Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoSr-1-2017.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoSr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 100/A proti žalovanej N. S., bytom I. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Podjavorinskej č. 3, o zaplatenie sumy 650,37 eur s príslušenstvom (vo veci pokračovania v konaní podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza 25. novembra 2016, č.k. 11Csr/1/2016-63, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% k rukám jej právneho zástupcu. Uviedol, že žalobca postupom podľa § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní požiadal o pokračovanie v konaní potom, čo súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.11.2011 v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 6c/9/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/321/2013. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/, b/ zák.č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ďalej ust. § 100 ods. 1, 2, § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu, pretože sa jedná o premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z právneho hľadiska sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nebolo sporné, že žalovaná úver nesplácala a preto žalobca využil svoje zmluvné oprávnenie a zosplatnil celý záväzok ku dňu 03.07.2009 v celkovej výške 370,71 eur. Toto dojednanie je obsiahnuté v Obchodných podmienkach čl. 5 predčasné splatenie úveru a v bode 5.2. Dňa 04.07.2009 mohol pôvodný veriteľ, resp. jeho právny nástupca po prvýkrát úspešne uplatniť svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy na súde. 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa tak márne uplynula dňom 04.07.2012. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd ex offo prihliadol z posudzovanej veci na uplynutie premlčacej doby a žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca uplatnil svoj nárok na súde po právoplatnom rozhodnutí o zrušení rozhodcovského rozsudku dňom 08.07.2015, kedy súd podľa zákonnej úpravy pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe podanej žalobcom na rozhodcovskom súde. V konaní bolo nesporné, že táto žaloba bola podaná dňa 10.12.2010 a rozhodcovský rozsudok bol zrušený pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Je zrejmé, že rozhodcovský súd teda Stály rozhodcovský súd zriadený pre Rozhodcovskej
arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava nemal právomoc vo veci uplatneného právo konať a rozhodnúť. V tomto zmysle preto po dobu konania na rozhodcovskom súde a následného zrušenia rozhodcovského rozsudku a obdobne aj počas konania exekučného súdu nemožno považovať túto dobu, počas ktorej premlčacia doba neplynula a spočívala. Ust. § 112 OZ pre takýto následok vyžaduje, aby si veriteľ uplatnil svoje právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu, čo je potrebné vykladať tak, že uplatnenie práva veriteľ musí na orgáne, ktorý je právomocný vo veci uplatneného práva veriteľa konať a rozhodnúť. Nemusí ísť o príslušný orgán v zmysle pravidiel miestnej vecnej a funkčnej príslušnosti, ale orgán, na ktorom došlo k uplatneniu práva veriteľa musí mať vždy právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Keďže podmienky § 112 OZ v danej veci splnené neboli, k spočívaniu uplatneného práva nedošlo a premlčacia doba tak márne uplynula dňom 04.07.2012. Žaloba bola riadne podaná a nárok uplatnený 08.07.2015 a preto súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti zmluvy uvádzané žalovanou a to, že nebola spôsobilá na uzavretiu úkonu pre duševnú nespôsobilosť, súd sa touto námietkou nezaoberal, pretože tieto skutočnosti preukázané neboli a právo žalobcu je premlčané, preto súd z dôvodu hospodárnosti takéto dokazovanie ani nevykonával. Postúpenie pohľadávky na žalobcu spôsobom ako uvádzal a preukazoval, považuje súd za platné a v tomto smere žalovaná netvrdila, ani nepreukázala neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Rovnako je bez právneho významu započítacia námietka žalobcu, ktorú vzniesol voči pohľadávke žalovanej z predchádzajúce konania, pretože súd žalobu zamieta a je evidentné, že k žiadnemu stretu pohľadávok nedošlo. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom v konaní mala úspech žalovaná a preto jej patrí plná náhrada trov konania.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na ust. § 93b ods. 1, 2, 3 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy ako aj na bod 10 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké účinky, ako keby bola podaná žaloba na súd. Ďalej poukázal na ust. § 101 a § 112 OZ s tým, že dňa 01.12.2008 došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobu Poštovou bankou a žalovanou s tým, že žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a preto právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil predmetný úver za predčasne splatný dňom 03.07.2009. O tejto skutočnosti sa žalovaná dozvedela dňa 10.07.2009. Žalovaná napriek výzve na dobrovoľné plnenie, dlžnú čiastku neuhradila a tak žalobca nemal inú možnosť, ako podať žalobu na rozhodcovský súd. Premlčacia doba začala plynúť od 10.07.2009 v deň doručenia výzvy na splatenie úveru a prestala plynúť dňa 29.09.2010 v deň podania žaloby na rozhodcovský súd, t.z. že od splatenia úveru až do podania žaloby neuplynuli ani dva roky. Odo dňa 29.09.2010 začala premlčacia doba spočívať a spočíva až do dnešného dňa. V tejto súvislosti je podľa právneho názoru žalobu irelevantné, či rozhodcovský rozsudok bol alebo nebol zrušený, čo na spočívanie premlčacej doby nemalo žiaden vplyv. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Žiline s tým, že prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaniká aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávneným, hoci nezdarne, ale predsa len do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatňoval svoje právo spôsobom, ktorý právny poriadok za normálnych okolností povoľuje.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá mala za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne na základe dostatočne vykonaného dokazovania. Považovala za nesporné, že ani právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu nepožíva právnu ochranu a súdy ho považujú za nezáväzný a neschopný byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Ak vychádzame zo záveru, že rozhodcovský súd nikdy nebol orgánom, ktorý mohol vo veci rozhodovať a preto, ak bola žaloba podaná na tento orgán, išlo o podanie žaloby na orgán bez právomoci a toto podanie nemohlo zastaviť, ani prerušiť plynutie premlčacej doby. Okrem toho aj naďalej poukázal na svoje tvrdenia, že nebola spôsobilá k uzavretiu zmluvy v dôsledku duševnej poruchy s tým, že pri postupovaní pohľadávok došlo k nesporne nekalým praktikám. Ďalej poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere, ktorú uzavrela s Poštovou bankou je absolútne neplatná, pretože v nej boli dohodnuté neprimerane vysoké úroky a ostatné poplatky a náklady spojené s poskytnutím úveru. Okrem toho v prejednávanej veci prichádza do úvahy aj neplatnosť právneho úkonu aj podľa § 38 ods. 2 OZ. Žiadala preto, aby bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na ust. § 10 ods. 1, 2 OZ s tým, že o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti rozhoduje len súd, pričom právny predchodca žalobcu v žiadnom prípade nie je povinný skúmať, či klient je alebo nie je alkoholik. Žalovaný vôbec nevysvetlil ako by takéto skúmanie malo prebiehať v praxi. Ďalej poukázal na ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, kedy postúpenie pohľadávky zmluvou predstavuje typickú dobrovoľnú cestu, ktorá je prejavom autonómie slobodnou vôle kontrahentov. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Na základe týchto skutočností žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie alternatívne zmenený tak, že žalobe sa vyhovie.
5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo má byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil na daný skutkový stav a správne ho aj aplikoval.
7. Odvolací súd je toho názoru, že posúdenie uplatneného práva žalobcu ako premlčaného súdom prvej inštancie bolo správne. Zodpovedať správnej aplikácii ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 OZ v spojení s § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na v konaní správne zistený skutkový stav veci.
8. Pokiaľ ide o otázku spočívania premlčacej doby uplatneného práva žalobcu, ktorú nastolil žalovaný v odvolacom konaní, odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Žalobca poukázal na to, že v konaní uplatnené právo si uplatnil dňa 29.09.2010 podaním žaloby na rozhodcovský súd, ktorým dňom zároveň prestala plynúť premlčacia doba, t.z. že od zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu až do podania žaloby neuplynula ani doba 2-rokov. Odo dňa 29.09.2010 začala premlčacia doba spočívať a spočíva tak do dnešného dňa.
9. V prejednávanej veci je však nepochybné, že tomuto konaniu predchádzalo konanie, predmetom ktorého bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku s tým, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná a bola obsiahnutá v úverovej zmluvy, resp. v úverových podmienkach. Táto neplatnosť rozhodcovského rozsudku bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/9/2012 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6C/321/2013. Z tohto rozhodnutia teda zjavne vyplýva, že podstatou rozhodnutia bolo posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy a teda jej neplatnosť a tým aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci práva žalobcu konať a rozhodnúť.
10. Je teda zrejmé, že rozhodcovský súd, na ktorého konanie žalobca v konaní poukazuje nemal právomoc vo veci uplatneného práva žalobcu konať a rozhodnúť. V tomto zmysle preto dobu konania na rozhodcovskom súde, ale aj následného konania, prípadného exekučného súdu nemožno považovať za dobu, počas ktorej premlčacia doba uplatneného práva žalobcu neplynula a spočívala. Ust. § 112 OZ pre takýto následok totiž vyžaduje, aby si veriteľ uplatnil svoje právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, čo je potrebné vykladať tak, že k uplatneniu práva veriteľom musí prísť na orgáne, ktorý je právomocívny vo veci uplatneného konať a rozhodnúť. Nemusí vždy ísť o príslušný orgán v zmysle pravidiel miestnej, funkčnej príslušnosti, ale orgán, na ktorom došlo k uplatneniu práva veriteľa musí mať vždy právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto výklad ust. § 112 OZ je plne v súlade s rozhodnutiami súdov, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní poukázal, pretože aj podľa záverov týchto rozhodnutí musí prísť k uplatneniu práva na právomocnom orgáne, nie však príslušnom.
11. Keďže podmienky pre aplikáciu § 112 OZ v prejednávanej veci neboli splnené k spočívaniu uplatneného práva žalobcom nedošlo, a preto premlčacia doba tak, ako správne ustálil súd prvej inštancie tak uplynula s prihliadnutím na zosplatnenie pohľadávok právnym predchodcom žalobcu voči žalovanej dňom 03.07.2009, jej prvým dňom bol deň 04.07.2009 a posledným dňom, kedy mohla byť uplatnená žaloba na súde bol deň 04.07.2012. Žaloba na súde však bola podaná až dňa 08.07.2015, t.z. po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.
12. S prihliadnutím na premlčanie celého nároku nebolo potom potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami zo strany žalovanej vo vzťahu k nedostatku jej spôsobilosti na právne úkony pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluve, prípadne ohľadom nedostatkov zmluvy vo vzťahu k jej absolútnej neplatnosti.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).