Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-148-2017.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/148/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky W.. G. C., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., I. XX, zast. JUDr. Zuzanou Miadokovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Nad Plážou 37 proti manželovi C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, okres N., t. č. bytom J. J., I. XX, za účasti maloletej T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W.. G. C., rod. J., nar. XX. XX. XXXX a manžela C. C., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v J. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. C., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá T., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej T., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 160,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09. 05. 2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo neplní ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel a nie je žiadna nádej na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že manžel po návrate z vojenskej misie na Cypre na ktorej bol 1 rok nadviazal počas tohto obdobia dôvernú známosť s inou ženou, túto známosť odmietol ukončiť, preto z jej strany došlo k citovému ochladnutiu vo vzťahu k manželovi. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali po štvorročnej známosti, pretože sa mali radi a plánovali spoločnú budúcnosť a rodinu. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, vážnejšie problémy vo vzťahu nastali po narodení ich spoločného dieťaťa, kedy bolo potrebné prispôsobiť sa starostlivosti o maloletú, zabezpečovať potrebné veci pre rodinu. Výraznejšie problémy nastali v roku 2014, kedy sa musela vrátiť do zamestnania a manžel jej vytýkal nedostatočnú starostlivosť o domácnosť
a rodinu. Z manželstva pochádza maloletá dcéra T., ktorá má 7 rokov. V súčasnosti žijú s manželom v spoločnej domácnosti, avšak len do konca augusta 2017, nakoľko od septembra 2017 si manžel našiel nové bývanie a odíde zo spoločnej domácnosti. Nezabezpečujú spoločne chod domácnosti, nerozhodujú spoločne o veciach rodiny, ani spoločne nehospodária, a to od marca 2017, kedy sa manžel vrátil z vojenskej misie. Starostlivosť a výchovu maloletej dcéry zabezpečuje každý samostatne. Intímne spolu s manželom nežijú od januára 2017. Ako hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva označila neveru zo strany manžela.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Ďalej uviedol, že väčšie problémy v manželstve nastali v roku 2014, kedy aj navrhoval navrhovateľke rozvod manželstva z dôvodu, že nesúhlasil s jej správaním, čo sa týka chodu domácnosti a vyhovárania sa na jej prácu. Poukázal na to, že s navrhovateľkou nemajú žiadne spoločné záujmy a došlo medzi nimi už aj k citovému ochladnutiu. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, chod domácnosti zabezpečujú spoločne, náklady na domácnosť uhrádzajú každý na polovicu. Uviedol, že navrhovateľke nedôveruje ako partnerke, ale dôveruje jej ako matke. V súčasnosti nemá inú známosť, avšak nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Za hlavnú príčinu rozvratu ich vzťahu uviedol rozdielnosť pováh a názorov, ako aj rozdielne záujmy.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania chýba dôvera, rešpekt, úcta ako aj vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh, názorov, ktoré prerástli do postupného citového odcudzenia sa, ako aj neveru zo strany manžela, a tieto mali za následok vznik nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní preklenúť ani vecnou, konštruktívnou komunikáciou.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére T. C., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 160,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
9. Opatrovník maloletej odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletej a neodporuje zákonu. V starostlivosti matky nezistil žiadne
nedostatky, obaja rodičia dokážu zabezpečiť maloletej všetky potreby. Čo sa týka úpravy styku, odporučili styk neupravovať, nakoľko rodičia sa dokážu dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletou.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečujú obidvaja rodičia, v prevažnej miere matka. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné majetkové, sociálne, ale aj bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú, matka mu v tomto nebráni. Maloletá má podľa zhodného vyjadrenia rodičov k obidvom rodičom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Ich vzťah ako rodičov je dobrý, vedia sa dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloletú. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá T. má v súčasnosti 7 rokov, ukončila 1. ročník základnej školy, od septembra nastúpi do 2. ročníka základnej školy, kde sa uhrádzajú bežné poplatky. Maloletá v rámci školy navštevuje športový, výtvarný a prírodovedný krúžok, ktoré sú bezplatné. Na výtvarný krúžok sa zakupovali pomôcky za 15,- €. Inú záujmovú platenú činnosť maloletá nemá. Jej zdravotný stav je dobrý. Navštevuje špecializovanú ortopedickú ambulanciu, kde sa zakupujú špeciálne topánky a vložky do topánok spolu dvakrát ročne v sume 19,90 €. Navštevuje alergologickú ambulanciu s čím v súčasnosti nie sú spojené zvýšené výdavky. Pravidelne užíva liek Colostrum na imunitu za 13,- € na mesiac. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní. Matka dosahuje podľa vlastného vyjadrenia čistý mesačný príjem ako SZČO vo výške 930,- €, otec má čistý mesačný príjem vo výške 2.089,- €, a to už aj v súvislosti s vykonávaním vojenskej misie na Cypre. Rodinné prídavky na maloletú poberá matka, daňový bonus si uplatňuje otec. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru D. C., nar. XX. XX. XXXX, kde má súdom určené výživné vo výške 85,- € mesačne, na túto však podľa vlastného prispieva sumou 130,- € mesačne v čom sú zahrnuté aj prípadné zvýšené náklady na maloletú. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
16. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
20. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.