Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, AK so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: Mária K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX/X, M., v konaní o zaplatenie 116,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu v časti o zaplatenie 116,- eur s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 16.10.2014, ktorá bola tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na konanie postúpená dňa 11.11.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 548,- eur spolu s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 52,80 eur ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 10.6.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) na čiastku 400,- eur za odplatu vo výške 152,- eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 552,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Podľa žalobcu žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila 4,- eurá, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,- eurá bola uhradená dňa 20.7.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.10.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.12.2013 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 21.11.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná čiastka činí 548,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,- eur a čiastkou vo výške 4,- eurá, ktorá bola uhradená žalovanou. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 400,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 13,20 eur. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 13,20 eur za každý

začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej sumy, t. j. spolu vo výške 52,80 eur (za 4 mesiace omeškania od novembra 2013 do februára 2014). Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu v zmysle § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom nariadení vlády. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 548,- eur od 22.11.2013 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 14.1.2016 č. k. 21C/152/2014-77 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.2.2016, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 396,- eur spolu s príslušenstvom, pričom jej povolil toto plnenie v splátkach, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 36,- eur a štvrtým výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Voči predmetnému rozsudku bolo podané oboma sporovými stranami odvolanie. Žalobca podal odvolanie voči IV. výroku rozsudku - o trovách konania. Z obsahu tohto podania vyplýva, že sa jedná o návrh na opravu zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozsudku, čo súd odstránil vydaním opravného uznesenia zo dňa 18.2.2016 voči ktorému sa už sporové strany neodvolali. Voči predmetnému rozsudku podala odvolanie tiež žalovaná, ktorá mala za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, poskytnutý úver vzhľadom na výšku RPMN 259,28 % je v rozpore s dobrými mravmi, suma 163,80 eur za domáci servis nie je zarátaná v RPMN, mesačná splátka 60,- eur nie je v zmluve rozpísaná na úroky a istinu, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uzavretie zmluvy o domácom servise bola podmienka pri uzatváraní zmluvy, to znamená, že ak chcela úver, musela proti svojej vôli podpísať aj zmluvu o domácom servise. Zmluvu o domácom servise podpísala v ten istý deň a v rovnakom čase, ako aj zmluvu o úvere. Zmluva o domácom servise je súčasťou zmluvy o úvere. Existuje tu nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi. Suma za domáci servis 163,80 eur je nedovolené obohacovanie zo strany žalobcu. Táto služba sa platí len preto, že príde osoba raz za mesiac k nej domov pre mesačnú splátku. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži len záujmom dodávateľa. Zmluvná pokuta 52,80 eur je neprijateľná, nebola dojednaná individuálne. Žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 120,- eur a z právneho hľadiska má žalobca nárok len na sumu 280,- eur. Žalobcovi žiada náhradu trov nepriznať, ide o podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v oblasti pôžičiek a zjavne nie je odkázaný v obdobných sporoch nechať sa zastupovať advokátom. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR 1 ÚS 988/12 z 25.07.2012, náhrada nie je dôvodná ani s poukazom na skutočnosť, že ide o drobný spor, pričom pri skutočnom dlhu 280,- eur priznané trovy právneho zastúpenia dosahujú skoro 2/5 uplatneného nároku. Navrhla, aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi zostatok istiny 280,- eur v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 3. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodu a rozsudok súdu prvej inštancie je čiastočne správny, a teda svojím rozhodnutím zo dňa 29.3.2017 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 280,- eur spolu s príslušenstvom v splátkach po 15,- eur mesačne, ako aj potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5,25 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 280,- eur od 22.11.2013 do zaplatenia a v časti nad zaplatenie sumy 280,- eur s príslušenstvom ako aj vo výroku o trovách konania zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu je vysporiadať sa s námietkou žalovanej, že zaplatila žalobcovi na poskytnutý úveru nie 4,- eur ale 120,- eur, teda dve splátky po 60,- eur. V konaní bolo zistené, že žalovaná spolu so zmluvou úvere uzavrela aj zmluvu o domácom servise, za ktorú mala zaplatiť 163,- eur. Žalovaná spochybňovala platnosť tejto zmluvy, a preto súd prvej inštancie má zistiť, či uzavretá zmluva o domácom servise je alebo nie je platná s prihliadnutím na tvrdenia žalovanej, že o takúto zmluvu nemala záujem a bola jej nanútená. Súd prvej inštancie má teda zistiť, či uzavretá zmluva o domácom servise je alebo nie je platná s prihliadnutím na tvrdenia žalovanej a na primeranosť dojednanej ceny.

4. Po vrátení veci z odvolacieho súdu bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili obe sporové strany, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 10.6.2013 uzavrel obchodný zástupca spoločnosti žalobcu so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131799, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur pri úrokovej sadzbe 20 % z poskytnutej istiny, t. j. vo výške 80,- eur. Žalobca si za poskytnutie úveru účtoval odmenu vo výške 18 % z poskytnutej istiny, t. j. 72,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi čiastku vo výške 552,- eur v 13. mesačných splátkach, a to prvé

tri splátky vo výške 2,- eurá a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá nasledujúca do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prehľade splátok a úhrady splátok právny zástupca žalobcu uviedol, že prvú splátku žalovaná uhradila 10.6.2013 vo výške 2,- eurá, druhú splátku 20.7.2013 vo výške 2,- eurá, následne bola započítaná ďalšia splátka vo výške 2,- eurá dňa 2.5.2016 ako aj v ten istý deň mala byť vybraná čiastka vo výške 9,46 eur a potom následne 19.6.2017 čiastka 15,- eur, 17.7.2017 čiastka 15,- eur. Uvedené dátumy úhrady vyplývajú zo žalobcom vypracovanej tabuľky a z tohto prehľadu má byť zrejmé, že do dňa vyhotovenia tohto vyjadrenia žalovaná celkovo uhradila len sumu vo výške 45,46 eur, čiže je nutné ešte uhradiť sumu vo výške 506,54 eur. Ostatné úhrady, ktoré žalovaná uvádzala vo svojom vyjadrení sú plneniami na iný právny úkon, a to na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorý nie je predmetom tohto súdneho konania. Na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu uhradila žalovaná sumu vo výške 116,- eur, a to dňa 10.6.2013 a 20.7.2013. Žalovaná, ktorá sa pojednávania nezúčastnila, sa k veci už ani písomne nevyjadrila.

5. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané na pred prvým rozhodnutím súdu vo veci ako aj písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.8.2017 a konštatuje, že bol zistený skutkový stav, tak ako bol popísaný v rozsudku zo dňa 14.1.2016, a teda, že: Dňa 10.6.2013 uzavrel obchodný zástupca žalobcu v konkrétnom prípade Ing. Silvia Kuzmová spolu s p. Máriou Keštefranovou a žalovaná ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131799, na základe ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 400,- eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Podľa zmluvy ročná RPMN činila pri splatnosti 13 mesiacov výšku 67,70 %, priemerná RPMN predstavovala 48,52 %. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu 400,- eur, odplatu a úrok vo výške 152,- eur, spolu teda 552,- eur v 13. mesačných splátkach, a to prvé tri mesačné splátky vo výške 2,- eurá a ďalších 10 mesiacov mesačná splátka vo výške 54,60 eur, pričom prvá splátka mala byť splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady bol uvedený 15. deň v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť Obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu zmluvy a s ktorými sa mala žalovaná pred podpisom zmluvy oboznámiť. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila prevzatie hotovosti vo výške 340,- eur nie 400,- eur vzhľadom k tomu, že v deň podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej zástupkyňa žalobcu odporučila uhradiť prvú splátku vo výške 60,- eur, ktorú aj zaplatila. Keďže žalovaná nevedela predložiť kartu splátok, ktorá ostávala u klienta a žalobca nepredložil evidenčný list, nebolo možné zistiť, či bola zaplatená žalovanou takáto suma, i keď z výpovede svedkyne p. I. možno usúdiť, že táto suma uhradená žalovanou bola, nie je však zrejmé, aká časť tejto sumy bola použitá na domáci servis a aká na úver. V tomto smere súd doplnil dokazovanie a bolo zistené, že dňa 10.6.2013 zinkasovala obchodná zástupkyňa žalobcu p. I. sumu 60,- eur a následne dňa 20.7.2013 opätovne sumu 60,- eur od žalovanej. V tabuľke, ktorú predložil právny zástupca žalovaného sú uvedené sumy, ktoré boli započítané na úhradu úveru, a podľa tvrdení žalobcu to bolo len vo výške 45,46 eur. Zostávajúca suma 116,- eur bola uhradená na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Žalovaná nevedela súdu predložiť svoju kartu splátok, a to tak na predchádzajúcich pojednávaniach a ani na poslednom pojednávaní, keďže podľa jej tvrdení ju stratila, preto nemohla preukázať skutočné zaplatenie sumy 2 x 60,- eur tak ako to žalovaná tvrdila, že túto sumu zaplatila na ulici p. I.. Svedkyňa si spomenula len na situáciu, že ju žalovaná oslovila na ulici a chcela uhradiť splátku, pričom si však nepamätá, v akej výške to bolo. Pokiaľ by však chcela zaplatiť iba 2,- eurá, takúto splátku by od nej neprevzala.

6. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nadobudlo právoplatnosť v časti, v ktorej súd žalobu zamietol nad sumu 396,- eur s príslušenstvom, keď bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a to ešte dňa 10.3.2016 a následne po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo potvrdené rozhodnutie prvoinštančného súdu čo do zaplatenia sumy 280,- eur s príslušenstvom, sa predmetom ďalšieho konania stala už len suma 116,- eur s príslušenstvom a pre rozhodnutie o tejto časti podanej žaloby sa súd zaoberal otázkou platnosti zmluvy o domácom servise, ktorú mala žalovaná spolu so zmluvou o úvere uzavrieť a za ktorú mala zaplatiť sumu 163,- eur. Zároveň súd zisťoval skutočnosť, či žalovaná, ktorá to nevedela listinnými dôkazmi preukázať, reálne zaplatila 2 x 60,- eur. Pokiaľ ide o úhrady žalovanej, z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v deň, kedy bola podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere podpísala žalovaná aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorý jej mal byť vysvetlený tak, že ide o poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru, a to v domácnosti klienta a išlo o služby spočívajúce

najmä v zodpovednej konzultácii s finančným agentom alebo manažérom pred vyplatením úveru, vyplatením úveru v domácnosti klienta, preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania, poskytovanie konzultácie pri opakovaných úveru, ako aj po doplatení úveru. Klient využívajúci túto službu sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 163,80 eur, a to v troch mesačných splátkach vo výške 54,60 eur, ktoré splátky sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca uvádzal, že žalovaná na úver uhradila len 4,- eurá, ostatné úhrady, ktoré žalovaná uvádza, sú plneniami na iný právny úkon, a to na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorý v žiadnom prípade nie je predmetom tohto súdneho konania. V poslednom podaní právneho zástupcu už uviedol, že žalovaná celkovo na úver uhradila do dňa 1.8.2017 sumu vo výške 45,46 eur. Z prehľadu vyplýva, že žalovaná 2 x zaplatila splátku 15,- eur, a to 19.6.2017 a 17.7.2017 v zmysle právoplatného rozsudku v predmetnej veci a v máji 2016 uhradila na úver ešte sumu 11,46 eur (pravdepodobne túto sumu sám žalobca zaúčtoval na úver zo sumy 120,- eur, ktorú žalovaná preukázateľne na úver zaplatila).

Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52a, ods. 1, Občianskeho zákonníka, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 52a, ods. 2, Občianskeho zákonníka, Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

7. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 120,- eur, pričom suma 116,- eur bola započítaná ako odmena na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Táto zmluva bola uzavretá taktiež dňa 10.6.2013 a z článku I zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v súvislosti s úverovou zmluvou č. 420131799, teda v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzavreli dňa 10.6.2013. Žalobca tvrdil, že ide o samostatnú zmluvu, ktorou si žalovaná objednala ďalšie služby z portfólia služieb žalobcu, pričom uzavretie tejto zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Poukázal aj na rozhodnutia súdov, ktoré posúdili zmluvu o domácom servise ako samostatnú zmluvu. Domácim servisom je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (viď článok I. zmluvy o poskytovaní domáceho servisu).

8. Súd po následne vykonanom dokazovaní sa nestotožnil s právnymi závermi súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca, pretože zmluva o domácom servise je jednoznačne závislou zmluvou na zmluve o úvere tak, ako to vyplýva z ust. § 52a Obč. zákonníka. Zmluva o domácom servise nemôže byť uzavretá, ak nie je uzavretá zmluva o úvere. Žalobca síce tvrdil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, avšak ako vyplynulo z výpovede svedkyne Márie I., skutočná prax pri uzatváraní zmlúv tomu nezodpovedá a klienti sú informovaní o tom, že je potrebné uzavrieť aj zmluvu o domácom servise. Tak to bolo aj v prípade žalovanej, ktorá síce podpísala žiadosť o poskytovanie domáceho servisu, ale v podstate jej táto služba bola vnútená. Žalovanej nebola poskytnutá iná možnosť splácania úveru ako tou formou, že splátky z úveru bude vyberať obchodný zástupca, čo sa podľa zmluvy o poskytovaní domáceho servisu považuje za nadštandardnú službu. Z výpovede svedkyne B. I. jednoznačne vyplýva, že žalovanú informovala, že splácanie bude prebiehať tak, že bude chodiť po splátky. Svedkyňa tiež potvrdila, že hneď v deň uzavretia zmluvy vybrala od žalovanej 1. splátku na zmluvu o úvere, ako aj 1. splátku na domáci servis, čo potvrdzuje aj prehľad úhrad predložených žalobcom. Táto suma bola po vzájomnej dohode obchodnej zástupkyne žalobcu a žalovanej zaokrúhlená na sumu 60,- eur. Svedkyňa uviedla, že si nespomína na situáciu, aby jej niekedy žalovaná odovzdala len 2,- eurá, takúto splátku by ani neprijala. Obchodná zástupkyňa zinkasovala prvú splátku hneď pri podpise zmluvy, pričom žalovaná bola v presvedčení, že táto suma slúži na úhradu úveru, teda istiny, úroku a odplaty. Zo zinkasovanej sumy 60,- eur obchodná zástupkyňa na úhradu úveru však poukázala 2,- eurá, čo nie je v rozpore so zmluvou a na službu

domáci servis poukázala 58,- eur, nie len 54,60 eur. Táto zmluva o poskytovaní domáceho servisu je úzko naviazaná na zmluvu o úvere a podľa vyjadrení žalovanej, táto nadobudla presvedčenie, že nepodpísaním tejto zmluvy by jej nebol poskytnutý úver ňou žiadaný, pričom však mala záujem len o poskytnutie úveru a nie aj o domáci servis. Možno konštatovať, že spojitosť týchto dvoch zmlúv je zrejmá aj z ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy o úvere a ktoré sú podpísané účastníkmi konania, teda tak veriteľom ako aj dlžníkom. Práve služby domáceho servisu tak ako sú špecifikované v zmluve o poskytovaní domáceho servisu, a to v článku I. predmet zmluvy, sú spomínané v obchodných podmienkach zmluvy o úvere, a to konkrétne v bode 8 obchodných podmienok, kedy mal veriteľ viesť u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, ktorý po vyžiadaní predloží dlžník veriteľovi, zástupcovi alebo zamestnancovi veriteľa. Dlžník vzal na vedomie, že veriteľ, zástupca alebo zamestnanec veriteľa majú právo žiadať pri kontrole platobnej morálky od dlžníka doklady tam uvedené. Taktiež samotná zmluva o úvere nepredpokladá, aby dlžník uhrádzal dlh iným spôsobom ako odovzdaním splátky obchodnej zástupkyni, teda napríklad priamo na účet žalobcu alebo priamou hotovostnou platbou v pokladni. Vo svetle týchto skutočností konanie žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu vychádza čiastočne ako uvádzanie záujemcov o poskytnutie úveru do omylu. Je nepochybné, že povinnosťou žalovanej bolo si zmluvy, ktoré podpísala, prečítať a v prípade nejasností tam bola práve osoba obchodného zástupcu, ktorá poskytuje služby spočívajúce v zodpovednej konzultácii ešte pred vyplatením úveru a v prípade, že nebola stotožnená s podmienkami, nemala zmluvu o úvere ako aj ďalšie podpísať. Žalovaná žiadala, aby súd uznal, že uhradila 2 x 60,- eur, a to na zaplatenie úveru.

9. Súd dospel k záveru, že na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu dochádza reálne k navyšovaniu výdavkov klienta, ktoré súvisia s poskytnutím úveru, avšak nie sú zahrnuté v úverovej zmluve, teda nie sú zahrňované ani do RPMN, v skutočnosti však podstatne navyšujú náklady spojené s poskytnutým úverom. V prípade žalovanej už samotná odmena v sume 152,- eur predstavuje 38 % z poskytnutého úveru a po pripočítaní odmeny za domáci servis celkové navýšenie poskytnutej istiny predstavuje až 78 %. Nemožno ani súhlasiť s tvrdením, že na základe domáceho servisu boli žalovanej poskytované nadštandardné služby, keďže iná možnosť splácania úveru ako odovzdaním splátky obchodnému zástupcovi jej nebola daná a ďalšie poskytované služby, napr. kontrola splátkového kalendára, je skôr na prospech žalobcu ako žalovanej a dokonca ďalšie služby, a to upozornenie na prípadné následky nesplácania je povinnosťou žalovaného, ktorá má vyplývať zo samotnej zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere a zmluva o domácom servise sú zmluvami od seba vzájomne závislými, ak sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú, potom sa táto podmienka musí vzťahovať aj na zmluvu o domácom servise. Z tohto dôvodu súd pri výpočte dlžnej sumy zo strany žalovanej zohľadnil nielen sumu 4,- eurá, ktorá bola žalobcom zaúčtovaná na úhradu úveru, ale aj sumu 116,- eur, ktorá bola žalobcom účtovaná na domáci servis a po započítaní týchto platieb žalobu zamietol poukazujúc pritom na právoplatný výrok rozhodnutia v tejto veci, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 280,- eur s 5,25 % p. a. úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15,- eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, v tomto smere súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove v tejto veci zo dňa 29.3.2017, a to konkr. bod 5 rozsudku.

10. Rozhodnutím odvolacieho súdu z 29.3.2017 spolu s výrokom o zrušení časti rozsudku nad 280,- eur s príslušenstvom, bol zrušený aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu tej ktorej sporovej strany bol viacmenej rovnaký. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z pomeru úspechu, ktorý je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mal žalobca v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí, avšak aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo sporových strán. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhradu trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, k čomu sa súd priklonil aj v tomto prípade a rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.