Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-363-2014.pdf
PDF · 121.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/363/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom na Mýtnej č. 48 v Bratislave, IČO: 35 831 154 právne zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom advokátskej kancelárie na adrese Mýtna 48 v Bratislave proti žalovanému P.H. I., J. XX.X.XXXX, G. I. V. Č.. XXX o zaplatenie 1110,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s. podala na Okresný súd Skalica dňa 15.12.2014 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1283,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.1.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu tento žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.3.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3180 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 54,54 eur. Do spísania žaloby uhradil žalovaný 1797,11 eur. Žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu dňa 24.12.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalobcu predstavuje 1283,12 eur.
Pre neúplnosť žaloby súd vyzval predchádzajúceho žalobcu výzvou z 5.5.2015 na doplnenie žaloby o špecifikáciu žalovaného nároku, z čoho pozostáva žalovaná suma 1283,12 eur, či zahŕňa úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvnú pokutu, akým spôsobom boli uvedené nároky vypočítané, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok boli uplatnené. Žalobca v podaní, doručenom súdu 24.6.2015, uviedol, že žalovaná suma 1283,12 eur predstavuje rozdiel medzi predpísanými splátkami na úver 2907,41 eur vrátane pokút 147,62 eur a manipulačného poplatku vo výške 25,20 eur a úhradami vo výške 1797,11 eur (2907,41 eur + 147,62 eur +25,20 eur - 1797,11 eur) . Zároveň žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnených pokút vo výške 147,62 eur a manipulačného poplatku vo výške 25,20 eur s príslušenstvom.
Okresný súd Skalica uznesením č.k. 3C/363/2014-32 zo dňa 1.10.2015, právoplatným 2.11.2015, zastavil konanie čiastočne o zmluvné pokuty 147,62 eur, o manipulačný poplatok 25,20 eur a o úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 147,62 eur od 8.1.2012 do zaplatenia. Predmetom konania suma 1110,30 eur s úrokom z omeškania 1110,30 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1110,30 eur od 8.1.2012 do zaplatenia.
Žalovaný sa pred začatím pojednávania k žalobe vyjadril ústne tak, že s manželkou to majú zariadené tak, že on síce podpísal zmluvu, ale platenie pôžičiek má na starosti manželka. Nevie uviesť, koľko si požičali peňazí. Domnieval sa, že podľa „papierov“ im zostalo zaplatiť 90,- eur. Podľa jeho vyjadrenia mu bolo doručené oznámenie, že Consumer Finance Holding a.s. postupuje pohľadávku. Nevedel uviesť, koľko dlží a nebol im daný žiadny splátkový kalendár.
Splnomocnenec žalobcu bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, Podmienkami k Zmluve o poskytnutí pôžičky PT-02, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, doplnením žaloby, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015 s prílohou - identifikáciou postúpenej pohľadávky, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 11.3.2009 súd zistil, že ju podpísal veriteľ Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný. Ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedená schválená výška pôžičky 1700 eur, celková suma pôžičky 3180 eur, počet mesačných splátok je 60, výška mesačnej splátky je 54,54 eur, ročná úroková sadzba 31,97 %, priemerná RPMN 20,09 %, konečná splatnosť 60 mesiacov, mesačná výška poistenia 1,54 eur, sadzba poistenia 2,70%. V spodnej časti zmluvy je drobným, takmer nečitateľným písmom v predtlačenom formulári uvedené prehlásenie klienta o tom, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas a že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa bodu 3 Podmienok k Zmluve o poskytnutí pôžičky PT-02 ročná percentuálna miera nákladov pri výške pôžičky 1700 eur a počte splátok 60 mesiacov je 31,97%.
Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Podľa bodu 12.3 VOP sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Predchádzajúcim žalobcom predložené podmienky k zmluve o pôžičke a všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané žalovaným.
Prehľadom splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil za obdobie od 10.3.2009 do 9.11.2014 splátky celkom v sume 1797,11 eur. Pôvodný veriteľ účtoval žalovanému zmluvnú pokutu za omeškanie 148,97 eur a manipulačný poplatok vo výške 25,20 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný žalobca, pohľadávku voči žalovanému uplatňovanú v tomto konaní.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.12.2011 vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej sumy 1701,10 eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Za žalovaného prevzala upomienku manželka dňa 4.1.2012.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žiadal od Consumer Finance Holding, a.s. požičať peniaze. Žalovaný uviedol, že požiadal o požičanie 1 700,- eur. V tom čase bol zamestnaný v M. D. Z. G., príjem mal 1 050,- eur. Peniaze potreboval na prerábku domu, na kúrenie. Žalovaný je ženatý a majú
spolu s manželkou celkom šesť pôžičiek, ktoré brali od VÚB, Poštovej banky, Slovenskej sporiteľne, od nebankovej spoločnosti. Žalovaný na pojednávaní súdu predložil zväzok listín.
Z týchto súd zistil, že ide o výpisy z účtov na meno Ľ. I., manželky žalovaného, od VÚB, UniCreditBank, doklad o vklade pre EOS KSI Slovensko, s.r.o., od Poštovej banky, a.s., ktorá prijala platbu od Ľ. I. na účet XXXXX-XXXXXXXX, od Slovenskej poisťovne a.s. výpis k bežnému účtu, výpis z účtu z kreditnej karty Cetelem k úverovému účtu 1 700,- eur, od VÚB a.s. ohľadom čerpania úveru - vklad, mzdové pásky žalovaného, vklady v hotovosti vo VÚB, platobný rozkaz 37C/19/2015-26 vydaný OS Trnava vo veci totožného žalobcu ako v žalovanej veci proti totožnému žalovanému o 793,91 eur spolu so žalobou žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. proti žalovanému, u ktorého súd zistil, že sa tvrdí, že žalobca a žalovaný uzavreli 06.07.2011 zmluvu o pôžičke č. 7095731, ku ktorej žalovaný uviedol, že túto pôžičku majú s manželkou splatenú. Podľa čísla zmluvy uvedenej v žalobe a zmluvy, preloženej na pojednávaní sa jednalo a ďalšiu zmluvu, ktorú mal žalovaný uzavretú so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a z tejto zmluvy bol na základe žaloby spoločnosti vydaný platobný rozkaz. Podľa výpovede žalovaného on a jeho manželka posielali peniaze Intrum Justitia Slovakia s.r.o., na účet, ktorý im oznámila spoločnosť. Žalovaný po nahliadnutí na Všeobecné obchodné podmienky (v spise na č.l. 4) uviedol, že si myslí, že takýto dokument pred uzavretí zmluvy dostal. Dostala sa mu do dispozície predžalobná upomienka (v spise na č.l. 5). Nemal na predloženie na pojednávaní listinu, o ktorej pred pojednávaním uviedol, že mu bolo doručené oznámenie, že majú platiť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Consumer Finance Holding, a.s. ho nekontaktoval, Intrum komunikuje s nimi sms-kami alebo telefonicky. Žalovaný vyjadrujúc sa v množnom čísle uviedol, že majú koľkokrát platbu uhradenú a po troch dňoch od úhrady im Intrum napíše sms-ku, že nemá uhradenú platbu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.11.2009 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 2 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že zmluva o pôžičke spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ bola dodávateľom finančnej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť pôžičku, resp. inak úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný má v ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Pri rozhodovaní súd zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného a splnenie jeho záväzku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, uzavretej medzi žalovaným a subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka sú aj zmluvy uzavreté so žalovaným záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého
je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o pôžičke. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmluvy o pôžičke súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená zmluva. Súd mal týmto listinným dôkazom preukázané, že veriteľ, uvedený v zmluve o pôžičke uzavretej so žalovaným mal zo zmluvy o pôžičke pohľadávku voči žalovanému a tento bol jeho dlžníkom.
Zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa stal žalovaný jeho dlžníkom zo záväzkového právneho vzťahu, súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným jednak zistiť, či v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky z veriteľa, uvedeného v zmluve na žalobcu písomnou zmluvou a jednak v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovaného a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť inému veriteľovi, žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Žalobca, ktorý vystupuje v súdnych konania opakovane a domáha sa po žalovaných (dlžníkoch) peňažného plnenia z odkúpených pohľadávok, súd tu myslí postúpených pohľadávok spoločnosti postupcu ako v prejednávanej veci, síce k návrhu na zmenu strany na strane žalobcu priložil písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, ale na výzvu súdu nepredložil dôkaz, že pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému, nepredložil ani Oznámenie o postúpení pohľadávky postupcu adresované žalovanému ani dôkaz o tom, že sa oznámenie dostalo aspoň do sféry dispozície žalovaného. Z dôvodu, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že nastali účinky oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky, mal súd za to, že voči dlžníkovi účinky postúpenia pohľadávky nenastali.
Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).
Pre žalovaného, označeného v konaní z hmotnoprávneho vzťahu, vzniknutého zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, za dlžníka, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky, keďže sa jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu nemenia, ale je pre neho rozhodné vedieť, kto je jeho veriteľom. Pokiaľ žalobca v jeho opakovaných podaniach, tak aj vo veci, ktorej sa týka tento rozsudok uvádza, že ustanovenie § 526 ods. 1 OZ nerozoberá problematiku vecnej legitimácie, ale zámerom je riešenie hmotnoprávnej otázky zániku záväzku dlžníka jeho plnením postupcovi, hoci postupca už v tom čase nie je majiteľom predmetnej pohľadávky, lebo ju postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi na postupníka, súd sa s názorom nestotožňuje z dôvodu, že pokiaľ záväzok dlžníka trvá môže žalovaný plniť inej osobe ako postupníkovi, môže sa zbaviť záväzku plnením postupcovi a ten je povinný plnenie prijať. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označený za žalovaného a žalobcom v žalobe označeného za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke
preukázateľne nedozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, lebo žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal, že došlo k splneniu zákonom uloženej povinnosti postupcu oznámiť postúpenie žalovanému, má súd za to, že účinky postúpenia nenastali a žalobca sa nestal účinne novým veriteľom žalovaného z toho právneho vzťahu, z ktorého vznikol záväzok. Žalobca nedokázal teda, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.
Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného pred pojednávaním, že mu bolo doručené oznámenie spoločnosti, postupujúcej pohľadávku, súd vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného, že manželka má na starosti platenie pôžičiek, pričom majú celkom šesť pôžičiek od bánk a nebankových inštitúcií, o čom svedčili aj žalovaným predložené doklady o úhradách záväzkov, resp o vkladoch u viacerých bankových a nebankových inštitúcií, tiež žaloba spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, má súd za to, že ani na základe výpovede žalovaného nemožno vyvodiť, že skutočne došlo k oznámeniu postúpenia práve tej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovanému vzhľadom na množstvo úverových zmlúv, ktoré žalovaný uzatvoril, musí byť adresovaných množstvo písomných dokumentov, týkajúcich sa jeho záväzkových vzťahov, čo môže súd vyvodiť zo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa úverov (pôžičiek). Žalobca je spoločnosťou, o ktorej má súd opäť z jeho rozhodovacej činnosti vedomosť, že pouzatvárala množstvo odplatných zmlúv o postúpení pohľadávok s rôznymi veriteľmi a medzi ňou doručovanými písomnosťami žalovanému mohli byť písomnosti akéhokoľvek právneho významu, nielen oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorú žaloval žalobca. Z prejavu žalovaného pred súdom ohľadom toho, že majú s manželkou pomerne veľa úverov a o finančné záležitosti a komunikáciu s veriteľmi sa stará manželka je zrejmé, že žalovaný pri plnení záväzkov, do ktorých vstúpil vystupuje skôr pasívne a v podstate sa ako dlžník stráca v tom, čo, koľko a komu dlží a súd mal pochybnosti, či sa skutočne žalovaný oboznámil práve s oznámením žalobcu ohľadom postúpenia tej pohľadávky, z ktorej žaluje. K uvedenému súd záverom uvádza, že dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že sa žalobca stal veriteľom žalovaného zaťažuje stranu žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol a nebol dôvod na zaťaženie dôkazným bremenom stranu žalovaného Pre nedokázanie, že sa žalobca skutočne stal novým veriteľom žalovaného, t.j. že mu zo záväzkového právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke (úvere) po postúpení pohľadávky svedčia z hmotného práva vyplývajúce práva veriteľa na plnenie od žalovaného, súd žalobu žalobcu zamietol.
Dôvodom na zamietnutie žaloby je aj to, že zmluva o pôžičke ako spotrebiteľská zmluva v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne konečnú splatnosť ako náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko uvedenie 60 mesiacov ako údaju o konečnej splatnosti nepovažuje súd za dostatočné a jednoznačné určenie termínu konečnej splatnosti pre spotrebiteľa, nakoľko tento údaj núti žalovaného ako spotrebiteľa, aby si termín konečnej splatnosti vyrátal podľa počtu mesiacov, pričom tento údaj už má byť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere konkrétne bez potreby ďalšieho jeho určenia. Rovnako v zmluve o pôžičke chýba náležitosť uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o pôžičke je údaj o výške a počte mesačných splátok, nie sú v nej ale uvedené termíny jednotlivých mesačných splátok, úrokov a poplatkov, pričom tento údaj má byť uvedený priamo v zmluve, nie v ďalšom dokumente napr. VOP. Absencia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spôsobuje, že spotrebiteľská pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. I keď žalobca zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty a poplatkov a v tej časti súd konanie zastavil, súd by nemohol žalobcovi priznať zostávajúcu žalovanú sumu 1110,30 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný zaplatil splátkami do podania žaloby celkom sumu 1797,11 eur, preto istina pôžičky vo výške 1700 eur bola zaplatená žalovaným ešte pred podaním žaloby a to, čo po práve veriteľovi patrilo, bolo zo strany žalovaného splnené, čím jeho dlh podľa § 559 ods. 1 OZ zanikol.
Z dôvodu, že to, čo patrilo veriteľovi podľa predpisov hmotnoprávnych žalovaný splnil, nezaoberal sa súd nárokom žalobcu na príslušenstvo pohľadávky(úrok z omeškania), pretože žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s platením peňažného dlhu v žalovanej ani inej výške, ani dopadom právneho názoru v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/ a H. G. , spomínaným žalobcom v jeho podaní zo 7.8.2017.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník., a to podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .