Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S. XXX, XXX XX Š., zast.: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1 606,20 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 550,29 eur s príslušenstvom a iné, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Konanie o vzájomnej žalobe v časti o zaplatenie 150,29 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 06.03.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia zastavuje.

III. Žalobca je povinný žalovanej zaplatiť sumu 400,- eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1606,20 eur spolu s úrokom vo výške 21,96 % ročne zo sumy 1403,25 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1571,30 eur od 19.05.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu žalobcu a spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. Cetelem Slovensko a.s. ako veriteľ dňa 07.12.2012 uzavrela so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ako " úverová zmluva"), obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou mesačných splátok. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaná bez výhrad súhlasila so všeobecnými úverovými podmienkami. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 2295,69 eur tak, že sumu 2178,65 čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a odfinancovaním peňažných prostriedkov na účet klienta a suma 117,04 eur predstavujú poplatky. Žalovaná napriek zmluvne dohodnutým splátkam riadne a včas neplnila svoj záväzok, z

poskytnutého úveru uhradila len časť dlžnej sumy, a to vo výške 1550,29 eur. V dôsledku nesplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 18.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca má voči žalovanej neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1606,20 eur (1403,25 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 148,55 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 19,50 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 34,90 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Žalovaná v písomných podania zo dňa 20.02.2017 a dňa 9.3.2017 uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu, že vyčerpala z kreditnej karty finančné prostriedky v celkovej výške 2178,65 eur, vyčerpala len finančné prostriedky vo výške 1000,- eur tak, že 18.1.2013 vložil pôvodný veriteľ na účet žalovanej čiastku 1000,- eur. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz že žalovaná vyčerpala ešte ďalšie finančné čiastky, tak ako tvrdí žalobca. Žalovaná je názoru, že v zmluve nie je jasným spôsobom uvedená výška mesačnej splátky a preto žiada posúdiť platnosť zmluvy. V prípade, že súd bude považovať zmluvu za platnú, žalovaná je názoru, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky nad výšku úverového rámca, žalobca tak urobil bez písomnej zmluvy, zvýšenie úverového rámca je podstatnou zmenou zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úver a je potrebná písomná forma zmluvy. Zmluva podľa názoru žalovanej nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala žalobu zamietnuť a vzhľadom, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1000,- eur a žalovaná vrátila žalobcovi sumu 1550,29 eur, o 550,29 eur vrátila žalobcovi viac a preto žalovaná žiada, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 550,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 6.3.2014 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

3. Žalobca v celom rozsahu na žalobe zotrval a vzájomnú žalobu, protinávrh žiadal zamietnuť. V podaní zo dňa 24.3.2017 viedol, že k prvému poskytnutiu finančných prostriedkov došlo dňa 18.1.2013, kedy žalobca na základe požiadavky žalovanej odfinancoval sumu 1000,- eur na účet žalovanej. Sumu 1150,- eur žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov a sumu 28,65 eur čerpala peňažné prostriedky platbou na vybranom obchodnom mieste. K námietke o prekročení výšky úverového rámca uviedol, že žalobca poskytol žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca. K výpočtu RPMN uviedol, že presný výpočet dosadením konkrétnych čísel týkajúcich sa daného prípade nie je pri úverových kartách možné uviesť vzhľadom k tomu, že konkrétne veličiny a to najmä výška čerpania, závisia výlučne od vôle žalovaného a žalobca ich nevie nijako predvídať rovnako ako poplatok za poistenie, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že do výpočtu dodatočných predpokladov RPMN nezapočítal poplatok za poistenie, poplatok za spracovanie zloženky a poplatok za informovaniu o disponibilnom zostatku, pri ktorých v čase podpisu úverovej zmluvy nebolo isté či na ne vznikne nárok. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 má žalobca za to, že i doba trvania zmluvy je v úverovej zmluve riadne určená a výška mesačnej splátky bola v úverovej zmluve bez ťažkosti určiteľná už v čase uzatvárania úverovej zmluvy, a to uvedením podmienok na jej zánik ako aj určením výšky mesačnej splátky minimálne 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca na základe čoho žalovaná vedela posúdiť rozsah svojho záväzku a preto boli splnené všetky požadované náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

4. Dňa 18.4.2017 žalovaná doručila súdu podanie v ktorom uviedla, že žalobca previedol na účet žalovanej 18.1.2013 sumu vo výške 1000,- eur, z ktorej sumy žalovaná do 18.9.2013 vyčerpala 1150,- eur. Sumu 150,- eur, ktorú žalobca povolil žalovanej vyčerpať, bola poskytnutá bez písomnej zmluvy. Žalovaná je názoru že žalobca a žalovaná si zmluvne dohodli výšku revolvingového úveru: 600,- eur, taktiež je názoru, že pre výpočet RPMN nebola zohľadnená splátka poistného, a preto skutočná RPMN tak predstavuje 32,75 % a nie 26,70 % ako uviedol žalobca, avšak pri zarátaní mesačného poplatku za správu úveru vo výške 2,90 eur predstavuje skutočná RPMN výške 45,94 %. Z dôvodu, že RPMN je v zmluve uvedená v nižšej výške úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca použil nekalé obchodné praktiky, neobhájiteľne previedol na účet žalovanej finančné prostriedky bez písomnej zmluvy, svoje podnikanie v poskytovaní úverov sa snaží zakryť mylnými informáciami o úverovom rámci 5000,- eur. Žalobca tvrdí že nevedel uviesť správnu výšku RPMN a poplatky, pričom žalobca vopred poznal výšku úveru, ktorú žalovanej poskytne a ak došlo k postupnému čerpaniu, jeho povinnosťou bolo ku každému čerpaniu vyhotoviť písomný dodatok k úverovej zmluve o aktuálnej výške RPMN, výške mesačnej splátky, poplatku za poistenie a ďalšie náklady a čo je najdôležitejšie uviesť konečnú splatnosť úveru a celkové náklady. Žalobca je povinný pri vykonávaní predmetu jeho podnikania postupovať

s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Z týchto dôvod sa žalovaná podľa ust. § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. domáha i primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré ponecháva na úvahe súdu. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1150,- eur a žalovaná vrátila žalobcovi sumu 1550,- eur, vrátila žalobcovi o 400,- eur viac a preto žiada žalobu zamietnuť, žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanej 400,- eur bezdôvodného obohatenia a žalovanej priznať finančné zabezpečenia a trovy konania.

5. Na pojednávaní dňa 9.8.2017 zástupca žalovanej uviedol, že žiada aby žalobca zaplatil žalovanej len sumu 400 eur, na finančnom zadosťučinení žalovaná netrvá. Na preukázanie svojich tvrdení strana žalovanej navrhla dokazovanie: výsluchom žalovanej a listinami. Strana žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná čerpala úver naposledy v roku 2013. Platobná karta žalovanej doručená nebola. Taktiež nebol žalovanej doručený žiaden dodatok k úverovej zmluve č. 262461745563120 zo dňa 07.12.2012 o zmene úverového rámca. Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdí, že žalovaná čerpala alebo vyčerpala viac ako 2 000 eur, žalobca nepreukázal žiadnym dokladom, listinným dôkazom, že došlo aj skutočne k čerpaniu finančných prostriedkov vo výške viac ako 2 000 eur. Oznámenie zo dňa 28.12.2012 považuje strana žalovanej za jednostranný právny úkon, pretože žalovanou nie je podpísaný. K tvrdeniu žalobcu, že má ísť o revolvingový úver pri ktorom nie je možné určiť konečnú splatnosť, a to z dôvodu, že veriteľ alebo dodávateľ nevie vopred koľko spotrebiteľ bude čerpať uviedla, že ak dal právny predchodca žalobcu žalovanej na podpis predmetnú úverovú zmluvu v predajni a uviedol v tej úverovej zmluve výšku úverového rámca aktuálneho 600 eur s mesačnou splátkou 58,10 eur s poplatkom za správu úveru 2,90 eur v 12-tich rovnakých mesačných splátkach, kde celková čiastka k zaplateniu mala byť 732 eur, tak platia tieto individuálne dohodnuté podmienky, pretože sú podpísané obidvoma stranami. A ak právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na účet alebo na vydanú kartu 1 000 eur, za to konanie si zodpovedá sám. Finančné prostriedky vo výške 1 000 eur ktoré boli pripísané 18.01.2013 v prospech klienta boli pripísané o 400 eur viac ako bolo zmluvne dojednané, Žalovaná nemala vedomosť že má 1 000 eur pripísaných na účet, pravdepodobne výpisy chodili raz ročne a pri tomto problémovom úverovaní platobnými kartami je to zložité ustriehnuť si pohyb výberu a pohyb platieb. Tvrdenia, že jej bolo poskytnuté viac ako 2 000 eur, je zavádzajúce, pretože žalobca predložil jedine tento jediný dôkaz, a to potvrdenie z ktorého vyplýva, že v prospech klienta boli ozaj len tie finančné prostriedky 18.01.2013 a ešte jedna čiastka, a to 22.03.2013 finan.fmrb vo výške 28,65 eur. Čo sa týka zákonných náležitostí predmetnej zmluvy, tak ako je už s praxe známe, zmluva je písaná malým písmom, je nezrozumiteľná, teda nejasná a žalovaná asi ťažko pochopila spôsob tohto úverovania. V zmluve chýba členenie splátok na istinu, úroky a poplatky, úrok považuje za neprimeraný.

6. Podľa § 147 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

7. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

8. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Späťvzatie (čiastočné) vzájomnej žaloby vykonala žalovaná na pojednávaná dňa 9.8.2017 pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie o vzájomnej žalobe v časti o zaplatenie 150,29 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 06.03.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia zastavil.

10. Súd vykonal o žalobe i o zostávajúcej časti vzájomnej žaloby dokazovanie výsluchom žalovanej a listinami, ktoré k žalobe pripojil žalobca a žalovaná, a to: žaloba č.l. 1-3, zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 07.12.2012 č.l. 12-14, výpis z úverového účtu č.l. 15-16, potvrdenia č.l. 17-18, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42712853241100 č.l. 19, vyjadrenie žalovanej k žalobe a vzájomná žaloba zo dňa 20.02.2017 č.l. 31-33, oznámenie zástupcu žalovanej k výzve zo dňa 08.03.2017 č.l. 47, vyjadrenie žalobcu k vzájomnej žalobe zo dňa 24.03.2017 č.l. 52-53, potvrdenie č.l. 54, výpis z účtu 14/2013 č.l. 55, sadzobník poplatkov spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. č.l. 56-57, podanie zástupcu žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.04.2017 č.l. 62-63, podania žalovanej č.l. 79-80, mailová komunikácia žalovanej a pôvodného žalobcu č.l. 81-85, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.06.2017 č.l. 86, listina žalobcu označená ako výber transakcií č.l. 91, oznámenie spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. zo dňa 28.12.2012 č.l. 92, vyjadrenie k podaniu žalovanej zo dňa 29.06.2017 č.l. 96.

11. Žalovaná vo výpovedi dňa 9.8.2017 uviedla, že žiadala televízor na splátky, bola oklamaná tak, že jej bude poskytnutý aj revolvingový úver. Nikto ju na to neupozornil, nebola informovaná. Nebola na tom tak gramotne zdatná, že podpisuje zmluvu o revolvingovom úvere. Nebola jej doručená karta a PIN. Poukazuje na rozdielne sumy ktoré žalobca uvádza v súvislosti s výbermi. Nežiadala o revolvingový úver, nesúhlasila so zvýšením úverového rámca. Žalobca neskúmal jej bonitu. Manžel bol v tom čase nezamestnaný, platila hypotéku. Zmluvu ktorá je predmetom tohto konania podpisovala doma, bol to tovar objednávaný cez internet. Nepamätá si žeby jej žalobca resp. jeho právny predchodca spoločnosť CETELEM v súvislosti s touto zmluvou platobnú kartu a oznámenie o PIN kóde k tejto karte.

12. Vykonaným dokazovaním - listinami súd zistil, že žalobca je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 07.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 112,50 eur a zároveň sa účastníci dohodli na poskytnutí revolvingového úvere s dohodnutým rámcom vo výške 600,- eur. Účastníci zmluvy sa dohodli na podmienkach na podmienkach revolvingového úveru: splátka: min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300, eur, splatnosť splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu úveru: podľa sadzobníka ročná úroková sadzba 28,68 %, RPMN 45,94 %, splatnosť 1. mesačnej splátky 10 deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, zvolený súbor poistenia:. Základný súbor poistenia, poplatok za poistenie: 3,33 %, PRPMN: 26,70 eur, celková čiastka k zaplateniu: 732,- eur, v zmluve boli uvedené dodatočne predpoklady pre výpočet RPMN. V zmluve neboli uvedené údaje: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť. Žalobca resp. predchodca žalobcu dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok, listom zo dňa 25.05.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru a vyzval žalovanú na úhradu celého úveru vo výške 1606,20 eur v lehote 14 dní. List predchodcu žalobcu žalovaná prevzala dňa 27.5.2015. Žalobca tvrdil, že žalovaná úver čerpala vo výške 2178,65 eur a žalovaná uhradila celkom sumu 1550,29 eur. Žalovaná tvrdila, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1028,65 eur.

13. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. na skutočnosť, že ani veriteľ ani dlžník pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý je dlžník oprávnený čerpať. Z dôkazov predložených žalobcom, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 07.12.2012 súd zistil, že predchodca žalobcu, spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o revolvingovom úveru s dohodnutým úverovým rámcom vo výške 600,- eur. Aj keď žalovaná tvrdila, že nemala v úmysle uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvu potom ako je bola doručená domov podpísala a následne ako vyplýva z vyjadrení žalovanej finančné prostriedky z úveru aj čerpala. Na základe týchto okolností je súd názoru, že medzi žalovanou a predchodcom žalobcu došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Že ide o revolvingový úver, je evidentné

už zo samotnej úverovej zmluvy, z jej znenia. Žalovaná však namietala aj výšku dohodnutého úverové rámca. Žalobca najskôr tvrdil, že sa zo žalovanou dohodol na výške úverového rámca 5000,- eur, neskôr tvrdil, že sa dohodli na výške úverového rámca vo výške 1500,- eur, pričom v podaní zo dňa 24.3.2017 tvrdil, že malo dôjsť k zmene úverového rámca práve zo sumy 600,- eur na 1500,- eur. Tieto tvrdenia o zmene úverového rámca však žalobca nepreukázal. Zo znenia písomnej zmluvy zo dňa 07.12.2012 jednoznačne vyplýva, že sa účastníci zmluvy dohodli na výške úverového rámca 600,- eur (čo preukazujú aj v zmluve uvedené dodatočne predpoklady pre výpočet RPMN, ktoré boli stanovené postupom upraveným v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Aj keď žalobca predložil ako dôkaz k výške úverového rámca listinu zo dňa 28.12.2012 adresovanú žalovanej, v ktorej sa uvádza výška úverového rámca 1500,- eur, nepredložil však žiadny písomný úkon, v ktorom by žalovaná s takouto výškou úverového rámca súhlasila. Podľa ust. zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná, čo znamená vzhľadom na ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že aj akákoľvek zmena zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť taktiež písomná. Žalobca tak nepreukázal, že sa zo žalovanou písomne dohodol na inej výške úverového rámca ako tej, ktorá je uvedená v zmluve zo dňa 7.12.2012 t.j. v inej výške ako je 600,- eur.

14. Súd posúdil zmluvu, ktoré uzatvoril žalobca so žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ne v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka (okrem iného aj aplikáciou všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd na zmluvu zo dňa 07.12.2012 aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy( ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

22. Podľa Čl. 8 C.s.p. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie peňažných prostriedkov, ak svoj nárok vie preukázať. V spore o vrátenie peňažných prostriedkov má veriteľ ako žalobca bremeno tvrdenia, že dlžníkovi, konkrétne žalovanej na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 7.12.2012 skutočne poskytol finančné prostriedky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. Ak veriteľ tieto skutočnosti nepreukáže, nemôže byť so svojou žalobou úspešný pre neunesenie dôkazného bremena. Až v prípade, že veriteľ preukáže poskytnutie peňazí, prechádza dôkazné bremeno na dlžníka, ktorý je povinný preukázať zaplatenie dlhu. Súd vykonal dokazovanie, ktoré navrhol žalobca, listinami, ktoré označil a pripojil k žalobe a taktiež vychádzal z tvrdení žalovanej. Žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol finančné prostriedky vo výške 2178,65 eur, pričom ani potom ako bol vyzvaný aby hodnoverne preukázal poskytnutie finančných prostriedkov spôsobom ako to vyplýva z dohodnutých podmienok z úverovej zmluvy zo dňa 7.12.2012 konk. v ust. bodu 3.1 (t.j. v akých miestach (akceptujúcich kartu) a v akej výške financovala nákup resp. na ktorých miestach na to určených vyberala finančnú hotovosť a v akej výške resp. či tieto finančné prostriedky obdržala prevodom na ňou určený účet) dôkazy o poskytnutí finančných prostriedkov v spornom rozsahu (t.j. 1150,- eur) nepredložil. A preto súd vychádzajúc z tvrdenie žalovanej ktorá uviedla, že jej predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky len vo výške 1028,65 eur, mal preukázané poskytnutie finančných prostriedkov v tomto rozsahu t.j. vo výške 1028,65 eur. Aj keď žalobca tvrdil, že žalovanej okrem finančných prostriedky vo výške 1000,- eur na účet/adresu klienta a finančných prostriedkov vo výške 28,65 eur formou financovania cez POS terminál (ktoré žalovaná nepopiera) poskytol aj finančné prostriedky vo výške 1150,- eur spôsobom - výber z bankomatu, ktoré výbery žalovaná v celom rozsahu poprela, súdu nepredložil doklad, o tom, že sa tak stalo. Toto tvrdenie žalobcu nepreukazuje listina zo dňa, 28.12.2012, predložená žalobcom, ktorou žalobca mal doručovať kreditnú kartu a to z dôvodu, že nepredložil tiež ďalšie dôkazy a to, že táto písomnosť spolu s kreditnou kartou bola žalovanej aj skutočne doručená a že žalovanej predchodca doručil aj PIN kód, s ktorým by mohla kreditnú kartu okamžite používať na čerpanie finančných prostriedkov. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 1028,65 eur.

25. V ďalšom na posúdenie daného záväzkového vzťahu vo vzťahu k nároku žalobcu, na rozsah povinností žalovanej aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je tomu i v

prípade absencie údaja, o termíne konečnej splatnosti a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a z tohto dôvodu tento spotrebiteľský úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 7.12.2012 neobsahovala jednoznačne ani len výšku mesačnej splátky, pretože je určená ako min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300, eur, pričom však nie je zrejmé čo sa považuje za dlžnú čiastku a preto výška splátky nie je zrejmá a nie je možné je možnú určiť ani výpočtom. V zmluve však absentuje aj údaj aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza i údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve nie je vôbec uvedený. Aj keď je súdu známy Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. P. T., súd konštatuje, s ohľadom na okolnosti v prejednávanej veci, je záver uvedeného rozhodnutia neaplikovateľný, pretože smernici z ktorej toto rozhodnutie vychádza nie je možné ani po tomto rozsudku priznať ani priamy ani nepriamy účinok a tiež je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, pričom v konkrétnom správaní veriteľov sa to prejavuje v tom, že nielen do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky, dokonca aj vypracovaním samotnej amortizačnej tabuľky - je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednostranne určuje, aká časť bude použitá na splátku istiny a aká časť bude použitá na splátku odmeny veriteľa bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasiahnuť. A keďže je poskytnutý úver je bezúročný (a tiež bez poplatkov) súd dospel k záveru, že nie je možné posudzovať primeranosť resp. neprimeranosť (uvádzané žalovanou) úroku, pretože tento úrok v takomto prípade je nulový a nie je možné ho (resp. jeho výšku) posudzovať či je resp. nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto právneho úkonu primeraný a tak i v súlade resp. v rozpore s dobrými mravmi.

26. Úverová zmluva zo dňa 7.12.2012 teda neobsahuje zákonom určené údaje a úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 07.12.2012 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak bola povinná vrátiť žalobcovi iba poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600,- eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktorú sumu žalobcovi ako vyplýva z predloženého potvrdenia žalobcu zo dňa 30.12.2016 uhradila už dňa 09.09.2013. V konaní však mal súd preukázané, že žalobca resp. predchodca žalobcu žalovanej poskytol aj sumu 428,65 (1028,65-600) eur pričom ako vyplýva z predloženého potvrdenia žalobcu zo dňa 30.12.2016 o prijatí splátok i túto sumu žalovaná uhradila, a to už 6.3.2014. Na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Žalovaná si v tomto konaní voči žalobcovi uplatnila vzájomnou žalobou nárok (po čiastočnom späťvzatí) o zaplatenie sumy 400,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok odôvodnila tým, že v súvislosti s úverovou zmluvou zo dňa 07.12.2012 je boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1028,65 eur, z ktorých v súlade so zmluvou jej boli poskytnuté len vo výške 600,- eur t.j, do výšky dohodnutého úverového rámca vo výške 600,- eur, a ostatné finančné prostriedky jej boli poskytnuté bez právneho dôvodu. Úver, ktorý je podľa žalovanej bezúročný a bez poplatkov žalobcovi v celom rozsahu uhradila a keďže jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1028,65 eur a žalobcovi uhradila sumu 1550,- eur, t.j. žalobcovi zaplatila viac, žiada žalobcu o vrátenie sumy 400,- eur.

28. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalovanej poskytol na základe podmienok úverovej zmluvy zo dňa 7.12.2012, najmä o výške úverového rámca, finančné prostriedky vo výške 600,- eur. Taktiež mal súd preukázané vyjadreniami žalovanej že nad rámec dohodnutého úverového rámca žalobca poskytol žalovanej ďalšie finančné prostriedky v celkovej výške 428,65 eur. Aj keď žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol finančné prostriedky v celkovej výške 2178,65 eur, tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 7.12.2012 bezúročný a bez poplatkov bola žalovaná povinná zaplatiť, vrátiť žalobcovi len sumu 600,- eur. Taktiež bola žalovaná povinná žalobcovi vrátiť aj ďalšie finančné prostriedky vo výške 428,65 eur, ktoré od žalobcu obdržala, ktoré získala bez právneho dôvodu (keďže žalobca jej poskytol finančné prostriedky, ktoré presahovali výšku dohodnutého úverového rámca). Súd mal v konaní preukázané potvrdením žalobcu o prijatých platbách, že žalovaná žalobcovi celkom uhradila sumu 1550,- eur a teda aj sumu 600,- eur a aj sumu 428,65 eur žalobcovi už dňa 6.3.2014 v celom rozsahu vrátila, pričom žalobcovi ďalej v čase od 31.3.2014 do 23.10.2014 uhradila ešte ďalšie finančné prostriedky vo výške 521,35 eur (1550-1028,65), hoci na ich úhradu žalobca už nemal právny dôvod a preto má žalobca povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia túto sumu žalovanej vydať. Žalovaná si z tejto sumy uplatnila len sumu 400,- eur, a preto súd žalobcovi uložil povinnosť túto sumu žalovanej zaplatiť.

30. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov rozhodol súd § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O žalobe bola žalovaná úspešná (súd žalobu zamietol) aj o vzájomnej žalobe bola žalovaná úspešná, žalovaná však zobrala v časti vzájomnú žalobu späť (o zaplatenie 150,29 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 06.03.2014 do zaplatenia a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia), čím zavinila zastavenie konania v časti o vzájomnej žalobe, a je tak povinná hradiť náhradu trov protistrane, a preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania len vo výške 50 %, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).