Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-24-2021.pdf
PDF · 112.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14P/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:
C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matka H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., právne zastúpená MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, pracovisko Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525 a otec: A., trvale bytom R., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 19.05.2021 žiadal o zníženie výživného na mal. C. zo sumy 200 € mesačne na sumu 130 € mesačne s účinnosťou od 01.06.2021. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nastala u neho zmena pomerov, ktorá spočíva v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX a jeho príjmy sa znížili, ako SZČO vykázal v r. 2020 daňovú stratu a v strate skončila aj spoločnosť, v ktorej pôsobí ako konateľ a jediný spoločník.
2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.08.2021, doplnené dňa 15.12.2021, uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí a zároveň podala protinávrh - návrh na zvýšenie výživného, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletú na sumu 300 € mesačne, a to počnúc dňom 28.01.2020. Tiež žiadala priznať trovy konania v rozsahu 100 %. Svoj návrh odôvodnila tým, že už v čase pôvodných konaní (konanie o rozvod manželstva a konanie o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva) skresľoval a zamlčoval otec svoje príjmy. Je nereálne, aby mal príjem 500 € a výdavky v sume 1.230 €. Otec jej predložil listiny, z ktorých vyplýva, že si požičal od fyzických osôb spolu sumu cca 200.000 €, ale v návrhu to nikde nespomína. Z týchto pôžičiek mu vyplývajú splátky v mesačnej sume 1.663,10 €, preto jeho príjem musí byť určite viac ako 3.000 € mesačne. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiada priznať zvýšené výživné aj spätne, keďže otec zatajuje svoje príjmy a tým skresľuje aj svoju životnú úroveň a štandard, pričom deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca.
3. Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov zo dňa 05.08.2021 uviedol, že navrhuje výživné na mal. dieťa neznižovať, nakoľko medzi pôvodným určením výživného a novým návrhom na jeho zníženie uplynulo krátke obdobie a súčasne sa výdavky na mal. dieťa ešte zvýšili.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
5. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)
7. Podľa § 63 ods. 2 ZR, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
8. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
9. Podľa § 75 ods. 1ZR, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 14P/46/2019-133 zo dňa 18.05.2020. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedená a súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou bola mal. C. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne.
14. V tom čase mal. C. navštevovala 3. ročník základnej školy, bola zdravá a boli u nej bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, školské pomôcky a pod. Matka pracovala v F. v S., kde dosahuje príjem cca 775 € mesačne. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba, pričom podľa jeho tvrdenia mal príjem z tejto činnosti 525 € mesačne (vychádzajúc zo základu dane za r. 2018) a zároveň pracoval na B., kde mal príjem 100 € mesačne. Otec sa napriek deklarovanému príjmu vyjadril, že výživné v dohodnutej výške bude schopný platiť.
15. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
16. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. dieťaťa v súvislosti s jeho celkovým telesným rastom a vývojom ako aj s nástupom na vyšší stupeň základnej školy, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Táto zmena pomerov na starne maloletej však nie je tak významná, aby zakladala dôvod na zmenu výživného.
17. Mal. C. navštevuje 5. ročník základnej školy, je zdravá, nosí okuliare, za ktoré sa platilo 90-100 €, tieto má od r. 2020, resp. 2021, zatiaľ menené neboli. Výdavky na ošatenie a obuv sú 45 €, krúžky (výtvarný, husle) vrátane ZRPŠ prestavujú spolu 194 € (čo je pri 10-tich mesiacoch mesačný poplatok 19,40 €). Maloletá navštevovala aj turistický krúžok, za ktorý sa platilo 40 €. Strava v školskej jedálni 28-34 € v závislosti od počtu dní, strava v domácom prostredí vychádza na 100 €, za kredit 9 €. U maloletej sú aj pravidelné výdavky, napr. na výlety, záľuby a pod., spolu matka uviedla výdavky 250-350 €.
18. Pokiaľ sa týka matky, tá je naďalej zamestnaná v F., pričom jej príjem za obdobie od 01/2021 do 03/2022 bol v priemere v sume 894 € v čistom. Z prenájmu bytu má príjem 100 € mesačne. Tento byt patrí do BSM, avšak záležitosti okolo nájmu rieši matka, preto si aj ponecháva celý príjem z toho plynúci. Výdavky má matka na cestovné do práce 25 €, náklady na ošatenie a obuv 40 €, paušál za telefón vychádza 20 €, synov paušál asi 20 € a zvyšok je internet + TV, nevie presne, môže to byť niečo okolo 24 €. Hygienické potreby sú 60 € mesačne, tam je všetko od pracích práškov, aviváže, dezinfekčné gély, sprchové gély, zubné pasty, čistiace prostriedky, jednoducho všetko, čo treba na hygienu domácnosti, či už v kúpeľni, kuchyni alebo ostatných častí. Ďalej uviedla poistku na auto a opravy s tým súvisiace 30 €, smeti pre 3 osoby 11 €, daň 8 €, elektrina 57 €, plyn 58 €, voda 15 €, osobné poistenie, sporenie, 3. pilier 22 €. Matka užíva doplnky napr. na trávenie a vitamíny, bez ktorých sa už nedá fungovať, ale zarátala tam aj lieky, keď bol syn chorý a musela kupovať antibiotiká, ide spolu o sumu 30 € (v tejto sume sú zarátané aj deti). Ďalej má výdavok na Centru - uloženie pupočníkovej krvi 4,50 €, a potom také nepravidelné výdavky ako zubár, sviatky, nedoplatky za energie, výlety, pomník, revízie komína, kotla cca 60 € mesačne.
19. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň je jediný konateľ a spoločník v spoločnosti C. Otec uviedol, že ako podnikateľ dosiahol v r. 2020 stratu vo výške 7.888,44 €, v ktorej sume je už aj jeho príjem zo B. v sume 90 € za mesiac. Jeho spoločnosť skončila v strate viac ako 40.000 €. Uvedené vyplýva aj z daňových priznaní. V roku 2021 mal otec podľa daňového priznania príjmy zo závislej činnosti vo výške 1.854,48 € a príjmy zo živnosti vo výške 13.090 €, výdavky 10.320,49 € a základ dane pri živnosti predstavoval 2.769,51 €, spolu základ dane aj zo živnosti, aj zo zamestnania predstavoval sumu 4.623,99 €. Z toho príjmy v B. boli mesačne v priemere 109 € a v spoločnosti C. za 01-03/2021 spolu v sume 546,42 €, t. j. 182,14 €. V rámci účtovnej závierky, kde sú opäť zhrnuté príjmy
otca vo výške 13.090 €, sú ako výdavky uvedené aj zásoby 4.145 €, služby 2.447 €, platby poistenia a príspevkov v sume 2.975 €.
20. Súd konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
21. Súd návrh otca na doplnenie dôkazov, a to na zabezpečenie výpisu z účtov matky zamietol, nakoľko takýto dôkaz sa súdu javil ako nadbytočný, pretože primárne je tu posúdiť príjmy a majetkové možnosti otca, ktorý je povinný na platenie výživného. Príjmy matky sú tu len sekundárne. V prípade, ak by sa aj preukázalo, že matka by mala vyššie príjmy, to nie je dôvod na to, aby otcovi bola vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu znížená. Rovnako aj skutočnosť, že matka vlastní nejaký ďalší majetok, neznamená, že otec by mal platiť menšie výživné. Keďže mal. C. je v osobnej starostlivosti matky, podieľa sa na jej životnej úrovni, keďže s ňou žije v jednej domácnosti.
22. Za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom.
23. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu matky, že otec nepreukázal svoje pomery, a preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine, t. j. že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa názoru súdu otec doložil daňové priznania, súd ho na pojednávaní dopytoval k niektorým položkám predstavujúcim výdavky, a hoci otec nevedel presne odpovedať, poukázal na skutočnosť, že účtovníčka by to vedela. Súd však nepovažoval za hospodárne, len kvôli tomu odročovať pojednávanie, nakoľko si príjem otca dokázal ustáliť aj bez toho.
24. Vychádzajúc z príjmov otca zo živnosti vo výške 13.090 €, od ktorých súd odrátal výdavky na odvody, ktoré akceptoval ako nevyhnutné, potom by príjem otca zo živnosti bol vo výške 10.115 €, čo na mesiac predstavuje sumu 842 € zo živnosti a k tomu ak sa prirátajú príjmy zo závislej činnosti (B. aj C., spolu 1854,48 €) v sume 154 € mesačne, potom je príjem otca 996 € v čistom. Ďalšie výdavky, ktoré otec nevedel uviesť, ale vyplývajú z účtovnej závierky, súd nepovažoval za nevyhnutné (aj keď súd nepopiera, že môže ísť o oprávnené daňové výdavky, avšak na účely určenia výživného je súd oprávnený sám si posúdiť oprávnenosť a nevyhnutnosť týchto výdavkov), lebo ak by to boli relevantné výdavky, mal by otec aspoň predstavu, o aké výdavky ide. Sídlo ako živnostník má v rodinnom dome, takže nejde o výdavky za prenájom priestoru.
25. Pokiaľ sa týka spoločnosti C.., ak je táto firma tak stratová, ako tvrdí otec a ako je to aj zachytené v daňových priznaniach, potom je zrejme načase, zbaviť sa takejto firmy. V podstate už otec predal v r. 2020 nebytový priestor, ktorý bol vo vlastníctve firmy, a to za 82.000 €, ktoré mali ísť naspäť do firmy, aj sa zlepšila jej finančná kondícia (v r. 2020 strata - 39.316,45 €, v r. 2021 bol základ dane 6.425 €), avšak viesť firmu, ktorá neprináša reálne zisky sa javí ako neefektívne investovanie času a energie zo strany otca. Tu súd musí tiež poznamenať, že pokiaľ sa pýtal otca na jeho bežný pracovný deň, tak z opisu otca pre súd vyplynulo, že jeho pracovná činnosť je minimálna (pozrie si maily, prípadne súťaže na stránke komory alebo Vestník Sociálnej poisťovne, keďže pre ňu v minulosti robieval). Preto by bolo vhodné, keby otec zvýšil úsilie a viac sa snažil hľadať si prácu/zákazky. Súd našiel 3 pracovné ponuky na pozíciu Architekt/Projektant/ či Architekt/stavebný inžinier alebo architekt/designér a hoci akceptuje
vyjadrenie otca, že ponuka v Košiciach po odrátaní odvodov a výdavkov na cestovanie, tak by ostal na takej sume, ako zarobí teraz. Avšak ponuka v Bratislave či Prahe (kde hľadali kolegov aj do pobočky v Bratislave), boli slušne finančne ohodnotené 1.000-2.500 € a 30.000 Kč - 55.000 Kč (cca 1.336-2.227 €) brutto, pričom ak je otec v tak zúfalej finančnej situácii, ako sa snaží súdu deklarovať, mal by zobrať akúkoľvek prácu (možno aj mimo svoj odbor), aby dokázal zabezpečiť potreby svojich mal. detí, ale aj svoje vlastné.
26. Pokiaľ sa týka pribudnutia vyživovacej povinnosti u otca na mal. Z., tu je súd toho názoru, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod na zníženie výživného. Hoci otec už v čase rozvodového konania vedel, že jeho priateľka čaká dieťa, súd by k takejto skutočnosti neprihliadol, pretože v čase rozhodovania dieťa ešte nebolo narodené. Aktuálne má mal. Z. cca 1 a pol roka a otec na neho prispieva sumou 120 € mesačne. Pokiaľ však žiada znížiť výživné na skoro 12 ročné dievča na sumu 130 €, javí sa to ako neprimerané nízka suma v porovnaní s mal. Z., ktorý je vo veku batoľaťa.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd ustálil príjem otca v sume 996 € (viď. ods. 24 tohto odôvodnenia), je súd toho názoru, že je v schopnostiach otca platiť výživné na mal. C. v nezmenenej výške a zároveň aj na plnoletého F. a mal. Z., keďže pri príjme 625 € v čase rozvodového konania deklaroval, že bude schopný platiť výživné v sume 450 €, potom pri príjme 996 € musí byť schopný platiť spolu výživné na všetky 3 deti v sume 570 €. V prípade, ak by príjem otca zostal v nezmenenej výške a pribudla by mu vyživovacia povinnosť, potom by sa dalo uvažovať o znížení výživného, nie však za tejto situácie, kedy súd ustálil príjem otca vyšší ako v čase posledného rozhodovania. Pričom je vysoko pravdepodobné, že otec má príjem aj vyšší, a to vzhľadom na ním uvádzané výdavky.
28. Ak otec zvýši svoje úsilie pri hľadaní zákazok, resp. aj inej práce mimo jeho odbor (keďže podľa jeho tvrdení, je ťažké nájsť si prácu C., hoci súd našiel ponuky), prípadne doplní svoj príjem zo spoločnosti C. alebo z vysporiadania BSM, bude to postačovať na úhradu jeho výdavkov a tiež na výživné na jeho deti.
29. Otec uviedol mesačné výdavky plyn 33 €, elektrika 47 €, vodné a stočné 13,12 €, zdravotná poistka 2,32 €, koncesionárske poplatky4,64 €, výživné F. a R. 425 €, sporenie R. 25 €, výživné Z. 120 €, III. pilier 9,96 €, vedenie účtu vo VUB 4 €, internet 20 €, telefón 48 €, potraviny 280 €, hygienické prostriedky 40 €. Spolu mesačné výdavky uviedol vo výške 1.072,04 €.
30. Ročné výdavky uviedol na poistku na dom 241,09 € a daň mestu 155,10 €. Revíziu plynového kotla vykonáva každoročne, za čo sa platí 150 €. Za revíziu komína platí 50 €, táto sa dáva robiť každé dva roky. Pokiaľ sa týka opravy ohrevu TUV a kúrenia, teda obehové čerpadlo v sume 368 €, toto bolo robené v roku 2019. V roku 2020 ani 2021 takéto opravy nerobil. Palivové drevo do krbu za 380 € zakupuje každý rok. Televízia - ide o poplatok za satelitný prijímač 80 € ročne, drobné opravy okolo domu - dával vymieňať dvojsklo v okne, za čo sa platilo 480 €, bolo to v roku 2021.
31. Pokiaľ sa týka výdavkov otca zo Zmlúv o uznaní dlhu zo dňa 07.02.2020, na tieto súd neprihliadal, keďže otec prevzal na seba záväzok, ktorý je premlčaný. Konanie otca sa v tomto smere javí súdu ako zmätočné a účelové. Vo svojom prvotnom návrhu tieto záväzky vôbec neuviedol. Keď matka upozornila na zmluvy o pôžičkách, otec tieto zmluvy do konania doložil, ale stále nedoložil Dohody o uznaní dlhu, kde je uvedené, že Zmluvy o pôžičkách zo dňa 28.01.2020 sú neplatné právne úkony a boli urobené v omyle. Potom sa javí tvrdenie matky, resp. jej právneho zástupcu, že po tom ako uvedené nahlásili na Colný úrad, kde začali preverovať uvedené konanie v súvislosti s obmedzením platieb v hotovosti fyzickou osobou nepodnikateľom, uzatvorili tieto Dohody o uznaní dlhu. Otec týmito uznaniami dlhov uznal premlčaný dlh, pričom osoby, s ktorými ich uzatvoril, sú jeho kamaráti (resp. bývalí kamaráti), pričom pre súd je zarážajúce, že tieto osoby mali otcovi požičať peniaze v r. 2005- 2010, a to na výstavbu rodinného domu, kúpu jednoizbového bytu, splátok hypoték na tento byt, viac ako 10 rokov ich netrápilo, že im otec žiadnym spôsobom peniaze nevracia a keď sa blížil rozvod a s tým súvisiace vyporiadanie BSM, zrazu má potrebu vrátiť tieto finančné prostriedky. Súd je preto toho názoru, že ak jeho veriteľom neprekážalo, že im dlhé roky dlhuje a nevracia dosť vysoké sumy, mal by sa s nimi pokúsiť dohodnúť na odložení splátok, kým nezanikne jeho vyživovacia povinnosť aspoň k dvom starším deťom. Tým sa dostane z bludného kruhu pôžičiek, ktoré mu údajne poskytujú jeho rodičia či priateľka, aby dokázal uhrádzať svoje výdavky.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy u otca síce pribudla vyživovacia povinnosť, ale sa mu aj zvýšil príjem, nie je možné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
33. Pokiaľ sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, a to aj spätne (dokonca za čas pred rozvodom manželstva), jej hlavná argumentácia spočívala v tom, že otec už v skorších konaniach zavádzal matku, ale aj súd ohľadne svojich majetkových pomerov, pričom na jeho strane sú extrémne vyššie majetkove pomery, ako sa snaží prezentovať v konaní. Ak je schopný platiť splátky v sume 3.750 € mesačne z Uznaní dlhov, potom je schopný platiť aj vyššie výživné.
34. Ak otec skutočne spláca dlhy vyplývajúce z uznaní dlhov z 02/2020 (čomu nasvedčujú aj výpisy z účtu, aj keď súd na ne pri znížení výživného neprihliadol, keďže išlo o premlčaný záväzok), avšak finančné prostriedky, ktoré mal od týchto veriteľov obdŕžať, mu boli poskytnuté v priebehu r. 2005-2010, t. j. už nimi disponoval v čase rozvodu manželstva, resp. boli v tom čase premietnuté v majetku - v rodinnom dome, či byte, nemožno konštatovať, že ide o zmenu pomerov, ktorá by nastala u otca (nejde o prírastok na majetku otca). Je zrejme, že otec sa snaží splácať tieto záväzky (pôžičky od rodičov, priateľky), čo však vedie len k ďalšiemu zadlžovaniu sa, čo nemožno vyhodnotiť tak, že otec disponuje príjmami, ktoré odôvodňujú platenie zvýšeného výživného. Ak by otec nezobral na seba tieto záväzky z premlčaného dlhu, nevznikli by mu vysoké mesačné splátky (resp. ročné splátky), a potom by si ani nemusel požičiavať ďalšie peniaze, a teda by jeho životná úroveň bola tak, ako ju súd ustálil v odsekoch č. 19 a nasl.
35. Podľa matky otec nepreukázal, že si požičal od svojich rodičov, či priateľky, no zmluva o pôžičke môže byť aj ústna zmluva a z výpisov z účtu vyplývajú vklady na jeho účet v rôznych sumách, ktoré aj v ten daný mesiac odchádzajú, pričom pre súd nie je v tomto konaní až tak relevantné, kto mu tieto finančné prostriedky poskytuje. Nejde o finančné prostriedky, ktoré by mu ostávali k dispozícii. Ak by otec aj tieto dlhy z Uznania dlhov uvádzal v rozvodovom konaní, rovnako by súd na ne neprihliadol, tak ako to urobil aj v tomto konaní. Súdu sa skôr javí, že existencia týchto záväzkov bude pre rodičov dôležitá z hľadiska vyporiadania BSM. Z hľadiska konania o výživnom (znížení/zvýšení) sa súd s týmito dlhmi vyporiadal tak, ako je uvedené vyššie.
36. V danom prípade možno uzavrieť, že u mal. C. nenastala zmena pomerov, u matky došlo k zvýšeniu príjmu a rovnako aj u otca, ktorému však pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Z..
37. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak odôvodneným nárokom mal. dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
38. Matka požiadala o priznanie náhrady trov konania. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. Súd existenciu takýchto okolností nekonštatoval. Súd skúmal, či v predmetnom konaní je spravodlivé priznať matke náhradu trov konania. Matka dôvod, pre ktorý si uplatnila nárok na náhradu trov konania bližšie nešpecifikovala, len v rámci záverečného prednesu jej právny zástupca uviedol, že vzhľadom na závažné okolnosti, ktoré v konaní vyvstali a na to, že návrh otca je absolútne nedôvodný, žiadajú priznať nárok na náhradu trov konania. Len samotná skutočnosť, že otec žiadal znížiť výživné a súd jeho návrhu nevyhovel a zamietol ho, nemôže súd považovať za okolnosť hodnú osobitého zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Rovnako za takú okolnosť nepovažuje skutočnosť, že sa podľa matky otec snaží zahmlievať svoje príjmy, pretože to štandardne robia povinní v konaniach o výživnom, rovnako ako sa osoby, ktoré majú dieťa vo svojej starostlivosti, snažia nadhodnotiť výdavky dieťaťa.
39. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.