Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-64-2020.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava IČO: 35 937 874, proti žalovanému: C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F. 1, W., bydliskom D. D. 5, X., D. F XUB, Q. W. o zaplatenie 177,77 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 177,77 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 03.12.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 177,77 eura titulom nákladov zdravotnej starostlivosti. 1.2. Žalobu odôvodnila tým, že poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou (na základe verejného zdravotného poistenia) len v čase existencie poistného vzťahu v zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva jeho zdravotné poistenie. V prípade, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik účasti fyzickej osoby - poistenca na verejnom zdravotnom poistení a tým aj zánik poistného vzťahu s konkrétnou poisťovňou, je poistenec povinný v zákonom stanovenej lehote túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, ktorá v čase trvania poistného vzťahu vykonáva jeho zdravotné poistenie. Dňa 28.01.2020 žalovaný doručil žalobkyni odhlášku poistenca vzťahujúcu sa spätne ku dňu 11.02.2008, t.j. ku dňu kedy žalovaný prestal byť poistencom žalobkyne z dôvodu zániku jeho zdravotného poistenia v Slovenskej republike a vzniku jeho zdravotného poistenia v zahraničí. Vzhľadom na to, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť v súvislosti so zánikom poistenia u žalobkyne, žalobkyňa v období od 11.02.2008 do 28.01.2020, t. j. v období kedy nebol jej poistencom, uhrádzala za žalovaného náklady zdravotnej starostlivosti v omyle. Do toho omylu uviedol žalobkyňu žalovaný svojim konaním. Žalobkyňa žalovaného vyzvala na úhradu neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti, žalovaný však pohľadávku žalobkyne neuhradil.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.
3. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to odhláškou poistenca z 22.01.2020, priebehom poistiek poistenca, výpisom z vykázanej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 01.02.2008 do 28.01.2020, výzvou na úhradu nákladov z 20.05.2020, opakovanou výzvou na úhradu - pokusom o zmier z 24.09.2020 a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4.1. Z odhlášky poistenca - žalovaného zo dňa 22.01.2020 doručenej žalobkyni dňa 28.01.2020 súd zistil, že odhláška poistenca bola podaná spätne ku dňu 11.02.2008, kedy žalovaný prestal byť poistencom
žalobkyne z dôvodu zániku jeho zdravotného poistenia v Slovenskej republike a vzniku jeho zdravotného poistenia v cudzine. 4.2. Z náhľadu na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť za obdobie od 01.02.2008 do 28.01.2020 súd zistil, že žalobkyňa uhradila za žalovaného náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 172,47 eura. 4.3. Z výzvy na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 20.05.2020 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú žalobkyňa uhradila v sume 172,47 eura (VAS - všeobecná ambulantná starostlivosť, kapitačná platba) a poštovného v sume 5,30 eura. Na zaplatenie uvedených plnení vyzvala žalobkyňa žalovaného aj opakovanou výzvou zo dňa 24.09.2020. Žalovaný na uvedené výzvy platbou nereagoval a žalobkyňou uplatnený nárok doposiaľ ani sčasti nezaplatil.
5.1. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. 5.2. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, to neplatí ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine, za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. 5.3. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejne zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. 5.4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak. 5.5. Podľa § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c). 5.6. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom. 5.7. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.
6.1. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný dňa 28.01.2020 doručil žalobkyni odhlášku poistenca vzťahujúcu sa spätne ku dňu 11.02.2008, kedy žalovaný prestal byť poistencom žalobkyne z dôvodu zániku jeho zdravotného poistenia v Slovenskej republike a vzniku jeho zdravotného poistenia v zahraničí (Q. W.). Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť oznámiť, že bol zamestnanom u zamestnávateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a teda, že bol poistencom iného štátu, splnil oneskorene. Zamestnancom v inom členskom štáte EÚ sa stal dňom 11.02.2008 a túto skutočnosť bol žalobkyni povinný oznámiť do ôsmych dní. Žalovaný tak učinil až oneskorene, a to dňa 28.01.2020. Žalovaný v období od 11.02.2008 do 28.01.2020 nebol poistencom žalobkyne, a preto v zmysle § 9 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. nemal právo na úhradu zdravotnej starostlivosti. Z predloženého účtu poistenca - žalovaného vyplýva, že za toto obdobie žalobkyňa z prostriedkov zdravotného poistenia uhradila na jeho zdravotnú starostlivosť sumu 172,47 eura. Uvedenú sumu neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti upravenú o náklady na poštovné v sume 5,30 eura si žalobkyňa uplatnila žalobou voči žalovanému. 6.2. Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť v súvislosti so zánikom zdravotného poistenia u žalobkyne, žalobkyňa nebola v období od 11.02.2008 do 28.01.2020 povinná hradiť žalovanému zdravotnú starostlivosť a vznikol jej tak v zmysle § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia a poštovného v uplatnenej a preukázanej súhrnnej výške 177,77 eura. 6.3. Žalovaný bol v konaní pasívny, v rámci procesnej obrany vôbec nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedených plnení vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením
- zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými Občianskym zákonníkom ako
započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Súd tak skutkové tvrdenia žalobcu považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné a preukázané, nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto by jej proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.