Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: K. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. 12XX/XXX, XXX XX N. Y. v konaní o zaplatenie 6 339,72 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 45,60 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 808,64 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to zo sumy 44,54 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne, a to zo sumy 67,85 eur od 21.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 67,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 40 eur mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6 339,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo žalovanej sumy od 29.7.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 12.1.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 15 831,48 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 94 mesačných splátkach po 168,42 eur. Do dnešného dňa uhradil sumu 2 669,46 eur. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného žalobca dňa 20.7.2013 listom „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný ani na výzvu žalobcu nič neuhradil.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 12.1.2012, Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj VOP), predžalobnú upomienku zo dňa 20.7.2013 a prehľad splátok a úhrad.

4. Na výzvu súdu na špecifikáciu niektorých položiek uplatňovaného nároku právny predchodca žalobcu predložil súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Následne bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, s čím postupca aj postupník súhlasia a k návrhu bolo pripojené odvolanie plnej moci, plnomocenstvo, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a výpis z poštovej knihy preukazujúci odoslanie oznámenia. Uznesením č.k. 8Csp/3/2016-33 zo dňa 4.1.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.

5. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami a poučeniami o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že s vedomý svojho dlhu a uznal ho s tým, že je ochotný ho splácať po 30 eur mesačne, nakoľko jeho jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Dlh pravidelne splácal keď bol zamestnaný a mal pravidelný príjem. O prácu prišiel a jeho príjem ledva postačuje na základné životné potreby rodiny. K vyjadreniu pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni o poberaní pomoci v hmotnej núdzi, pri ktorej je posudzovaný žalovaný a ďalších 6 maloletých osôb. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v určenej lehote nevyjadril, preto súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 7.8.2017 z rodinných dôvodov. Dňa 7.8.2017 bolo súdu doručené aj ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu pracovnej zaťaženosti a hospodárnosti konania s tým, že v časti týkajúcej sa zaplatenie sumy 45,60 eur z titulu nákladov na vymáhania vzal žalobu späť a požadoval žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 6 294,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo žalovanej sumy od 29.7.2013 do zaplatenia a trov konania. V požadovanej časti žalobca považoval uplatnený nárok za plne dôvodný, preto mu žiadal vyhovieť. Súhlasil s postupným splácaním dlhu, ale v splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci, pretože žalovaným navrhovaná výška splátky je neprimerane nízka k výške pohľadávky.

7. Vzhľadom na ospravedlnenie sa oboch strán sporu súd prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, jeho zástupcu a žalovaného a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu zistil tento skutkový stav:

8. Strany sporu uzavreli dňa 12.1.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako fyzickej osobe peňažné prostriedky na úhradu záväzkov z 5 zmlúv uzavretých so spoločnosťami Slovenská požičovňa a Quatro v celkovej výške 2 577,86 eur a k tomu mu poskytol ešte sumu 3 800 eur, teda celkovo predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 6 377,86 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky v 94 mesačných splátkach po 168,42 eur. Ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov bola určená na 32,00 %, pri konečnej splatnosti bol uvedený údaj 11/2019. Žalovaný pred zaslaním predžalobnej upomienky uhradil 13 splátok v dohodnutej výške a 2 splátky po 50 eur, po zosplatnení dlhu uhradil 7 splátok po 50 eur a 1 splátku vo výške 30 eur, teda celkom 2 669,46 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s viac ako 3 splátkami právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo do 3 dní od doručenia upomienky. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní ku dňu 19.9.2016 postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.

9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Podľa § 53 ods. 9 účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.

26. Žalovaný podpísal zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke. Zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako napr. úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a pod.), pričom v bode IV. zmluvy je vyhlásenie, že žalovaný bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou výškou splátky, a to spolu s úrokom. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Súd po preskúmaní uzavretej zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahovala termíny jednotlivých splátok. Z predloženej zmluvy je zrejmá výška splátky, ale táto neobsahuje žiaden údaj o jej splatnosti. Splatnosť splátky je pritom podstatná informácia pre spotrebiteľa, keďže s touto úzko súvisí riadne splácanie úveru. Bez vedomosti o tom, kedy je splatná splátka úveru, sa dlžník môže dostať do omeškania s jej splácaním bez toho, aby o tom mal vedomosť. Bez určenia splatnosti jednotlivých splátok je neurčitý aj údaj o konečnej splatnosti úveru. Dôležitosť uvedenia termínu splátok je zrejmý aj z následkov, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá pre takýto prípad, a to z toho, že úver sa bez tohto údaju považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o splatnosti splátky v bode 6.2 VOP súd nepovažuje za dostatočný, a to jednak preto, že taká závažná informácia má byť uvedená v zmluve, nie vo VOP písaných drobných písmom, ktoré slúžia na to, aby do každej zmluvy nebolo nevyhnutné prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nie na to, aby do nej zahrnul podstatné náležitosti zmluvy, a takisto takúto úpravu nepovažuje súd za dostatočnú preto, že splatnosť splátky z tohto ustanovenia VOP nemožno jednoznačne určiť, keďže toto určuje splatnosť pre prípad, ak nie je určené inak v Splátkovom kalendári, zmluve alebo vo VOP, pričom jednak nie je zrejmé, či Splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy a či v ňom nebola určená splatnosť splátok inak a ak by aj súčasťou zmluvy nebol, dlžník by musel hľadať tento údaj v zmluve a ak nie, tak ešte študovať celé VOP, či v nich náhodou nie je určená splatnosť splátky inak, ako v bode 6.2 VOP. Za tohto stavu má potom žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a jeho úhradami.

28. Ak by sa aj úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov (čo súd z vyššie uvedených dôvodov považuje), bol by tu aj ďalší dôvod, pre ktorý by žalovaný mal vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a jeho úhradami. V zmluve bolo uvedená úroková sadzba vo výške 32,00 % ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska (na webovej stránke http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/ banky/statisticke-a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery) bola 13,91 % ročne. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval § 53 ods. 6 tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcej viac ako 100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu súd uzavrel, že dohoda v časti úrokov z úveru je neplatná v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal žalovaný vrátiť len požičanú sumu.

29. Súd sa ďalej zaoberal splnením podmienok na zosplatnenie dlhu upravených v cit. § 53 ods. 9 OZ. Žalobca k žalobe pripojil predžalobnú upomienku, ktorou vyzval žalovaného na jednorázové splatenie celého zostatku úveru. Podľa obsahu teda išlo o oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Žalobca však počas celého konania nepripojil jednak doklad o doručení alebo doručovaní predžalobnej upomienky, ako ani nepredložil doklad o tom, že pred touto upomienkou vyzval žalovaného na zaplatenie v tom čase dlžnej sumy a upozornil žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že si uplatní právo na predčasné splatenie úveru, ani doklad o doručení alebo doručovaní takejto výzvy. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o splnení podmienok na zosplatnenie úveru. Za tohto stavu má žalobca právo požadovať iba splátky splatné do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a zvyšné splátky môže žalovaný ďalej splácať podľa zmluvy o pôžičke.

30. Pri úvere vo výške 6 377,86 eur rozdeleného na 94 splátok by pri bezúročnosti úveru, resp. neplatnosti zmluvy v časti úroku mal žalovaný platiť splátku vo výške 67,85 eur. Žalovaný podľa žaloby a prehľadu splátok doposiaľ zaplatil 2 669,46 eur, čo by postačovalo na 39 splátok a časť 40. splátky vo výške 23,31 eur (29 splátok x 67,85 eur + 23,31 eur). Žalovaný by sa do omeškania dostal až so 40. splátkou vo výške 44,54 eur a s ďalšími splátkami vo výške 67,85 eur. Aj keď podľa názoru súdu úprava termínu splatnosti splátok nie je dostatočná, čo spôsobuje bezúročnosť úveru, pre účely povinnosti splácať splátky, ako aj pre účely omeškania, súd vychádzal zo splatnosti splátky k 20. dňu v mesiaci tvrdenej žalobcom. Od 20.2.2012 do 20.7.2017 by bolo splatných 66 splátok po 67,85 eur, čo by predstavovalo sumu 4 478,10 eur. Žalovaný už uhradil sumu 2 669,46 eur, teda dlžná suma ku dňu vyhlásenia rozsudku činila 1 808,64 eur. Na zaplatenie tejto sumy súd žalovaného zaviazal. V prevyšujúcej časti súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval žalobu za dôvodnú, preto ju v tejto časti zamietol. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, súd konanie zastavil v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p., pričom vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd o zastavení rozhodol aj bez vyjadrenia žalovaného, keďže na jeho prípadný nesúhlas by sa v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. neprihliadalo. Ostatné splátky splatné od augusta 2017 vo výške 67,85 eur je žalovaný povinný ďalej platiť.

31. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úrok z omeškania z celej ním uplatnenej sumy vychádzajúc zo splatnosti celého zvyšku nesplateného úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na jeho zaplatenie v predžalobnej upomienke. Vzhľadom na prezentovaný názor súdu o bezúročnosti úveru, resp. o neplatnosti zmluvy v časti úroku a nepreukázaní podmienok na zosplatnenie úveru, sa žalovaný dostal do omeškania iba s jednotlivými splátkami, a to od 21. dňa toho ktorého mesiaca. V poradí 40. splátka (vychádzajúc z výšky splátky 67,85 eur) by bola splatná dňa 20.5.2015; z tejto splátky bol žalovaný v omeškaní so sumou 44,54 eur. Následne bol žalovaný v omeškaní so splátkami vo výške 67,85 eur, a to postupne každý mesiac od 21. dňa tohto ktorého mesiaca. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením splátok splatných od 20.5.2015 do 20.6.2016 bola 0,05 % a základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením splátok splatných od 20.7.2016 do 20.7.2017 bola 0,00 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo splátok splatných do 20.5.2015 a vo výške 8,00 % ročne zo splátok splatných od 20.7.2016. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých splátok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania žalobu zamietol.

32. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaného povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach. Žalovaný poberá dávky v hmotnej núdzi a podľa jeho vyjadrenia aj rodičovský príspevok a rodinné prídavky, z ktorých uhrádza všetky potrebné výdavky pre rodinu (žalovaný má 6 detí). Súd vychádzal aj z toho, že žalobca je spoločnosť, ktorá splatením dlhu žalovaného v splátkach nebude nejako významne obmedzená vo svojej činnosti (v predmete podnikania má napr. aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže disponuje nepochybne peňažnými zdrojmi). Žalobca pritom súhlasil aj s postupným splácaním dlžnej sumy v splátkach. Súd pri určení výšky splátky vychádzal tak z pomerov žalovaného, ako aj z výšky priznanej sumy a pomeru medzi splatením pôvodne žalovaného dlhu v splátkach po 100 eur (ako požadoval žalobca) a medzi splatením priznanej dlžnej sumy. Pri pôvodne žalovanej dlžnej sume a splátkach po 100 eur by žalovaný uhradil istinu za 64 mesiacov. Pri sume priznanej súdom a splátke vo výške 40 eur bude pri riadnom splácaní istina splatená za 46 mesiacov, čo je kratšia doba. Súd pritom prihliadol aj na povinnosť žalovaného splácať úver ďalej, ako aj na skutočnosť, že dobrovoľné splnenie dlhu (aj keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi z omeškania. Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaný neuhradí čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku súdom priznanej dlžnej sumy.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6 339,72 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 808,64 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 28,53 %. Žalovaný bol úspešný v 71,47 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 42,94 % a v tomto rozsahu by mal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.