Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-49-2017.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, K. D., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 97,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 95,00 eur od 04.05.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,06 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 97,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 97,41 eur od 04.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
- spotrebiteľom došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a úverovej zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 95,00 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote do dňa 03.05.2016. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 97,41 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 95,00 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 2,41 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 03.05.2016. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, uplatnil si žalobca voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 97,41 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný do podania žaloby nezrealizoval žiadnu úhradu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a listín predložených so žalobou, a to Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.04.2016, Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 02.04.2016, výpisu z bankového účtu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci.
6. Strany sporu uzavreli prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 02.04.2016 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a stým spojených ďalších služieb (ďalej len "rámcová zmluva") a dňa 04.04.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len "zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru"), na základe ktorých poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 95,00 eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu žalobcu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu v celkovej výške 97,41 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 95,00 eur a poplatku za poskytnutie úveru vyjadreného pevnou sumou 2,41 eur. Úverová zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s termínom konečnej splatnosti úveru s príslušenstvom dňa 03.05.2016. Žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil žiadnu sumu.
7. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v deň uzavretia predmetnej rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v príslušnom znení (ďalej len "Občiansky zákonník") zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 40 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
12. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
13. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Po právnom posúdení zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
20. Predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.04.2016 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovaným - dlžníkom ako spotrebiteľom. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár, pričom jej text žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi sporu nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca má v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na predmetnú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa uvedených zákonných ustanovení je podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomná forma a jej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru. V spore bolo preukázané a nebolo ani sporné uzatvorenie predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
21. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 04.04.2016 platne uzatvorená zmluva o pôžičke podľa 657 Občianskeho zákonníka označená ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej vznikla žalobcovi ako veriteľovi povinnosť poskytnúť žalovanému, ktorý bol v pozícii spotrebiteľa, pôžičku a žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi stranami dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. K uvedenému ustanoveniu Občianskeho zákonníka je potom zákon o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v postavení špeciálneho predpisu.
22. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, pričom odplata pri peňažnej pôžičke môže byť dojednaná vo forme úrokov. V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Keďže pôžička bola poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za
poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednanie o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), a z tohto dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 2,41 eur zamietol. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 95,00 eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho bankového účtu, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 03.05.2016 a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani čiastočne, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny, t. j. o zaplatenie sumy 95,00 eur, vyhovieť.
23. Je nesporné, že žalovaný nevrátil žalobcovi požičanú sumu ani čiastočne. Za daného stavu lehota splatnosti na zaplatenie poskytnutej pôžičky uplynula dňom 03.05.2016, tzn. prvým dňom omeškania je nasledujúci deň 04.05.2016. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne (platnej k prvému dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) zo sumy 95,00 eur od 04.05.2016 do zaplatenia. Nad zákonnú výšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
24. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
25. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 97,41 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 95,00 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 97,53 %, neúspech žalobcu predstavuje 2,47 % a čistý úspech žalobcu v spore potom predstavuje 95,06 %.
28. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.