tohto dôvodu Okresný súd Košice - okolie následne uznesením č.k. 12Er 1337/2009-55 zo dňa 13.06.2017 s právoplatnosťou dňa 18.07.2017 zastavil exekúciu v časti vymáhania bežného výživného od 30.11.2014 do budúcna.
18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za predčasné a odporujúce zákonu, keďže v rámci exekučného konania nie je možné posudzovať existenciu práva priznaného právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nakoľko uvedené je predmetom skúmania v základnom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa ust. § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie v časti o vymoženie bežného výživného za obdobie od 11.09.2013 do 01.09.2014 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie aj v tejto časti zamietol.
19. O náhrade trov konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože oprávnený
bol v konaní čiastočne úspešný (pokiaľ ide o obdobie od 11.09.2013 do 01.09.2014), ale súčasne bol neúspešný pokiaľ ide o obdobie od 30.11.2014 do budúcna, kedy bola exekúcia voči povinnému zastavená.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).