Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-14-2016.pdf
PDF · 80.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15Pc/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľky: L.. R. Z., F.. G., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX/X, G., zastúpená: JUDr. Jarmila Zvarová, advokátka, Nerudova 14, Košice, proti manželovi: L.. M. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX/X, G., zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 2.6.1990, ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého ObNV Košice II vo zväzku 12, ročník 1990, na str. 48, pod por. č. 227, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli asi po 3 ročnej známosti, na základe vzájomnej citovej náklonnosti a okrem bežných hádok a nedorozumení bolo pomerne harmonické až do r. 2011, kedy navrhovateľka zistila u manžela mimomanželský vzťah, pretrvávajúci pravdepodobne doposiaľ, pričom počas uvedeného obdobia mala vedomosť o tom, že manžel mal viacero kratších mimomanželských známostí, avšak pre udržaniu rodiny a kvôli deťom mu odpustila. V návrhu uviedla, že manžel má veľmi výbušnú povahu, je arogantný, prejavuje sa u neho pocit nadradenosti nad ostatnými a neustále vyhľadáva mimomanželské známosti, čo veľmi negatívne vplýva na jej osobu. Toto manželove správanie už naďalej nedokáže tolerovať aj z dôvodu, že ich dvaja plnoletí synovia, pochádzajúci z manželstva, nebývajú už s nimi v spoločnej domácnosti. Ako manželia sa prestali aj intímne stýkať a podľa nej vážne a nezvratné narušenie manželských vzťahov nastalo v mesiaci december 2016, kedy 8.12.2016 opustila spoločnú domácnosť. Medzi účastníkmi konania v dôsledku uvedených skutočností nastalo výrazné citové ochladenie vzájomných vzťahov, ktoré sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Záverom uviedla, že nemá záujem o obnovenie tohto spolužitia s manželom a nepredpokladá, aby trvajúci rozvrat manželstva bolo možné odstrániť.
2. Na nariadenom pojednávaní dňa 9.8.2017 právna zástupkyňa manžela oboznámila obsah vyjadrenia manžela k návrhu zo dňa 18.5.2017 v jeho neprítomnosti a vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnej zmene, svedčiacej pre záver o možnosti obnoviť spolužitie manželov, ponechal manžel rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvážení súdu. Vo vyjadrení z 18.5.2017 manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, nakoľko podľa jeho názoru vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, aby manželstvo nemohlo plniť v budúcnosti svoj účel a aby obnovenie manželského spolužitia bolo vylúčené. Skutočnosti uvádzané v návrhu nezodpovedajú stavu vzťahov medzi manželmi, tak ako ho on vníma. Pripustil, že pohľady na spolužitie zo strany manželov môžu byť rôzne a vyjadril presvedčenie, že určitá nepohoda manželského spolužitia, ktorá manželstvo skutočne zasiahla, nemá nezvratný
charakter a nehovorí o trvalosti rozvrátenia vzťahov medzi manželmi. Ak navrhovateľka uvádza ako hlavný dôvod podania návrhu skutočnosť, že nadviazal v r. 2011 mimomanželskú známosť, ktorá pretrváva, považoval za pravdivé, že medzi manželmi došlo k nedorozumeniu a nepoprel, že pri výkone svojej práce prichádzal a prichádza do kontaktu so zamestnancami obchodných partnerov, vrátane zamestnankýň, ani to, že niektoré z týchto pracovných vzťahov sa prehĺbili aj do osobných kontaktov, vyslovil však ľútosť, že navrhovateľka pripisuje týmto vzťahom charakter, ktorý nikdy nenadobudli, a práve preceňovanie takýchto jeho pracovných kontaktov zo strany navrhovateľky, či pripisovanie im iného charakteru, aké v skutočnosti majú, je podľa neho podstatou nedorozumení medzi manželmi. Táto rozdielnosť sa prejavovala aj v minulosti v pracovnom živote manželov, ktorí až do novembra 2016 pracovali u jedného zamestnávateľa a mnohé nedorozumenia vyplynuli z toho, že navrhovateľka úzkostlivo sledovala častosť kontaktov manžela s kolegyňami, či spôsob jeho správania k ním, ktorý neprekročil hranice bežného kolegiálneho kontaktu a tieto kontakty s kolegyňami neboli podľa neho prejavom sklonov k nadväzovaniu mimomanželských známosti. Potvrdil, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v decembri 2016 a poukázal na to, že manželstvo trvá už takmer 27 rokov, preto prerušenie spolužitia na niekoľko mesiacov nemôže znamenať trvalý a nezvratný rozvrat manželstva. Ďalej uviedol, že si váži spolužitie s navrhovateľkou ako jednu z najdôležitejších hodnôt v jeho živote a v úsilí porozumieť príčinám nepohody, ktorá medzi nimi nastala, navštevuje pravidelne niekoľko mesiacov poradenskú psychologičku s úprimným záujmom prispieť k záchrane spolužitia s navrhovateľkou, pričom je presvedčený, že napriek tomu, že u navrhovateľky sa zrejme nahromadil pocit nespokojnosti so spolužitím, nie je možné, aby pri snahe oboch manželov nedošlo k obnoveniu spolužitia v takej harmonickej podobe, ako to bolo v jeho podstatnej časti. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu návrh navrhovateľky zamietnuť. Právna zástupkyňa manžela podotkla, že od vyhotovenia vyjadrenia k návrhu uplynula ďalšia doba dva a pol mesiaca a vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnym skutočnostiam, z ktorých by plynul záver pre možnosť obnovenia spolužitia účastníkov, ponechala v tejto situácii na zvážení súdu rozhodnutie o návrhu na rozvod ich manželstva.
3. Vykonaným dokazovaním, po výsluchu navrhovateľky, oboznámením sa s predloženým sobášnym listom a čestným vyhlásením o poslednom spoločnom bydlisku, súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zo sobášneho listu, vydaného bývalým ObNV G. X X.X.XXXX súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dvaja synovia - M. a A., ktorí sú v súčasnosti už plnoletí, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Z čestného vyhlásenia navrhovateľky z X.XX.XXXX vyplynulo, že posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bola adresa Z. 9, G..
4. K vyjadreniu manžela navrhovateľka pred súdom uviedla, že manžel navštevoval psychologickú poradňu, pretože „ho to zlomilo a vzalo“, keď odišla, ale podľa nej potreboval len psychickú pomoc a neriešil manželské problémy. A. na to, že X mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ju podvádzal, útočil na ňu, pohŕda ňou, a tak pochopila, že toto manželstvo nie je perspektívne a keď sa jej naskytla možnosť odsťahovať sa do podnájmu, tak to aj realizovala. O. jej občas zavolal, posťažoval sa, ale podľa nej udržiava naďalej milenecký vzťah, preto ona nie je v žiadnom prípade ochotná pokračovať v spolužití s manželom. W. k názoru, že ich manželstvo bolo čisto formálne, stále sa iba hrali na manželov a neboli to len drobné, alebo pracovné známosti, ako tvrdil manžel, pretože k mimomanželskej známosti sa jej sám priznal, keď sa bál manžela vydatej ženy, do ktorej sa zamiloval, trávil s ňou čas, vypisoval Z.- ky, e-maily, ako nevie bez nej žiť a keď sa navrhovateľka následne k nemu správala odmietavo, jeho agresivita sa voči nej stupňovala tak, že sa zvrela v spálni, kde sa manžel dobíjal a fyzicky na ňu útočil (napr. kmásal ju za vlasy a.t.ď). A. na to, že manželove mimomanželské vzťahy pretrvávajú od r. XXXX, pričom však vzťah s inou ženou pokračuje doposiaľ a keď sa viackrát pokúšala napraviť ich vzťah a preukázať manželovi, že klame (Z.-ky, e-maily), tak jej sľúbil, že s tým skončí, ale k náprave nedošlo po dobu X rokov. G. to prerástlo do fyzických napadnutí, pohŕdal ňou ako s manželkou a ignoroval ju, , tak pochopila, že už nie je čo zachraňovať v ich vzťahu, nemala záujem riešiť situáciu formou manželskej a psychologickej poradne a trvala jednoznačne na rozvode manželstva, nakoľko sa cíti takto ponižovaná a nemôže mať k manželovi už citový vzťah.
5. A. § 23 ods. X,X R. o rodine v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
6. A. ust. § 2X ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané zo skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, že manželia nežijú od decembra XXXX v spoločnej domácnosti, odkedy sa navrhovateľka odsťahovala z dôvodu pretrvávajúcej mimomanželskej známosti manžela, ktorá skutočnosť spôsobila dlhodobý a vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, aj vzájomné citové odcudzenie, pričom nezhody z uvedeného dôvodu trvajú v ich vzťahu dlhodobo od r.XXXX. D. ani predpokladať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia, keďže navrhovateľka sa pevne rozhodla s ukončením manželského zväzku s manželom z dôvodu jeho mimomanželských známosti. Aj keď druhý manžel, pokiaľ ide o príčiny rozvratu ich vzťahov zotrval na tom, že ide o rozdielnosť pováh, postojov, názorov, ktorá je pre navrhovateľku už neakceptovateľná ako spôsob spolužitia, je zrejmé, že manželstvo účastníkov je len formálne, neplní žiadne svoje funkcie a vzhľadom na rozhodný postoj navrhovateľky, ktorá nemieni akceptovať ponižovanie a neveru zo strany manžela , nie je tu ani predpoklad obnovenia spolužitia manželov a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom. Z. z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Y. mimosporového poriadku (C.m.p.), tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.