Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/139/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. I. XXXX/XX, XXX XX M., 2/ N. M., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X., XXX XX H. X., 3/ S. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX M., 4/ M. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, XXX XX M., všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom, so sídlom A. H. 6, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 807 439, proti žalovaným: 1/ Z. R., 2/ N. R., 3/ I. Y. (R.), všetci traja žalovaní evidovaní ako nezistení vlastníci, všetci zastúpení zákonným zástupcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 3/ podanom ich zákonným zástupcom proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/74/2016-98 zo dňa 02.03.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/74/2016-98 zo dňa 02. 03. 2017 vo výroku VI. m e n í tak, že žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (t. j. vo výrokoch I. až V.) zostáva rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/74/2016-98 zo dňa 02. 03. 2017 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku parcela č. EKN 2843/3, druh orná pôda o výmere 87 m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec M., katastrálne územie R., na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor. Zároveň predmetnú nehnuteľnosť prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcom v rade 1/ až 4/ v rovnakých podieloch. Každému zo žalobcov v rade 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť z titulu náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu každému žalovanému sumu 43,50 Eur na účet Slovenský pozemkový fond, štátna pokladnica, Radlinského 32, 810 05 Bratislava, presne špecifikovaný jeho číslom, IBAN a variabilným symbolom. Zároveň súd priznal žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ až 3/ v rozsahu 50 %. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/ až 4/ a žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. K uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami napriek snahe žalobcov 1/ až 4/ nedošlo. Okresný súd preto žalobe vyhovel a zároveň, vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Petrom Pavlíkom č. 56/2013, ktorým bola stanovená všeobecná cena nehnuteľnosti, určil výšku, ktorú sú povinní žalobcovia zaplatiť z titulu náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu každému žalovanému osobitne. 3. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a spojení s ustanovením § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že nakoľko súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, žalobcovia v 1/ až 4/ rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu. V danom prípade by bolo preto namieste priznať žalobcom v 1/ až 4/ rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným v 1/ až 3/ rade. Žalobcovia v 1/ až 4/ rade však napokon nepožadovali v spore náhradu trov konania v celom rozsahu, ale len v rozsahu 50 %, čo sa súdu javilo primerané s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď na strane žalovaných v 1/ až 3/ rade vystupujú nezistení vlastníci, pričom ich práva v spore boli riadne bránené ich zákonným zástupcom a v konečnom dôsledku v priebehu sporu došlo ku konsenzu v otázke zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, spôsobu vyporiadania a tiež výške primeranej náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1/ a 3/ rade.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ až 3/ prostredníctvom svojho zákonného zástupcu, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Uviedli, že Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“)je zástupcom neznámych vlastníkov, a to v rámci zastupovania vlastníkov pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v konaní pred súdom. Takéto poverenie na zastupovanie neznámych vlastníkov pred súdom mu zveril štát. Zámerom zriadenia Slovenského pozemkového fondu je zabezpečenie správy pozemkov uvedených v § 16 citovaného zákona, pričom správa pôdy neznámych vlastníkov nemôže byť Slovenskému pozemkovému fondu na ujmu. Je zrejmé, že status Slovenského pozemkového fondu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má osobitný charakter, daný zákonnou úpravou, ktorý je nutné vziať na zreteľ aj pri posudzovaní náhrady trov konania. Slovenský pozemkový fond vystupuje v konaní len ako zástupca sui generis, jeho právo k prejednávaným nehnuteľnostiam nebolo dané v zmysle úpravy vecných práv, ale len ako právo zástupcu neznámych vlastníkov ustanoveného ex lege, a preto od neho nemožno vyžadovať náhradu trov konania, a to v žiadnom rozsahu. Pokiaľ ide o neznámych vlastníkov, rovnako vo vzťahu k nim nie je možné uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania. Takéto rozhodnutie by bolo totiž fakticky nevykonateľné. V Slovenskej republike je nespočetné množstvo neznámych vlastníkov, preto ich SPF zastupuje vo veľkom počte súdnych sporov a je finančne neúnosné, aby ako nepodnikateľský subjekt, ktorý nečerpá prostriedky zo štátneho rozpočtu, platil trovy konania. Odvolateľ tiež zdôraznil, že finančná náhrada pre neznámych vlastníkov sa uhrádza na depozitný účet, s ktorým SPF nemôže nakladať a finančnú náhradu vyplatí vlastníkovi v prípade, že si uplatní svoje oprávnené nároky. Podľa názoru zákonného zástupcu odvolateľov v prejednávanej veci je namieste aplikácia ust. § 257 o nepriznaní náhrady trov konania žalobcom úspešným v konaní. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje práve osobitné postavenie SPF, ktoré mu zákon zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych vlastníkov a v tomto smere ako „riadny hospodár“ dôsledne chrániť ich oprávnené záujmy, a to aj v procese vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s neznámymi vlastníkmi. SPF nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou, rovnako nezapríčinil stav neusporiadanosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike a svojím konaním nedal príčinu pre vznik tohto súdneho sporu. Naviac žalobcovia v rade 1/ až 4/ neboli v konaní úspešní v celom rozsahu, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd, nakoľko SPF požadoval v konaní vyššiu náhradu za odstupujúce spoluvlastnícke podiely pre žalovaných, než ako to navrhovali žalobcovia a v tomto smere súd jeho požiadavke vyhovel. Za daných okolností by preto bola namieste pri rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci aj aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého by súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Naviac žalobcovia už v samotnom petite žaloby uviedli, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okrem toho aj v rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2C/75/2016 týkajúcich sa rovnakého okruhu strán sporu na strane žalobcov i žalovaných, ktorých predmetom bol susedný pozemok, súd tiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči odvolateľom náhradu trov odvolacieho konania. 7. Uviedli, že žalobcovia sa žalobou podanou na okresný súd dňa 11.05.2016 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do podielového spoluvlastníctva žalobcom z dôvodov v nej uvedených. Podaniu žaloby predchádzal pokus žalobcov o mimosúdnu dohodu so zákonným zástupcom nezistených spoluvlastníkov uvedených na LV č. XXXX pre k. ú. R. - SPF podľa § 141 Občianskeho zákonníka, avšak bezúspešne. Po podaní žaloby sa SPF

k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 06.09.2016 a tiež v podaní zo dňa 25.10.2016, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore a iné dôvody. SPF si však riadne nezistil právny stav ohľadne žalovaných. Na pojednávanie sa zástupca SPF nedostavil. Na argumenty SPF zareagoval právny zástupca žalobcov vo vyjadrení zo dňa 10.10.2016 a tiež svojím vyjadrením na pojednávaní konanom dňa 02.03.2017, kde bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že všetci žalovaní sú nezistení spoluvlastníci, ktorých podľa zákona zastupuje SPF. O tejto skutočnosti svedčí aj zápisnica z pojednávania z uvedeného dňa. Napriek tomu, že žalobcovia boli v celom rozsahu v konaní úspešní, tento stav prehodnotili a navrhli, aby im súd priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Pokiaľ SPF argumentuje, že vystupuje v konaní iba ako zástupca sui generis, a preto od neho nemožno vyžadovať náhradu trov konania, a to v žiadnom rozsahu, žalobcovia poukázali na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Štátne orgány, medzi ktoré bezpochyby patrí aj Slovenský pozemkový fond, za svoju činnosť, resp. nečinnosť nesú teda zodpovednosť. Na základe uvedeného sú žalobcovia toho názoru, že žalovaní, ktorých podľa zákona zastupuje SPF, zavinili vznik sporu. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní. Rovnako neobstojí argument SPF, že žalobcovia boli iba čiastočne úspešní, a preto v súdenej veci nie je daný dôvod na aplikáciu ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia akcentovali fakt, že na pojednávaní dňa 02.03.2017 ustúpili zo svojich požiadaviek na náhradu trov, no SPF vyvolal odvolacie konanie, v ktorom môže dôjsť k vzniku ďalších trov.

8. Žalovaní sa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu k tomuto vyjadreniu žalobcov písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaných prezentované ich zákonným zástupcom sú dôvodné.

11. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

12. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti tak, aby definitívne vyriešil vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším podielom a prikázal vec do výlučného vlastníctva žalobcov s ich súčasnou povinnosťou vyplatiť žalovaným v rade 1/ až 3/ ako ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Z procesného hľadiska treba pritom zdôrazniť, že ide síce o návrhové konanie, ak je však žaloba podaná, súd je viazaný len návrhom žalobcu na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva. Žalobcovia podali na súd žalobu dňa 11.05.2016 potom, ako sa listom zo dňa 23.01.2014 pokúsili so SPF ako zástupcom neznámych vlastníkov o uzavretie mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu tejto dohody nedošlo. SPF ako zákonný zástupca žalovaných neznámych vlastníkov následne po doručení žaloby podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom namietal absenciu svojej pasívnej legitimácie v konaní s odôvodnením, že z vyjadrenia Mesta Ružomberok zo dňa 21.06.2016, ako aj z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R. pripojených žalobcami k žalobe vyplýva, že žalovaní v rade 1/ až 3/ nemajú procesnú subjektivitu, nakoľko zomreli pred podaním žaloby na súd, a preto nemôžu v konaní vystupovať ako strany sporu. Keďže v danom prípade sa nejedná o neznámych, ale mŕtvych vlastníkov, SPF nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Z uvedených dôvodov žiadal SPF konanie vo veci zastaviť. Následne v reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 10.10.2016 zákonný zástupca žalovaných vyslovil súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za náhradu ustupujúcich spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalovaných v prospech žalobcov; vyslovil však nesúhlas s výškou primeranej náhrady určenou za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných, ktorú označil za neprimerane nízku. Argumentoval pritom výškou náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných v iných konaniach v obdobných lokalitách. Na pojednávanie sa zástupca žalovaných nedostavil, avšak súd žalobe vyhovel s tým, že akceptoval jeho námietku ohľadne výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely, ktorá má byť neplatená žalovaným.

15. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 1/ až 3/, primárne je potrebné objasniť pozíciu Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave v tomto konaní. Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorá v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o. i. nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 16. Spôsob nakladania s niektorými pozemkami a oprávnenia SPF ako správcu je upravený v zákone č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) citovaného zákona SPF nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov. Vychádza pritom z údajov katastra nehnuteľností (§ 16 ods. 3 cit. zákona). Z ust. § 19 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. tiež vyplýva, že ak pozemok podľa § 16 ods. 1 tohto zákona je spoluvlastníckym podielom, môže sa fond alebo správca dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, to neplatí, ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť definovanú v § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Fond pritom môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu (§ 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tohto sporu bola vyššia, čo napokon v priebehu konania uznali aj samotní žalobcovia. SPF ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov teda len chránil záujmy žalovaných v rade 1/ až 3/ a preto postupoval správne, ak žalobcami predloženú dohodu podľa § 141 Občianskeho zákonníka, (s nižšou všeobecnou cenou nehnuteľnosti určenou pripojeným znaleckým posudkom, ktorá bola podkladom pre určenie sumy náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícky podiel), neakceptoval. Za vyššie popísanej situácie SPF nemal inú možnosť, ako sa zúčastniť konania za žalovaných v rade 1/ až 3/ a konaniu nemohol predísť, pokiaľ z dôvodov uvedených vyššie nechcel uzatvoriť mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predloženú žalobcami.

17. Slovenský pozemkový fond teda nehájil v konaní svoje záujmy a práva, nakoľko svoju činnosť vykonával podľa príslušných právnych predpisov. Pokiaľ aj v prvom vyjadrení zo dňa 06.09.2016 SPF ako zákonný zástupca žalovaných namietal, že všetci žalovaní pred podaním žaloby na súd zomreli, a preto je dôvod na zastavenie konania a preto nie je daná pasívna vecná legitimácia SPF v tomto spore; pri svojom vyjadrení SPF vychádzal práve z listín pripojených žalobcami k žalobe. Následne potom, ako boli jeho tvrdenia žalobcami v konaní vyvrátené, SPF súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a práve v záujme žalovaných v rade 1/ až 3/, za ktorých konal, namietol (dôvodne) výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorú mu majú žalobcovia nadobúdajúci nehnuteľnosť vyplatiť. 18. Naviac je potrebné prisvedčiť aj s argumentácii SPF o nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, v prípade, ak by súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaných ako pôvodných neznámych (spolu)vlastníkov spornej nehnuteľnosti.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu existencia uvedených skutočností v súdenej veci vo svojom súhrne predstavuje dôvody osobitného zreteľa, ktoré zakladajú dôvod na aplikáciu ust. § 257 pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešným žalobcom. 20. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VI. o trovách konania tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal.

21. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výrokoch I. až V.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že žalovaným v rade 1/ až 3/ ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 23. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným neznámym vlastníkom v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .