Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/175/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právej veci žalobcu: STEAMEX, spol. s r.o., IČO: 35 685 298, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157 so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., obaja zastúpení: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2008 žalobca žiadal určiť, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti: I. - priestoru č. X/XXX - garáže o výmere 17m2 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1/252 a priestoru č. X - miestnosti č. X-XX o výmere 270m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 16/252, nachádzajúcich sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X, okres T. V, obec T. - m.č. Petržalka, k.ú. H. zapísaných na LV č. XXXX, ktorý je vedený na Katastrálnom úrade v T., správe katastra pre hl. mesto SR T. a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 16/251 k pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 2891m2, okres T. V, obec T. - m.č. H., k.ú. H. zapísaného na LV č. XXXX, ktorý je vedený na Katastrálnom úrade v T., správe katastra pre hl. mesto SR T. a II. - priestoru č. 2, vchod XXX, garáže o výmere 17m2 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1/252 a priestoru č. 4, miestnosti č. 1-9 o výmere 298,42m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 17/252, nachádzajúcich sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X, okres T. V, obec T. - m.č. H., k.ú. H. zapísaných na LV č. XXXX, ktorý je vedený na Katastrálnom úrade v T., správe katastra pre hl. mesto SR T. a náhradu trov konania. Spolu so žalobou podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.10.2004 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia pod I.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 31.03.2005 pod V XXXX/XX, čím sa stal žalovaný 1/ výlučným vlastníkom nehnuteľností. Toho istého dňa žalobca so žalovaným 2/ uzavrel kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností špecifikovaných pod II.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 06.04.2005 pod V XXXX/XX, čím sa stal žalovaný 2/ výlučným vlastníkom nehnuteľností. Prevádzané nehnuteľnosti podľa žalobcu tvorili „de facto celé obchodné imanie žalobcu“. Za žalobcu podpísal kúpne zmluvy bývalý konateľ spoločnosti O.. D. J., ktorý previedol nehnuteľnosti na svojich rodinných príslušníkov - synov, bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti a scudzil

tak celé obchodné imanie spoločnosti a poškodil spoločníkov. Okrem predmetných nehnuteľností O.. D. J. predal aj všetok hnuteľný majetok spoločnosti a to: motorové vozidlá a zariadenie kancelárskych priestorov vrátane výpočtovej techniky. Pre konanie O.. D. J. podal žalobca dňa 30.01.2008 na Okresnú prokuratúru Bratislava V trestné oznámenie. Podľa žalobcu je takýto právny úkon neplatný minimálne pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že dňa 22.12.2000 O.. D. J. ako bývalý konateľ žalobcu, ako fyzická osoba v pozícii veriteľa uzatvoril s dlžníkom/žalobcom zmluvu o pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 4.605.474,40 SKK, ktoré sa dlžník zaviazal splatiť do 31.12.2005 spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 1% ročne splatných ku koncu každého kalendárneho roka. Zmluvou o postúpení pohľadávky O.. D. J. dňa 14.10.2004 previedol za cenu 1 SKK na svojho syna/žalovaného 1/ pohľadávku vo výške 4.605.474,40 SKK z titulu istiny pôžičky a podľa čl. II kúpnej zmluvy prevodom nehnuteľnosti na kupujúceho mala byť dlžná čiastka žalobcu považovaná za vyrovnanú. Tento postup podľa žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a svedčí o tom, že žalovaný 1/ nebol dobromyseľný, keď de facto nadobudol pohľadávku vo výške 4.605.474,40 SKK za odplatu 1 SKK od svojho otca a následne nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorú za žalobcu uzavrel otec so synom a získal uvedené nehnuteľnosti za 1 SKK. Podľa Hlavy IV. časť B, čl. 3 ods. 1, ods. 2 písm. b) spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalobcu zo dňa 24.06.2002, konatelia rozhodujú o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa zákona alebo rozhodnutím valného zhromaždenia vyhradené valnému zhromaždeniu. Konateľovi prislúcha najmä zabezpečovať bežné záležitosti spoločnosti. Podľa žalobcu je nepochybné, že zbavenie sa celého obchodného imania spoločnosti, ktoré tvorilo predmet podnikania a jediný zdroj príjmov spoločnosti nie je možné považovať za zabezpečenie bežných záležitostí spoločnosti. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.12.2003 sp.zn. 18Cb 27/01-220, právoplatný 08.08.2005, ktorý žalobca považuje za rozhodnutie v identickej veci (č.l. 89-123). V zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka je nepochybné, že O.. D. J. uzavretím kúpnych zmlúv so žalovanými 1/ a 2/ uprednostnil svoje záujmy a záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konal tak v rozpore so zákonom, § 135a Obchodného zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený, keď svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona. Žalobca má podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2017 naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko bez tohto určenia je ohrozené vlastnícke právo žalobcu a súčasne je právne postavenie žalobcu neisté, nakoľko k prevodu vlastníctva na žalovaného 1/ a 2/ došlo na základe od počiatku neplatného právneho úkonu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004 uverejnený v ZSP č. 6/2006.

3. Žalobca skutkové tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi a to: kúpnou zmluvou z 15.10.2004 (č.l. 8-13); Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo 14.10.2004 (č.l. 14-37); Výpisom z katastra nehnuteľností zo 04.10.2004 (č.l. 38-39); Kópiou katastrálnej mapy (č.l. 40); Výpisom z obchodného registra žalobcu z 18.10.2004 (41-42); Výpisom z LV č. XXXX z 08.08.2008 k.u. H. (č.l. 43-44, 82-84); Kúpnou zmluvou z 15.10.2004 (č.l. 45-50); Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 13.10.2004 (č.l. 51- 81); Trestným oznámením z 24.01.2008 (č.l. 85-86); Uznesením ORPZ ČVS:ORP-XXX/OEK-BX-XX-PH zo 17.03.2008 (č.l. 87-88); Spoločenskou zmluvou (č.l. 124-151); výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sro, vl.č. XXXXX/B (č.l. 163-165).

4. Súd Uznesením č.k. 175/2008-166 zo dňa 29.09.2008, právoplatným dňom 21.10.2008, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

5. Žalovaní 1/ a 2/, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu 10.09.2008 podali vyjadrenie k žalobe (č.l. 171). Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť ako účelovú, neurčitú a nedôvodnú. Žalobca v žalobe tvrdil, že nehnuteľnosti boli prevedené bez súhlasu valného zhromaždenia a prevod bol uskutočnený v rozpore s dobrými mravmi. Spoločenská zmluva žalobcu v čase uskutočnenia oboch právnych úkonov nevyžadovala súhlas valného zhromaždenia k prevodu akéhokoľvek majetku spoločnosti žalobcu na tretiu osobu. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok súhlasu valného zhromaždenia (§ 133 ods. 3 ObchZ). Spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami, ktoré v tomto prípade žiadne vydané neboli. Platnosť takto vykonaných úkonov ostáva nedotknutá a spoločnosť má regresný nárok voči konateľovi na uplatnenie náhrady škody. Konateľ nekonal v rozpore so spoločenskou zmluvou. Žalobca opieral svoju argumentáciu o rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 3 sp.zn. 18Cb

27/2001 z 08.12.2003, ktorého podstatnú časť žalobca citoval v žalobe. Predmetnú argumentáciu žalobcu nemožno akceptovať nakoľko, už zo samotného znenia vyplýva, že predmetom konania bolo vloženie nepeňažného vkladu do inej právnickej osoby v súvislosti so znížením základného imania spoločnosti, pričom celý skutkový stav i aplikované právne normy (§ 145-147 Obchodného zákonníka) boli iné než v predmetnom spore. Žalobcom tvrdený rozpor právnych úkonov (kúpnych zmlúv z 15.10.2004) s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObchZ) je neopodstatnený vzhľadom na zmluvy o postúpení pohľadávok z 26.03.2001 a 14.10.2004, ktorými sa žalovaní 1/ a 2/ stali veriteľmi žalobcu (žalovaný 1/ mal pohľadávku vo výške 4.605.747,40 € a žalovaný 2/ vo výške 2.621.490,31 €). Platnosť oboch zmlúv o postúpení pohľadávok nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Prevodom nehnuteľností do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ si svoje pohľadávky započítali s pohľadávkou spoločnosti žalobcu z kúpnej ceny, ktorá bola určená znaleckými posudkami nezávislého a povereného znalca. Z tohto dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že by nehnuteľnosti boli predané pod cenu alebo inak nevýhodné pre žalobcu. Obe zmluvy boli a sú platné, účinné, právne bezvadné, v dôsledku čoho vyvolali aj zamýšľané právne účinky, t.j. boli riadne zavkladované do katastra nehnuteľností. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali i na tú skutočnosť, že žalobca sa domáha v prejednávanej veci neplatnosti kúpnych zmlúv až takmer po 4-ročnom časovom odstupe od ich podpísania. Už v roku 2006 boli podané dva podobné návrhy, ktorých účelom bolo spochybniť a anulovať obe kúpne zmluvy. Prvé konanie je vedené pod sp.zn. 12C 59/2006, ktorého predmetom je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Druhé konanie bolo podané na Okresnom súde Bratislava III, vedené pod sp.zn. 9C 34/2006 v súvislosti s vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/. Konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom D. (bývalým spoločníkom žalobcu a konateľom od 31.12.2005 do 08.10.2007). Tretím konaním, v ktorom sa rieši otázka platnosti oboch zmlúv je konanie na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 7C 312/2007 na návrh O.. W. R. a žalobca v postavení žalovaného 3/. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali aj na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 21Cb 85/2006 zo dňa 14.06.2007, právoplatný dňom 07.08.2007 a Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 11Cb 10/2006 zo dňa 16.11.2007. Podanie opätovnej určovacej žaloby je jasným príkladom toho, že žalobca ako aj p. O.. R. nemajú naliehavý právny záujem na určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, tak ako to vyžadovalo ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Ich cieľom nie je poskytnutie právnej ochrany údajného porušeného alebo ohrozeného práva, ale vyvolávanie opätovných sporov. Podľa žalovaných v prejednávanej veci absentuje naliehavý právny záujem na podanie žaloby.

6. Na preukázanie procesnej obrany, založili žalovaní 1/ a 2/ do spisu listinné dôkazy a to: Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 14.10.2004 (č.l. 176-177); Kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností (č.l. 178-186); Rozsudok OS BA V č.k. 21Cb/85/2006-66 zo 14.06.2007 (č.l. 187-196); Výpis z účtu žalobcu z 10/2005, 3/2005, 4/2005, 7/2005, 8/2005, 9/2005 (č.l. 204-219); Rozsudok OS BA V č.k. 7C 312/2007-278 zo dňa 19.04.2011 a zápisnicou 16Co/15/2011 z 22.10.2013 (č.l. 274-280); Uznesením OS BA V sp.zn. 1Nt 12/2013 z 15.05.2013 (č.l. 281); Uznesenie KS BA 2Tos 85/2013 z 12.09.2013 (č.l. 282-284);

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.02.2012 navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 7C 312/2007. Uznesením č.k. 39C 175/2008-258 zo dňa 07.03.2012 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp.zn. 7C 312/2007. Okresný súd Bratislava V rozsudkom 7C 312/2007-278 zo dňa 12.09.2013 v právnej veci žalobcov JK. a O. H. proti žalovaným STEAMEX spol. s r.o., E. J. a E.. R. J. o neplatnosť zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.10.2004, žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ STEAMEX spol. s r.o. odmietol, rozsudok vo veci samej a o náhrade trov konania žalovanému 1/ potvrdil rozsudkom č.k. 16Co 15/2011-473 zo dňa 22.10.2013 s tým, že odvolací súd vec právne posúdil z hľadiska aktívnej a pasívnej legitimácie ako vec nesprávne žalovanú, ktorá žaloba mala byť z tohto dôvodu zamietnutá a súčasne žalobca v uvedenom konaní nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, ktorá je základným predpokladom, aby sa súd otázkou neplatnosti právnych úkonov vôbec zaoberal. V uvedenom konaní teda nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej - o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.10.2004, pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na takomto určení.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2014 žiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného Okresným súdom Bratislava V,

sp.zn. 3T 86/2010. Súd uznesením č.k. 39C 175/2008-401 z 21.02.2014 návrh na prerušenie konania zamietol. Krajský súd Bratislava o odvolaní žalobcu proti uzneseniu rozhodol Uznesením č.k. 4Co 421/2014-415 z 12.01.2017 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Žalobca podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1. odôvodnenia rozsudku dňa 12.08.2008. Žalovaní 1/ a 2/ namietli nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V zmysle § 80 pís. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP, v znení účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o: ... c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 137 písm. c) bola prevzatá právna úprava § 80 písm. c) OSP.

10. Podľa § 137 - Obsah žaloby - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Naliehavý právny záujem súd posudzoval v zmysle § 80 písm. c) OSP a od 01.07.2016 podľa § 137 písm. c) CSP, vo väzbe ku konkrétnemu určovaciemu petitu (tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha) a s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladal teda posúdenie, či daná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom, vo vzťahu k osobám zapísaným v katastri nehnuteľnosti ako vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj vo vzťahu k tretím osobám (vzhľadom na záväznosť zápisov katastra nehnuteľností vyjadrenú v § 70 „Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra“ zákona č. 162/1995 Z.z. - . Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov dotknutých strán. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu aj vtedy, ak už došlo k porušeniu práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo jeho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. V spore o určenie neplatnosti právnych úkonov nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca) mohol mať podľa

hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho úkonu, respektíve či sa ho právny úkon dotkol pri svojom vzniku, ale tiež o to, ako sa následné určenie, že úkon bol urobený neplatne, premietne do jeho právnych pomerov. Vecná legitimácia strán prejednávaného sporu je daná ich vzájomným právnym vzťahom z kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti a s tým súvisiacim určením vlastníctva k nehnuteľnostiam, evidovaných katastrom nehnuteľností v prospech žalovaného 1/ a 2/ sa žalobca domáha. Súd dospel k záveru, že predmetná určovacia žaloba je procesne prípustná na konečné odstránenie spornosti v právnych vzťahoch strán sporu.

12. Podľa § 70 KatZ - Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra - (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

13. Podľa § 71 KatZ - Používanie záväzných údajov katastra (1) Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

14. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi založenými stranami do spisu, výsluchom svedka O., vyhotovením fotokópie listín zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 312/2007, rozhodnutiami súdov v trestnom konaní a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom. Súd na listiny z č.l. 198-203 neprihliadal vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/, prostredníctvom právneho zástupcu popreli, že by ich do súdneho spisu založili v rámci procesnej obrany a žalobca sa k predmetným listinám žiadnym spôsobom nevyjadril, nenavrhol vykonanie dôkazu týmito listinami. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že: Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 27.12.1995, v úplnom znení ku dňu 24.06.2002, v Čl. 2 až 8, „Konatelia spoločnosti“, je preukázané, že konateľmi spoločnosti boli od jej založenia O.. J. D. a O.. W. R., ktorí boli oprávnení zastupovať spoločnosť navonok vo všetkých veciach a to vždy samostatne. Podľa úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 10535/B, Ing. Ján Skrak bol konateľom spoločnosti od 11.03.1996 do 30.12.2005, t.j. v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv dňa 15.10.2004, (následne od 09.10.2007 do 04.12.2007). Kúpne zmluvy boli uzatvorené spoločnosťou/žalobcom/vlastníkom nehnuteľností, v zastúpení konateľom oprávneným konať za spoločnosť samostatne a žalovanými 1/ a 2/ dňa 15.10.2004. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, čiastočného listu vlastníctva č. XXXX,. k.ú. H., vklad vlastníckeho práva na žalovaného 2/ bol zapísaný dňa 06.04.2005 v podiele 1/1 a na žalovaného 1/ dňa 31.03.2005 v podiele 1/1. Súčasťou kúpnych zmlúv boli znalecké posudky O.. R. H. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. O.. D. J. ako konateľ spoločnosti žalobcu, dvojstrannými právnymi úkonmi, kúpnymi zmluvami zo dňa 15.10.2004, (vklad povolený dňa 06.04.2005 a 31.03.2005), za cenu podľa znaleckého posudku vypracovaného O.. H. R. pod č. 174/2004 a 172/2004 zo dňa 14.10.2004 a 13.10.2004 previedol na žalovaných 1/ a 2/, svojich synov za sumu uvedenú v znaleckom posudku 2.621.490,31 SKK a 4.605.474,40 SKK nehnuteľnosti, ktoré sumy predstavovali hodnotu pohľadávok žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako veriteľov žalobcu v zmysle zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 26.03.2001 a 14.10.2004. Prevodom nehnuteľností sa pohľadávky žalovaných 1/ a 2/ v celkovej sume 7.226.964,71 SKK (239.891,28 €) voči žalobcovi považovali za vyrovnané. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zistení v trestnom konaní je preukázané, že konateľ na prevod nehnuteľností nepotreboval súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Uzavretím samotných kúpnych zmlúv nedošlo k právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní 1/ a 2/, ako bolo vyššie uvedené, mali voči žalobcovi platné pohľadávky, nadobudnuté zmluvami o postúpení pohľadávok

z 26.03.2001 a 14.10.2004, ktorými sa stali veriteľmi žalobcu. Prevodom nehnuteľností si žalovaní započítali svoje pohľadávky voči žalobcovi na kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti za účelom uspokojenia svojich pohľadávok a zo strany žalobcu došlo k vyrovnaniu svojich záväzkov. V trestnom konaní bol bývalý konateľ žalobcu odsúdený rozsudkom zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a okrem trestu mu bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi škodu vo výške 119.397,68 €, ktorá mala vzniknúť predajom nehnuteľností za nízku cenu, ktorá nezodpovedala jeho reálnej hodnote a takto boli uhradené len pohľadávky, ktoré mal žalobca vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Z vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že žalobcovi bola týmito právnymi úkonmi bývalého konateľa spôsobená škoda, čo zakladá vnútorný vzťah medzi žalobcom a bývalým konateľom žalobcu a nie žalovaným 1/ a 2/ a žalobca mal v zmysle právnej úpravy, Obchodného zákonníka právo na náhradu škody, ktorá mu porušením povinnosti konateľa vznikla. Žalobca si náhradu škody uplatnil v trestnom konaní. V trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi bola znaleckým posudkom zistená skutočná výška škody ako rozdiel medzi všeobecnou kúpnou cenou a trhovou kúpnou cenou nehnuteľností, na náhradu ktorej bol právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zaviazaný.

15. Žalobca poukazoval pri tvrdení, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnych zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov ako napr.: Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 18Cb 27/2001-220 zo dňa 08.12.2003; Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 169/2008 z 27.04.2009; Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co 239/2015 z 08.12.2015, ktoré rozhodnutia podľa zistenia súdu vychádzali z rozdielneho skutkového základu, skutkový základ sa týkal určenia neplatnosti nakladania s nepeňažným vkladom a navýšenia základného imania obchodnej spoločnosti, prevodu práv a povinností úpadcu, t.j. uzatváranie zmlúv s úpadcom a trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu; trestného činu úverového podvodu - podvodné čerpanie úveru.

16. Rozsudkom Krajského súdu č.k. 4To/109/2016 zo dňa 19.01.2017 bol Ing. Ján Skrak (bývalý konateľ žalobcu) právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že: „ako konateľ obchodnej spoločnosti STEAMEX s.r.o. v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , ktoré mu ukladalo povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti ako aj povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania a ktoré mu aj zakazovalo pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, predával majetok obchodnej spoločnosti STEAMEX s.r.o. za nízke ceny, ktoré nezodpovedali jeho reálnej hodnote a navyše takto hradil len pohľadávky, ktoré mala spoločnosť vo vzťahu k jeho dvom synom, pričom dňa 15.10.2004 predal ako konateľ majetok spoločnosti/nehnuteľnosti svojmu synovi/žalovanému 1/ za kúpnu cenu 152.873,74 € (4.605.474,40 SKK), pričom kúpna cena predstavovala hodnotu pôžičky poskytnutej pôvodným veriteľom Ing. D. J. ako fyzickou osobou spoločnosti STEAMEX s.r.o. zo dňa 20.12.2000 a túto pohľadávku dňa 14.10.2004 previedol na žalovaného 1/ za sumu 0,03 € (1 SKK), pričom hodnota predávanej nehnuteľnosti bola v čase jej predaja podľa znaleckého posudku O.. E. O. č. 91/2009 zo dňa 09.05.2009 vo výške 185.169,75 € (5.578.424 SKK), s tým, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 31.03.2005 a dňa 15.10.2004 predal ako konateľ majetok spoločnosti/nehnuteľnosti svojmu synovi/žalovanému 2/ za kúpnu cenu 87.017,54 € (2.621.490,31 SKK), pričom kúpna cena predstavovala hodnotu pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti Saturn Trading s.r.o., v ktorej bol konateľom a túto pohľadávku dňa 26.03.2001 previedol za sumu 3.319,39 € (100.000 SKK) na svojho syna/žalovaného 2/, pričom všeobecná hodnota predávanej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku O.. E. O. č. 91/2009 zo dňa 09.05.2009 bola v čase jej predaja vo výške 176.059,03 € (5.303.954 SKK), s tým, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 06.04.2005. V dôsledku tohto konania O.. D. J. bola poškodenej spoločnosti/žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške 123.594,97 € (3.723.422,29 SKK), teda inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil zákonom uloženú povinnosť spravovať cudzí majetok a spáchal taký čin ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného. Krajský súd v Bratislave podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku O.. D. J. uložil povinnosť uhradiť žalobcovi škodu vo výške 119.397,68 € a so zvyškom nároku poškodeného/ žalobcu odkázal na civilný proces (§ 288 ods. 2 ako aj poškodeného JUDr. E. T. (§288 ods. 1 .

17. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku podstatnou a nespornou skutkovou okolnosťou je to, že Ing. D. J. v mene poškodenej spoločnosti/žalobcu uhradil pohľadávky svojich synov/žalovaného 1/ a 2/ nehnuteľnosťami vlastnícky patriacimi žalobcovi (započítaním vzájomných pohľadávok), pričom žalobca uhradil pohľadávku žalovaného 1/ pred jej splatnosťou, nakoľko žalobca sa pôvodne zaviazal (v zmluve o pôžičke) vrátiť poskytnutú pôžičku veriteľovi do 31.12.2005. Krajský súd v Bratislave v trestnom konaní považoval za nesporné aj to, že pohľadávky, ktoré boli hradené žalobcom boli skutočné, teda nešlo o pohľadávky fiktívne. Predaj majetku obchodnej spoločnosti zo strany jej konateľa, ktorý je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne sám o sebe nie je trestným činom a ani iným protiprávnym konaním. Protiprávnym konaním je len prípadný podhodnotený predaj. Rovnako Krajský súd v Bratislave v rozsudku vypustil z tzv. skutkovej vety aj okolnosti, ktoré popisovali, že „obžalovaný predával majetok poškodenej spoločnosti bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov spoločnosti, súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti a pred ich splatnosťou. Nič z uvedeného totiž nezakladá znaky žiadneho trestného činu a ani nie je protiprávne .... konateľ obchodnej spoločnosti je z titulu svojej funkcie štatutárneho orgánu oprávnený aj k predaju majetku obchodnej spoločnosti v mene ktorej koná a nepotrebuje k tomu súhlas valného zhromaždenia a už vôbec nie spoločníkov spoločnosti. Rovnako tak, každý dlžník môže uhradiť svoj dlh aj pred lehotou splatnosti“.

18. Skutok uvedený vo výroku rozsudku krajského súdu, ktorý sa Ing. D. J. kládol za vinu, obsahoval len také okolnosti, ktoré majú svoj odraz v právnej kvalifikácii konkrétneho trestného činu (dôvod zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/86/2010 zo dňa 14.06.2016 v celom rozsahu), cit.: „Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, tak odvolací súd pripomína, že sporným medzi stranami nebola skutočnosť, že obžalovaný ako konateľ poškodenej spoločnosti predával hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok patriaci vlastnícky poškodenej spoločnosti, ale skutočnosť, či pri tomto predaji došlo z jeho strany úmyselne k porušeniu ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. či obžalovaný pri predaji majetku poškodenej spoločnosti tento odpredával „pod cenu“, respektíve, či predaj majetku poškodenej spoločnosti bol v záujme spoločnosti, prípadne len a výhradne v záujme obžalovaného alebo jeho detí.“ K porušeniu povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok dochádza aktívnou činnosťou/konaním páchateľa a to hlavne takými dispozíciami s cudzím majetkom, pri ktorých páchateľ neobdrží do opatrovaného alebo spravovaného cudzieho majetku zodpovedajúcu protihodnotu. Ide typovo najmä o konania, ktoré sa týkajú uzatvárania nevýhodných zmlúv na úkor opatrovaného alebo spravovaného majetku.

19. Žalobca odvodzuje svoj nárok na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 z dôvodu, že za žalobcu podpísal kúpne zmluvy bývalý konateľ spoločnosti Ing. D. J., ktorý previedol nehnuteľnosti na svojich rodinných príslušníkov - synov, bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti a scudzil tak celé obchodné imanie spoločnosti a poškodil tým spoločníkov a súčasne z dôvodu právoplatného odsúdenia O.. D. J. ako bývalého konateľa za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Trestného zákona s tým, že podľa žalobcu spáchaním trestného činu došlo automaticky k porušeniu dobrých mravov a preto právny úkon prevodu nehnuteľností je od počiatku absolútne neplatný s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a § 135a Obchodného zákonníka.

20. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len - (1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ObchZ) - (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

22. Podľa § 133 ObchZ - (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. (3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. (4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

23. Podľa § 135a ObchZ - (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. (3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. (4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania. (5) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

24. Podľa § 34 - Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 588 - Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 589 - Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

27. Podľa § 524 - (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 40a - Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov § 40. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Bratislave v trestnom konaní, okolnosť, že určitá osoba bola oprávnená predať spravovaný majetok sama o sebe nevylučuje jej trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu podľa § 255 pokiaľ uvedená osoba taký majetok, napríklad úmyselne predala za nižšiu cenu, než aká bola jej hodnota. Škodou na spravovanom majetku by potom bol rozdiel medzi výškou dosiahnutej ceny predaného majetku a nižšou cenou, ktorá bola za jeho predaj fakticky získaná. Vymedzenie znaku základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu spočíva v tom, že ide o povinnosť spravovať „cudzí majetok“ a že škoda musí vzniknúť na „cudzom majetku“. Cudzím majetkom je majetok, ktorý nepatrí celkom alebo z časti páchateľovi. Konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným nie je vlastníkom majetku, ktorý patrí spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom konateľ ako štatutárny orgán má povinnosť a zároveň oprávnenie nakladať s majetkom spoločnosti s odbornou starostlivosťou. Definičným znakom právnických osôb je, okrem iného majetková samostatnosť. Ak je trestná činnosť páchaná na úkor právnickej osoby, poškodenou osobou je sama spoločnosť. Výška škody, ktorá vznikla poškodenej spoločnosti zodpovedá rozdielu medzi predajnou cenou a aktuálnou reálnou hodnotou nehnuteľností, ide o výsledok podhodnotenia predajnej ceny s tým, že skutočná hodnota vyplýva zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní, predstavujúca reálny úbytok na majetku poškodenej spoločnosti. Predajom majetku došlo síce k reálnemu zníženiu pasív poškodenej spoločnosti pretože došlo k úhrade pohľadávok veriteľov poškodenej spoločnosti, avšak zároveň nedošlo k nárastu jej majetku, ak by predávaný majetok bol odpredaný za jeho skutočnú hodnotu. Cit. z rozsudku odvolacieho súdu „ V danej trestnej veci ani princíp ultima ratio nebráni vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za protiprávne konanie obžalovaného, pretože tu konanie obžalovaného zjavne prekročilo civilný rozmer veci a už naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu. Opätovne je nutné zdôrazniť, že obžalovaný nebol uznaný za vinného za to, že predal majetok poškodenej spoločnosti, ale za to, že v mene poškodenej spoločnosti uzatváral kúpne zmluvy, ktoré boli pre spoločnosť v mene ktorej konal zjavne ekonomicky nevýhodné a boli v rozpore so záujmami tejto spoločnosti.“ 30. Žalobca/právnická osoba, v záväzkovom vzťahu ako predávajúci, žiadnym spôsobom nepreukazoval vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ ich protiprávnosť konania, resp. vykonanie právnych úkonov, ktoré by mali za následok žalobcom tvrdenú absolútnu neplatnosť právnych úkonov pri uzavretí kúpnych zmlúv z ich strany. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka možno postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka. Zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaní 1/ a 2/ uzavreli platne a platne prešlo na nich aj právo veriteľa. Čo sa týka relevancie dobrej viery žalovaných 1/ a 2/, dospel súd k záveru, že pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od právnickej osoby, zastúpenej oprávnenou osobou, ktorá bola vedená v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, nie je právne rozhodné, či je nadobúdateľ dobromyseľný alebo nie, pretože táto otázka je príp. relevantná pri nadobúdaní od nevlastníka v prípadoch podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti od právnickej osoby/žalobcu, ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy a povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. V zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Ako už bolo vyššie uvedené, porušenie povinností konateľa pri správe cudzieho majetku/ majetku spoločnosti, zakladá vnútorný vzťah medzi žalobcom a bývalým konateľom žalobcu. 31. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, do 30.06.2016 § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) - Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

32. Pri viazanosti súdov rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal je potrebné zdôrazniť, že takéto odsudzujúce rozhodnutie môže obsahovať okrem výroku o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, a o tom, kto ich spáchal, aj iné výroky, ktorými však súd viazaný podľa § 193 nie je. Rovnako nie je viazaný ani odôvodnením rozhodnutia, a ani prípadným oslobodzujúcim rozhodnutím. Vzťah trestného konania a občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, zhrnul Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 25 Cdo 1593/2013, kde uviedol, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno pri nárokoch uplatnených žalobou je na stranách sporu. V tejto súvislosti si môže súd (v prejednávanej veci, neplatnosť kúpnych zmlúv) ako predbežnú otázku posúdiť sám.

33. Ústavne súladný výklad § 193 (§ 135 ods. 1 OSP) v časti „ ... súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin „ vyžaduje, aby všeobecné súdy zúčastnené na

rozhodovaní v občianskoprávnom konaní boli viazané odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a všeobecným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Podstatným pre uplatnenie tohto záveru je, že zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní. Táto podmienka v predmetnom spore v prípade žalobcu nie je splnená. Z rozsudku krajského súdu v trestnom konaní vyplýva, že zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa nezhodujú s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie v konaní o určenie vlastníctva, resp. neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže sa týkajú skutočností, ktoré nastali až po uzavretí kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca v sporovom konaní voči žalovaným 1/ a 2/ domáha. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv platne, písomnou zmluvou, oprávnenou osobou konať za vlastníka nehnuteľností, za splnenia obligatórnych zákonných a formálnych podmienok. Súd poukazuje i na skutočnosť, že žalobca prijal kúpnu cenu, resp. kupujúci/žalovaní 1/ a 2/ ako veritelia žalobcu si započítali svoje „existujúce pohľadávky“ na kúpnu cenu. Žalobca prijal kúpnu cenu tým, že dlh odpísal z účtovníctva spoločnosti a tým znížil pasíva spoločnosti. K spáchaniu trestného činu nedošlo uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností ale následkom, vznikom škody pre spoločnosť vzhľadom na nesprávne stanovenú kúpnu cenu predávaných nehnuteľností, porušením povinností konateľa žalobcu pri správe cudzieho majetku. Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 1/ a 2/ treba posudzovať podľa stavu v čase, kedy došlo k uzavretiu danej kúpnej zmluvy (2004). Výkon práva žalobcu na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, resp. určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a s tým súvisiace vrátenie plnenia, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov žalovaných 1/ a 2/ (aj keď blízkych osôb bývalého konateľa žalobcu) a nesmie byť rovnako v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 . V prejednávanej veci nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie žalovaných 1/ a 2/, ktoré by malo za následok neplatnosť kúpnych zmlúv v čase ich uzavretia. Žalovaní 1/ a 2/ sa stali vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľnosti (2005) za kúpnu cenu zodpovedajúcu výške pohľadávok žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi splatných v roku 2005, stanovených znaleckým posudkom. O určenie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, žalobca žiadal žalobou doručenou súdu 12.08.2008. Žalobca nemá priame právo voči nadobúdateľom, ak nepreukáže neplatnosť alebo neúčinnosť právnych úkonov, na základe ktorých vlastníctvo nadobudli. Jeho požiadavka prinavrátenia vlastníckeho práva od žalovaných 1/ a 2/ je tak v rozpore nielen s § 3 Občianskeho zákonníka, ale je aj, ako už bolo uvedené, zásahom do vlastníckeho práva, a teda v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Predávajúci, ktorý uzatvára zmluvu o prevode nehnuteľnosti na iný subjekt, znáša istú mieru zodpovednosti za obsah zmluvy a jej splnenie. Skutočnosť, že žalobca (zastúpený štatutárnym zástupcom) pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovanými nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou, t.j. porušil povinnosti stanovené § 135a Obchodného zákonníka, ktorých následkom nie je neplatnosť zmlúv, ale právo žalobcu na náhradu škody voči konateľovi, nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných 1/ a 2/, ktorí si pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcom splnili svoje povinnosti, zákonné podmienky pre prevod vlastníckeho práva. Výklad, ktorý presadzuje žalobca, je v príkrom rozpore s požiadavkou právnej istoty. Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu (v prejednávanej veci konateľ, pretože porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku. S otázkou absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa súd vysporiadal tým, že dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ nie sú dané (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom).

34. Vzhľadom na zistené skutočnosti vykonaným dokazovaním a poukazom na ustanovenia právnych predpisov dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania podstatných podmienok určenia neplatnosti právnych úkonov, a síce nepreukázal, že konateľ nebol oprávnený na uzavretie kúpnych zmlúv bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti. Rovnako nepreukázal skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sa dopustili konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Trestnoprávnu zodpovednosť pri správe cudzieho majetku mala fyzická osoba - konateľ, ktorej následkom nebola automatická absolútna neplatnosť právnych úkonov vykonaných týmto konateľom, ale právo na náhradu škody spôsobenej takýmto konaním konateľa žalobcovi. Súd preto žalobu o určenie vlastníctva ako nedôvodnú a žalobcom nepreukázanú zamietol.

35. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v rozsahu 100%. Žalovaní majú právo na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)