Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/168/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: W. I. K. V. S., D. D. W. XXC, XXXX X., Š.Č., W.: Q. - XXX.XXX.XXX, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému Ľ. T., L.. XX.X.XXXX, J. N. L. XXXX/X, T., G. J. I. XX, T., právne zast. JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o zaplatenie 1.784,65 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 268,50 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 268,50 € od 4.2.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie sumy 1.516,15 € s prísl. súd konanie zastavuje.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 28,48 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu R. D. D. O..M.. sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.240,90 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.007,28 eur od 4.2.2011 do 20.6.2011, vo výške 9 % ročne zo sumy 3.132,28 eur od 21.6.2011 do zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.099,34 eur od 16.8.2011 do zaplatenia, titulom dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva č. 9400130999 zo dňa 30.7.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.906,25 eur na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi. Uznesením zo dňa 10.7.2013 súd pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca R. D. D..O..M.., so sídlom v Bratislave a na jeho miesto vstúpila spoločnosť W. I. K. V. S., D. D. E. Š., nakoľko po začatí konania nastala právna skutočnosť - prechod postúpenej pohľadávky na žalobcu.

2. Súd I. inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 1.10.2014 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.456,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.456,25 eur od 3.2.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, rozhodol uznesením zo dňa 22.3.2016 sp. zn. 1Co 45/2015 tak, zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania žalobcu bolo zrejmé, že toto sa nedotýkalo vyhovujúceho výroku rozsudku a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2014. Predmetom ďalšieho konania tak zostalo zaplatenie sumy 1.784,65 eur s prísl.

4. KS v Košiciach ako odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky. Napriek týmto záverom považoval zamietavý výrok rozsudku tunajšieho súdu za predčasný predovšetkým v časti zamietnutých zmluvných úrokov po odstúpení od zmluvy. Citoval a poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka s tým, že ide o osobitný inštitút upravujúci odstúpenie od zmluvy výlučne pri zmluve o úvere, ktorý má však odlišné právne dôsledky ako všeobecné ustanovenia o odstúpení od zmluvy. Podľa § 506 Obchodného zákonníka totiž nezanikajú všetky práva a povinnosti z tejto zmluvy, zanikajú len práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Povinnosť vrátiť prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy tak nie je dôsledkom všeobecnej reštitučnej povinnosti, ale vyplýva priamo z ust. § 506 Obchodného zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru z obsahu žaloby, že žalobca do výšky uplatnenej istiny započítal aj náklady, ktoré mu vznikli s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva predajom motorového vozidla. V zamietavom výroku je preto subsumované aj zamietnutie tohto nároku, ktoré však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu jednotlivých častí nároku nebolo možné oddeliť a osobitne posúdiť nárok na uplatnené zmluvné úroky, keďže tento nebol v žalobe osobitne vyšpecifikovaný. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo vyzvať žalobcu, aby špecifikoval výšku uplatnených nárokov z titulu zmluvného úroku a na základe toho tento nárok opätovne vyhodnotiť, rešpektujúc pritom záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto zrušujúcom uznesení, rovnako odôvodniť aj zamietavý výrok ohľadne uplatneného nároku na úhradu nákladov na realizáciu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva.

5. Na výzvu súdu žalobca podaním, doručeným súdu dňa 19.12.2016, špecifikoval žalovanú pohľadávku v amortizačnej tabuľke s rozdelením úverových splátok na istinu a úrok a čiastočne vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 9,28 eur (2,64 eur zmluvná pokuta a 6,64 eur za poplatky za upomienky), pričom vo zvyšku na žalobe trval a upravil tomu zodpovedajúci petit žaloby.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu 6.2.2017, súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a neuznal v celom rozsahu uplatnenú pohľadávku, pretože z jej špecifikácie žalobcom zo dňa 13.12.2016 nie je zrejmé, v akej časti sa uplatnený nárok týka zmluvného úroku a v akej časti úhrady nákladov na realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva trak, aby výsledkom bola žalovaná istina 1.775,37 eur (po späťvzatí o 9,28 eur) a tak žalovaný nevie použiť všetky prostriedky procesnej obrany a reagovať na nedostatočnú špecifikáciu uplatneného nároku. Žalovaný v tomto podaní zároveň namietal náklady spojené s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva a riadne odôvodnil, prečo neuznáva žiaden z týchto výdavkov žalobcu. Za žalobcom preukázané považoval len poskytnutie úveru vo výške 4.725 eur.

7. Elektronickým podaním so ZEP, doručeným súdu 8.8.2017, žalobca jednak ospravedlnil svoju neúčasť, aj jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní súdu dňa 9.8.2017 v súlade so zásadou hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, jednak vzhľadom na procesnú obranu žalovaného vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.506,87 eur s prísl. späť, navrhol konanie v tejto časti zastaviť a trval len na zaplatení zmluvného úroku v sume 268,50 eur (konkrétne sume 90,86 eur, ktorá prislúcha na splátku č.3, splatnú 15.10.2010, sumu 89,51 eur - na splátku č. 4 splatnú 15.11.201 a sumu 88,13 eur, ktorá prislúcha na splátku č. 5 splatnú 15.12.2010) s prísl., ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pre prípad, že žalovaný uzná takto ním uplatnený nárok, navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku s poukazom na ust.§ 282 C.s.p.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 9.8.2017. Súd konal vo veci v zmysle ust. § 180 C.s.p v neprítomnosti žalobcu, oboznámil sa s obsahom všetkých listinných dôkazov zo strany žalobcu a ostatným spisovým materiálom a rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p., keďže boli splnené všetky zákonné podmienky na také rozhodnutie. Žalovaný na pojednávaní dňa 9.8.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uznal zostávajúcu časť uplatneného nároku žalobcu v rozsahu, ako je uvedený v prvom výroku tohto rozsudku a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný súčasne nemal námietky ani proti späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 1.506,87 + í,28 eur eur s prísl., t.j. v sume 1.516,15 eur.

9. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

10. Podľa ust. 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) účinného od 1.7.2016, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

11. Podľa ust. § 285 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iných aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

14. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

16. Podľa ust. § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

17. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

19. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

20. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že boli splnené zákonné predpoklady podľa § 282 C.s.p., súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, pričom žalovaný sa nesporne v lehote 5 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu (od 4.2.2011), ktoré omeškanie trvá.

24. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Na základe späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 1.516,15 eur (9,28 eur + 1.506,87 eur) s prísl. súd v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie v tejto časti zastavil, pretože žalovaný s týmto späťvzatím vyjadril súhlas.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. Z celkovej vymáhanej sumy 4.240,90 eur bola žalobcovi priznaná spolu suma 2.724,75 eur (právoplatne priznaná suma 2.456,25 eur v prvom rozsudku+ 268,50 eur týmto rozsudkom), čo činí 64,24% jeho úspech (100% - 64,24% = 35,76%), od ktorého je potrebné odrátať neúspech 35,76% a tak dostávame mieru úspechu žalobcu v konaní 28,48%. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku pre uznanie nároku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( § 356 písm. a) C.s.p.). Odvolanie možno podať len proti výroku o čiastočnom zastavení konania a výroku o trovách konania (§ 357 písm. m) C.s.p.) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).