Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-294-2016.pdf
PDF · 69.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/294/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Y. L., W.. XX.X.XXXX, bytom Krompachy, C. XXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, Košice, Letná 47, proti žalovanému T. S., s.r.o., so sídlom v F., IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Lovinského 22, o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 4C 518/2015-307 z 31.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 337,25 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. O trovách zastaveného konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a poukázal na to, že žalovaný po začatí konania, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, žalovaný odstúpil od úverovej zmluvy pre nesplácanie dlžnej sumy žalobkyňou, čím zavinil zastavenie konania (žalobkyňa vzala podanú žalobu celkom späť, lebo predmet sporu odpadol), a preto ho zaviazal nahradiť žalobkyni trovy zastaveného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom spolu vo výške 337,25 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., navrhol ho zmeniť vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. Napadnuté uznesenie považoval za vecne nesprávne a nezákonné vo výroku o trovách konania, pretože podľa názoru žalovaného žalobkyni nemala byť priznaná žiadna náhrada trov právneho zastúpenia. Uplatnenie práva zo strany žalobkyne považoval za šikanózne, a úkony zást. žalobkyne považoval za neefektívne a neúčelné, založené len na kopírovaní vzorovej žaloby a vzorového vyjadrenia pri skutkovo aj právne totožných konaní, a to často dokonca ešte aj medzi rovnakými účastníkmi konania. Poukázal na pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania upravené judikatúrou súdov (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a 6 MCdo 5/2013 z 19. marca 2014, nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.3.2014 sp. zn. I.ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz>). Záverom žalovaný konštatoval, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu rozhodnutia žalobkyne po odstúpení žalovaného od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola predmetom konania, a preto v
súvislosti s otázkou náhrady trov konania, v plnom rozsahu zodpovedá za zavinenie tohto stavu. Taktiež uviedol, že odstúpenie od zmluvy o úvere bolo z jeho strany výkonom práva, ktoré mu vzniklo tým, že žalobkyňa si neplnila povinnosti, ku ktorým sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazala. Za tohto stavu nemožno vyčítať žalovanému, že nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, v ktorom mal dotovať žalobkyňu bez toho, aby mu vôbec požičanú sumu vrátila. Za tejto situácie, kedy si jednoznačne neplnila svoje povinnosti žalobkyňa, nie žalovaný, nemožno sankcionovať žalovaného v podobe napr. povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni a to len za to, že realizoval svoje právo, ktoré nebolo jeho svojvoľným rozhodnutím, ale vyplynulo výhradne zo zásadného porušovania zmluvných povinností zo strany žalobkyne. Ak však bude odvolací súd názoru, že práve odstúpenie od zmluvy o úvere bolo dôvodom pre zastavenie konania, tak žalovaný považuje za nevyhnutné aplikovať na tento prípad konštantnú judikatúru v súvislosti s neúčelnosťou úkonov právnej pomoci pri hromadných žalobách, kde cieľom nie je efektívna ochrana práv žalobcu, ale len hromadenie trov konania cez šikanózne uplatňovanie práva, čo je konaním, ktorému nie je možné poskytovať právnu ochranu a tým ho ďalej podporovať.
4. Žalobkyňa po doručení odvolania žalovaného v podaní zo dňa 2.6.2016, doručenom Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.6.2016, oznámila, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, a z tohto dôvodu vzala späť svoj návrhu na priznanie náhrady trov konania. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) postupujúc v súlade s ust. § 470 ods. 1, § 470 ods. 2 prvá veta CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 378 CSP), ani na jeho zrušenie v napadnutom výroku o trovách konania (§ 389 CSP).
6. Vzhľadom na to, že sporové strany si náhradu trov zastaveného konania neuplatňujú, lebo sa o nich mimosúdne dohodli a žalobkyňa svoj návrh na priznanie náhrady trov konania v odvolacom konaní vzala späť, odvolací súd už neskúmal procesný dôvod zastavenia konania a zavinenie strán na zastavení konania a vzniku trov konania. V danom prípade zásada procesnej zodpovednosti za zastavenie konania ustanovená v § 256 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane) sa neuplatní, preto odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a z dôvodu mimosúdnej dohody strán odvolací súd stranám sporu nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.