Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-166-2010.pdf
PDF · 113.11 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/166/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou v spore žalobcu: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. I. XXX/XX, t. č. C. V., ul. J. XX, proti žalovaným: v I. rade: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. I. XXX/XX, v II. rade: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. R. C. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade náhradu trov konania.
III. Súd konanie o pripustenie zmeny petitu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2010 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území T. vykazovaných na Okresnom úrade R. U., odbor katastrálny na LV č. XXXX parc. reg. „E“, parcelné číslo XX - záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, dom so súpisným číslom XXX na parc. čísle XX/X tak, že parcelné číslo XX a parcelné číslo XX/X mu budú patriť v jednej polovine a dom súpisné číslo XXX na parcelnom čísle XX/X v celosti. Žalobu odôvodňoval tým, že v roku XXXX neperfektnou kúpnou zmluvou odkúpil uvedené nehnuteľnosti pozostávajúce v tom čase z pozemku parcelné číslo XX o výmere XXX mX v jednej polovici z celku s domom a dvorom od nebohej J. J., ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla na základe Uznesenia Okresného súdu R. U. č. k. D XXXX/XX, D not XX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.. Existencia kúpnej zmluvy evidovaná v prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX spísaného S.. E. P.. Pozemok parcelné číslo XX (v súčasnosti XX a XX/X) žalobca užíval nerušene od roku XXXX v dobrej viere ako vlastník a rovnako aj domovú nehnuteľnosť súpisné číslo XXX nakoľko zaplatil kúpnu cenu a platí daň z pozemkov v obci T.. Prehlásenie v roku XXXX podpisovala i svedkyňa X. K.. Užívanie nehnuteľností žalobca preukazuje priloženými čestnými prehláseniami. Napriek skutočnosti, že matka a strýko žalovanej v I. rade evidentne vedeli o skutočnosti, že nebohá J. J. sporné nehnuteľnosti odpredala žalobcovi na návrh žalovanej v I. rade prebehlo dodatočné dedičské konanie po nebohej J. J. pod. sp. zn.. XXD/XXX/XXXX na základe ktorého, žalovaná v I. rade nadobudla uvedené nehnuteľnosti. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko predmetné nehnuteľnosti užíval nerušene, ale vlastnícke právo je zaevidované v prospech žalovanej v I. rade, ktorá uvedenú domovú nehnuteľnosť sústavne poškodzovala od roku XXXX, ako aj osobné vlastníctvo žalobcu a jeho družky a násilne sa do nej nasťahovala v novembri XXXX bez akéhokoľvek právneho titulu.
2. Žalovaná v I. rade so žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť, tak ako to vyplýva z jej vyjadrenia zo dňa 21.10.2010 s poukazom na to, že jej svedčí vlastnícke právo v zmysle Osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX.
3. Uznesením č. k. 16C/166/2010-82 zo dňa 04.10.2011 súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej vstúpil žalovaný v II. rade podľa § 92 ods. 1 OSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.01.2012. Žalovaný v II. rade žiadal žalobu zamietnuť a nesúhlasil s tým, aby bolo určené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom strán sporu, ohliadkou na mieste samom, oboznámením predložených listinných dôkazov: LV č.XXXX pre kat. územie T., prehlásenie, čestné vyhlásenia, N. vl.č.XXXX v kat. území T., ZP č./XXX/XXXX, GP č.XXXX/XXXX,správy z Okresného úradu odbor J. R. U., a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca vo svojej výpovedi upresnil, že sa dohodol s matkou žalovanej v I. rade p. J. J., že mu predá rodinný dom. Išli za S.. P., ktorá spísala prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX. Právna predchodkyňa žalovanej v I. rade predávala nehnuteľnosti, ktoré nadobudla titulom dedenia pod sp. zn. D XXXX/XX. Dom bol v tom čase v dezolátnom stave a bývalý starosta ho odhováral, že je to neobývateľné, aby to nekupoval. Žalobca dôveroval advokátke, ktorá písala prehlásenie a videl listinný dôkaz, na základe ktorého predávajúca nehnuteľnosti nadobudla. Vyplatil zálohu a dva týždne po spísaní prehlásenia začal dom opravovať, investoval do neho a po dvoch rokoch sa spolu s družkou a deťmi do domu nasťahoval. Trvalý pobyt mal zapísaný na základe čestného prehlásenia. Nehnuteľnosť riadne užíval, platil dane až do roku 2005 alebo 2006, kedy si našiel prácu v F. republike, kde odišiel spolu s deťmi a družkou len s osobnými vecami. Nehnuteľnosť ostala zariadená a neskôr ho polícia upozornila, že do domu sa niekto vlámal. Do domu sa nasťahovala žalovaná v I. rade s rodinou. Momentálne je nehnuteľnosť v katastrofickom stave, chcel ju zbúrať z toho dôvodu, aby nedošlo k poškodeniu na zdraví. Žalovaná v I. rade mala vedomosť o tom, že jej matka mu predala spornú nehnuteľnosť, pretože preberala zálohy kúpnej ceny tak, ako to vyplýva z fotokópie potvrdenia. Pri odovzdávaní peňazí bol vždy nejaký svedok. Žalobca mal záujem vyriešiť spor mimosúdne, čoho dôkazom sú čestné prehlásenia, s čím však žalovaná v I. rade nesúhlasila. Žalobca jednoznačne zdôraznil, že na žalobe trvá, pretože ho to stojí finančné prostriedky, zaplatil za dom, ktorý neužíva a neinvestoval do neho. Nepoprel, že je pravdou, že neuzatvoril riadnu kúpnu zmluvu, pretože dôveroval advokátke, bol mladý, chcel ísť bývať preč od svokrovcov a kúpnu cenu splácal po splátkach s tým, že predávajúca následne zomrela.
6. Žalovaná v I. rade vo svojej výpovedi zdôraznila, že nemala vedomosť o tom, že by žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Je pravdou, že dával peniaze i za jej prítomnosti, pretože platí nájomné. O spornú nehnuteľnosť začala mať záujem až po tom, ako si to vyriešila vlastnícky v rámci dedičského konania v roku XXXX. Žalovaná v I. rade uznala, že dom je neidentický , tak ho aj zdedila a zatiaľ ho nedala zamerať. Jednoznačne zdôraznila, že sporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaných v I. a II. rade.
7. Žalovaný v II. rade vo svojej výpovedi upresnil, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré pozostávajú z domu a pôdy, ktorá patrila do vlastníctva jeho otca a jeho tety K. K.. Počas II. svetovej vojny bol ich dom zbombardovaný a dostali náhradné ubytovanie v malom kaštieli. Zbombardovaný dom opravil jeho otec a prenechal ho do užívania svojej sestre K. K. a jej dcéry J. J.. Na parcele č. XX boli pôvodne dva domy, pravdepodobne starý otec S. U. druhý dom, ktorý sa nachádzal v polovici parcely dal jeho otcovi S. U., ktorý bol zbombardovaný. Následne sa K. K. a J. J. nasťahovali do spodného domu, ktorý predtým užíval ich vnuk a syn a v celosti uvedenú nehnuteľnosť užívala J. J. od roku XXXX. I. otec parcelu č. XX rozdelil zhruba na polovicu, jedna polovica mala patriť K. K. a druhá polovica jeho otcovi. Nehnuteľnosť, aj obidva domy užívala babka K. K., následne J. J.. Rodinný dom súpisné číslo XXX sa nachádza na parcele č. XX. Žalovaný v II. rade upresnil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol titulom vydržania v zmysle Notárskej zápisnice, pretože sa tak dohodli so súrodencami. Mal za to, že jeho vlastnícke právo je preukázané, a preto žiadal žalobu zamietnuť. 8. Uznesením č. k. D XXXX/XX A. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX po poručiteľke K. K., naposledy bytom T. č. XXX, zomretej XX.XX.XXXX bolo potvrdené, že dedičstvo a to domovú nehnuteľnosť v kat. území T., ktorá je zapísaná vo vložke XXXX parc. číslo
XX dom s dvorom o výmere XXX mX podľa B1 v pomere 1, ktorá nehnuteľnosť je neidentická, prevezme J. J., bytom T. č. XXX.
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky pod sp. XXD/XXX/XXXX mal súd preukázané, že Q. N. doručila súdu dňa XX.XX.XXXX návrh na dodatočné dedičské konanie po poručiteľke J. J., zomretej XX.XX.XXXX, pretože pôvodné dedičské konanie pod sp. zn. D XX/XXXX bolo zastavené pre nemajetnosť. Poručiteľka vlastnila nehnuteľnosti nadobudnuté titulom dedenia v zmysle Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k XXD XXXX/XX A. XX/XX-XX. Osvedčením o dedičstve č. k. XXD XXX/XXXX A. XXX/XXXX- XX žalovaná v I. rade nadobudla nehnuteľnosti v kat. území T. na č. LV XXXX parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, identifikácia za záväzný druh pozemku parcely registra „C“ parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, podľa B1 (podiel XXX mX), podľa D XXXX/XX po nebohej K. K. v pomere jedna polovina, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XX/X v pomere jedna polovina podľa D XXXX/XX a podľa oznámenia OÚ T. zo dňa XX.XX.XXXX pod č. X/XXXX.
10. Dňa XX.XX.XXXX bolo spísané prehlásenie v O. kancelárii S.. P., kde ako predávajúca J. J. a ako kupujúci O. D. sa dohodli na tom, že predávajúca odpredá kupujúcemu domovú nehnuteľnosť v kat. území T., ktorú získala Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. D XXXX/XX, ktorá je vedená vo vložke XXXX ako parcela č. XX - dom s dvorom o výmere XXX mX na jej mene v jednej polovine. Dohodli sa na kúpnej cene v sume 35.000 Sk, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť tak, že v deň podpisu vyplatí 9.000 Sk a zbytok kúpnej ceny bude vyplatený v mesačných splátkach, a to 1. Splátka vo výške 3.000 Sk a zbytok vo výške 2.000 Sk až do zaplatenia. Splátky bude poukazovať vždy do 25. Dňa toho ktorého mesiaca. Predávajúca sa zaviazala dať vyhotoviť zmluvu v prospech kupujúceho akonáhle bude mať k dispozícii doklady prevodu vlastníctva. V prípade, že vlastnícke právo bude treba vysporiadať, zaväzuje sa ho usporiadať. Predávajúca sa zaväzuje požičať kľúče od nehnuteľnosti vždy na sobotu a nedeľu kupujúcemu, aby sa mohol, do nehnuteľnosti dostať a vykonať určité úpravy. Všetky trovy súvisiace so zmluvou sa zaväzuje znášať kupujúci O. D.. Prehlásenie je podpísané predávajúcou J. J. a kupujúcim O. D.. Prehlásenie podpísali svedkovia X. K. a W. N..
XX. Imrich J. podpísal dňa XX.XX.XXXX čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že je právnym nástupcom po J. J. a nemá námietky, aby O. D. nadobudol do vlastníctva dom súp. číslo XXX na parcele č. XX spolu s príslušným pozemkom v kat. území T., pretože tieto kúpil v roku XXXX.
XX. E. D. a N. C. podpísali čestné vyhlásenie, v zmysle ktorého potvrdili, že žalobca býva v rodinnom dome v T. č. XXX od roku XXXX a od tejto doby je ich susedom. 13. Vypočutý svedok X. J. vo svojej výpovedi uviedol, že mu matka J. J. povedala, že žalobca má nehnuteľnosť v prenájme, na čo on tvrdil, že to od jeho matky kúpil. Nemal vedomosť o tom, či žalobca platil jeho matke a či jej nosil peniaze.
14. Svedok X. N. potvrdil, že je bratom žalovanej v I. rade, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca vyplácal nejaké finančné prostriedky jeho babke J. J. a poprel, že na fotokópii (č. l. X )v spise nie sú jeho podpisy, pretože sa podpisuje ináč.
15. Svedok N. C. potvrdil, že je susedom žalobcu a mal vedomosť o tom, že kúpil sporný rodinný dom od J. J. v roku XXXX a chodil mu pomáhať dom opravovať asi rok. Bol pri tom, ako predávajúca ukazovala nehnuteľnosť žalobcovi a počas opravy nehnuteľnosti asi dva, trikrát prišla žalovaná v I. rade a podpísala papier, že prevzala peniaze.
16. I. E. H. potvrdil, že žalobca kúpil rodinný dom od J. J., pretože mu o tom hovoril, sú kamaráti. Žalobca rodinný dom splácal, prerábal ho, pričom mu on pomáhal.
17. Správa katastra R. U. oznámila súdu (č. l. 37), že katastrálne územie T. je nezjednotený operát, t. j. taký, v ktorom sa číslovanie parciel PK vložkách a krokárskych mapách nezhoduje s číslovaním parciel v mapách pozemkového katastra a v parcelnom protokole. Výmery parciel uvedené v PK vložkách nie
sú záväznými údajmi a vo väčšine prípadov výmera uvedená v PK vložke sa nezhoduje s výmerou zodpovedajúcej parcele podľa parcelného protokolu. Parcela č. XX pôvodne evidovaná v PK vložke XXXX a vlastnícke právo k nej bolo na základe Rozhodnutia V. č. j. XXXXX-XXXX/XXXXXX/AV zo dňa XX.XX.XXXX zaevidovaná po (W.)do LV č. XXXX ako parcela registra E katastra nehnuteľností č. XX do spoluvlastníctva K. K., rod. U. (manžel K.) v spoluvlastníckom podiele jedna polovina celku a S. U. (ženatý T. D.) v spoluvlastníckom podiele jedna polovina celku. Na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX A. XXX/XXXX po nebohej K. K., rod. U. bola do LV zapísaná jej dedička Q. N. v spoluvlastníckom podiele jedna polovina celku (Z XXX/XXXX). V správe zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX) kataster oznámil súdu, že stavba rodinného domu so súp. číslom XXX v súbore popisných informácií Katastra nehnuteľností v kat. území T. na LV evidovaná nie je. N. č. XX/X je evidovaná ako parcela určeného operátu v registri parciel „E“ katastra ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, ktorá je podľa katastrálnej mapy začlenená do súčasnej parcely registra „C“ katastra nehnuteľností č. XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2.
18. Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v II. rade ako navrhovateľ vyhlásením o vydržaní nadobudol nehnuteľnosti v kat. území T. na LV č. XXXX, parcely registra „E“ parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria podľa B2 v jednej polovine k celku. XX. V. T. v správe zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX) oznámila súdu, že nehnuteľnosti bolo pridelené súpisné číslo XXX na základe upresnenia evidencie nehnuteľností v obci v XX. rokoch. Na adrese T., K. strana XXX/XX bol prihlásený na trvalý pobyt od XX.XX.M. O. D. a ako podklad k potvrdeniu o pobyte bola pravdepodobne dohoda o kúpe domovej nehnuteľnosti medzi ním a J. J.. V správe zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX) obec oznámila, že podľa ich zistení dom, ktorý je v súčasnosti evidovaný podľa informatívnej kópie z katastrálnej mapy na parcele č. XX „P.“ patril rodine U. a v súčasnosti jej dedičom podľa výpisov z LV č. XXXX a XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX A. XXX/XXXX bol dom evidovaný na parcele č. XX/X, avšak nehnuteľnosť tam fyzicky neexistovala a jednalo sa o tú istú domovú nehnuteľnosť postavenú na parcele č. XX.
20. Z predloženého Geometrického plánu žalobcom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol vyhotovený pre majetkovo-právne usporiadanie parcely č. XX/Xúradne overený dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že novovytvorená parcela č. XX/X o výmere XXX mX - zastavaná plocha (dom súpisné číslo XXX a dvor) bola vytvorená z parcely č. XX o výmere XXX mX na LV č. XXXX, z parcely č. XX o výmere XXX mX na LV č. XXXX, parcely č. XX o výmere XX mX na LV č. XXXX a parcely č. XX/X o výmere XX mX na LV č. XXXX. Vlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX sú žalovaní v I. a II. rade, každý v jednej polovine. Vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX je S. U. v celosti a vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX je D. N. v celosti.
21.Súd konanie o pripustení zmeny petitu žaloby zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP, pretože v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a žiadal rozhodnúť tak, ako uviedol v petite žaloby zo dňa 23.07.2010.
22.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013). Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NS SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol
vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.
23.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
26.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
27.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod.). K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Predmetom vydržania nemôžu byť veci, ktoré sú uvedené v § 125. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať:
- kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba,
- aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.),
- aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
- aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu veci alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi, ktorý právo uplatňuje. Prvou podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby.
28.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prvom rade súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva a súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet sporu žalobca preukázal naliehavý právny záujem, pretože iným spôsobom by nebolo možné odstrániť vzniknutý stav medzi stranami sporu. Súd mal však za to, že žalobca nijakým spôsobom súdu nepreukázal právny titul, na základe ktorého by mal nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobca predložil prehlásenie, z ktorého mal súd preukázané, že sa dohodol s predávajúcou, právnou predchodkyňou žalovanej v I. rade, že uzatvoria kúpnu zmluvu v prospech žalobcu, akonáhle bude mať predávajúca k dispozícii doklady vhodné k prevodu vlastníctva. Sám žalobca uznal a nerozporoval, že žiadna kúpna zmluva nikdy uzavretá nebola, nemá k dispozícii žiadny iný listinný dôkaz, len prehlásenie. Súd poznamenáva, že z uvedeného prehlásenia nie je možné vyvodiť záver, že sa jednalo o kúpnu zmluvu i s poukazom na termín podpísania prehlásenia a vzhľadom na vyjadrenie žalobcu. Z prehlásenia vyplýva, že predávajúca mala snahu odpredať žalobcovi dom s dvorom o výmere XXX m2 na jej mene v jednej polovine, avšak žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX parc. č. XX a parc. č. XX/X v jednej polovine a k domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XX/X v celosti. Predávajúca s poukazom na pripojené uznesenie o dedičstve č. k. D XXXX/XX A. XX/XX -XX, však nadobudla iba jednu polovinu i z rodinného domu, ktorý bol neidentický. Z výpovedí žalovaných mal súd potvrdené, že na spornej parcele č.XX v kat. území T. boli dva rodinné domy a rovnako bola sporná parcela rozdelená na polovicu a užívaná právnymi predchodcami žalovaných v I. a II. rade, t. j. K. K., starou matkou žalovanej v I. rade a S. U., t. j. otcom žalovaného v II. rade. Žalovaní v I. a II. rade vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudli titulom dedenia, žalovaná v I. rade a osvedčením o vydržaní, žalovaný v II. rade. Žalovaná v I. rade nadobudla osvedčením o dedičstve jednu polovinu rodinného domu so súpisným č. XXX, ktorý je však do dnešného dňa neidentický a neevidovaný na Okresnom úrade R. U., katastrálny odbor tak, ako to vyplýva z predložených správ. V podstate i sama žalovaná v I. rade uviedla, že uvedený rodinný dom nie je zameraný. Sám žalobca predložil geometrický plán, z ktorého mal súd preukázané, že ak by mal záujem si žalobca vysporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnosti tak, ako ju v skutočnosti užíval a ohradil, musel by žalovať všetkých vlastníkov uvedených na LV, z ktorých bola vytvorená novovytvorená parcela č. XX/X v zmysle predloženého geometrického plánu. Je nepochybné, že parcela č. XX/X, na ktorej sa nachádza rodinný dom so súpisným č. XXX zatiaľ nie je evidovaná na Okresnom úrade R. U., odbor katastrálny a ak by tomu tak malo byť, musel by sa žalobca vysporiadať so všetkými vlastníkmi evidovanými na LV, z ktorých vznikla novovytvorená parcela. Súd poznamenáva, že predávajúca, právna predchodkyňa žalovanej v I. rade vlastnila iba jednu polovinu rodinného domu tak, ako to vyplýva z pripojeného listinného dôkazu a to uznesenia o dedičstve. V podstate túto skutočnosť potvrdili i žalovaní v I. a II: rade a rovnako i V. T.. Žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu rodinný dom spolu s pozemkom patrí, pretože sám uznal, že nikdy k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy neprišlo i napriek tomu, že v prehlásení sa uvádza, že kúpnu zmluvu uzatvoria potom, ako predávajúca zabezpečí všetky podklady a náklady bude znášať kupujúci. Keďže nebol preukázaný súdu právny titul vydržania, ani dobromyseľnosť žalobcu, ktorý sa pri bežnej opatrnosti nemohol domnievať , že mu nehnuteľnosť patrí, pretože si mohol preveriť vlastnícke právo J. J. k sporným nehnuteľnostiam v zmysle uznesenia o dedičstve č.k. D XXXX/XX D not XX/XX-XX, ktoré videl a rovnako sa nemohol domnievať , že prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX nahradzuje kúpnu zmluvu , vzhľadom na jeho obsah , týkajúci sa záväzku J. J. dať vyhotoviť kúpnu zmluvu. Súd nepopiera, že žalobca investoval finančné prostriedky na rekonštrukciu
rodinného domu a práve preto malo byť i v jeho záujme podpísať riadnu kúpnu zmluvu, čo však počas života J. J. neinicioval, čo potvrdil. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súdu rozhodol tak, že žalobu zamietol.
29.O trovách konania súd rozhodlo podľa § 251 CSP, avšak procesne úspešným stranám sporu, t. j. žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože obaja žalovaní uviedli, že si trovy konania neuplatňujú.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.