Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18C/441/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd E. II sudkyňou A.. B. Z. vo veci žalobcu H. s.r.o., so sídlom T. XX, C., P.: XX XXX XXX, zastúpeného A.. B. N., advokátkou so sídlom K. X/A, C. proti žalovanej P.. G. X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. 7, E. zastúpenej A.. U. C., advokátkou so sídlom C. XX, E. v konaní o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl.

rozhodol:

T. sa zamieta.

T. je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu XXX % preukázaných odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní.

odôvodnenie:

X.Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške X.XXX,XX eur, ktorú finančnú čiastku poukázal žalovanej v exekučnom konaní na základe rozhodnutia súdu, ako exekučného titulu, ktoré bolo následne v dovolacom konaní zrušené. T. tvrdil, že na základe zrušeného súdneho rozhodnutia plnil žalovanej dlh, ktorý podľa hmotného práva nikdy neexistoval. S odkazom na súdnu judikatúru dôvodil, že pokiaľ je dlh splnený dobrovoľne alebo vo vykonávacom konaní na základe právoplatného rozhodnutia, tak v prípade, ak povinnosť z rozhodnutia vyplývajúca podľa hmotného práva skutočne existovala zaniká takýto dlh splnením. Ak však povinnosť na plnenie podľa hmotného práva neexistovala, získava ten, kto plnenie dostal, bezdôvodné obohatenie. V danom prípade žalobca na základe povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym pomerom plnil na neexistujúci dlh, a teda žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie okamihom, keď rozhodnutie na základe ktorého sa plnilo, bolo právoplatne zrušené. G. titulom, na základe ktorého žalobca plnil, a ktoré rozhodnutie súdu bolo neskôr zrušené, bol rozsudok E. súdu v C. zo dňa XX. 3. XXXX č.k. X Co XXX/XX-XXX, ktorým súd uložil žalobcovi (v postavení žalovaného) povinnosť zaplatiť žalovanej (v postavení žalobkyne) povinnosť na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s úrokmi z omeškania X,X% z dlžnej sumy ročne od XX. 5. XXXX až do zaplatenia.

-2- XXC XXX/XX-XXX

V exekučnom konaní A.. D. F. sp. zn. EX XXX/XXXX začatom na návrh žalovanej ako oprávnenej z exekučného titulu, žalobca uhradil sumu XXXX,XX eur a úroky z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od XX. 5. XXXX do XX. 8. XXXX vyčíslené na hodnotu XXX,XX eur. V. pohľadávka na istine a úrokoch z omeškania vo svojom súhrne predstavovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného v tomto konaní. D. základ finančného plnenia mal byť daný záväzkovým vzťahom sporových strán, vyplývajúcim zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 6. 3. XXXX podľa ustanovení § 774 a nasledujúce X.. zák. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal zaobstarať pre žalovanú

ako záujemcu uzavretie kúpnej zmluvy v lehote do XX. 4. XXXX, predmetom ktorej mala byť garzónka na H. ulici č. XX. ako byt č. XX na piatom poschodí bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX katastrálneho územia Q., K. katastra D. mesto SR C.. L. nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), odmena pre sprostredkovateľa bola dojednaná v hodnote X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) s tým, že žalovaná ako záujemkyňa zložila zálohu na províziu v dohodnutej výške ku dňu podpisu zmluvy o sprostredkovaní. S. tvrdení žalobcu žalovaná bezdôvodne odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní a zloženú zálohu na províziu vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), žalobca preto započítal ako zmluvnú pokutu, na úhradu ktorej bola žalovaná povinná v zmysle prílohy č. X k zmluve o sprostredkovaní označenej ako „N. záujemcu“. V konaní pred X. súdom C. II sp. zn. XXC XXX/XX sa žalovaná (v predmetnom spore v postavení žalobkyne) domáhala voči žalobcovi (v predmetnom spore v postavení žalovaného) vrátenie finančnej čiastky X.XXX,XX eur (XX.XXX, - Sk) argumentujúc, že nedošlo k sprostredkovaniu dohodnutej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, preto sprostredkovateľovi H. s.r.o., nevznikol nárok na odmenu, a rovnako mu nepatrí ani právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, lebo bola dohodnutá neplatne a žalovaná ako záujemkyňa o uzavretie zmluvy neporušila žiadnu svoju povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní. X. súd C. II svojim rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XX zamietol žalobu E. Z. o zaplatenie finančnej čiastky prijmúc záver, že sprostredkovateľ nezavinil, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. H. za preukázané, aby k uzavretiu zmluvy došlo z dôvodov, ktoré neboli vopred známe záujemkyni, preto v zmysle zmluvy o sprostredkovaní spoločnosti H. s.r.o., ako sprostredkovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Q. E. súdu v C., ako súdu odvolacieho, zo dňa XX. 3. XXXX č. k. XCo XXX/XX-XXX (v poradí prvý rozsudok), ktorý nadobudol právoplatnosť XX. 5. XXXX bol zmenený prvostupňový rozsudok X. súdu C. II zo dňa XX. XX. XXXX č.k. XXC XXX/XX-XX tak, že bola uložená povinnosť spoločnosti H. s.r.o. zaplatiť E. Z., sumu X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania X,X% ročne od XX. 5. XXXX do zaplatenia. X. súd konštatoval jednak neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, keďže tento právny úkon nebol založený na obojstranne zhodne prejavenej vôli uzavrieť takú dohodu, ale len na jednostrannom vyhlásení E. Z., čím neboli splnené formálne náležitosti právneho úkonu, a súčasne konštatoval, že nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu preukázané, aby E. Z. porušila povinnosti zo sprostredkovateľskej zmluvy, nakoľko zo strany sprostredkovateľa H. s.r.o. jej nebola predložená taká zmluva o prevode nehnuteľnosti, na akej sa so sprostredkovateľom dohodli.

-3- XXC XXX/XX-XXX

Na základe dovolania podaného spoločnosťou H. s.r.o. H. súd SR uznesením zo dňa XX. 5. XXXX sp. zn. X L. XXX/XX zrušil rozsudok E. súdu v C. č.k. XCo XXX/XX-XXX z XX. 3. XXXX a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keď dôvodmi zrušenia rozhodnutia boli procesné vady konania (odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie, a uplatnil ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité, pričom nevyzval strany sporu, aby s k použitiu ustanovení vyjadrili). V opätovnom konaní o odvolaní E. súd v C. v poradí druhým rozsudkom zo dňa XX. 9. XXXX č.k. XCo XXX/XX-XXX potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa XX. XX. XXXX vo veci č.k. XXC XXX/XX-XX o zamietnutí žaloby E. Z. voči spoločnosti H. s.r.o. z dôvodov, že ku dňu vyhlásenia v poradí druhého rozhodnutia odvolacieho súdu pohľadávka E. Z., ktorá bola predmetom sporu, jej bola spoločnosťou H. s.r.o., ako žalovaným uhradená v rámci exekučného konania. H. pre rozsudok odvolacieho súdu bol rozhodujúci stav medzi stranami sporu v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom E. Z. ako žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že napriek úhrade pohľadávky na žalobe zotrváva, odvolací súd z dôvodu uspokojenia pohľadávky o odvolaní E. Z. rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok o zamietnutí žaloby E. Z. potvrdil. Q. X. súdu C. zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XX nadobudol v spojení s druhým rozsudkom E. súdu C. č.k. X Co XXX/XX-XXX zo dňa XX. 9. XXXX právoplatnosť ku dňu XX. XX. XXXX.

2. T. zotrval aj v tomto spore na stanovisku, že medzi stranami sporu došlo k platnej dohode o povinnosti žalovanej uhradiť zmluvnú pokutu pre prípad bezdôvodného porušenia jej povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti vymedzenú v sprostredkovateľskej zmluve. V. o zmluvnej pokute vo forme samostatného vyhlásenia žalovanej pripnutého k základnej zmluve o sprostredkovaní, žalobca

považoval za platný úkon splňujúci všetky formálne a hmotnoprávne náležitosti, keďže zmluva o sprostredkovaní bola vyhotovená na troch mechanicky zopnutých listoch papiera s troma stranami textu, ktoré boli očíslované na spodnej časti „ strana X z 3, strana X z 3, strana 3z X“, kde na tretej strane bola obsiahnutá príloha č. X - vyhlásenie obsahujúce záväzok žalovanej uhradiť zmluvnú pokutu. M. zmluvnej pokuty spĺňalo náležitosti dvojstranného právneho úkonu, vychádzajúc z článku V. bodu X.X zmluvy o sprostredkovaní, ktorý odkazoval na uvedenú S. č. X - N. záujemcu, ako na neoddeliteľnú časť zmluvy, ako aj vzhľadom na mechanické zopnutie všetkých troch strán zmluvy, keď žiadne ustanovenie zákona nepredpisuje, aby podpisy účastníkov sprostredkovateľskej zmluvy pri dohode o zmluvnej pokute museli byť na jednej strane resp. iba na jednej listine. T. zdôraznil, že aj v zmysle právnych záverov W. súdu SR, by sa v prípade neakceptovania takejto formy dohody jednalo o právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy, čo nie je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné, lebo zasahujú do zmluvnej slobody občana. N. právnym princípom je princíp „pakta sunt servanda“, ktorý je neopomenuteľným atribútom materiálneho štátu. T. bola povinná na zaplatenie zmluvnej pokuty v zhode zo zákonnými predpokladmi, teda z dôvodu zavineného porušenia zabezpečenej povinnosti, a to povinnosti žalovanej pristúpiť k podpísaniu sprostredkúvanej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V praxi sprostredkovateľ nemá ani nemôže mať vplyv na to, či záujemca skutočne sprostredkovanú zmluvu uzavrie, -4- XXC XXX/XX-XXX

keďže uzavretie zmluvy medzi záujemcami a treťou osobou je súhlasným prejavom ich vôle. B. nedochádzalo k zneužívaniu situácie, keď sprostredkovateľ splní všetky svoje povinnosti, obstará príležitosť uzavrieť zmluvu, avšak záujemca príležitosť nevyužije z rôznych dôvodov, či už bezdôvodne, za ktorých okolností nevzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu, tak proti takémuto konaniu a riziku je možné sa zabezpečiť formou dohodnutia zmluvnej pokuty. K. zabezpečenia záväzkov zo sprostredkovateľskej zmluvy formou zmluvnej pokuty je uznávaný aj súdnou praxou, k čomu žalobca poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. XX X. XXX/XX zo dňa XX. 4. XXXX, ktorý sa vyjadroval tiež k primeranosti zmluvnej pokuty, považujúc ju za akceptovateľná vo výške XX% z ceny prevádzanej nehnuteľnosti.

3. K námietkam žalobkyne, ktorá tvrdila, že si vymienila uzavretie zmluvy o prevode k dotknutej nehnuteľnosti, ale nezaťaženej záložným právom, žalobca poukázal nato, že zmluva o sprostredkovaní neobsahovala takéto dojednanie, a že žalovaná E. Z. mala pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní vedomosť o tom, že nehnuteľnosť - byt je zaťažený záložným právom v prospech peňažného ústavu N., a.s., čo napokon vyplývalo aj z jej vyjadrení v súdnom spore. S. žalovanú boli pripravené dva návrhy kúpnej zmluvy, prvý zo dňa 9. 3. XXXX a druhý zo dňa XX. 3. XXXX, s rôznymi možnosťami riešenia ťarchy-záložného práva banky, v ktorých bola uvedená výška kúpnej ceny v sume XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk). N. kúpnej ceny uvedená v návrhoch zmluvy a odlišná od pôvodnej dohody XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,-Sk) mala byť odrazom prejavu vôle predávajúceho- vlastníka bytu pána Q. Q. a žalovanej a matky žalovanej, ktorá vo veci sprostredkovania zmluvy o prevode nehnuteľnosti so žalobcom komunikovala. E. cena v stanovenej výške mala byť vinkulovaná do úschovy v bankovej inštitúcii v prospech predávajúceho, na základe predloženia listu vlastníctva k nehnuteľnostiam so zapísaným vlastníkom na meno žalobkyne ako kupujúcej a bez tiarch na nehnuteľnosti. R. spôsobom sa žalobca, ako sprostredkovateľ snažili vyjsť v ústrety žalovanej ako záujemkyni, aby v katastri nehnuteľnosti bolo vymazané záložné právo v prospech N. a.s. a súčasne predávajúci nedostal vyplatenú kúpnu cenu skôr, než sa tak udeje, a než bude správou katastra povolený vklad v prospech žalovanej. Z. žalovanej, ktorá kúpu nehnuteľnosti financovala, ako aj žalovaná však odmietli aj takúto formu riešenia a oznámili, že o sprostredkúvanú nehnuteľnosť nemajú záujem. T. vyvinul rozsiahlu aktivitu ako sprostredkovateľ, aby v zmysle požiadaviek žalovanej došlo k zániku záložného práva v prospech N. a.s. k bytu, o čo sa usiloval aj v spolupráci so zamestnancom N., a.s. pánom Z. Z.. T. teda akceptoval požiadavku žalovanej, týkajúcu sa zániku záložného práva, aj keď táto nebola vyjadrená v zmluve o sprostredkovaní a konal tak nad rámec zmluvných povinnosti v záujme vyhovieť žalovanej. T. zabezpečil a ponúkol uskutočnenie takých právnych úkonov, s ktorými bol spojený zánik záložného práva viaznuci na nehnuteľnosti v súvislosti s prevodom tejto nehnuteľnosti na žalovanú. T. žiadnu zmluvnú povinnosť neporušil, napriek tomu žalovaná k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nepristúpila. K. žalobca tvrdil, že právne posúdenie hmotnoprávneho vzťahu strán sporu a existencie resp. neexistencie záväzku žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty z neho vyplývajúceho, už bolo

predmetom súdneho rozhodnutia a táto otázka bola právoplatne vyriešená rozsudkom X. súdu C. II zo dňa XX. XX. XXXX č. k. XXC XXX/XX-XX, ktorý bol potvrdený v poradí druhým rozsudkom E. súdu v C. v danej veci č.k. XCo XXX/XX- XXX zo dňa XX. 9. XXXX. -5- XXC XXX/XX-XXX

4. T. popierala dôvodnosť nároku žalobcu uvádzajúc, že zmluvná pokuta nebola platne dohodnutá pre nedostatok formálnych náležitostí, keď vyhlásenie žalovanej je len jednostranným právnym úkonom a žalobca nepodpísal ustanovenia o zmluvnej pokute, a súčasne žalovaná neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, pretože k podpisu kúpnej zmluvy, ktorá mala byť predmetom zmluvy sprostredkovateľskej nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, ktorý porušil dohodnuté podmienky. T. predložil žalovanej na podpis kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevodom dohodnutého bytu, ale so záložným právom, ktoré nebolo v zmluve o sprostredkovaní dohodnuté a zmienené, pričom žalovaná si vymienila, že byt nekúpi s ťarchou. T. navyše predložil žalovanej kúpnu zmluvu s uvedením kúpnej ceny XX.XXX,XX eur ( X.XXX.XXX,- Sk), aj keď účastníci sa v zmluve o sprostredkovaní dohodli, že predmetný byt sa predáva za cenu XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk).

5. T. uplatňuje nárok na plnenie podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. S. § XXX X.. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. C. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. T. sa domáha vrátenia poskytnutého plnenia tvrdiac, že plnil bez právneho dôvodu. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo následne zrušené, závisí dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom záväzku vyplývajúcom z hmotného práva. Ak právny dôvod plnenia záväzku existoval, trvá aj naďalej bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý toto právo iba deklaroval, bol alebo nebol zrušený. V konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia si tak súd, ako predbežnú otázku rieši existenciu povinnosti na plnenie podľa hmotného práva, na strane toho subjektu, ktorý plnil na základe zrušeného vykonateľného rozhodnutia súdu. K vzniku bezdôvodného obohatenia iba na základe zrušenia rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo iba za predpokladu, že sa jednalo o konštitutívne rozhodnutie, teda právny dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve (NS SR XCdo XX/XX, NS SR XMCdo XX/XX, NS ČR XXCdo XXXX/ XX, ÚS SR II.ÚS XX/XX). V prejednávanom prípade žalobca plnil na základe rozhodnutia súdu, ktoré len deklarovalo jeho záväzok plynúci z hmotnoprávneho vzťahu strán sporu. K. preto ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval, či existovala povinnosť žalobcu vrátiť „zaplatiť“ žalovanej sumu X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) z hmotnoprávneho záväzku založeného zmluvou o sprostredkovaní.

7. Q. X. súdu C. II zo dňa XX. XX. XXXX č.k. XXC XXX/XX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s druhým rozsudkom E. súdu v C. sp. zn. XCo XXX/XX zo dňa XX. 9. XXXX súd nehodnotil ako prekážku veci rozhodnutej, ktorá by znamenala aj záväzné právne posúdenie predbežnej otázky v prebiehajúcom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keď sa obe sporové konania týkajú totožných strán sporu, konečné rozhodnutie vo veci vychádza z odlišných skutkových okolností prípadu, a nie je tak daná totožnosť veci. E. súd v C., ako súd odvolací, vo svojom rozhodnutí X Co XXX/XX zo dňa XX. 9. XXXX pri potvrdení prvostupňového rozsudku X. súdu C. II zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XXC XXX/ XX vychádzal z odlišných skutkových okolností a odlišného právneho posúdenia veci ako súd prvého stupňa. R. skutkovými okolnosťami -6- XXC XXX/XX-XXX

nebolo posudzovanie hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, teda zmluvy sprostredkovateľskej, ale zohľadnila sa len skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu už bola splnená povinnosť, ktorá bola predmetom žaloby. H. E. Z. ako žalobkyňa cestou exekučného konania už dostala plnenie, ktorého sa domáhala od H. s.r.o, ako od žalovaného, nebolo možné opätovne žalovaného H. s.r.o, zaviazať na takéto plnenie.

X.Vzhľadom na sporné okolnosti, keď žalobca tvrdil, že mal právo ponechať si sumu zloženú žalovanou vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,-Sk) ako zmluvnú pokutu, preto vrátenie tejto sumy žalovanej na základe neskôr zrušeného rozhodnutia súdu, je plnením bez právneho dôvodu, súd ako predbežnú otázku riešil, či žalobcovi patrilo právo zo sprostredkovateľskej zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty. S. hodnotení dôkaznej situácie súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov, výpovedi strán sporu a svedkov v konaní pred X. súdom C. II sp. zn.XXC XXX/XX, ako vyplývali z obsahu pripojeného spisu, ako aj z výpovedí a vyjadrení strán sporu v tomto konaní.

9. S. znenia článku I. zmluvy o sprostredkovaní uzavretej stranami sporu dňa 6. 3. XXXX, sa spoločnosť H. s.r.o., ako sprostredkovateľ zaviazal zaobstarať pre E. Z., ako záujemkyňu za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy, v dohodnutom čase a záujemca sa zaviazal sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu. T. strany sa dohodli o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti : garz.-nezabudkova ulica XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX orientačné číslo XX byt č. XX na piatom poschodí, okres C. II, parcela č. XXXXX/ X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/X; č. XXXXX/XX; č. XXXXX/XX; č. XXXXX/XX; súpisné číslo XXX, zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, vedenom E. úradom v C., K. katastra pre hlavné mesto SR C., katastrálne územie Q.. V článku IV. zmluvy o sprostredkovaní si zmluvné strany dohodli cenu nehnuteľnosti XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), províziu pre o sprostredkovateľa X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), ktorá nebola zahrnutá v cene nehnuteľnosti. H. na províziu vznikol dňom uzavretia zmluvy s treťou osobou, splatnosť provízie bola ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. T. na províziu bola zložená vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk) na potvrdenie vážneho záujmu o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v deň podpisu sprostredkovateľskej zmluvy. T. mala slúžiť ako zabezpečenie, že záujemca od prevodu neodstúpi v priebehu prípravy dokumentácie potrebnej na prevod ani v inom štádiu postupu o sprostredkovateľa pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V článku V. zmluvy o sprostredkovaní „T. ustanovenia“ sa strany sporu dohodli, že zmluva bude účinná do XX. 4. XXXX. V bode X.X je uvedené, že neoddeliteľnou časťou tejto zmluvy je „S. č. 1- N. záujemcu“. Za uvedeným nasleduje podpis oboch zmluvných strán. Na samostatnom liste ako „strana X z X“, nasleduje za podpisom zmluvných strán S. č. X nazvaná „N. záujemcu“ v znení: T. vyhlasuje, že po dobu platnosti zmluvy nebude viesť rokovania, ani uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami bez prítomnosti alebo súhlasu sprostredkovateľa. Ak by tak záujemca urobil a predmet zmluvy by sa splnil bez vedomia alebo pričinenia sprostredkovateľa, zaväzuje sa záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk). R. záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu platí aj pre prípad,

-7- XXC XXX/XX-XXX

ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy. N. je podpísané E. Z., ako záujemcom.

XX. T. potvrdila, že pre uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ku zmienenej nehnuteľnosti sa rozhodla po obhliadke viacerých bytov, žalobca ju informoval, že byt je zaťažený záložným právom pre banku s tým, že predávajúci pán Q. ide kupovať nejaký pozemok a ťarcha bude prevedená na tento pozemok. M. bol taká, že byt bude predávaný bez tiarch.

XX. N. zástupca žalobcu Z.. S. C. vypovedal, že potom, čo si žalovaná vybrala nehnuteľnosť, bola upovedomená o tom, že viazne na nej záložné právo. H. poskytované informácie o spôsobe zbavenia sa záložného práva na nehnuteľnosti, nedalo sa dohodnúť, že nehnuteľnosť bude bez tiarch, ťarchy je potrebné sa zbaviť radom úkonov, možno až týždeň po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy žalovaná žiadala o kúpu bytu bez tiarch. S. dva návrhy zmluvy o prevode nehnuteľností tak, aby došlo k výmazu záložného práva z finančných prostriedkov platených titulom kúpnej ceny zo strany žalovanej. Na návrhu kúpnej zmluvy bola uvedená kúpna cena len vo výške XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), čo malo odrážať vzájomnú dohodu medzi predávajúcim pánom Q. a žalovanou resp. matkou žalovanej, ktorá kúpu financovala. K výmazu záložného práva z nehnuteľnosti, o ktorú prejavila žalovaná záujem pred uzavretím kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť, nakoľko to bolo technicky a časovo náročnejšie. S. návrhy zmlúv o prevode nehnuteľnosti, ktoré obsahovali viinkuláciu finančných prostriedkov v prospech

kupujúceho potom, čo bude predložený list vlastníctva bez tiarch s menom žalovanej ako kupujúcej, by umožnili, aby žalovaná získala byt bez záložného práva. S. žalobcu žalovaná bezdôvodne nesúhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, preto započítal zloženú zálohu na odmenu sprostredkovateľa na zmluvnú pokutu. T. pokutu považoval za platne dojednanú, aj keď následne po prvých problémoch v súdnych sporoch, ktoré však obhájili, upravili zmluvnú pokutu tak, že táto je priamo v zmluve o sprostredkovaní.

XX.Predávajúci Q. Q. potvrdil, že uzavrel sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom na predaj jeho nehnuteľnosti garz.-nezabudkova ulica XX byt č. XX na piatom poschodí, okres C. II. So žalovanou pani Z., ani jej matkou sa nikdy nedostal do kontaktu. S., čo mu bolo oznámené, že žalovaná odstúpila od kúpy, nehnuteľnosť sa po čase predala inému kupujúcemu. R. potvrdil, že nemal záujem o predaj nehnuteľnosti za cenu XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), ako bola uvedená v návrhu zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

XX. S. obsahu „čestného vyhlásenia“ Z. Z., zamestnanca banky N., a.s., dňa 7. 3. XXXX ho kontaktoval štatutár žalobcu Z.. C. ohľadom záujmu klienta o vymazanie záložného práva na nehnuteľnosti zriadeného v prospech N. a.s. . A. sa o nehnuteľnosť pána Q., ktorý mal záujem preložiť záložné právo na pozemok, avšak z dôvodu rýchlejšej prípravy podkladov mu bolo odporučené, aby hypotekárny úver predčasne splatil, a po predaji vlastnej nehnuteľnosti čerpal nový hypotekárny úver, bez spracovateľského poplatku za pozemok. O niekoľko dní ho opätovne kontaktoval pán C., štatutár žalobcu, že kupujúcej sa spôsob výmazu záložného práva nepozdáva, žiada aby toto -8- XXC XXX/XX-XXX

bolo vymazané ešte pred úhradou kúpnej ceny, a požiadal ho o možnosť vydania kvitancie ešte pred úhradou zostatku hypotekárneho úveru pána Q. s riešením, aby kupujúca vložila kúpnu cenu do notárskej úschovy alebo banke. O niekoľko dní získali od nadriadených súhlas o možnosti vydania kvitancie, pokiaľ kupujúca zloží kúpnu cenu do úschovy, z ktorej uschovávateľ uhradí po povolení vkladu vlastníckych práv zostatkovú časť hypotekárneho úveru v prospech N., a.s.

XX. S. prvého návrhu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorý mal pochádzať zo dňa 9. 3. XXXX, mala byť nehnuteľnosť predaná za kúpnu cenu vo výške XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk) tak, že prvá časť kúpnej ceny v bližšie neuvedenej sume, mala byť použitá na uhradenie nesplateného hypotekárneho úveru bankovej inštitúcii N., a.s. a druhá časť kúpnej ceny rovnako v bližšie nešpecifikovanej výške mala byť uhradená na účet predávajúcich v deň podania návrhu na vklad vlastníckych práv a v deň podania výmazu záložných práv v prospech veriteľa N. a.s. S. druhého návrhu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorý mal byť vyhotovený dňa XX. 3. XXXX, sporná nehnuteľnosť mala byť prevedená za kúpnu cenu XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk) tak, že celková výška kúpnej ceny bude vinkulovaná v úschove v bankovej inštitúcii v prospech predávajúceho, na základe predloženia listu vlastníctva k nehnuteľnosti so zapísaným vlastníkom v časti B na meno kupujúcich a v časti C bez ďalších tiarch a predloženia kúpnej ceny s vyznačeným povoleným vkladom vlastníckych práv v prospech kupujúcich.

XX. S. § 774 X.. zák., sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu pri obstarávaní uzavretia zmluvy len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. S. § 544 X.. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. T. pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

XX. V prípade, ak sprostredkovateľ vyvinie všetko náležité úsilie, napriek tomu sa záujemca rozhodne, že sprostredkovanú zmluvu neuzavrie bez zjavného dôvodu, možno túto situáciu riešiť aj formou zabezpečenia záväzku cestou dohody o zmluvnej pokute. S. platnosti takejto dohody, je jednak jej formálna stránka - písomná forma, čo znamená, že úkon musí byť potvrdený podpisom oboch zmluvných strán a súčasne musí ísť o právny úkon dostatočne určitý, zrozumiteľný, súladný s dobrými mravmi a zákonom ( §3, §37, §39, §40 X.. zák.).

XX. K. zmluva uzavretá stranami sporu neobsahuje žiadne ustanovenie o zmluvnej pokute. B. odkaz v článku V bod X.X v znení : „ H. časťou tejto zmluvy je : S. č. X - N. záujemcu “, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, neobsahuje žiadny údaj o tom, aby sa jednalo o úpravu zmluvnej pokuty. S. znenia textu čl. V. bod X.X. zmluvy o sprostredkovaní obsahom S. č. X - N., mohlo byť fakticky čokoľvek. K., že jednotlivé listy sprostredkovateľskej zmluvy obsahujú číslovanie strán a údaj o celkovom počte strán, z ktorých možno dovodiť, že zmluva má tri strany, nijako neovplyvňuje záver, že z článku V. bodu X.X nemožno vyvodiť, čo má -9- XXC XXX/XX-XXX

byť neoddeliteľnou časťou zmluvy vo forme S. č. 1. .N. záujemcu tak možno síce považovať za súčasť listín v počte 3, nie však za vzájomnú dohodu o zmluvnej pokute potvrdenej podpisom oboch zmluvných strán. K. obsahovo a aj formálne samostatnej listiny so zmluvou o sprostredkovaní je pritom vykonané len spinkovačom, a de facto, S. č. 1, by mohla byť súčasťou akejkoľvek inej listinnej zmluvy vyhotovenej v počte troch strán. S. by mala byť zachovaná jednotnosť právneho úkonu zmluvy o sprostredkovaní a zmluvnej pokute, malo by byť nepochybné, aký bol obsah právneho úkonu, ktorý spoločnosť H. s.r.o, ako sprostredkovateľ potvrdila svojim podpisom na strane X zmluvy o sprostredkovaní. Zo znenia bodu X.X. záverečných ustanovení však nie je možné vyvodiť k čomu smeroval prejav vôle sprostredkovateľa, akému obsahu vyhlásenia záujemcu, a či v tomto smere došlo skutočne k dohode strán sporu. Z. preto urobiť záver, že neboli splnené formálne náležitosti takéhoto právneho úkonu, keď dohoda strán nie je písomná, nakoľko nie je potvrdená podpisom oboch zmluvných partnerov. V. posúdenie nie je možné považovať za formalistické, ktoré by nerešpektovalo všeobecne uznávanú zásadu občianskoprávnych vzťahov pacta sunt servanda, nakoľko to bol práve žalobca, kto zmluvu o sprostredkovaní predložil na podpis žalovanej v úprave, ako je doložená do súdneho spisu. H. mu nebránilo v prípade poctivého zámeru, aby sa ustanovenia o zmluvnej pokute stali priamym obsahom zmluvy o sprostredkovaní. S. naopak, spôsob vyhotovenia zmluvy, ktorej samostatnou súčasťou je listina „vyhlásenie záujemcu“ je prejavom zavádzania klienta, zahmlievania rozsahu jeho práv a v povinností vyplývajúcich zo zmluvy o sprostredkovaní, keď aj v dôsledku takejto samostatnej úpravy práv a povinností si záujemca, ktorý podpisoval akési „vyhlásenie“, nemusel byť vedomý vzniku záväzku na úhradu zmluvnej pokuty, a teda skutočnosti, že vopred zložená záloha na odmenu môže byť kedykoľvek použitá aj na iný účel. Z uvedených dôvodov súd považuje ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné aj pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi (§ XX X.. zák. v spojení s § 3 X.. zák., § 6 zák.č. XXX/XX Zb. o ochrane spotrebiteľa).

XX. V dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch, kam patrila aj sprostredkovateľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu, keďže na jednej strane ju uzatváral žalobca, ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti so žalovanou ako spotrebiteľkou, ktorá pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, sa vyžaduje zvýšená ochranu záujmov tzv, slabšej strany (§ 23a zák.č. XXX/XX Zb, § 52 X.. zák.) . U žalobcu, ktorý vykonával činnosť realitnej kancelárie, sa predpokladá a očakáva dôsledná znalosť problematiky po jej praktickej i právnej stránke, a vo zvýšenej miere sú kladené na neho nároky, čo sa týka spôsobu a rozsahu poskytovania informácií protistrane - spotrebiteľovi, ktorý s ním do zmluvného vzťahu vstupuje. B. snaha o skryté sankcionovanie spotrebiteľa, snaha o jeho zavádzanie, úmyselné či nedbanlivostné, zamlčanie informácii významných pre vstup do záväzkového vzťahu, znamená postup žalobcu, ako podnikateľského subjektu nielen v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ale aj v rozpore so zásadami dobrých mravov. A to tak v zmysle ustanovenia § 3 X.. zák., ktorým sa rozumejú všeobecne rešpektované zásady etického, morálneho, spoločenského správania sa na rôznych úrovniach života vrátane oblasti uzatvárania zmlúv, ako aj v zmysle ustanovení § 6 zák. č. XXX/XX Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorého žalobca, ako poskytovateľ služieb nesmel konať v rozpore so dobrými mravmi, ktorými sa rozumie konanie v rozpore so vžitými tradíciami vykazujúcimi znaky diskriminácie, vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môže privodiť ujmu -XX- XXC XXX/XX-XXX

druhému účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, nerovnosť zmluvných strán, či porušovanie zmluvnej slobody.

X. vzťahy, ktoré sa riadia predovšetkým zásadou dispozitívnosti právnych úkonov, autonómnou vôľou zmluvných strán, sú vždy limitované princípmi, na ktorých občianskoprávne vzťahy stoja, a to je zákaz zneužitia práva, zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi, zásada ochrany slabších zmluvných strán, zásada bdelým patria práva. Z toho plynie, že akákoľvek vzájomná úprava práv a povinností, ktoré nie sú výslovne zákonom upravené a limitované, je povolená pri rešpektovaní minimálne týchto zásad, čo sa však v danom prípade nestalo. S. žalobcu ako sprostredkovateľa pri uzatváraní zmlúv a dojednávaní zmluvnej pokuty v tzv. vyhlásení, súd považuje za klamlivý, zavádzajúci, vykazujúci znaky rozporu s dobrými mravmi, práve preto, že v čase vstupu do záväzkového vzťahu slabšia zmluvná strana nezískava plné informácie o predmete záväzku, a tieto sú upravované skrytým a zavádzajúcim spôsobom. R. výkon práv nepožíva nepožíva právnu ochranu. X. záväzku uvedený na listine „vyhlásenie záujemcu“ navodzuje dojem, že sprostredkovateľ chcel preniesť na klienta zodpovednosť aj za akúkoľvek náhodu, pre ktorú by nedošlo k uzavretiu zmluvy, ktorá mala byť predmetom sprostredkovania, keď zmluvnú pokutu mal záujemca uhradiť aj pre prípad, že predmet zmluvy by sa splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo ak by záujemca k podpisu kúpnej zmluvy nepristúpil počas účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy, keď nie sú vymedzené žiadne ospravedlniteľné dôvody, za splnenia ktorých by záujemca nezodpovedal za neuzavretie zmluvy.

XX. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej existovala nerovnosť strán, nakoľko žalobca sa zaoberal ako svojou prevažujúcou činnosťou prevodom nehnuteľnosti, naopak pre žalovanú to bola sporadická resp. ojedinelá záležitosť. U. osoba, ktorá využíva služby sprostredkovateľa pri prevodoch nehnuteľností, ktorými rieši otázku vlastného bývania len párkrát za život, nedisponuje takým rozsahom právnych i odborných poznatkov, ako sa to očakáva a predpokladá u sprostredkovateľa. S. v záujme toho, aby bolo možné vôbec uvažovať o rešpektovaní zásad dobromyseľnosti, čestnosti, obchodných zvyklostí pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní, musí byť každá zo skutočnosti významných pre uzavretie takejto obchodnej záležitosti dôsledne oboznámená slabšej zmluvnej strane - spotrebiteľovi. T. síce potvrdila vedomosť o existencii záložného práva na nehnuteľnosti, súčasne, ale súčasne žiadala, aby jej nehnuteľnosť bola predaná už bez uvedenej ťarchy, o čom bola uistená, že s tým nebude problém. T. potvrdil, že žalovaná nebola detailne informovaná o úkonoch, aké sa predpokladajú v súvislosti so zbavením ťarchy - záložného práva na nehnuteľnosti pred jej prevodom. K. sprostredkovateľská zmluva obsahuje vymedzenie nehnuteľnosti bez toho, aby bolo zaznamenané, že na nej viazne záložné právo v prospech banky. R. žalovanej, že jej bolo prisľúbené, že nehnuteľnosť bude kupovať bez zálohu, a že s tým nebude problém, pretože predávajúci vlastník (Q.) chce kúpiť pozemok, na ktorý sa záloh prevedie, boli potvrdené čestným vyhlásením zamestnanca banky pána Z., o kontakte s p. Q. po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, ktorý mal záujem „preložiť“ záložné právo na pozemok. F. preto, že takýto postup by bol zdĺhavejší a pre p. Q. nevýhodnejší, bolo navrhnuté p. Q. splatenie pôvodného hypotekárneho úveru a až po predaji nehnuteľnosti čerpanie nového hypotekárneho úveru na pozemok. K. tak považuje za preukázané, že žalobca v skutočnosti prisľúbil žalovanej predaj nehnuteľnosti už bez záložného práva banky, čo sa však ukázalo ako nevhodné riešenie pre -XX- XXC XXX/XX-XXX

predávajúceho Q.. R. okolnosti napokon dokumentuje aj obsah oboch návrhov zmlúv o prevode nehnuteľnosti predložených žalobcom žalovanej, ktoré síce predpokladajú výmaz záložného práva, ale až v súvislosti s úhradou kúpnej ceny zo strany žalovanej a vykonaním úkonov spojených s prevodom tejto nehnuteľnosti. H. každý z predložených návrhov zmlúv obsahuje ustanovenia o kúpnej cene len v sume XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk), keď tak predávajúci Q. ako aj žalovaná ako kupujúca a jej matka ako financujúca popreli, aby sa takto s pánom Q. dohodli (Q. nepotvrdil akúkoľvek komunikáciu o cene nehnuteľnosti s kupujúcou resp. jej matkou). To len dokumentuje, že až po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy sa žalobca snažil riešiť stav, keď bolo zistené, že k „preloženiu“ záložného práva banky na pozemok p.Q. nedôjde pred uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Aj keď zo strany žalobcu tu bola snaha o prevod nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy sprostredkovateľskej, v skutočnosti nebolo v jeho možnostiach v lehote, na ktorú bola sprostredkovateľská zmluva dohodnutá, zabezpečiť prevod nehnuteľnosti tak, aby táto bola predaná žalovanej bez ťarchy. V skutočnosti to bol žalobca, kto nesplnil podmienky dohody o prevode nehnuteľnosti, teda aby predmetom prevodu bola nehnuteľnosť bez záložného práva banky, ako je identifikovaná aj v zmluve o sprostredkovaní. S. sprostredkovateľská zmluva bola podpísaná predtým, než žalovaná mala vôbec možnosť získať informácie o spôsobe výmazu záložného práva ako sú uvedené v návrhoch zmlúv. Je možné nanajvýš dovodiť, že sa nenaplnila predstava žalobcu v akom

časovom úseku a za akých podmienok je spôsobilý sprostredkovať prevod nehnuteľnosti na žalovanú tak, aby záložné právo v prospech N., a.s. na liste vlastníctve už nefigurovalo. To vyplýva aj z vyššie uvedeného čestného vyhlásenia zamestnanca banky p.Z., keď sa ukázalo, že „preloženie“ záložného práva na pozemok predávajúceho, o ktorom spôsobe zániku záložného práva žalobca informoval žalovanú, sa nezrealizuje. H. je významné to, ako to tvrdí žalobca, že v konečnom dôsledku by žalovaná získala do vlastníctva nehnuteľnosť bez záložného práva banky, ale fakt, že pred uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy nedostala úplné informácie o možnostiach, či komplikáciách zániku záložného práva, a mala dôvod očakávať, že za kúpnu cenu XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX Sk) jej bude predávaná nehnuteľnosť už bez ťarchy, pretože ťarcha bude „preložená“ na pozemok predávajúceho. A. námietky voči iným zmluvným podmienkam v návrhoch zmlúv o prevode predložených žalobcom, boli preto odôvodnené.

XX. K. v danom prípade prijal záver, že žalovaná nemala povinnosť voči žalobcovi na úhradu sprostredkovateľskej odmeny, nákladov a ani zmluvnej pokuty vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,- Sk), ktorú sumu žalovanou uhradenú odmietal žalobca vrátiť nárokujúc si ju ako zmluvnú pokutu. T. pokuta je neplatným právnym úkonom a aj v prípade, ak by išlo o platnú dohodu, súd konštatoval, že žalovaná neporušila žiadnu povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní. H. bol to žalobca, kto nedodržal podmienky dohody a žalovanej predložil návrhy na prevod nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom a v odlišných cenových podmienkach ako boli obsahom zmluvy o sprostredkovaní. S. žalobca v exekučnom konaní splnil povinnosť na vrátenie sumy X.XXX,XX eur uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo v neskoršom konaní zrušené, plnil si tak len záväzok, ktorý mu vyplýval z hmotného práva. S. žalobca si len splnil záväzok na vydanie finančných prostriedkov, na zadržanie ktorých nemal nárok, nemá oprávnenie opätovne požadovať zaplatenie týchto finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia, z ktorých dôvodov bola žaloba zamietnutá. -XX- XXC XXX/XX-XXX

XX. Q. o trovách konania je dané ustanovením § 255 L., v zmysle ktorého žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne v zhode s ustanovením § 262 L. vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 .