Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cb-7-2017.pdf
PDF · 119.87 KB
Case nature
Subarea
10Cb/7/2017
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcov: 1.) L. K., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, XXXXX Q., 2.) J. Q., V.. XX.XX.XXXX, O. X, XXX XX Q. - E. X., 2.) R. K., XX.XX.XXXX, L. V. XX, XXXXX L. V., zast. JUDr. Pavlom Gombosom - advokátom, so sídlom Letná 45, 040 01 Košice, proti žalovaným : 1.) MAJUVI s.r.o, IČO: 47 679 816, so sídlom Štítnická 56, 048 01 Rožňava, 2.) R. Š.Í., V.. XX.XX.XXXX, Q. - T. XXX/XX, XXX XX I., 3.) L. T. M. EURO INVEST, s.r.o., IČO: 47 679 816, sídlom Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to zakázať žalovanému 2.) konať v mene spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816, vykonávať akékoľvek právne úkony týkajúce sa spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a nakladať s majetkom spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Zastavuje konanie voči žalovanému 3.) ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia a to zákazu žalovanému 3.) disponovať s obchodným podielom v spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816, vykonávať akékoľvek právne úkony týkajúce sa spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a nakladať s majetkom spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to poveriť konaním v mene spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 žalobcu 1.) a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1.), 2.) a 3.) sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd: 1. Zakázal žalovanému 2.) konať v mene spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816, vykonávať akékoľvek právne úkony týkajúce sa spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a nakladať s majetkom spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; 2. Zakázal žalovanému 3.) disponovať s obchodným podielom v spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816, vykonávať akékoľvek právne úkony týkajúce sa spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a nakladať s majetkom spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; 3. Poveril konaním v mene spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 žalobcu 1.) a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 4. Zaviazal žalovaných 1.), 2.), 3.) nahradiť žalobcom 1.), 2.), 3.) 100 % trov konania.
2. Návrh odôvodnili tým, že nariadením neodkladného opatrenia, ktoré by pôsobilo do rozhodnutia vo veci samej by sa zabránilo zhoršeniu právnej pozície žalobcov a zabránilo by sa vytvoreniu nenávratného stavu, nakoľko mohlo by dôjsť k prevodu majetku žalovaného 1.), resp. k neprimeranému zaťaženiu majetku právami tretích osôb. Nariadením neodkladného opatrenia sa iba zabezpečí účel konania vo veci samej, ktorého cieľom je odstránenie zápisu vykonaného bez naplnenia skutkových a právnych podkladov a teda navrátenie do predošlého stavu. Zrušenie zápisu do obchodného registra by sa
minulo účinkom v prípade, ak by majetok žalovaného 1.) nebol v rovnakej, alebo približnej hodnote, ako tomu bolo pred vykonaním zápisu. Iba neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného súdneho konania, v rámci ktorého sa žalobcovia 1.), 2.), 3.) domáhajú zrušenia zápisu a neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v samostatných konaniach. Prvým predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami do obsahu ktorého patrí aj právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením, alebo porušením, pričom takýto nárok alebo právo možno zabezpečiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.
3. Žalobcovia 1.), 2.), 3.) uviedli, že podali žalobu o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali z dôvodu, že boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816 v podiele po 1/3 vlastníctva obchodného podielu z vkladom po 1 700,00 €. Žalobca 1.) 06.06.2017 kontaktoval ako jediný konateľ žalovaného 1.) na internete osobu ponúkajúcu odkupovanie firiem, pričom žalobcovia 2.) a 3.) o tom nemali vedomosť. Po kontaktovaní žalobca 1.) uviedol, že spoločnosť má leasingovú zmluvu na motorové vozidlo BMW X6 v hodnote 70 800,00 €, pec na pizzu, pult na pizzu a miesič cesta v hodnote cca 5 000,00 €. Následne žalobca 1.) obdržal mail od právneho zástupcu žalovaného 3.), kde mu boli doručené dokumenty potrebné k prevodu obchodných podielov spoločnosti MAJUVI s.r.o., IČO: 47 679 816, čím žalovaný 3.) prejavil záujem o kúpu obchodného podielu u žalovaného 1.). Žalobcovi 1.) boli doručené dokumenty a to : čestné vyhlásenie spoločníkov na daňový úrad, listina prítomných zo zasadnutia valného zhromaždenia, plnomocenstvá udeľujúce oprávnenia žalobcovi 1.) za ostatných spoločníkov podpísať zmluvy o prevode, zápisnica z valného zhromaždenia a súhlas daňového úradu. Žalobca 1.) bol zaskočený takým postupom, nakoľko prejavil záujem odpredať svoj obchodný podiel, no podmienky neboli dohodnuté a navyše vlastnil len 1/3 obchodného podielu a žalobcovia 2.) a 3.) sa k podmienkam predaja nevyjadrili. Následne žalovaný 2.) kontaktoval žalobcu 1.), aby mu poskytol informácie, kde sa nachádza pec na pizzu, pult na pizzu a miesič na cesto. Tiež ho vyzval, aby mu zaslal fotografie vecí a zároveň mu oznámil, že veci sú na prevádzke v obci Vyšné Nemecké. 16.06.2017 žalovaný 2.) kontaktoval telefonicky žalobcu 1.) s tým, že si chce overiť stav vecí. Žalobca 1.) sa dostal pod tlak, nakoľko vtedy pracoval a preto dal kontakt na J. E., ktorý mal kľúče od priestorov, kde sa nachádzali hnuteľné veci. Následne žalovaný 2.) odniesol veci aj keď na nich nemal žiaden právny titul. Žalobca 1.) pod tlakom okolností J. E. povedal nech veci vydá, avšak konal tak len preto, že nevidel inú možnosť ako vec riešiť a mal z osôb, ktoré chceli kúpiť od neho obchodný podiel strach a bál sa im povedať, že veci nemôžu zobrať. J. E. je starostom obce Vyšné Nemecké, v obci žije aj žalobca 3.), brat žalobcu 1.) a keďže žalobca 1.) nechcel do veci zaťahovať iné osoby, dúfal , že vec vyrieši so žalovaným 2.). Žalobca 1.) už pri odobratí hnuteľných vecí konal v bezprostredne hroziacej obave a strachu. Žalobcovia 2.) a 3.) o odobratí hnuteľných vecí vôbec nevedeli. Dňa 19.06.2017 bol žalobca 1.) opäť oslovený, či už pripravil potrebné papiere na predaj obchodných podielov, na čo im oznámil, že to ešte nestihol. 20.06.2017 žalovaný 2.) navštívil žalobcu 1.) v sprievode dvoch mužov poľského pôvodu. Po predložení plných mocí od žalobcov 2.) a 3.) od neho začali vymáhať celé účtovníctvo, pričom žalobca sa bránil tým, že ešte nevidel zmluvu o predaji obchodných podielov. Následne od neho žiadali aby im dal adresu najbližšieho miestneho úradu, nakoľko potrebujú overiť podpis a nástojili aby žalobca 1.) išiel s nimi. Žalobcovia 2.) a 3.) tvrdili, že splnomocnili žalobcu 1.) na jednanie ohľadne predaja ich obchodných podielov, pričom nesúhlasili a nesúhlasia, aby plná moc nimi udelená bola použitá realizovaným spôsobom, k čomu nedali súhlas. Žalobca 1.) tvrdil, že od žalobcov 2.) a 3.) nemal súhlas na predaj obchodných podielov a naviac sa mali vysporiadať vzájomné záväzky medzi spoločníkmi, pričom všetky podiely boli predané za celkovú sumu 1 €. Žalobca 1.) na Miestnom úrade v Ťahanovciach nečakal, že jeho podpis budú chcieť overiť a po predložení zmluvy o prevode obchodných podielov zo strachu, že mu ublížia podpísal všetky predložené dokumenty bez toho, aby vedel čo je ich obsahom a vykonal právny úkon v čase trvajúcej hrozby. Zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná podľa názoru žalobcov 1.),2.) a 3.) pod hrozbou násilia nedobrovoľne. Kúpna cena bola 1 €, pričom podľa pôvodnej dohody medzi žalobcami 1.),2.) a 3.) malo dôjsť k predaju spoločnosti, vyrovnaniu záväzku žalobcu 1.) voči žalobcovi 2.) vo výške 12 000,00 €. Žalobcovia 1.),2.) a 3.) nikdy nemali záujem predať spoločnosť za takýchto podmienok a keby nedošlo k nezákonnému konaniu zo strany žalovaného 2.) a ďalších osôb, k prevodu ich obchodných podielov by nikdy nedošlo. Pôvodným zámerom žalobcov 1.),2.) a 3.) bolo odpredať obchodné podiely tak, aby došlo k vyrovnaniu ich vzájomných záväzkov. Za tým účelom poverili žalobcu 1.) urobiť prieskum trhu a vybrať záujemcov o kúpu spoločnosti. Zo strany
žalovaných 2.), 3.) však došlo k nátlakovému konaniu, nakoľko v priebehu dvoch týždňov bol žalobca 1.) kontaktovaný vyše 20 krát a pod takýmto tlakom umožnil ohliadku vecí a ich odnesenie bez toho, že by mal vedomosť o podmienkach zmluvy o prevode obchodných podielov. Na prevod obchodných podielov je potrebný súhlas valného zhromaždenia, ktoré sa neuskutočnilo, nakoľko neboli na ňom žalobcovia 2.) a 3.). Ak žalobca 1.) podpísal súhlas valného zhromaždenia ako splnomocnený zástupca bez toho, aby bol riadne oboznámený s obsahom dokumentov, sú tieto úkony postihnuté vadou právneho úkonu a to neexistenciou vôľovej časti právneho úkonu. Tak sú postihnuté aj ostatné dokumenty použité na prevod obchodných podielov. Po podpise týchto dokumentov mu tieto neboli poskytnuté a teda ani nevedel čo bolo ich obsahom. Až následne po kontrole obchodného registra zistil, že došlo k prevodu celej spoločnosti na žalovaného 3.). Žalobca 1.) ďalej uviedol, že valné zhromaždenie sa nemohlo uskutočniť tak, ako to vyžaduje zákon, nakoľko celý proces bol len formálne obsiahnutý v písomných vyhláseniach, ktoré boli predložené na podpis pred miestnym úradom. Jediný dokument, ktorý bol žalobcovi 1.) odovzdaný poukazuje na podozrivé konanie zo strany nadobúdateľov, keď došlo k overeniu prázdneho dokumentu, ktorý mal obsahovať veci, ktoré mali prevodcovia odovzdať nadobúdateľovi. Žalobcovia 1.), 2.), 3.) vzniesli pochybnosti o osobe žalovaného 2.), nakoľko vystupoval pri všetkých úkonoch v sprievode dvoch neznámych osôb poľského pôvodu, čo vzbudzuje dojem, že v danom prípade ani on nekonal z vlastnej, slobodnej vôle. Ďalším dôvodom pochybností o fungovaní spoločnosti, ktorú zastupuje žalovaný 2.) je skutočnosť, že v priebehu štyroch mesiacov nadobudol viacero spoločností, ktoré sa nachádzali v predĺžení a to: COLORINEX s.r.o., EMPRESS - Rožňava s.r.o., HOTNET s.r.o. a J. P. STAV BETON s.r.o. Tieto skutočnosti sprevádzajú podozrenia, že žalovaní 2.), 3.) nemajú záujem na riadnom fungovaní nadobudnutých spoločností a žalovaný 2.) je zjavne ovplyvňovaný inými osobami a jeho konanie sa javí v pozícii tzv. bieleho koňa, čo ohrozuje fungovanie spoločnosti. Vydaním neodkladného opatrenia, ktorým by sa zakázalo žalovanému 2.) vykonávať funkciu konateľa a poverilo by vykonávaním tejto funkcie žalobcu 1.) došlo by k situácii, ktorá bola od roku 2014 do prevodu, čím by sa zabránilo škodám spôsobeným žalobcom 1.), 2.) a 3.).
4. Žalobcovia 1.), 2.) a 3.) namietali aj absolútnu neplatnosť prevodu obchodných podielov z dôvodu, že žalobca 1.) bol psychickým donútením nútený podpísať prevod obchodných podielov. Intenzita vyhrážok bola umocnená aj predchádzajúcim nátlakovým konaním keď bol donútený vydať hnuteľné veci ešte pred prepisom obchodných podielov. Pri podpise všetkých dokumentov potrebných na prevod obchodného podielu absentovala u žalobcov 1.), 2.) a 3.) vôľa ako podstatná náležitosť právneho úkonu a preto je aj celý prevod postihnutý absolútnou neplatnosťou. Žalobca 1.) navyše nikdy neprejavil vôľu vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti a preto je tento úkon tiež postihnutý absolútnou neplatnosťou. Žalobca 1.) sa naďalej považuje za konateľa aj keď má znemožnený prístup k jeho oprávneniu v dôsledku zmien v obchodnom registri. Poukázali na znenie ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Práva žalobcov 1.), 2.) a 3.) im boli odňaté v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko valné zhromaždenie sa nikdy neuskutočnilo a valné zhromaždenie nedalo na prevod obchodného podielu súhlas a formálne dokumenty použité na zápis zmien do obchodného registra boli postihnuté absolútnou neplatnosťou. Protiprávna činnosť voči žalobcom 1.), 2.) a 3.) si vyžaduje uložiť zákaz žalovanému 2.) vykonávať funkciu konateľa a zároveň žalovanému 3.) uložiť zákaz disponovať s obchodným podielom. Konanie žalovaných 2.) a 3.ň svedčí o ich nekalých úmysloch pri prevádzaní zmien zapísaných do obchodného registra a rozhodnutím súdu sa zabráni následným žalobám o náhradu škody. Žalobcovia 1.), 2.) a 3.) majú záujem na riadnom chode a ochrane spoločnosti, pretože sa jedná o ich majetok. Neodkladné opatrenie svojim účelom je spôsobilé zabrániť zhoršeniu právnej pozície žalobcov 1.), 2.) a 3.) a nevytvára nenávratný, či nenapraviteľný stav v existujúcich právnych vzťahoch.
5. Žalobcovia 1.), 2.) a 3.) k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva: z emailovej komunikácie medzi žalobcom 1.) a Pavlom Kontrom vyplýva, že dňa 14.06.2017 boli zaslané žalobcovi 1.) v prílohách tlačivá potrebné na prevod obchodného podielu. Z emailu z 13.06.2017 vyplýva, že od žalobcu 1.) boli požadované informácie o názve spoločnosti, prefotené OP spoločníkov a konateľov a spoločenská zmluva.
6. Z čestného vyhlásenia Jozefa Danka vyplýva, že žalobca 1.) si u neho prenajal priestory vo Vyšnom Nemeckom, kde mal uložené hnuteľné veci a to : pizza pec, pizza pult a miešačka cesta. 16.06.2017 sa za ním dostavili tri osoby, jedna sa predstavila ako Školník a dve osoby rozprávali po poľsky. Chceli, aby im vydal hnuteľné veci, ktoré im vydal po telefonickom rozhovore so žalobcom 1.). Vyplatili mu sumu 250,00 € s tým, že do 30.06.2017 mu doplatia 500,00 €. Sumu 750,00 € mu dlžil žalobca 1.) z titulu neuhradeného nájomného a za elektrinu.
7. Z prehľadu hovorov vyplýva, že od 06.06.2017 do 20.06.2017 prebehla so žalobcom 1.) komunikácia z telefónneho čísla XXXX XXX XXX 21 krát.
8. Z protokolu k zmluvám o prevode obchodného podielu medzi žalobcami 1.), 2.) a 3.) a žalovaným 3.) vyplýva, že dňa 21.06.2017 došlo k overeniu podpisov žalobcu 1.) a žalovaného 2.) ako konateľov na Miestom úrade Košice - Ťahanovce.
9. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť COLORINEX Rožňava s.r.o. vyplýva, že od 03.05.2017 je konateľom žalovaný 2.) a spoločníkom od 22.06.2017 žalovaný 3.).
10. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť J. P. STAV BETON s.r.o. vyplýva, že od 12.06.2017 je konateľom žalovaný 2.) a spoločníkom od 29.06.2017 žalovaný 3.).
11. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť HOTNET s.r.o. vyplýva, že od 29.06.2017 je konateľom žalovaný 2.) a spoločníkom od 29.06.2017 žalovaný 3.).
12. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť EMPRESS Rožňava s.r.o. vyplýva, že od 04.07.2017 je konateľom žalovaný 2.) a spoločníkom od 04.07.2017 žalovaný 3.).
13. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra na žalovaného 1.) vyplýva, že spoločníkom od 29.06.2017 je žalovaný 3.), dovtedy boli žalobcovia 1.), 2.) a 3.) a konateľom je žalovaný 2.) od 29.06.2017, pričom predtým bol žalobca 1.). Z aktuálneho výpisu z obchodného registra na žalovaného 3.) vyplýva, že spoločníkmi sú Cezury Edmund Hoedt od 27.04.2017, Michal Lomej od 03.08.2017 a Marek Jakub Hoedt od 03.08.2017. Konateľmi sú od 03.08.2017 Michal Lomej a Marek Jakub Hoedt. Žalovaný 2.) bol konateľom od 31.03.2017 do 26.06.2017.
14. Súd zistil, že žalobcovia 1.), 2.) a 3.) dňa 17.07.2017 podali žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa 21.06.2017 a vec bola zapísaná do konania 9Cb/11/2017. Žalobcovia 1.), 2.) a 3.) dňa 18.07.2017 podali žalobu o určenie, že prevod obchodných podielov žalobcov 1.), 2.) a 3.) na žalovaného je neplatný a vec bola zapísaná do konania 15Cb/4/2017.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcov 1.), 2.) a 3.) na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho súd zamietol v navrhovanom výroku I. a III.
16. V navrhovanom výroku II. žalobcovia 1.), 2.) a 3.) žiadali zakázať žalovanému 3.) disponovať s obchodným podielom žalovaného 1.), vykonávať akékoľvek právne úkony a nakladať s majetkom žalovaného 1.). Za žalovaného 3.) označili spoločnosť L. T. M. EURO INVEST s.r.o., IČO: 47 679 816, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kapitulská 12. Súd zistil, že takto označený subjekt neexistuje.
17. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
18. Podľa § 133 ods. 2 Civilného sporového poriadku právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
19. Súd zistil, že spoločnosť s názvom L. T. M. EURO INVEST s.r.o. má iné IČO ako je uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v obchodnom registri neexistuje zapísaný subjekt tak, ako je uvedený v návrhu ako žalovaný 3.).
20. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Neexistencia účastníka konania predstavuje objektívnu okolnosť, ktorej následkom je ničotnosť procesnej subjektivity účastníka konania. Nedostatok procesnej subjektivity účastníka konania je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý spôsobuje neprípustnosť konania. Preto súd zastavil konanie o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 3.).
22. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Podľa § 325 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
24. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
25. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
26. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
27. Na základe vyšších uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh žalobcov 1.), 2.) a 3.) na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1.) a 2.) nie je dôvodný a preto ho zamietol.
28. Žalobca 1.) navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie voči žalovanému 1.) tak, že by ho súd poveril konaním v mene žalovaného 1.) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že by zároveň súd zakázal žalovanému 2.) konať v mene žalovaného 1.), vykonávať akékoľvek právne úkony a nakladať s majetkom spoločnosti a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
29. Podľa § 133 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka: Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov
alebo iných fyzických osôb. Podľa § 134 Obchodného zákonníka na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
30. Právnickým osobám nevznikajú záväzky len z právnych, ale aj z protiprávnych úkonov. Tento aspekt je vo vzťahu ku konateľom výrazný, pretože ich konanie reprezentuje osobné úkony s.r.o. a ich konateľská pôsobnosť je vymedzená schopnosťou konať v mene s.r.o. vo všetkých veciach. Štatutárny orgán je oprávnený urobiť za spoločnosť akékoľvek úkony, ku ktorým je spoločnosť zo svojej povahy schopná a táto jeho pôsobnosť je v zásade neobmedziteľná. Čo sa týka právnych účinkov voči tretím osobám, nie je obmedzená vôbec. Nie je vylúčené aby, napriek tomu, že každý z konateľov je oprávnený konať v mene spoločnosti navonok sám, spoločenská zmluva určovala vnútorné obmedzenia konateľov, alebo aby o týchto obmedzeniach rozhodlo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenia však nemajú právne účinky voči tretím osobám. Spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami, avšak v takom prípade je spoločnosť oprávnená uplatniť si svoje práva voči konateľom, ktorí konali v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, alebo v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia. Konatelia majú dvojakú pôsobnosť a to pôsobnosť štatutárneho orgánu, keď konajú v mene spoločnosti navonok vo všetkých veciach vrátane pracovných vecí a túto ich pôsobnosť nemožno s účinkami voči tretím osobám obmedziť. Zároveň sa podieľajú aj na obchodnom vedení spoločnosti a teda majú pôsobnosť vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Porušenie obmedzenia v zmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale zakladá zodpovednosť konateľa vo vzťahu k spoločnosti. Obchodný zákonník v dvoch prípadoch vyžaduje súhlas alebo predchádzajúce rozhodnutie valného zhromaždenia o úkonoch konateľov, keď ide o uzavretie zmluvy o prevode voľného obchodného podielu a rozdelenie voľného obchodného podielu, pričom v uvedených prípadoch zmluvy nemôžu nadobudnúť účinnosť, pretože sám zákon obmedzuje konanie konateľov. Pri rozhodovaní o vnútorných veciach spoločnosti, teda o obchodnom vedení spoločnosti, majú konatelia všeobecnú pôsobnosť a sú oprávnení rozhodovať o všetkých veciach, pokiaľ nie je rozhodnutie zverené, buď priamo zákonom, alebo spoločenskou zmluvou, inému orgánu. Zákon neurčuje počet konateľov, pričom ak ich je viac, každý koná samostatne. Vo vnútornom vzťahu spoločnosti môžu byť konatelia v svojej pôsobnosti konať v mene spoločnosti obmedzení a to časovo, miestne a čo do obsahu a druhu konania. Takéto obmedzenia však vo vzťahu k tretím osobám nemajú žiadne právne účinky. Na rozdiel od konania navonok, kde môže spoločenská zmluva upraviť buď samostatné, alebo spoločné oprávnenia konateľov konať v mene spoločnosti, v prípade obchodného vedenia je neprípustné, aby spoločenská zmluva na výkon pôsobnosti obchodného vedenia oprávňovala len jedného alebo iba niekoľkých konateľov. Pôsobnosť obchodného vedenia patrí všetkým konateľom, pričom na prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. O záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti rozhodujú teda konatelia vždy ako kolektívny orgán.
31. Spôsob konania za spoločnosť je zapísaný aj v obchodnom registri a výpis z obchodného registra je najčastejšou formou preukázania oprávnenia konať za spoločnosť. Oprávnenie konateľa vystupovať v mene spoločnosti je neobmedzené a navonok aj neobmedziteľné. Aj keď ustanovenie § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka pripúšťa možnosť obmedziť konateľské oprávnenie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, resp. priamo spoločenskej zmluve, avšak priamo vylučuje účinnosť takýchto obmedzení k tretím osobám (rozhodnutie NS SR R45/1995). Konanie konateľa spoločnosť zaväzuje bez ohľadu na to, či takéto obmedzenie je alebo nie je. Obmedzenie konateľa teda nemá žiadne právne dôsledky pre platnosť a účinnosť právnych úkonov uskutočnených konateľom nad rámec obmedzenia. Jediným obmedzením, ktoré má účinky nie len do vnútra spoločnosti, ale aj navonok voči tretím osobám, je ustanovenie v spoločenskej zmluve tej spoločnosti, ktorá má viac konateľov, že títo nekonajú za spoločnosť samostatne, ale spoločne.
32. Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
33. Akékoľvek obmedzenie právomoci štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám. Dokonca je vylúčený právny účinok takýchto obmedzení aj v prípade, ak bolo zverejnené. Zákon tým jednoznačne ustanovil, že aj keď obchodný partner podnikateľa vie, že právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách obmedzené a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné obmedzenia prekročí, porušenie
interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť. Aj vyššie uvedené zákonné ustanovenie teda jednoznačne rieši vzťah štatutárneho orgánu, v konkrétnom prípade konateľa v konaní voči tretím osobám navonok. Z výpisu z obchodného registra totiž jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa má konať a v prípade, že žalovaný poruší svoje obmedzenia, bude zodpovedať za to spoločnosti z titulu náhrady škody.
34. Nebolo preto možné neodkladným opatrením obmedziť oprávnenie žalovaného 2.), ktorý je zapísaný v obchodnom registri ako konateľ žalovaného 1.). Zároveň nebol žiadny právny dôvod na to, aby súd neodkladným opatrením poveril konať v mene žalovaného 1.), bývalého konateľa žalobcu 1.) len kvôli jeho tvrdeniu, že má dôvodnú obavu ohľadom riadenia spoločnosti žalovaným 2.). Súd poznamenáva, že sám žalovaný 1.) svojím konaním spôsobil zmenu u žalovaného 1.), tak u konateľa ako aj u spoločníka, pričom musel vykonať aktívne viac právnych úkonov, aby mohol byť prevod realizovaný a počas obdobia, podľa jeho tvrdení od 06.06.2017 do 21.06.2017. Sám žalobca 1.) v návrhu uviedol, že neoboznamoval žalobcov 2.) a 3.), resp. ďalšie osoby nechcel zaťahovať do veci, nakoľko veril, že vec so žalovaným 2.) vyrieši sám. Je nepravdepodobné, že žalobca 1.) v priebehu najmenej dvoch týždňov, kým sa zrealizoval prevod obchodného podielu, by nebol kontaktoval žalobcov 2.) a 3.) a neoznámil im, že je na neho vyvíjaný nátlak alebo by nekontaktoval políciu. Naviac, ak malo dôjsť k odňatiu hnuteľných vecí ešte pred prevodom obchodného podielu, pričom samotný žalobca 1.) dal na to súhlas. Minimálne z takejto udalosti žalobca 1.) mal vyhodnotiť situáciu ak neštandardnú a mal možnosť nevykonať žiaden ďalší právny úkon, čím by bol zabránil prevodu obchodného podielu.
35. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalobcovia 1.), 2.) a 3.) nepripojili k návrhu listiny, na ktoré sa odvolávajú, okrem vyššie oboznamovaných listín. Súd teda nemal k dispozícii žiadne listinné dôkazy, na základe ktorých mal byť vykonaný prevod obchodnej spoločnosti a uvedené listiny sa nenachádzajú ani v oboznamovaných spisoch, kde žalobcovia 1.), 2.) a 3.) podali určovacie žaloby.
36. V súlade s § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu žalobcu. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti žalobca riadne osvedčil. Dokazovanie má v konaní o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravu pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd je povinný dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práva alebo záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie na nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu.
37. Pre kontradiktórne konanie je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania a to jednak všeobecne podľa § 127 Civilného sporového poriadku a osobitne, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v § 326 a § 132 Civilného sporového poriadku. Pri neodkladných opatreniach je osobitne významné, či zistené vady návrhu bránia v pokračovaní v konaní a teda či treba návrh odmietnuť, resp. sa môže pokračovať v konaní a rozhodne sa o návrhu. Z § 327 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia §128 a § 129 Civilného sporového poriadku sa nepoužijú. Treba však diferencovať medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je vo veci samej. V § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej. V prejednávanej veci návrh bol podaný pred začatím konania pričom zároveň žalobcovia 1.), 2.) a 3.) osobitnými podaniami podali aj žaloby vo veci samej, teda aj tento návrh nemá charakter podania vo veci samej. Súd preto postupoval podľa §
327 Civilného sporového poriadku pričom vyhodnotil, že návrh nie je potrebné odmietnuť, nakoľko jeho nedostatky nebránia pokračovaniu v konaní a preto pristúpil k rozhodnutiu ohľadom návrhu.
38. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval predpísané náležitosti v súlade s § 326 ods. 2 CSP čo však súdu nebránilo konať vo veci a neprichádzal tu do úvahy postup na odstraňovanie vád návrhu. Tým, že súd nemal k dispozícii listiny, z ktorých by vyplývali právne úkony ohľadom prevodu obchodného podielu žalovaného 1.) na žalovaného 3.), nemohol posúdiť dôvodnosť návrhu žalobcov 1.), 2.) a 3.) inak, ako zamietnutím návrhu.
39. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím ktorým sa konanie končí. Preto v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vyporiada až v rozhodnutí vo veci samej a to v konaniach, ktoré sa začali na návrh žalobcov ako boli vyššie oboznamované.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.