Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/138/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti povinnému: L. H., trvale bytom O. XXX/XXX, L. H., o vymoženie istiny vo výške 1.071,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. marca 2017, č. k. 16Er/445/2012-20, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.071,67 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 13/2009-19 zo dňa 19.01.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi udelené tunajším súdom dňa 06.03.2012. Oprávnený doručil súdu dňa 26.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh doplnil tak, že opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že dňa 20.01.2006 bola uzatvorená Dexia pôžička č. 42/503/06 (Zmluva o úvere), na základe ktorej oprávnený poskytol úverovému dlžníkovi úver. V zmysle Zmluvy o úvere sa úverový dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi poskytnutý úver spolu s príslušenstvom. Na zabezpečenie tohto záväzku vyplývajúceho z predmetnej Zmluvy o úvere bola vystavená vista zmenka v prospech oprávneného ako remitenta na zmenkovom formulári ,,bez protestu", bez uvedenia zmenkovej sumy, výšky úrokovej sadzby a miesta splatnosti. Nakoľko si úverový dlžník nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere a neuhradil oprávnenému svoje záväzky vzniknuté zo Zmluvy o úvere po lehote splatnosti, oprávnený vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky voči úverovému dlžníkovi z titulu Zmluvy o úvere. K doplneniu návrhu oprávnený predložil Zmluvu o úvere č. 42/503/06 zo dňa 20.01.2006. Zo Zmluvy o úvere č. 42/503/06 uzavretej s povinným dňa 20.01.2006 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti súd poukázal predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 20.01.2006 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, ku dňu vzniku zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, § 23a ods. 1 (typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Predmetná zmluva je tak zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o úvere, nakoľko

z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov “. Z tohto dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že pôžička bola povinnému poskytnutá ako spotrebiteľovi. Z predloženého vyplýva, že povinný bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta - oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Z pripojených listín ďalej vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Žilina len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 13/2009-19 zo dňa 19.01.2010. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 O.s.p. v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie, ktorých náhradu súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože si podľa jeho vyjadrenia zo dňa 16.02.2017 náhradu trov exekúcie neuplatnil. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a má za to, že ide zo strany exekučného súdu o nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru uvedené podmienky neboli splnené všetky, nakoľko v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže, ako uviedol sám exekučný súd, súd nemal k dispozícii úverovú zmluvu. Bez úverovej zmluvy nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah, a teda, keďže nevyšlo najavo, že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, nie je zastaviť exekúciu len pre to, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore so zásadou právneho Štátu a právnej istoty a rovnosti účastníkov konania, nakoľko oprávnený nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť rozsah skúmania veci súdom v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a procesná činnosť súdu nemôže byť na ťarchu len jedného z účastníkov konania. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza:

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 13.02.2012 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 13/2009-19 zo dňa 19.01.2010. Súd prvej inštancie vydal dňa 06.03.2012 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 26.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o úvere č. 42/503/06 z 20.01.2006.

10. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 20.01.2006, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by ju bol povinný uzatváral na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, v zmluve bol povinný identifikovaná obvyklými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a naopak, právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý mal v predmete podnikania okrem iného poskytovanie úverov. Napokon záver, že išlo o spotrebiteľský vzťah, nenamietal v odvolaní ani oprávnený.

11. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie mal preskúmať a vyhodnotiť ním predložené dôkazy v tom zmysle, či došlo k niektorej z vád uvedených v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, ako už bolo uvedené vyššie, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v

rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

13. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril. Formulácia "v konaní ... nebolo prihliadnuté na ..." (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť. Odvolací súd si je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov, avšak zrejme takto chcel zákonodarca docieliť, aby došlo v základnom (nie v exekučnom) konaní k opätovnému preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, o čom svedčí stanovenie možnosti podať návrh (od 01.07.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku; § 3 zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov). V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Žilina v základnom konaní (v súlade s vtedy účinným procesným predpisom) rozhodoval len na základe predloženia originálnu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o úvere ani zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .