Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-34-2017.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Subarea
20CoP/34/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu P. O. W.: Ž. G., D. W. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: O. - G. G., D. W. XX.XX.XXXX, N. U.. Z. X, XXX XX F. Z., V. na W.: N. X, XXX XX N., V. P. - A. G., D.É. W. XX.XX.XXXX, H. N. F. X, XXX XX F. Z., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07. júna 2017, č. k. 3P 221/2016 - 87, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07. júna 2017, č. k. 3P 221/2016 - 87, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 07.06.2017, č. k. 3P 221/2016 - 87, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na výživu O. Ž. G., narodenej dňa 20.03.2001, výživné v sume 100,- € mesačne k rukám matky maloletej, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom jún 2017. Súd prvej inštancie určil, že neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3P/221/2016. Súčasne v rámci posledného výroku uviedol, že súd prvej inštancie týmto mení výrok rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 6C/238/2002-12 zo dňa 07.01.2003, a to výlučne vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka maloletej sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 27.04.2016, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 25.11.2016, domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 600,- Sk (19,92 Eur) na sumu 150,- € mesačne. Návrh odôvodnila matka tým, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresnému súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.01.2003, sp. zn. 6C/238/2002. Súd prvej inštancie zároveň zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 600,- Sk k rukám matky. Od určenia výživného uplynulo 13 rokov. Matka sa s otcom pokúšala dohodnúť na zvýšení výživného. Otec platil výživné približne 5 rokov vo výške 50,- € mesačne. Podľa vyjadrenia matky, otec po lete 2015 matke oznámil, že na maloletú bude prispievať sumou 30,- €, nakoľko podľa názoru otca táto suma je postačujúca. Ďalej matka uviedla, že otec o dieťa nemá záujem, nenavštevuje ju, netelefonuje jej, darčeky kupuje maloletej iba v minimálnej miere, nepodieľa sa na nákupoch oblečenia a iných potrebách.
3. V písomnom vyjadrení k návrhu matky, doručenom súdu dňa 21.12.2016, sa otec maloletej domáhal určenia vyživovacej povinnosti vo výške 30,- € mesačne. Vo vyjadrení otec uviedol, že maloletej platí skoro od narodenia sporenie spolu s poistkou vo výške 28,- € mesačne. V súčasnosti je otec nezamestnaný, má novú rodinu, z ktorej pochádza maloletý syn. Otec vo vyjadrení uviedol, že nepoberá žiadne finančné dávky ani iný príjem.
4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.06.2017, pričom otec sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, o čom predložil lekárske potvrdenie. Pojednávanie otec nežiadal odročiť.
5. Matka v rámci informatívneho výsluchu pred otvorením pojednávania uviedla, že otec na maloletú platí mesačne 30,- €, nad rámec výživného jej neprispieva. Matka má vedomosť, že otec hradí poistku, keďže to tvrdí, ale nevie, či prostriedky skutočne budú použité pre maloletú. Výdavky maloletej predstavujú približne 250,- €. Maloletá nemôže pre finančnú situáciu navštevovať záujmové krúžky, zúčastňovať sa lyžiarskeho alebo letných táborov. Za nájom matka platí 300,- € mesačne s tým, že prenájom bytu stojí 720,- €, zvyšok platí matkin priateľ, ktorý jej finančne pomáha. Matka zarobí 750,- € netto mesačne, po zaplatení nájmu matke zostane 450,- € na úhradu všetkých ostatných potrieb. Podľa vyjadrenia matky, maloletá cestuje do Rimavskej Soboty za starou mamou zo strany matky cez víkendy, keďže tam žili. Aj napriek skutočnosti, že otec býva v Rimavskej Sobote, vôbec sa s maloletou nestretáva, pričom maloletá by sa chcela stretávať s nevlastným bratom a otcovou manželkou, otec to však neumožňuje. Žofia vyjadrila matke túžbu brata vidieť rásť.
6. Uznesením, vyhláseným dňa 07.06.2017, súd prvej inštancie začal aj bez návrhu konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Kolízny opatrovník súhlasil, aby súd prvej inštancie v záujme maloletej neodkladným opatrením zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, nakoľko suma uvedená v ostatnom rozsudku nezodpovedá ani sume minimálneho výživného.
8. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloletá Žofia má 16 rokov a pochádza zo vzťahu jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.01.2003, č. k. 6C/238/2002 -12, rozvedené. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 600,- Sk k rukám matky. Súd tiež zaviazal otca zaplatiť matke trovy konania vo výške 1000,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2003. Maloletá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. S otcom sa maloletá nestretáva. Otec na maloletú platí výživné vo výške 30,- € mesačne.
9. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Uvedený názor súdu prvej inštancie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, § 360 až 368 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), účinného od 01.07.2016, ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s vydaním neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
10. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutočnosťou, že výživné určené na maloletú ostatným rozsudkom zo dňa 07.01.2003 nezodpovedá ani zákonnej výške minimálneho výživného, teda sume 30 % zo sumy životného minima, podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosť, že výdavky maloletej Žofie predstavujú sumu 250,- €, pričom výdavky hradí výlučne matka s tým, že ako bolo zistené, otec posiela 30,- € matke na výživu maloletej, matka za prenájom bytu v Bratislave platí sumu 300,- €, pričom celkové nájomné vo výške 720,- € hradí vo zvyšku priateľ matky, bolo potrebné na čas do rozhodnutia vo veci samej z dôvodu ochrany práv a právom chránených záujmov maloletej, najmä, aby jej výživa nebola ohrozená bezodkladne upraviť pomery
maloletej neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 366 CMP, keďže vo veci je potrebné vykonať dokazovanie a na pojednávaní nebolo možné pre ospravedlnenie otca vypočuť otca ako účastníka. Súd neodkladným opatrením určil vyživovaciu povinnosť otca len v nevyhnutnej miere, pričom na základe vykonaného dokazovania ohľadne príjmu otca, jeho majetkových a rodinných pomerov, príjmu matky a odôvodnených potrieb maloletej rozhodne vo veci samej. Odvolávajúc sa na skutočnosti uvedené v predcházdajúcom odseku, mal súd prvej inštancie v danom prípade za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej, vyžadujúcu si zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a to aj na úkor vykonania riadneho dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, ktorým konajúci súd súčasne zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 6C/238/2002-12 zo dňa 07.01.2003, a to výlučne vo výroku, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca. Súd prvej inštancie uviedol, že bude naďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 3P/221/2016, kde po vyhodnotení a ukončení dokazovania rozhodne vo veci samej. Ďalšie pojednávanie vo veci samej je vytýčené súdom na deň 13.09.2017 o 11.00 hod., do ktorého súd prvej inštancie zabezpečí účastnícku výpoveď otca prostredníctvom dožiadaného súdu.
12. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec v celom jeho rozsahu a to v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. g/ Civilného sporového poriadku. Má za to, že všetky skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľky sú skreslené, účelové a neobjektívne. Napriek tomu, že ako otec maloletého dieťaťa súdu prvej inštancie doložil všetky listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú jeho veľmi nepriaznivé súčasné osobné majetkové a zárobkové pomery, súd prvej inštancie tieto vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a návrhu matky vyhovel. Otec uviedol, že momentálne nemá nijaký príjem, žije jedine z finančnej pomoci jeho príbuzných ako aj jeho manželky, nakoľko sa druhý raz oženil. Ako nová skutočnosť na jeho strane od doby posledného rozhodovania o výživnom je tá, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť a to voči maloletému synovi, Samuelovi Kováčovi, toho času vo veku troch rokov, ktorého má so súčasnou manželkou. Dôkazom o jeho zlej finančnej situácii je aj tá skutočnosť, že mu bol na jeho právne zastupovanie v predmetnej právnej veci pridelený advokát prostredníctvom Centra právnej pomoci Rimavská Sobota, nakoľko z hľadiska jeho osobných majetkových a zárobkových pomerov splnil podmienky na jeho pridelenie. Z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivé a neobjektívne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. Trvá na tom, že súd prvej inštancii mal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Osobitne chce poukázať na tú okolnosť, že je som nezamestnaný už dlhšiu doby z dôvodov jeho veľmi závažných zdravotných problémov a teda nie preto, že by sa vyhýbal zamestnaniu. Mal by podstúpiť operáciu chrbtice, avšak je vysoko riziková z dôvodu možného ochrnutia. Ako dôkaz k odvolaniu pripája rodný list maloletého Z. Z. G., potvrdenie o jeho sociálnych pomeroch, ako aj lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby dôsledne preskúmal pomery na strane otca maloletého dieťaťa a teda vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené matkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby vec bola predložená na nové prejednanie a rozhodnutie súdu druhej inštancie a to Krajskému súdu v Bratislave a aby tento v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku sám zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. ako súdu prvej inštancie a aby návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súčasne žiada, aby mu Krajský súd Bratislava priznal náhradu trov jeho právneho zastupovania v predmetnom konaní a to v sume 153,68 € za 2 právne úkony po 68,- €, ako bolo prevzatie a príprava zastupovania dňa 22.06.2017 a spísanie odvolania proti uzneseniu dňa 23.06.2017 ako aj 2 x režijný paušál prináležiaci ku každému úkonu v sume po 8,84 €/, ktoré trovy žiada priznať na účet právnej zástupkyne otca maloletého dieťaťa, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
13. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
15. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
16. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
20. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
21. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že O. Ž. O. XX F., rodičia O. Ž. boli rozvedený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.01.2003 č.k. 6C 238/2002 - 12, pričom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bola O. Ž. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 600,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2003. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 27.04.2016 na Okresný súd v Rimavskej Sobote postúpeným na Okresný súd Bratislava I. dňa 25.11.2016. Matka sa vo veci samej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 600,- Sk t. j. 19,92 € na sumu vo výške 150,- € mesačne. Z výsluchu matky súd prvej inštancie zistil, že otec na maloletú Žofiu platí výživné vo výške 30,- € mesačne, napriek naliehaniu matky jej otec odmieta platiť vyššie výživné, s maloletou sa nestretáva, nekupuje jej darčeky k sviatkom, netrávi s ňou žiaden svoj čas. Z dôvodu nedostatočného výživného maloletá nemôže absolvovať aktivity rovnako ako iné deti napríklad lyžiarske zájazdy, alebo školu v prírode, nemôže navštevovať krúžky, nakoľko na tieto aktivity matka finančné prostriedky nemá. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 07.06.2017 začal konanie bez návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
23. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie určí aká bude výška vyživovacej povinnosti, ale až po vykonanom dokazovaní.
24. V danom prípade odvolací súd uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že matka sa o O. Ž. stará takpovediac sama (za pomoci svojho priateľa), pričom otec na XX - F. Ž. prispieva sumou vo výške 30,- € mesačne. Je nepochybné tak, ako dôvodil súd prvej inštancie vo svojom uznesení, že uvedená suma výživného určená na maloletú rozsudkom zo dňa 07.01.2003 nezodpovedá ani zákonnej výške minimálneho výživného, teda sume 30 % zo sumy životného minima podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné toto neodkladné opatrenia v záujme maloletej nariadiť. Je nepochybné, že výdavky na maloletú vo veku 16 rokov sú vysoké (približujúce sa výdavkom dospelej ženy), pričom výživné bolo naposledy upravované pred štrnástimi rokmi t.j. v
čase, kedy mala maloletá Žofia 2 roky. Jej výdavky od poslednej doby podstatne vzrástli, pričom po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom vo veci samej ustáli výšku vyživovacej povinnosti otca voči O. Ž.. Argumenty otca uvedené v odvolaní týkajúce sa skutočnosti, že otec je nezamestnaný respektíve, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi a taktiež, že má zdravotné problémy, momentálne neobstoja, nakoľko výživné určené neodkladným opatrením je výživné stanovené iba v nevyhnutnej miere, bez realizácie dokazovania. K argumentom otca uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza, že otec síce doložil doklad o tom, že je liečený v neurologickej ambulancii, avšak nedoložil žiadne doklady o tom, že by mu uvedené ochorenie, respektíve bolesti chrbta spôsobili pokles pracovnej schopnosti, respektíve nemožnosť zamestnať sa. Otec je v produktívnom veku, založil si novú rodinu a každé jeho dieťa má právo na to, aby malo zabezpečené aspoň základné životné potreby. Skutočnosť, že otec je nezamestnaný, nemôže byť realizovaná na ťarchu dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Výšku výživného súd prvej inštancie určil predbežne, v minimálnej výške, a teda má len v nevyhnutnej miere zabezpečiť výživu maloletej. Otec v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne relevantné námietky vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti, preto sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a v tejto časti nariadené neodkladné opatrenie ako vecne a právne správne potvrdil.
25. Pokiaľ ide o uznesenie o začatí konania o nariadení neodkladného opatrenia (konanie ex offo) v tejto súvislosti odvolací súd má zato, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie začal konanie o nariadenie neodkladného opatreniam bolo vyhlásené nadbytočne, nakoľko ustanovenie § 360 CMP jasne hovorí, že neodkladné opatrenie možné nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa odseku 2 platí, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Inak povedané takéto vydanie uznesenia o začatí konania o nariadenie neodkladného opatrenia by bolo potrebné vydať iba v prípade, ak by už nebolo začaté konanie vo veci samej, čo však nie je tento prípad. V predmetnej veci má súd prvej inštancie riadne začaté konanie o zvýšenie výživného a preto mohol nariadiť neodkladné opatrenia aj bez návrhu a bez vydania uznesenia o začatí konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Inak by súd prvej inštancie musel postupovať v zmysle ustanovenia § 27 CMP podľa ktorého, ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk. Vzhľadom na to, že uznesenie o začatí konania o nariadení neodkladného opatrenia vyhodnotil odvolací súd ako uznesenie vydané nadbytočne, k jeho písomnému nevyhotoveniu a nedoručeniu zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd neprihliadol, a z vyššie uvedených dôvodov ho ani nevyhodnotil ako porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. V závere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že je neštandardné, (avšak v danom prípade to bolo nevyhnutné), aby sa rozhodnutím nižšej právnej sily (t.j. uznesením o nariadení neodkladného opatrenia) hoci dočasne zmenilo rozhodnutie vyššej právnej sily (t.j. rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.01.2003 sp.zn. 6 C 238/2002 - 12, avšak na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že konanie o zvýšenie výživného bolo začaté dňa 27.04.2016 a v tomto čase t.j. v čase začatia konania o zvýšenie výživného už rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07.01.2003 sp.zn. 6 C 238/2002 - 12, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletú Žofiu vo výške 600,- Sk t. j. 19,92 € je v rozpore so zákonom, a preto aj z týchto dôvodov bolo potrebné nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť nevyhnutú výživu O. Ž.P., hoci došlo týmto spôsobom k zmene (hoc len dočasnej) právoplatného rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter, čiže uvedená zmena je dočasná a v prípade, že dôjde k meritórnemu rozhodnutiu vo veci je potrebné výrok o zmene rozsudku primerane upraviť tak, aby došlo k trvalej zmene rozsudku (uznesenia), ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť.
26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).