Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a. s., IČO: 47 248 980, so sídlom na Prievozskej č. 4D v Bratislave - mestská časť Ružinov, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom na Prievozskej č. 4D v Bratislave - mestská časť Ružinov, proti žalovanému X. H., J. XX.X.XXXX, G. J. S. XXX I. H., o zaplatenie 754,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 24.2.2015 žalobu, ktorou žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 754,87 eur s úrokom z omeškania 9% zo sumy 1,03 eur od 26.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 79,88 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 93,07 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 331,94 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne 248,95 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobca peňažné plnenie požadoval podľa žaloby po žalovanej z titulu nezaplatenia žalovaným za žalovanému poskytnuté služby spoločnosťou Slovak Telekom a.s., odkazoval na zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého tento jeho právny predchodca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 5.3.2012 Zmluvu o pripojení a dňa 5.3.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení. Dodané služby boli fakturované žalovanému predchodcom žalobcu faktúrami č. XXXXXXXXXX vo výške 1,03 eur, splatnej 25.3.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 79,88 eur, splatnej 25.4.2012, č. XXXXXXXXXX vo výške 93,07 eur, splatnej 25.5.2012, č.XXXXXXXXXX vo výške 331,94 eur, splatnej 25.4.2013, ktoré žalovaný nezaplatil. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom a.s, ako postupca na jednej strane a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola vo výške žalovanej sumy. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca požadoval priznať aj zákonný úrok z omeškania.

3. Súd vyzval žalobcu výzvou z 29.5.2015, aby súdu predložil buď doručenku, ktorou žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky alebo zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou tak, aby mal súd preukázané postúpenie pohľadávky, tiež aby súdu oznámil, čo predstavujú iné poplatky a služba uvedené vo faktúre XXXXXXXXXX vo výške 33 eur, aby súdu predložil dôkaz, že zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa domáha, boli so žalovaným individuálne vyjednaná, nakoľko vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, vzniknutý medzi pôvodným dodávateľom služby a žalovaným ako spotrebiteľom, zmluva je

formulárová a dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní zmluvných podmienok zaťažuje žalobcu (§ 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 3.11.2015, v ktorom uviedol, že iné poplatky a služba vo výške 33 eur uvedené na faktúre s variabilným symbolom 7204806685 predstavujú poplatky pre obmedzenie a prerušenie služby pre nezaplatenie ako to vyplýva z prehľadu poplatkov a prevádzky, ktorý žalobca priložil k podaniu z 3.11.2015. V zmysle bodu 14.2. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok je spoločnosť Slovak Telekom oprávnená dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za služby do 1 dňa od jej splatnosti a to až do jej zaplatenia alebo zániku zmluvy. Žalovaný porušil bod 1 písm. d) Dodatku k zmluve o pripojení a zároveň bod 3.1 Osobitných podmienok poskytovania služieb FIX tým, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit 12 eur mesačne, v dôsledku čoho vzniklo podniku právo v zmysle bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení vyfakturovať žalovanému zmluvnú pokutu 248,95 eur uvedenej v tabuľke č. 1. Porušenie povinnosti žalovaného dobíjať si zmluvne dohodnutý kredit vyplýva z žalobcom priloženého printscreenu histórie dobíjania. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená suma 288 eur, čo predstavuje pravidelné mesačné dobíjanie vo výške 12 eur počas lehoty 24 mesiacov. Navyše bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson Mix Walkman za zľavnenú cenu 1 eur, pričom skutočná cena mobilného telefónu je 99 eur. Ďalej žalovaný porušil bod 1 písm. b) Dodatku Zmluvy o pripojení program PODĽA SEBA 1 NAJ zároveň čl. 5 bod 5.2 písm. b) VOP tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vzniklo podniku právo v zmysle bodu 4 zmluvy o pripojení vyfakturovať žalovanému zmluvnú pokutu 331,94 eur. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená suma 239,76 eur, čo predstavuje mesačný paušálny poplatok 9,99 eur počas viazanosti lehoty 24 mesiacov. Navyše bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón HTC Explorer za zľavnenú cenu 1 eur, pričom skutočná cena mobilného telefónu je 199 eur. Výška poskytnutej zľavy je vyššia ako výška zmluvnej pokuty, preto má žalobca za to, že zmluvná pokuta je primeraná. Žalobca k podaniu priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 spolu s Prílohou č.1 , Dodatok k Zmluve o pripojení z 7.3.2012, Dodatok k zmluve o pripojení z 5.3.2012, Cenník mesačných programov, cenník mobilných telefónov, faktúru č. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len VOP), Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX a tabuľku Fix - vyhľadávanie.

4. Súd výzvou z 7.5.2017 vyzval žalobcu, aby predložil alebo označil dôkaz, že sa oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo aspoň do dispozičnej sféry žalovaného, a to s poukazom na § 526 Občianskeho zákonníka. Vyzval tiež žalobcu, aby súdu oznámil, aké protiplnenie poskytol žalovanému, pokiaľ požaduje po ňom poplatky za upomienky. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

5. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.

6. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril.

7. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 3.8.2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.

8. Súd sa oboznámil so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k tejto zmluve, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix, Dodatkom k tejto zmluve, s faktúrami čísiel ako sú uvedené v bode 2 rozsudku, Oznámeniami o postúpení pohľadávky, VOP, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, tabuľkou Fix - vyhľadávanie, Cenníkom, Zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou č.1 a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 5.3.2012 súd zistil, že jej zmluvnými stranami boli Slovak Telekom, a.s. so sídlom na Karadžičovej 10 v Bratislave a žalovaný. Podľa obsahu zmluvy sa Slovak Telekom a.s. (podnik) zaviazal v prospech žalovaného aktivovať a poskytovať ako účastníkovi vo vzťahu k SIM karte program služieb PODĽA SEBA 1 NAJ N. Miestom poskytovania služieb podľa identifikačných údajov účastníka (žalovaného) bolo územie Slovenskej republiky a cena bola stanovená cenníkom. Žalovaný zmluvu uzatvoril ako nepodnikateľ.

10. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb Fix z 7.3.2012 mal súd preukázané, že jej zmluvnými stranami boli Slovak Telekom, a.s. so sídlom na Karadžičovej 10 v Bratislave a žalovaný. Podľa obsahu zmluvy sa Slovak Telekom a.s. (podnik) zaviazal v prospech žalovaného aktivovať a poskytovať ako účastníkovi vo vzťahu k SIM karte program služieb Fix 12. Miestom poskytovania služieb podľa identifikačných údajov účastníka (žalovaného) bolo územie Slovenskej republiky a cena bola stanovená cenníkom. Žalovaný zmluvu uzatvoril ako nepodnikateľ.

11. Slovak Telekom a.s. dňa 8.3.2012 na meno žalovaného a adresu S. XXX, H. vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1,03 eur, ktorou žalovanému fakturoval mesačné poplatky za obdobie od 8.2.2012 do 7.3.2012. Faktúrované bolo podľa faktúry splatné 25.3.2012.

12. Druhou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola fakturovaná žalovanému čiastka 79,88 eur, splatná 25.4.2012 za obdobie 8.3.2012 - 7.4.2012 za hlasové služby, nehlasové služby, mesačné poplatky vrátane 20% DPH.

13. Treťou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola fakturovaná žalovanému čiastka 93,07 eur, splatná 25.5.2012 za obdobie 8.4.2012 - 7.5.2012 za hlasové služby, nehlasové služby, mesačné poplatky vrátane 20% DPH, vrátane iných poplatkov a služieb v sume 33,- eur, pričom v tejto sume 33,- eur je zahrnutý poplatok 16,50 eur za prerušenie služby a poplatok 16,50 eur za obmedzenie služby.

14. Štvrtou faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanému fakturovaná čiastka 331,94 eur, pri ktorej je uvedené, že sa jedná o zmluvnú pokutu.

15. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 1.7.2014 súd zistil, že toto oznámenie právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému na adresu S. XXX, H. a oznamoval mu v ňom postúpenie pohľadávky v sume 505,92 eur (istina + zmluvná pokuta) z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX M. XXXXXXXXXX na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 9.6.2014. K Oznámeniu nebola pripojená doručenka podpísaná žalovaným.

16. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 3.7.2014 toto oznámenie právny predchodca žalobcu adresoval žalovanému na adresu S. XXX, H. a oznamoval mu v ňom postúpenie pohľadávky v sume 248,95 eur (istina + zmluvná pokuta) z faktúr č. XXXXXXXXXX na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 9.6.2014. K Oznámeniu nebola pripojená doručenka podpísaná žalovaným.

17. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom postupcu uvedené v Prílohe č. 1. Z časti Prílohy č. 1 súd zistil, že postupca uviedol do zoznamu aj dlžníka X. H., S. XXX/XX, XXX XX a uvedená je výška postupovanej pohľadávky 248,95 eur.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.8.2012 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od veriteľa žalovaného. Podľa žaloby a jej doplnenia odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného a splnenie jeho záväzku zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi žalovaným a subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka sú aj zmluvy uzavreté so žalovaným záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 . Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1., 2 a 4 rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmlúv. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávky postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmlúv o poskytovaní verejných služieb súd nemal pochybnosti, svedčia o tom na dôkaz predložené zmluvy. Súd mal týmito listinnými dôkazmi preukázané, vrátane faktúr, že Slovak Telecom a.s. ako veriteľ žalovaného mal zo zmlúv o poskytovaní verených služieb pohľadávky voči žalovanému. Z Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014 a zo dňa 3.7.2014 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ adresoval žalovanému oznámenia, že využil právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávok v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 a postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, ktorému má žalovaný doručením oznámenia plniť.

25. Zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto veriteľa - postupcu- nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ - postupník. Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, či žalobcovi svedčia práva veriteľa. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným jednak zistiť, či v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu písomnou zmluvou a jednak v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovaného a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť veriteľovi - postupníkovi, teda žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Žalobca, ktorý vystupuje v súdnych konania opakovane a domáha sa po žalovaných (dlžníkoch) peňažného plnenia z odkúpených pohľadávok, súd tu myslí postúpených pohľadávok spoločnosti postupcu ako v prejednávanej veci, na výzvu súdu síce predložil súdu dôkaz preukazujúci, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému veriteľa zo zmlúv na žalobcu na základe písomnej zmluvy o postúpení, ale nepredložil dôkaz, že oznámenia o postúpení pohľadávky boli žalovanému doručené. Z dôvodu, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že nastali účinky oznámenia dlžníkovi o postúpení pohľadávky, mal súd za to, že voči dlžníkovi účinky postúpenia pohľadávky nenastali.

26. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

27. Pre žalovaného, označeného v konaní z hmotnoprávneho vzťahu, vzniknutého zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, za dlžníka, nie je rozhodujúce vedieť o postúpení pohľadávky, keďže sa jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu nemenia, ale je pre neho rozhodné vedieť, kto je jeho veriteľom. Pokiaľ nebolo preukázané, že sa dlžník, z procesného hľadiska v žalobe označený za žalovaného a žalobcom v žalobe označeného za nositeľa povinností z hmotnoprávneho vzťahu zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, preukázateľne nedozvedel, kto sa stal po postúpení pohľadávky jeho novým veriteľom, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvy a ten je povinný plnenie prijať. Žalobca nepreukázal súdu, že došlo k postúpeniu pohľadávky na neho, nakoľko na výzvu súdu nepreukázal, že sa oznámenia o postúpení pohľadávky dostali aspoň do sféry dispozície žalovaného. Nedokázal teda, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol.

28. Pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov uplatnených žalobou ako na istinu a zmluvnú pokutu, to čo bolo uvedené vo faktúrach a čo treba podľa žalobcu splniť ako záväzok žalovaného, ako aj na úrok z omeškania, ide o hmotnoprávne nároky veriteľa, za ktorého je označený žalobca, ktoré z dôvodu, že voči dlžníkovi (žalovanému) je postúpenie pohľadávky neúčinné, z pohľadu, či sú alebo nie sú v súlade s hmotným právom a v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva, súd neskúmal.

29. Vykonaným dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania ( viď bod 30. a 31. rozsudku). O výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 31. v ňom uvedeného ods. 2.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .