Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Csp/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému Š. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q., Š. XXX/XX, o zaplatenie 1 504,52 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 003,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,- € od 07.10.2014 do zaplatenia a to v splátkach vo výške 20,- € mesačne splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,42 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 27.07.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 504,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,- € od 07.10.2014 do zaplatenia titulom nesplatenej časti úveru z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a. s., č. 5035127004 zo dňa 13.11.2012. Žalovanú sumu špecifikoval tak, že suma 1 000,- € predstavuje nesplatenú istinu poskytnutého úveru, suma 341,43 € predstavuje zmluvný úrok, suma 24,76 € predstavuje zmluvný úrok z omeškania a suma 17,50 € predstavuje zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky. Suma 138,33 € predstavuje poplatky z úveru. Žalobca nárok skutkovo vymedzil tak, že dňa 13.11.2012 uzavrel jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a. s. so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 5035127004, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 84-roch splátkach vo výške 25,02 € mesačne, splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 16,50 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1 025,58 €. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavovala 2 025,58 €. Úver bol žalovaným čerpaný v plnej výške. Žalovaný úver nehradil tak ako sa v zmluve zaviazal a dostal sa s jeho splácaním do omeškania, preto ho právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval k úhrade dlžnej čiastky a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celej zvyšnej časti úveru. Keďže žalovaný ani po tejto výzve dlžnú časť úveru neuhradil, právny predchodca žalobcu úver dňa 03.10.2014 v súlade s článkom 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok zosplatnil. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil do dňa postúpenia pohľadávky na úvere sumu 0,- €. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2014 bola pohľadávka

v žalovanom rozsahu postúpená na žalobcu. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaný žalobcovi uhradil sumu 0,- €.

2. K žalobe pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o splátkovom úvere č. 5035127004, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvu SLSP, a. s. na úhradu dlhu z úverovej zmluvy zo dňa 08.09.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, doručenku k oznámeniu, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE uzavretú medzi SLSP, a.s. a žalobcom dňa 29.10.2014, prílohu poradové číslo 4588 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie SLSP, a. s. o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere na žalobcu, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo strany žalobcu a platobnú históriu úveru.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.09.2016, č.k. 5Csp/12/2016-32. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, preto ho súd uznesením zo dňa 06.10.2016, 5Csp/12/2016 - 41 zrušil. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že žalobu žiada zamietnuť pre neprijateľné podmienky. Zároveň súd požiadal, aby mu umožnil splácať dlh v primeraných splátkach, aspoň po 15,- € mesačne, pretože je nezamestnaný.

4. Skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe žalovaný nezospornil, preto súd v zmysle § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len považoval skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe za nesporné.

5. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o splátkovom úvere č. 5035127004, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvou SLSP, a. s. na úhradu dlhu z úverovej zmluvy, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, doručenkou k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok zo Slovenskej sporiteľne a. s. na žalobcu, oznámením SLSP, a. s. o postúpení pohľadávky zo zmluvy o úvere na žalobcu, predžalobnou výzvou adresovanou žalovanému zo strany žalobcu a prehľadom platieb úveru. Z nesporných tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledujúci skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvoril dňa 13.11.2012 so žalovaným zmluvu o úvere č. 5035127004, v ktorej sa dohodli, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytne úver vo výške 1 000,- € žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 84-och splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 25,02 €. V čl. II zmluvy sa právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu spracovateľský poplatok 39,- €, ktorý bol splatný jednorazovo v deň uzavretia zmluvy. Okrem toho si v zmluve dohodli aj poplatky 2,99 € mesačne za správu úveru, 0,85 mesačne za poistenie úveru a 25,- € za upomienku. Výška úroku z úveru bola dohodnutá fixnou úrokovou sadzbou 8 % ročne. V úverovej zmluve boli okrem podstatných náležitostí zmluvy uvedené nasledujúce náležitosti: dátum splatnosti prvej splátky úveru, počet splátok, výška jednotlivých splátok, termíny splatnosti splátok, konečná splatnosť úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN), priemerná hodnota RPMN a celková čiastka splatná spotrebiteľom

- 2.140,68 €. V čl. III ods. 3 zmluvy žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002, Úverové podmienky účinné od 01.07.2007, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt (úver) poskytuje, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Vyhlásil tiež, že pred podpisom zmluvy bol písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. V konaní bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že si žalovaný nesplnil povinnosť splácať jeho záväzok z úverovej zmluvy voči právnemu predchodcovi žalobcu a neuhrádzal jednotlivé splátky úveru podľa splátkového kalendára, žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Medzi stranami bolo nesporné aj skutkové tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca dňa 08.09.2014 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy z úveru 505,44 € (poznámka súdu: pri dohodnutej mesačnej splátke 25,02 € to predstavuje nezaplatenie viac ako 20 splátok úveru) a zároveň ho upozornil, že ak uvedenú dlžnú sumu neuhradí, pristúpi veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Keďže žalovaný napriek výzve dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu úver ku dňu 03.10.2014 zosplatnil, čo mu oznámil listom zo dňa 06.10.2014. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2014.

8. V konaní bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že zmluvou zo dňa 29.10.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 5035127004 postúpená na žalobcu, táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 08.11.2014.

9. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu mal po zosplatnení úveru a v čase postúpenia pohľadávky z úveru voči žalovanému na istine úveru pohľadávku vo výške 1.000,- € .

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

15. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/ 2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení iných zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

24. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.11.2012 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

26. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj podľa tretej časti Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu súd zároveň posúdil podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015 ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere súčasne predstavuje spotrebiteľský úver ako bol definovaný v § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd nárok posúdil aj podľa ustanovení tohto zákona.

28. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej mu poskytol peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme. Súd posúdil, či zmluva obsahuje riadne uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že je v nej nesprávne v neprospech spotrebiteľa uvedená ročná priemerná miera nákladov ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť. V zmluve je uvedená hodnota RPMN 25,58 %, ktorá nezodpovedá skutočnej hodnote RPMN, ktorá je v skutočnosti 29,49 %. Hodnota RPMN je teda v zmluve uvedená v nižšej výške, než zodpovedná skutočnosti. Nižšia hodnota RPMN predstavuje RPMN, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože podáva spotrebiteľovi nepravdivý údaj o úvere vytvárajúci dojem, že náklady spotrebiteľa na úver sú nižšie, než tomu v skutočnosti je.

29. Taktiež celková čiastka splatná spotrebiteľom uvedená v zmluve vo výške 2 025,58 € nezodpovedá skutočnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Táto v skutočnosti predstavuje sumu 2 140,68 € (48 x 25,02 + 39,- €) - počet splátok násobený výškou splátky + poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť pri uzavretí zmluvy a teda je vyššia, než je uvedené v zmluve o úvere. Pokiaľ zákonodarca v ustanovení 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch urobil celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo jeho úmyslom a cieľom, aby sa v zmluve uvádzala len správna hodnota celkovej čiastky, ktorá by spotrebiteľovi dávala pravdivý, reálny obraz o hodnote nákladov na spotrebiteľský úver, aby spotrebiteľ na základe takéhoto údaju mohol uskutočniť porovnanie úverového produktu s inými a tak prijať rozhodnutie o výhodnosti alebo nevýhodnosti jemu poskytovaného úveru. Uvedenie nesprávnej hodnoty celkovej čiastky vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa na úver, preto je takúto situáciu potrebné posúdiť tak, ako keby táto náležitosť v zmluve uvedená ani nebola.

30. Zmluva o úvere obsahuje nesprávny o hodnote RPMN, pričom údaj o RPMN je uvedený v neprospech spotrebiteľa a zmluva neobsahuje ani správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nespĺňa teda potrebné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru vo výške 1 000,- €.

31. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že si žalovaný povinnosť splácať dohodnuté splátky úveru neplnil, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. K zosplatneniu došlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože v čase zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní s platením splátky viac ako tri mesiace (žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako 20 splátok) a bol právnym predchodcom žalobcu v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. V konaní tiež nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že právny predchodca žalobcu mal po zosplatnení úveru a v čase postúpenia pohľadávky z úveru voči žalovanému pohľadávku na istine, ma ktorú má právny nárok vo výške 1 000,- €.

32. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovanému bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Súd skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, v súlade s právnymi predpismi. Súd nezistil, že by postúpenie bolo v rozpore s ustanovením § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Postupovaná pohľadávka nie je

pohľadávkou, ktorá by zanikla najneskôr smrťou veriteľa, tiež podľa názoru súdu zmenou veriteľa v dôsledku postúpenia nedošlo k zmene obsahu pohľadávky. Nejedná sa o pohľadávku, ktorú by nebolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia a postúpenie neodporovalo dohode pôvodného veriteľa s dlžníkom. Súd taktiež skúmal, či postúpenie je v súlade s vyššie citovaným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Zákonnými podmienkami pre postúpenie je v zmysle tohto ustanovenia je: 1) omeškanie klienta so splácaním záväzku alebo jeho časti po dobu dlhšiu ako 90 dní, 2) písomná výzva banky klientovi, aby nesplatený záväzok alebo jeho časť uhradil a 3) neuhradenie záväzku alebo jeho časti klientom napriek písomnej výzve banky. Súd mal preukázané, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky bankou vyzvaný, na úhradu nesplateného záväzku (jeho časti). Žalovaný dlžnú časť záväzku napriek písomnej výzve neuhradil a naďalej bol s úhradou časti úveru v omeškaní. Preto bolo postúpenie pohľadávky aj v súlade s uvedeným ustanovením zákona o bankách. Súd ustálil, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená platne a žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.

33. Nakoľko sa žalovaný so splnením svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky dostal do omeškania, je povinný v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v účinnom znení za obdobie omeškania platiť žalobcovi úrok z omeškania (nárok na ktorý ako príslušenstvo pohľadávky na neho v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešiel) a to vo výške maximálne podľa predpisov občianskeho práva, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení (teda o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), pretože sa jedná o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca si úrok z omeškania v žalobe vyčíslil odo dňa zosplatnenia do postúpenia pohľadávky na sumu 17,51 €, tento však za uvedené obdobie (od 03.10.2014 do 29.10.2014) predstavuje sumu 3,73 € (úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 000,- € od 03.10.2014 do 29.10.2014 K 03.10.2014 bola základná úroková sadzba 0,05% ročne, výška úroku z omeškania, ktorý je žalovaný povinný plniť je teda 5,05% ročne.

34. Keďže právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na úrok a poplatky z úveru, pretože úver je v zmysle § 11 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v časti uplatneného nároku na zmluvný úrok vo výške 341,43 €, zmluvný úrok z omeškania vo výške 24,76 € a poplatky vo výške 138,33 € zamietol.

35. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že platobný rozkaz žiada zrušiť pre neprijateľné podmienky súd uvádza, že žalovaný v priebehu ďalšieho konania nijakým spôsobom nekonkretizoval, ktoré zmluvné ustanovenia zmluvy o úvere, resp. všeobecných obchodných podmienok považuje za neprijateľné podmienky a z akého dôvodu. Súd preskúmal všetky zmluvné ustanovenia týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu a mal za to, že tieto nepredstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

36. Žalovaný požiadal o možnosť zaplatenia nároku žalobcu v splátkach. Žalobca s úhradou jeho nároku v splátkach súhlasil s tým, že žiadal, aby bol jeho nárok uhradený do 5 rokov od rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu súd, vychádzajúc z § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, umožnil žalovanému splatiť priznaný nárok žalobcu v splátkach po 20,- € mesačne, pri ktorom žalovaný uhradí istinu priznaného nároku v lehote niečo presahujúcej štyri roky od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

37. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 504,52 € a bol úspešný v sume 1 003,73 €, čo predstavuje 66,71 % uplatneného nároku. Neúspešný bol v 33,29 % uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 33,42 % a v tomto rozsahu má žalobca aj nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).