Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-1818-2005.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Subarea
26Er/1818/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: PanEuro, spol. s r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, Žilina 010 01, IČO: 31 734 049, zast. JUDr. Patrik Palša, advokát AK, so sídlom Masarykova 13, Prešov proti povinnému: SLOVPETROL, s.r.o., Košice, so sídlom Zupkova 7/709, Košice 040 22, IČO: 36 185 884, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Igor Palša, Masarykova 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX 184/2005, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 122,50 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13. 9. 2005 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 010832* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 4. 10. 2005, bol exekúciou poverený súdny exekútor Mgr. Igor Palša.
2. Dňa 7.6.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a výmazu povinného z Obchodného registra. Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 6.3.2012 zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. z dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka a následne dňa 11.5.2012 vymazaný z Obchodného registra. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom prípade zanikol ako nemajetný.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7.Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
9.Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10.Podľa ust. § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 11.Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
12.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
13.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
14.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
15.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17.Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
18.Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: 1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: Spolu: 17x 6,64= 112,88 €
2.) Podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 € b) doručenie príkazu na začatie exekúcie 3x.......................................................................9,96 € c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 6x..............................................................19,92 € i) každé zisťovanie účtu povinného 9x.............................................................................29,88 € d)doručenie exekučného príkazu 7x..................................................................................23,24 € g) každé zisťovanie bydliska povinného 3x.......................................................................9,96 € j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 7x............................................................23,24 € Spolu................................................................................................................36x3,32=119,52 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné...............................................................................................................23,69 €
Celkové trovy exekúcie s DPH...................................................................................302,69 €
20.Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 € za úkon: podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie, v trvaní 15 min., pretože vynaložený čas považoval za účelne vynaložený na vykonanie týchto úkonov. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a nie počet týchto úkonov. Pokiaľ ide o ostatné úkony za ktoré si súdne exekútor vyúčtoval časovú odmenu, považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za tieto úkon exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného.
21. § 15 ods. 1 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné priznať paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkony: ,doručenie príkazu na začatie exekúcie“, ,,doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, ,, doručenie exekučného príkazu´´ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), a c),d) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za ten istý úkon. Ak by zákonodarca chcel priznať odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé doručenie exekučného príkazu, resp. za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v ustanovení vyhlášky by použil slovné spojenie „každé doručenie“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j) vyhlášky, preto súd priznal exekútorovi odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnu odmenu spolu vo výške 76,36 € (23x3,32 €).
22.V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 19,08 € + 20% DPH(pozostávajúce: doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1x1,06, doručenie návrhu zmluvy 1x1,06 doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x1,06+1x1,36+1x1,46+1x0,82, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x1,09+1x1,19, doručenie exekučného príkazu 2x1,09+2x1,46+1x1,19, doručenie exekútorského spisu 1x2,60), a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich
súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.
23. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 122,50 €, ktoré pozostávajú z odmeny spolu vo výške 102,08 € + DPH, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 76,36 € (23x3,32) a z časovej odmeny vo výške 6,64 € v zmysle ust. § 14 ods. 1,2 cit. vyhlášky a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 19,08 € (poštovné).
24. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
25.Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné( §357 C.s.p.).