Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/26/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. augusta 2017, v trestnej veci ods. E. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/26/2016 zo dňa 05. júna 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. E. E..

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/26/2016 zo dňa 05. júna 2017 bolo podľa § 417 Tr. poriadku s použitím § 416 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 68 ods. 2 Tr. zákona vyslovené, že podmienečne prepustený odsúdený E. E., nar. X. X. XXXX v F., bytom Q. XXX/XX, S., sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sp. zn. 4Pp/26/2016, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov a 23 (dvadsaťtri dní), uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/103/2015 zo dňa 19.8.2015, vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený písomne prostredníctvom pošty dňa 24.07.2017 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nie je pravdou, že pokračoval v trestnej činnosti. B. žiadny život a nedopustil sa žiadneho trestného činu a ani priestupku. V súčasnosti voči nemu nie je vedené žiadne konanie. Preto je výrok, že neviedol riadny život nepravdivý a nie je dôvod hodnotiť ho tak, že sa po podmienečnom prepustení neosvedčil.

Sťažnostný súd v prvom rade skúmal, či odsúdený podal sťažnosť včas.

Podľa § 185 ods. 1 Tr. poriadku, opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 187 ods. 1, veta prvá, Tr. poriadku, sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania.

Podľa § 193 ods. 2 Tr. poriadku, ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení uznesenia.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 5.6.2017 vyplýva, že po vyhlásení napadnutého uznesenia bolo konajúcim sudcom dané poučenie tak, že proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok. Odsúdený sa k takto oznámenému uzneseniu nevyjadril.

Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/26/2016 zo dňa 5.6.2017 bolo odsúdenému doručené dňa 21.7.2017, ktorý voči nemu podal, ako je to vyššie uvedené, dňa 24.7.2017 sťažnosť. Aj keď uvedené uznesenie obsahuje už poučenie v tom smere, že je možné voči nemu možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, čo by v danom prípade znamenalo, že odsúdený, vzhľadom na svoju osobnú prítomnosť na verejnom zasadnutí dňa 5.6.2017, mohol voči nemu podať sťažnosť len do dňa 8.6.2017 (vrátene), krajský súd vyhodnotiac hore uvedené poučenie má za to, že v danom prípade je potrebné počítať lehotu troch dní, v rámci ktorej môže podať odsúdený sťažnosť, odo dňa doručenia uvedeného uznesenia.

S poukazom na uvedené sťažnostný súd dospel k záveru, že odsúdený podal sťažnosť v zákonom stanovenej lehote.

Po vyriešení tejto predbežnej otázky následne krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil pritom, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený E. E. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za spáchanie ktorej bol právoplatne uznaný za vinného. Možno mať preto dôvodné pochybnosti o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu malo na neho taký výchovný vplyv aký malo mať, keďže bol uzrozumený s tým, že má viesť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia riadny život a nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania. Prvostupňový súd dospel k záveru, že odsúdený E. E. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život a bude potrebné v záujme ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa na neho opätovne pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom. Preto súd rozhodol, že sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov a 23 dní, ktorý mu ostáva vykonať z trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného Spišská Nová Ves z 19.8.2015 sp. zn. 4T/103/2015, vykoná.

V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený E. E. bol dňa 4.5.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.8.2015 sp. zn. 4T/103/2015, pričom mu bola stanovená skúšobná doba na 1 rok.

Ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, E. E. bol dňa 3.11.2016, teda v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.10.2016 sp. zn. 3T/96/2016 za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený sa teda dopustil úmyselného trestného činu.

Skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený, sa dopustil od dňa 27.5.2016 do 28.6.2016 v Krompachoch a inde, keďže aj napriek výzve súdu, ktorú si osobne prevzal dňa 17.5.2016, nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

Možno preto konštatovať, že odsúdený po tom, ako bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 4.5.2016, si prevzal dňa 17.5.2016 výzvu na nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci (Okresný súd Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/157/2014) a aj napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe úmyselne výkon tohto trestu nenastúpil, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Nezakladajú sa teda na pravde skutočnosti uvádzané odsúdeným, že viedol riadny život. Práve vyhýbaním sa nastúpeniu ďalšieho uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody porušil podmienky vedenia riadneho života tak, ako to upravuje ust. § 68 ods. Tr. zákona.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, a preto by mala byť umožnená odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave. Zároveň ale súd stanovuje aj primeranú dĺžku skúšobnej doby podmienečného prepustenia, v rámci ktorej sleduje ďalšie správanie sa odsúdeného,

teda či vedie riadny život a nepácha inú trestnú či protiprávnu činnosť a či a ako plní uložené povinnosti a obmedzenia.

Súd preto musí následne skúmať všetky okolnosti svedčiace o prevýchove odsúdeného a jeho správanie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ani krajský súd nemal za to, že odsúdený využil šancu danú mu štátom, aby v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia preukázal polepšenie a viedol riadny život, o čom svedčí aj ďalšie potrestanie za úmyselný trestný čin.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné a riadny opravný prostriedok odsúdeného ako nedôvodný zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.