Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-11-2015.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., IČO: 47 248 980, so sídlom na Prievozskej č. 4D v Bratislave - mestská časť Ružinov, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom na Prievozskej č. 4D v Bratislave - mestská časť Ružinov, proti žalovanej H. O. J., R. X.X.XXXX, D. C. N. Č.. XX, o zaplatenie 186,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej oproti žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 23.1.2015 žalobu, ktorou žiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 186,10 eur s úrokom z omeškania 9% zo sumy 65,88 eur od 4.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 72,42 eur od 4.4.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 47,80 eur od 4.2.2013 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobca peňažné plnenie požadoval podľa žaloby po žalovanej z titulu nezaplatenia žalovanou za žalovanej poskytnuté služby spoločnosťou Slovak Telecom a.s., odkazoval na zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého tento jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 11.3.2011 Zmluvu o pripojení. Dodané služby boli fakturované žalovanej predchodcom žalobcu faktúrami č. XXXXXXXXXX vo výške 65,88 eur, splatnej 3.2.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 72,42 eur, splatnej 3.4.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 47,80 eur, splatnej 3.2.2013, ktoré žalovaná nezaplatila. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom a.s, ako postupca na jednej strane a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola vo výške žalovanej sumy. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca požadoval priznať aj zákonný úrok z omeškania.
3. Súd vyzval žalobcu výzvou z 19.3.2015, aby súdu predložil buď doručenku, ktorou žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky alebo zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou tak, aby mal súd preukázané postúpenie pohľadávky, tiež aby súdu oznámil, čo predstavujú iné poplatky a služba uvedené vo faktúre XXXXXXXXXX vo výške 33 eur, aby súdu predložil cenník poplatkov a dôkaz, že zmluvná pokuta a upomienky oneskorenej platby, ktorých zaplatenia sa domáha, boli so žalovanou individuálne vyjednané, nakoľko vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, vzniknutý medzi pôvodným dodávateľom služby a žalovanou ako spotrebiteľom, zmluva je formulárová a dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní zmluvných
podmienok zaťažuje žalobcu (§ 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
4. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.
5. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila.
6. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 3.8.2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.
7. Súd sa oboznámil so Zmluvou o pripojení, s faktúrami čísiel ako sú uvedené v bode 2 rozsudku, Oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:
8. Zo Zmluvy o pripojení z 11.3.2011 súd zistil, že jej zmluvnými stranami boli Slovak Telekom, a.s. so sídlom na Karadžičovej 10 v Bratislave a žalovaná. Podľa obsahu zmluvy sa Slovak Telekom a.s. (podnik) zaviazal v prospech žalovanej aktivovať a poskytovať ako účastníkovi vo vzťahu k SIM karte za aktivačný poplatok 3,32 eur s DPH program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 € s DPH. Miestom poskytovania služieb podľa identifikačných údajov účastníka (žalovanej) bolo územie Slovenskej republiky a cena bola stanovená cenníkom. Žalovaná zmluvu uzatvorila ako nepodnikateľ.
9. Slovak Telecom a.s. dňa 15.1.2012 na meno žalovanej a adresu Prietržka č.d. 91 vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 65,88 eur, ktorou žalovanej fakturoval mesačné poplatky za obdobie od 15.12.2011 do 14.1.2012 a poplatok za upomienku 3,50 eur. Faktúrované bolo podľa faktúry splatné 3.2.2012.
10. Druhou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola fakturovaná žalovanej čiastka 72,42 eur, splatná 3.4.2012 za obdobie 15.2.2012 - 14.3.2012 za hlasové služby, nehlasové služby, mesačné poplatky a iné poplatky a služby vrátane 20% DPH vrátane upomienky oneskorenej platby 3,50 eur.
11. Treťou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanej fakturovaná čiastka 47,80 eur, pri ktorej je uvedené, že sa jedná o zmluvnú pokutu.
12. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 27.11.2013 súd zistil, že toto oznámenie právny predchodca žalobcu adresoval žalovanej na adresu N. XX a oznamoval jej v ňom postúpenie pohľadávky v sume 186,10 eur (istina + zmluvná pokuta) z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX O. XXXXXXXXXX na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 20.11.2013. K Oznámeniu nebola pripojená doručenka podpísaná žalovanou.
13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinného do 30.4.2011 (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
15. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
16. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
20. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej a splnenie jeho záväzku zo zmluvy o pripojení, uzavretej medzi žalovanou a subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je aj zmluva uzavretá so žalovanou záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmluvy o pripojení súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená zmluva. Súd mal týmto listinným dôkazom preukázané, vrátane faktúr, že ten veriteľ žalovanej, ktorý je uvedený v zmluve o pripojení mal zo zmluvy o pripojení pohľadávku voči žalovanej. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013 mal súd preukázané, že veriteľ adresoval žalovanej oznámenie, že využil právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávok v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2013 a postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, ktorému má žalovaná doručením oznámenia plniť.
21. Zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným jednak zistiť, či v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu písomnou zmluvou a jednak v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovanej a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť ďalšiemu veriteľovi, žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Žalobca, ktorý vystupuje v súdnych konania opakovane a domáha sa po žalovaných (dlžníkoch) peňažného plnenia z odkúpených pohľadávok, súd tu myslí postúpených pohľadávok spoločnosti postupcu ako v prejednávanej veci, na výzvu súdu nepredložil súdu dôkaz preukazujúci, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z veriteľa na žalobcu na základe písomnej zmluvy a nepredložil ani dôkaz, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej doručené alebo že sa aspoň dostalo do sféry jej dispozície. Z dôvodu, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pripojení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok ani žiadny dôkaz, že nastali účinky oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky, mal súd za to, že voči dlžníkovi účinky postúpenia pohľadávky nenastali.
22. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).
23. Pre žalovanú, označenú v konaní z hmotnoprávneho vzťahu, vzniknutého zo zmluvy o pripojení, za dlžníka, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky, keďže sa jej povinnosti zo záväzkového vzťahu nemenia, ale je pre ňu rozhodné vedieť, kto je jej veriteľom. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označený za žalovanú a žalobcom v žalobe označenú za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmluvy o pripojení, preukázateľne nedozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Žalobca nepreukázal súdu, že došlo k postúpeniu pohľadávky na neho, nakoľko na výzvu súdu nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávok z 20.11.2013, a nepreukázal ani to, že sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, nedokázal teda, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov uplatnených žalobou ako na istinu a zmluvnú pokutu, to čo bolo uvedené vo faktúrach a čo treba podľa žalobcu splniť ako záväzok žalovanej, ako aj na úrok z omeškania, ide o hmotnoprávne nároky veriteľa, za ktorého je označený žalobca, ktoré z dôvodu, že voči dlžníkovi (žalovanej) je postúpenie pohľadávky neúčinné z pohľadu, či sú alebo nie sú v súlade s hmotným právom a v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva, súd neskúmal.
24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania ( viď bod 25. a 26. rozsudku). O výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 26. v ňom uvedeného ods. 2.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .