Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú F. V., nar. XX. 2. XXXX, trvalé bydlisko K. - K., Na chotári č. XXX/XX, prechodné bydlisko F. č. XX, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky L. V., nar. 4. XX. XXXX, trvalé bydlisko K. - K., Na chotári č. XXX/XX, prechodné bydlisko Snežnica č. XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenou JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou, so sídlom v Žiline a otca I. N., nar. XX. 9. XXXX, trvalé bydlisko K., ul. R. M. č. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 9. 8. 2017, takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú r o d i č o v s k ú d o h o d u, uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa, týkajúcu sa zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky:

I. Súd maloletú F. V., nar. XX. 2. XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky L. V., nar. 4. XX. XXXX.

II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec I. N., nar. XX. 9. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. V. sumou 100 EUR mesačne, od 9. 2. 2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú Sofiu V., za obdobie 9. 2. 2016 do 31. 7. 2017 vo výške 1 321,43 EUR je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 40 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

V. Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca s maloletým dieťaťom.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 8. 2. 2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 9. 2. 2016, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške 100 EUR mesačne, od 1. 2. 2013.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia. V spoločnej domácnosti žili od 7. 11. 2015 do 29. 1. 2016, kedy bol otec dieťaťa zadržaný políciou. S dieťaťom býva v jednoizbovom byte, za ktorý platí 300 EUR. O maloleté dieťa sa celodenne stará. Výdavky pre maloleté dieťa popísala nasledovne: plienky 40 EUR, hygienické potreby a kozmetika 10 EUR, mlieko zn. BEBA 60 EUR, ďalšie výdavky na stravu cca 200 EUR. Otec na dieťa neprispieva. V čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok vo výške 226, 72 EUR.

3. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 5. 2016 uviedol, že je vo výkone trestu, nemá žiaden príjem. Po skončení výkonu trestu sa prihlási na úrade práce. Navrhol určiť výživné v minimálnej výške. Ak sa zamestná, bude platiť aj vyššie výživné.

4. Na pojednávanie sa nedostavil otec dieťaťa, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie a matka dieťaťa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi (rizikové tehotenstvo) a navrhla vykonať pojednávanie v neprítomnosti. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky a otca dieťaťa.

5. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že je živnostníčka, pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka s čistým mesačným príjmom 700 EUR za dva týždne a dva týždne je potom doma na Slovensku. S maloletou Sofiou bola na materskej dovolenke do 9/2015. Poberala materské vo výške 110 EUR. Počas materskej dovolenky pracovala ako opatrovateľka v Nemecku, za mesiac zarobila 1500 EUR. Potom nastúpila na rodičovskú dovolenku, poberala rodičovský príspevok 200 EUR a prídavky na dieťa. Do 8/2016 poberala rodičovský príspevok vo výške 200 EUR, potom jej ho prestali vyplácať, lebo je živnostníčka a v Rakúsku ešte nemá vybavené prídavky na dieťa, ani rodičovský príspevok. Od 7/2016 až doteraz pracuje v Rakúsku s príjmom 700 EUR mesačne, pretože pracuje iba dva týždne.

6. Právna zástupkyňa matky navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné vo výške 100 EUR od podania návrhu. Poukázala na to, že matka má len jednu vyživovaciu povinnosť, pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka - má rakúsku živnosť od 21.7.2016. Čistý príjem matky je 750 EUR mesačne. Matka dva týždne pracuje v Rakúsku a dva týždne je na Slovensku. Stará sa o dieťa osobne, nemá nárok na rodičovský príspevok, požiadala o priznanie rodičovského príspevku v Rakúsku. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Matka čaká druhé dieťa. Za marec 2017 mala matka 525,26 EUR, vo 2/2017 mala 1075 EUR, v 1/2017 nemala žiadny príjem, v 12/2016 874,12 EUR, v 11/2016 937,20 EUR a 84 EUR, v 10/2016 1044,12 EUR, v 9/2016 50 EUR, v 8/2016 824,12 EUR. Od 1/2016 až do 8/2016 poberala matka rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. V Rakúsku si platí sociálne poistenie vo 2/2017 181,12 EUR, v 3/2017 nezaplatila úhradu na soc. poistenie ani v 1/2017, ani v 12/2016. V 11/2016 zaplatila 181,12 EUR za sociálne poistenie v Rakúsku. Otec zaplatil výživné v mesiaci 7/2017 200 EUR. Poukázala na výdavky matky na dieťa, ktoré na stravu sú asi 80 EUR mesačne, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, plienky 15 EUR, oblečenie 10 EUR, lieky na bežné ochorenie 5 EUR, hračky a voľno - časové aktivity 5 EUR, matka platí dieťaťu aj životné poistenie 22,60 EUR. Priemerné mesačné výdavky na dieťa sú asi 150 EUR.

Od 7/2017 matka nemá príjem. Je na rodičovskej dovolenke so F.. Od 8/2016 do 5/2017 bol matke vyplatené z Rakúska príspevok na Sofiu vo výške 3 080,36 EUR. Daňový bonus na dieťa jej bol vyplatený v 4/2017 vo výške 1191,40 EUR. Príspevok na Sofiu má priznaný aj na ďalšie obdobie, čo je mesačne 350 EUR. Od 8/2016 navrhovateľka pracovala v Rakúsku s čistým priemerným príjmom asi 750 EUR mesačne. Táto práca je turnusová, odchádzala na dva týždne a ďalšie dva týždne sa starala o dieťa. V čase keď bola v zahraničí, niektoré obdobia si brávala dieťa so sebou. V 8 - 9/2016 nechala dieťa otcovi, ktorý žil v domácnosti so svojou matkou. Bolo to v 8 - 9/2016, teda spolu asi 4 týždne. Poukázala na to, že na konci 9/2016 bol otec nájdený v meste policajtmi s dieťaťom pod vplyvom alkoholu v neskorých nočných hodinách. Iné obdobie v rámci rozhodného obdobia sa otec o dieťa nestaral. V 10 a 11/2016 sa o dieťa spolu 4 týždne starala matka otca dieťaťa, ktorá však nezvládala sa starať o dieťa, preto bolo v doobedňajších hodinách umiestnené v jasliach, ktoré platila matka. Za 10/2016 zaplatila matka za jasle 297 EUR a za 11/2016 310 EUR. V 4/2017 sa dva týždne starala o dieťa sesternica otca dieťaťa. Od 9.7.2017 sa o dieťa starala výlučne matka, pretože už ukončila turnusovú prácu v zahraničí, kvôli tehotenstvu. Minulý týždeň bola matka hospitalizovaná a dieťa zverila svojej starej matke v Snežnici.

Do dlžného výživného navrhla započítať tieto sumy: 200 EUR, čo zaplatil otec dieťaťa v júli 2017, za mesiace 10/2016 a 11/2016, keď sa o dieťa staral otec vždy po dva týždne, celkovo 100 EUR. Za august 2016 a 9/2016 navrhla zarátať výživné 100 EUR, za každý mesiac 50 EUR, keď sa otec o dieťa staral po dva týždne v mesiaci. Otec sa staral o dieťa ešte v mesiaci 1/2017 dva týždne, takže navrhla zarátať do výživného 50 EUR. Spolu navrhla započítať otcovi do dlžného výživného 450 EUR za celé rozhodné obdobie. Iné sumy otec dieťaťu neposkytol ani iné vecné plnenia. Otec nepredložil doklad o zaplatení topánok. Je pravda, že dieťaťu zabezpečil topánky, ale nevedela určiť v akej hodnote a podľa vyjadrenia matky ich mal otec zadarmo.

7. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že s matkou dieťaťa nie sú manželia. Naposledy bývali v spoločnej domácnosti do konca 1/2016. Mali prenajatý jednoizbový byt. Potom išiel do výkonu trestu 29.1.2016 pre trestný čin krádeže. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. Celý trest si vykonal. Okrem toho bol ešte dva razy vo výkone trestu odňatia slobody za násilnú trestnú činnosť. Má tumor na pľúcach, ale nelieči sa. Invalidný dôchodok nemá, ani zníženú pracovnú schopnosť. Má len základné vzdelanie. Doteraz pracoval ako stavebný robotník. Minulý rok pracoval v Prahe dva mesiace ako brigádnik bez dohody a za mesiac si zarobil 24 000 Kč (cca 900 EUR). Na úrade práce nebol evidovaný. Tento rok pracuje brigádnicky na stavbe, mesačne si zarobí 250 EUR, niekedy aj 300 - 400 EUR (odpoveď na otázku súdu, aby vysvetlil vyššie výdavky, ako deklarovaný príjem). Iný príjem nemá. Je nemajetný. Býva v dvojizbovom byte, ktorý patrí jeho nevlastnému otcovi. Niekedy mu platí nájomné 20 - 30 EUR. Energie platí jeho nevlastný otec. Jeho osobné výdavky popísal nasledovne: strava 100 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, mobil 5 EUR mesačne. Iné výdavky nemá. Z výkonu trestu sa vrátil 29.8.2016. Keď je matka na Slovensku, vždy dva týždne v mesiaci, tak je s dieťaťom každý deň. Keď je matka na Slovensku, tak býva u nej. Výživné matke neplatí, ale dieťaťu kupuje veci na oblečenie, stravu, hračky. Mesačne dá takto na dieťa asi 100 EUR. Tento rok kúpil dieťaťu topánky za 50 EUR. Na domácnosť matky s dieťaťom neprispieva

- nemajú spoločnú domácnosť.

8. Kolízna opatrovníčka navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk otca s dieťaťom neupravovať a určiť výživné 100 EUR mesačne, od podania návrhu. Súhlasila so splátkami dlžného výživného vo výške 40 EUR mesačne.

9. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Rodný list maloletého dieťaťa preukazuje, že jeho rodičmi sú Jaroslava V. a I. N.. Matka maloletého dieťaťa je živnostníčka, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra - poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb. Činnosť má pozastavenú od 13. 11. do 12. 11. 2018. Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI vyplýva, že otec maloletého dieťaťa bol od 10. 12. 2014 do 10. 3. 2015 a následne od 18. 3. 2015 do 8. 4. 2015 vo výkone trestu odňatia slobody. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený, s odmenou od 10, 15 EUR do 38, 12 EUR. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že:

- otec nikdy nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky,

- v mesiaci november 2015 a september 2016 mu bol vyplatený resocializačný príspevok vo výške 55 EUR,

- matka bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 3. 9. 2011 do 20. 10. 2011, poberá v rozhodnom období rodičovský príspevok vo výške 203, 20 EUR a prídavok na dieťa, nepoberá dávky v hmotnej núdzi

- v starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky,

- matka je v súčasnosti tehotná. Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že otec v rozhodnej dobe:

- nepoberal dávku v nezamestnanosti ani iné dávky,

- matka poberala od januára 2015 do augusta 2015 materské vo výške od 100, 10 EUR do 119, 30 EUR. Súd sa oboznámil s príjmami a výdavkami matky z výpisov z účtu z č. l. 83 až 154, s príjmami a výdavkami matky a výdavkami pre maloleté dieťa (č. l. 173 až 181). Z nájomnej zmluvy, predloženej matkou dieťaťa vyplýva, že na bývanie vynakladá mesačne 330 EUR.

10. Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160701> sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním. 11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

12. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu dňa 9. 2. 2016, preto súd rozhodoval o výške výživného od 9. 2. 2016.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matka sa stará o dieťa od narodenia dieťaťa sama, okrem období, ktoré uviedla právna zástupkyňa otca, keď matka pracovala v zahraničí. V rozhodnom období poberala matka rodičovský príspevok a mala príjem z podnikania asi 750 EUR. Aktuálne nemá žiaden príjem, má rizikové tehotenstvo. Štátne sociálne dávky, ktoré boli matke vyplatené v Rakúsku, súd nezohľadnil pri určovaní výšky výživného, pretože ide o dávke určené výlučne pre dieťa a len v súvislosti s podnikaním matky. Otec sa o tieto dávky nepričinil. Priemerné priame pravidelné mesačné výdavky pre dieťa súd ustálil v súlade s vyjadrením právnej zástupkyne matky na sumu 150 EUR. Náklady na dieťa stanovil súd na 50 EUR mesačne v súvislosti so zabezpečovaním bývania, takže celkové výdavky pre dieťa ustálil súd na 200 EUR mesačne. Tieto výdavky možno považovať za bežné výdavky pre dieťa takéhoto veku, kde výraznými položkami sú najmä plienky a špeciálna strava. Matka samozrejme dieťaťu zabezpečuje v zásade aj osobnú starostlivosť a bývanie, za ktoré vynakladá 330 EUR. Otec bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, čo malo zaiste negatívny vplyv na jeho pracovné uplatnenie. Sám uviedol, že jeho príjem bol v rozhodnom období od 300 do 400 EUR (z brigád), ale dosahoval aj príjem 24 000 Kč (cca 900 EUR) v Českej republike. Súd preto vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý môže dosahovať ako stavebný robotník, z priemeru týchto súm, na sumu 650 EUR. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec mal možnosť preukázať na pojednávaní naturálne a iné plnenia pre dieťa, čo však neurobil a táto jeho pasivita nemôže byť na ujmu dieťaťa. Do dlžného výživného súd zarátal sumu 200 EUR, ktorú dal otec matke v júli 2017 a starostlivosť o dieťa 6 týždňov (tak, ako to popísala právna zástupkyňa matka), v dôsledku čoho zarátal otcovi osobnú starostlivosť o dieťa každé dva týždne po 50 EUR (10 týždňov), spolu za celé obdobie 250 EUR. Do dlžného výživného preto súd zarátal sumu otcovi vo forme osobnej starostlivosti otca a peňažné plnenie v celkovej sume 450 EUR. Otec nepredložil doklad o zaplatení topánok (ani iných vecí), matka tento výdavok spochybnila, preto súd kúpu topánok pre dieťa nezohľadnil. Taktiež nezohľadnil ani kúpu iných vecí, pretože ich otec nepreukázal a matka tvrdenia otca nepotvrdila.

13. Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do úvahy prednostné hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťa, najlepší záujem dieťaťa musí byť prednostným hľadiskom pri akejkoľvek rozhodovacej činnosti, týkajúcej sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti súdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na nejaké abstraktné princípy, ale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho dieťaťa v konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 3226/16). Vyživovacia povinnosť otca je daná, vyplýva priamo zo Zákona o rodine.

14. Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009). Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyžaduje platby druhého rodiča. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu musí byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno dieťaťu poskytnúť, boli zabezpečené výživným (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14 Co 123/2008).

15. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Pri ustaľovaní súd poukazuje na to, že výdavky dieťaťa nie je možné ustáliť exaktne, pretože sú premenlivé, náhodné, meniace sa každý mesiac. Súd teda dospel ku konkrétnej výške výživné zo zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa a jeho odôvodnených potrieb, s využitím aj praktických a životných skúseností, ktoré súd má. Civilné mimosporové konanie má svoje špecifiká, okrem iného aj v tom, že sa vo väčšom rozsahu musí aplikovať úvaha súdu. Je len samozrejmé, že sa výška výživného nedá exaktne odôvodniť, čo vyplýva z charakteru konania a logiky veci. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby práva a povinnosti rodičov k nemu boli upravené čo najskôr a jednoznačne. Kritéria preskúmateľnosti takýchto rozhodnutí musia byť preto v zásade iné, ako je tomu napríklad v sporových konaniach. Predsa len, súd uviedol základné skutočnosti, z ktorých pri určení výživného vychádzal. Podľa názoru súdu nie je možné využiť ani napríklad vágne štatistické údaje, ktoré samozrejme ani nevystihujú špecifiká konkrétneho prípadu.

16. So zreteľom na uvedené skutočnosti potom súd rozhodol, že v schopnostiach otca je platiť výživné pre maloleté dieťa vo výške 100 EUR od podania návrhu (polovicu všetkých ustálených nákladov), pričom zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa určité obdobia o dieťa osobne staral.

17. Určením výživného od podania návrhu , vznikol otcovi od 9. 2. 2016 do 31. 7 2017 celkový dlh na výživnom vo výške 1 321,43 EUR.

Za mesiac február 2016 vznikol otcovi dlh na výživnom v sume 71, 43 EUR (100 EUR delené 28 dní krát 20 dní).

Za obdobie marec 2016 až júl 2017 vznikol otcovi dlh v sume 1700 (17 mesiacov krát 100 EUR).

Za celé obdobie mal otec zaplatiť dlh 1 771, 43 EUR. Od tejto sumy súd odpočítal sumu 200 EUR, ktorú dal otec dieťaťa matke a sumu 250 EUR (osobná starostlivosť o dieťa), spolu 450 EUR.

Celkový dlh na výživnom preto predstavuje sumu 1321,43 EUR (1 771, 43 EUR mínus 450 EUR).

18. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom pre maloleté dieťa po 40 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca, aj matky. Otec si musel byť vedomý toho, že bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu matky a mal (mohol) svoje príjmy a výdavky tejto skutočnosti v predstihu prispôsobiť.

19. Súd na základe dohody rodičov zveril maloleté dieťa matke, ktorá sa oň od narodenia stará, čím bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia. Na zverení maloletého dieťaťa matke sa rodičia dohodli.

20. Súd neupravil ani styk otca s dieťaťom, pretože rodičia sa dohodli, že o úpravu nepožiadajú, pretože sa vedia dohodnúť.

21. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov konania nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemajú nárok na náhradu trov konania.

22. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 .

23. Podľa § 44 lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku o schválení dohody rodičov, odvolanie nie je prípustné (§ 122 .

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.