Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-94-2014.pdf
PDF · 148.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/94/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobkyne: D. O., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, C., zastúpená advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, IČO 35 918 225, proti žalovanému: P.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, C., o zaplatenie 14.698,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 33.920,87 eur, spolu s úrokmi z omeškania: 8,75 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 30.04.2013 do 27.05.2013, 8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 28.05.2013 do 06.06.2013, 8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 07.06.2013 do 08.07.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 09.07.2013 do 15.08.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.08.2013 do 12.09.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 13.09.2013 do 16.10.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.10.2013 do 15.11.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.11.2013 do 16.12.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.12.2013 do 14.01.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 15.01.2014 do 17.02.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 18.02.2014 do 19.03.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 20.03.2014 do 15.04.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.04.2014 do 16.05.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.05.2014 do 16.06.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.06.2014 do 18.07.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 19.07.2014 do 19.08.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 20.08.2014 do 22.09.2014, 8,05 % ročne zo sumy 565,36 eur od 23.09.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %.
IV. Súd p r i z n á v a svedkyni P. Z. nar. XX.XX.XXXX, M. K. R. XXXX/XX, C. nárok na náhradu svedočného voči žalobkyni v rozsahu 37,50 % a voči žalovanému v rozsahu 62,50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.03.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia 10.741,31 eur spolu s úrokom z omeškania: 8,75 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 30.04.2013 do 27.05.2013, 8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 28.05.2013 do 06.06.2013,
8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 07.06.2013 do 08.07.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 09.07.2013 do 15.08.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.08.2013 do 12.09.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 13.09.2013 do 16.10.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.10.2013 do 15.11.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.11.2013 do 16.12.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.12.2013 do 14.01.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 15.01.2014 do 17.02.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 18.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore odôvodnila tým, že je veriteľom pohľadávky voči žalovanému titulom ňou uhradených splátok voči veriteľovi - S. stavebná sporiteľňa, a.s., IČO XX XXX XXX (ďalej v texte rozsudku len „S.“). Uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 06.02.2008. Dňa 11.01.2008 vyhlásil žalovaný pred notárom po dohode oboch strán, že prevezme na seba všetky záväzky vyplývajúce zo všetkých úverových zmlúv uzatvorených s S. ako veriteľom a stranami sporu ako solidárnymi dlžníkmi, pričom sa zaviazal prednostne do 31.12.2008 uhradiť úver, ktorý je zabezpečený nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na základe úverovej zmluvy zo dňa 11.04.2007 na sumu 2.325.000,- Sk ako medziúver č. XXXXXXX 7 16 k stavebnému úveru č. XXXXXXX 3 10 vo výške 1.511.250,- Sk. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný úver spláca podľa ich dohody, pričom finančné prostriedky z úveru, na ktorom figuruje ako spoludlžníčka, nikdy nemala k dispozícii. V tom čase bola manželkou žalovaného, ako spoludlžník musela figurovať na úverovej zmluve. Z dôvodu rozvodu sa so žalovaným v januári 2008 dohodli, že záväzky súvisiace s predmetným úverom uhradí výlučne žalovaný, a to najmä z dôvodu, že tieto sám užil a investoval do svojej veci a na zhodnotenie svojej veci. Dňa 19.03.2013 bolo žalobkyni doručené zo strany S. zrušenie úverovej zmluvy s tým, že zameškané splátky je potrebné uhradiť v lehote do 31.03.2013 inak S. od zmluvy odstúpi a bude vymáhať cely splatný dlh výkonom záložného práva. Z dôvodu hrozby predaja nehnuteľnosti - bytu, v ktorom žalobkyňa býva spolu so svojimi tromi maloletými deťmi začala úver splácať s tým, že doplatila zameškané splátky a následne požiadala o obnovenie splátkového kalendára. Daný úver žalobkyňa dodnes hradí z dôvodu, že v prípade realizácie záložného práva by ostala bez bývania. Žalovaný úver nespláca, so žalobkyňou nekomunikuje, hoci sa na to zaviazal a podniká úkony vedúce k zbaveniu sa svojho majetku. V období apríl 2013 - jún 2013 uhradila žalobkyňa spolu 6.218,43 eur v troch splátkach, každá vo výške 2.072,81 eur. Od júla 2013 do februára 2014 uhradila žalobkyňa 4.522,88 eur ako 8 mesačných splátok, každá vo výške 565,36 eur. Spolu žalobkyňa uhradila 10.741,31 eur. Z dôvodu, že žalovaný prehlásil, že splní záväzok vyplývajúci zo solidárneho postavenia spoludlžníctva za žalobkyňu výlučne sám, je povinný tento záväzok splniť, a preto žiadala súd aby titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného na zaplatenie celej sumy uhradených splátok realizovaných žalobkyňou na úverový účet po tom, ako žalovaný prestal úver splácať.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, keď poukázal, že na základe priania žalobkyne zmenil miesto realizácie stavby troch rodinných domov z R. pri C. na X. v okrese S., pričom na realizáciu stavby museli okrem vlastných peňazí požiadať aj o úvery v S., na ktorých sú obaja spoludlžníkmi a museli založiť niekoľko nehnuteľností - pozemky v R., dom a pozemok po jeho starých rodičoch, byt na N. ulici v C., všetky pozemky, na ktorých bola novostavba a tiež novostavbu. V prvých rokoch realizácie pravidelne všetky úvery splácal, v dobrej viere vyšiel v ústrety požiadavke exmanželky a pre jej pokoj podpísal „Prehlásenie“, že všetky úvery sám uhradí, pričom ešte nevedel, že finančná kríza zapríčiní hlboký prepad jeho podnikateľských aktivít a znemožní mu plniť svoje dobré úmysly. O následnej zlej situácii informoval exmanželku a aj keď už ostatné úvery nevládal platiť, najdlhšie platil úver, pri ktorom bol daný do zábezpeky byt na N. ulici v C., následne nevládal platiť ani tento úver, čo mu bolo ľúto, ale nedalo sa nič robiť. K zaplateniu sumy 10.741,31 eur sa necíti byť zaviazaný, pretože sú obaja spoludlžníci na všetkých úveroch a on sám už zaplatil niekoľkonásobne vyššiu sumu za niekoľko rokov splácania a taktiež predajom na dobrovoľných dražbách jeho nehnuteľností - pozemky v R. - 62.700,- eur, dom a pozemky po starých rodičoch v X. - 26.320,- eur, a teda je zrejmé, že už zaplatil podstatne viac ako žalobkyňa.
4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 10.10.2014 navrhla zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu 14.698,83 eur, sumu 565,36 eur každý kalendárny mesiac do 10. dňa v mesiaci počnúc mesiacom október 2014, spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 30.04.2013 do 27.05.2013, 8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 28.05.2013 do 06.06.2013, 8,5 % ročne zo sumy 2.072,81 eur od 07.06.2013 do 08.07.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 09.07.2013 do 15.08.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.08.2013 do 12.09.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od 13.09.2013 do 16.10.2013, 8,5 % ročne zo sumy 565,36 eur od
17.10.2013 do 15.11.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.11.2013 do 16.12.2013, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.12.2013 do 14.01.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 15.01.2014 do 17.02.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 18.02.2014 do 19.03.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 20.03.2014 do 15.04.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 16.04.2014 do 16.05.2014, 8,25 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.05.2014 do 16.06.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 17.06.2014 do 18.07.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 19.07.2014 do 19.08.2014, 8,15 % ročne zo sumy 565,36 eur od 20.08.2014 do 22.09.2014, 8,05 % ročne zo sumy 565,36 eur od 23.09.2014 do zaplatenia, keďže od podania žaloby žalobkyňa realizuje splátku úveru, čím je suma žalovanej istiny zvýšená o 7 mesačných splátok, každá vo výške 565,36 eur. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že samotný žalovaný sa zaviazal v slobodnej a vážnej vôli, že prevezme záväzok za daný úver na seba v plnom rozsahu, a teda jeho podiel ako dlžníka za uvedený úver tvorí 100 %. Žalobkyňa podľa vzájomnej dohody plniť nemala, ale napriek tomu plnila v 100 % výške pohľadávku a má právo požadovať v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka od žalovaného zaplatenie dlhu vo výške 100 %. Prípadné započítanie pohľadávky namietala, nakoľko uvedené nebolo medzi stranami dohodnuté a je len účelové v snahe vyhnúť sa svojmu záväzku, a to ani zo skutkového dôvodu, že žalovaný uhradil na úvery značnú čiastku, hoci obe strany boli solidárnymi dlžníkmi. S takýmto jednostranným započítaním žalobkyňa nesúhlasí, toto je v rozpore so skutkovým stavom ako bol riadne dohodnutý, s právnym stavom ako aj dobrými mravmi. Započítanie by bolo možné len v prípade, ak by strany mali voči sebe vzájomné pohľadávky, čo v danej veci nie je.
5. Súd zmenu žaloby spočívajúcej v jej rozšírení pripustil uznesením č. k. 16C/94/2014 - 100 zo dňa 10.11.2014, právoplatným dňa 21.11.2014.
6. Súd vo veci v zmysle návrhov sporových strán (§ 185 CSP) vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: p. B. B., p. P. Z., oboznámením listinných dôkazov z obsahu súdneho spisu, a to najmä: výpisy z účtu žalobkyne z č. l. 6-16, 69-77, listy S. z 19.03.2013, 22.04.2013 a 01.07.2013, prehlásenie žalovaného zo dňa 11.01.2008, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 11.04.2007, zmluva o zriadení záložného práva V-XXXX/XX, odpis notárskej zápisnice sp. zn. NZ XXXX/ XXXX zo dňa 16.01.2012, odpis notárskej zápisnice sp. zn. XXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012, rozsudok OS BA V č. k. 7C/348/06 - 43 zo dňa 29.01.2008, rozpočítanie výťažku dražby konanej 16.01.2012, oznámenie žalovaného z 25.07.2014 o prípadnom započítaní, potvrdenie S. o výške pohľadávok zo dňa 24.03.2014, oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby z 07.12.2010, kúpne zmluvy z 14.03.2005, 18.08.2003, 04.02.2004, 17.06.2004, 04.02.2004, darovacia zmluva z 22.09.2005, výpis z LV XXXX, nájomná zmluva z 03.12.1997, zmluva o prevode vlastníctva bytu na nájomcu z 02.06.1999, oznámenia S. týkajúce sa zostatkov na stavebnom úvere č. XXX XXX XXXX a mimoriadnom medziúvere XXX XXX XXXX s výpismi z úverových účtov, kópia mailov z č. l. 255-256, výpis z LV XXXX, výpisy z účtov odstúpených medziúverov, výpis z účtu konta medziúverov, odpis notárskej zápisnice N XXXX/XXXX, odpoveď Okresného úradu K., katastrálny odbor z XX.XX.XXXX.
7. Žalobkyňa ako strana sporu vo výpovedi uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené 29.01.2008, BSM si nevysporiadali ani dohodou ani súdnou cestou. V priebehu konania o rozvod sa ju žalovaný snažil presvedčiť, aby sa stala spoluveriteľkou úveru, ktorý plánuje vziať a založila jej byt, s čím nesúhlasila, na čo žalovaný reagoval tak, že ak nebude súhlasiť nedostane od neho už peniaze a neuživí deti, urobí jej zo života peklo a vyhrážal sa jej zverejnením súkromných videonahrávok. Ako argument žalovaný použil argument, že podpíše prehlásenie, v ktorom sa sám osobne a výhradne zaviaže k splácaniu úveru, čo jej oznámil ako hotovú vec aj s termínom podpisu u notára. Všetky finančné prostriedky získané úvermi žalovaný investoval výhradne do financovania svojich súkromných investícií, s ktorými nemala nič spoločné. Stavbu nikdy nenavštívila, mala to zakázané. Pozemky v X. nadobudnuté počas manželstva bola prinútená previesť na dcéru žalovaného z prvého manželstva, ktoré ona previedla späť na meno žalovaného. Pozemky, na ktorých chcel žalovaný stavať, či už v R. alebo X. nikdy neboli jej, pozemky v R. dokonca patrili žalovanému a jeho vtedajšej manželke. Projekt stavby, kde chcel žalovaný žiť so všetkými svojimi deťmi a aj s ich matkami, kategoricky odmietala. Žalovaný chcel použiť peniaze, ktoré získal v zmysle zmluvy o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 11.04.2007 na výstavbu svojho domu v X., pričom ju pod nátlakom žiadal, aby zmluvu podpísala aj ona, pretože sa s ňou nerozvedie. Musela zaťažiť svoj byt na N. ulici, ktorého je výlučnou vlastníčkou, v ktorom býva doposiaľ aj s deťmi. Išlo asi o 2.100.000,- Sk a dohodli sa, že splátky bude splácať žalovaný. Platil ich asi do novembra 2012, v marci 2013 jej prišlo upozornenie z S. a list o zrušení zmluvy, nakoľko splátky neboli platené. Kontaktovala žalovaného, prečo splátky neplatí, aby dal ťarchu na niektorú svoju
nehnuteľnosť, pričom jej povedal, že nemá peniaze a k ťarche sa vyjadril, že na firmu to dať nemôže. V S. sa dohodla, že to zaplatí ako aj na zmene splátkového kalendára. Splátky platí od 01.04.2013 výlučne sama, žalovaný na splátky neprispieva. Prehlásenie zo dňa 11.01.2008 sa týkalo všetkých úverov, ktoré si žalovaný zobral, dohodli sa spoločne, že takéto prehlásenie napíše a šli k notárke overiť jeho podpis. Peniaze z úveru nepoužila, všetko riešil žalovaný. K účtom vedených v S. prístup nemala, až keď jej prišla výzva v marci 2013 zistila číslo účtu, ktorý sa týka predmetnej zmluvy.
8. Žalovaný ako strana sporu vo výpovedi uviedol, že stavba uvedenej nehnuteľnosti sa mala realizovať v R., cca 15 km od C., avšak na základe prosieb žalobkyne, ktorá zmanipulovala aj maloleté deti, ho dotlačili k tomu, aby sa začalo stavať v X.. V priebehu realizácie stavby sa zistilo, že na dokončenie a dofinancovanie sú potrebné ďalšie investície, ktoré bolo potrebné banke zaručiť ďalšou nehnuteľnosťou, pričom prehlásenie zo dňa 10.01.2008 sa týkalo vyslovene úveru, kde ako záložné právo bol poskytnutý byt na N. ulici v C. a z hľadiska splácania ho chcel časovo uprednostniť pred ostatnými spoločnými úvermi, keď uviedol, že ho uhradí najneskôr do 31.12.2008. Zmienka o úveroch, kde vystupuje žalobkyňa ako spoludlžník resp. hlavný dlžník uvedená v prehlásení bola koncipovaná z jeho strany vo forme precizovania, že sa jedná o všetky úvery, ktoré sú zabezpečené záložnými zmluvami, na ktorých vystupuje žalobkyňa ako výlučný záložca bytu, nakoľko v čase prehlásenia nevedeli presne určiť, koľko úverových zmlúv bude potrebné uzatvoriť a následne potom zabezpečiť záložnými zmluvami bytom na N. ulici. Pokiaľ mal dostatok zdrojov, tak sa snažil všetky úvery v PSS, splácať v plnej výške. V čase krízy nevládal zarobiť toľko peňazí, ale výživné na deti a úver na byt na N. sa snažil platiť. Žalobkyni vysvetlil, že dospieva do štádia, kedy už nebude vládať platiť úver na Šustekovú a aj výživné na deti, aby sa rozhodla, čo má uprednostniť, na čo reagovala, že má platiť obe a ak bude najhoršie, má platiť aspoň výživné. Nakoniec sa dostal do situácie, že nevládal platiť ani výživné, na čo ho exmanželka dala exekútorovi. Keď sa mu začalo dariť, začal postupne platiť výživné na všetky deti v plnej výške a následne aj vrátil dlžné na výživnom na deti, ktoré má so žalobkyňou. Žalobkyňa bola aj zo strany S. ako aj z jeho strany presne informovaná o pravidelných splátkach a taktiež o problémoch, ktoré neskôr s platením vznikli. Peniaze zo všetkých úverov šli len na stavbu. O stavbe trojdomu v R., neskôr v X. hovoril aj so žalobkyňou a jej deťmi ako aj s prvou exmanželkou a staršími deťmi, pričom sa malo jednať o víkendové - letné sídlo, kde bude mať každá rodina svoj dom a bude ho využívať podľa svojej potreby, pričom toto bolo akceptované oboma stranami, a teda žalobkyňa nehovorí pravdu, keď tvrdí, že so stavbou nesúhlasila. Žalobkyňa spláca ostatkovú časť nesplateného jedného úveru, zabezpečeného bytom, pričom výška prostriedkov, ktoré vynaložila a ešte má vynaložiť je podstatne menšia, ako prostriedky, ktoré vynaložil žalovaný na spoločné úvery, či už v hotovosti splátkami alebo prostredníctvom vydražených založených nehnuteľností.
9. Svedkyňa B. matka dieťaťa žalovaného, vo výpovedi uviedla, že počas vzťahu so žalovaným jej tvrdil, že je rozvedený. Neskôr sa priznal, že nie je rozvedený a dôvod, pre ktorý sa nerozviedol, bol ten, že chcel získať úver, pre ktorý by mal ako ženatý výhodnejšie podmienky. So žalovaným žila od roku 2007 do roku 2010, aj v priebehu jeho rozvodu a potom po narodení spoločného syna, od marca 2013 do septembra 2013, žili v R.. So žalovaným bola v byte p. žalobkyne, keď ona ani deti neboli doma, a to za účelom vytvorenia fotodokumentácie pre poskytnutie úveru. V tom čase bývala svedkyňa vo N.i, prišla za žalovaným na návštevu na E. a on mal v ten deň pripraviť fotodokumentáciu a nechcel ju nechať samu; mali byť spolu len pár hodín, tak aj tento čas chceli využiť. Žalovaný je človek, ktorý keď si niečo naplánuje, musí to vtedy urobiť, aj keby sekery z neba padali. Vnímala to tak, že horí termín odovzdania týchto fotografií, akceptovala to, lebo bola zaľúbená. V byte bola prítomná, ešte jej žalovaný ukazoval bielu kuchynskú linku. Jedine tento úver uvádzal žalovaný ako dôvod, pre ktorý sa nerozviedol. Hovoril, že tento úver potrebuje na financovanie stavby, ktorú začal v X., ktorá je dosť rozsiahla. Jej predpokladaná hodnota bola v tom čase, t.j. na jar 2007 cca 25.mil. Sk. V tom čase sa stavba nachádzala v štádiu rozostavanosti - boli vybetónované základy. Žalovaný jej uviedol, že žalobkyňa má na stavbu zakázaný vstup. Stavba je jeho súkromná záležitosť a dlhoročný sen, nakoľko žalovaný pochádzal z obce X.. Žalovaný jej predložil projekt ako aj stavebnú dokumentáciu stavby, aby sa aj ona podieľala na tejto stavbe v tom zmysle, aby si to upravila podľa seba, keďže ona s deťmi mala uvedenú stavbu využívať, rovnako ako prvá manželka žalovaného s deťmi. Na základe rozhodnutí svedkyne boli vykonané zmeny v projekte stavby, napr. dispozičné riešenie, využitie miestností. Celý priebeh stavby so žalovaným konzultovali až po štádium osadenia strechy. Boli robené veci ako napr. obklady, omietky, sanita, radiátory tak, ako to ona plánovala. O úvere, ktorý je predmetom tohto konania, sa dozvedela od žalovaného na jar 2007, s tým, že stále tvrdil, že je to jeho povinnosť, označoval to ako Damoklov meč, ktorý nad ním visí. O tom, že úver je zabezpečený bytom, v ktorom býva žalobkyňa
s deťmi, sa dozvedela od žalovaného na jar 2007, kedy jej povedal, že nie je rozvedený a pri tejto príležitosti sa dozvedela o úvere. V tom čase prebiehala príprava na poskytnutie úveru, vtedy boli aj v byte žalobkyne v S. na N. vyhotoviť fotodokumentáciu, ktorá mala byť podkladom pre znalecký posudok pre poskytnutie úveru, takto jej to bolo žalovaným prezentované. Ako dôkaz, že kvôli dotknutému úveru sa nerozvádza, jej žalovaný predkladal aj nejaké dokumentácie, ale ona ich neštudovala. Hoci sa o žalobkyni nevyjadroval pekne, nikdy nezmenil názor, že je povinný splácať uvedený úver v celom rozsahu. Tento postoj prezentoval verejne, v rodine, pred dcérou, ako aj pred svojím obhajcom. Uvádzal, že žalobkyňa nemá s týmto úverom nič spoločné, keďže je to jeho súkromná záležitosť a ona so stavbou nesúhlasila, tak ako by sa mala táto stavba užívať t.j., že v dome by mali bývať tak jeho prvá manželka s deťmi ako aj žalobkyňa s deťmi. V priebehu rokov 2007 až 2010, žalovaný k splácaniu úveru, ktorý bol zabezpečený bytom, tvrdil, že je to jeho finančná priorita, je to jeho prvoradá povinnosť, ktorú musí plniť každý mesiac a tomu musí prispôsobiť svoj život ako aj spoločnú domácnosť. Veľmi mu na tom záležalo kvôli 3 deťom, ktoré v byte žili a bol to ich domov. Hovoril to pri rôznych príležitostiach, po tých rokoch si nemôže pamätať, kedy presne, bola to základná idea. Bolo to každý krát, keď išlo v bežnom partnerskom živote o rozvrh financií, čo sú stereotypne opakujúce sa záležitosti. Každý rok chodí na liečenie s dcérou, ktorá je ťažko chorá a keď jej nejako nevychádzali financie a požiadala žalovaného o pomoc, odmietol ju s tým, že jeho finančná priorita je splácanie toho úveru. Nepočula zo strany žalovaného, že by mala povinnosť splácať tento úver aj žalobkyňa. Konkrétne veci ohľadne majetkového vyporiadania so žalobkyňou žalovaný neuvádzal, ale tvrdil, že toto už má vyriešené. Nepovažoval to za problém a niečo čo by mal do budúcnosti riešiť.
10. Svedkyňa P., dcéra žalovaného, vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa sa chce zriecť svojej zodpovednosti z úverovej zmluvy a previesť ju na žalovaného. Stavba v X. bola realizovaná na výslovnú žiadosť žalobkyne, v čase, keď sa mala stavba realizovať, boli projekty robené na obec R.. V danom čase otca konfrontovala s tým, že nesúhlasí so stavbou v X., ktoré sú vzdialené dve hodiny od C., kde všetci žijú a strategicky neperspektívne z hľadiska budúceho predaja. Žalobkyňa otca vyslovene citovo vydierala, že kvôli deťom, ktoré majú byť na vzduchu, má byť stavba v X. Argument, aby sa stavba realizovala dve hodiny od C., kde nič nie, je iracionálny. V čase prvej etapy stavby mohla mať svedkyňa okolo 18 rokov, nakoľko zvažovala cestu autom do X., a teda asi už mala vodičský preukaz. Žalovaný vyhovel žalobkyni a stavba sa realizovala v X., v tej dobe, teda v čase začiatku výstavby bolo všetko medzi stranami sporu v poriadku. Problémy začali, až keď žalovaný nemal dosť finančných prostriedkov, vtedy sa mu žalobkyňa otočila chrbtom. Prestala mu povoľovať styk s deťmi a následne proti nemu vedie niekoľko súdnych konaní, pričom jedným z nich je toto konanie, kde sa snaží vzdať svojej časti zodpovednosti za tento projekt. V prípade, ak by sa stavba zrealizovala a nevznikli by problémy, žalobkyňa by chcela 50% z jej hodnoty, avšak takto sa snaží celú ťarchu nechať na žalovanom. Ohľadne splácania predmetných úverov s ňou žalovaný nekomunikoval. Vie o tom, že žalovaný má finančné problémy. Vie, že žalovaný mal na úver v zábezpeke byt, v ktorom býva žalobkyňa a požiadal svedkyňu, aby zábezpeka bola vymenená za pozemky v jej vlastníctve, kvôli tomu, aby nebola ohrozená existencia detí, ktoré v byte bývajú. Počas manželstva strán sporu jej ako dar prevádzali pozemky v k.ú. X. na darovaných pozemkoch pravdepodobne niekto býva. Keďže otec mal finančné problémy, požičal si od rodinného príslušníka peniaze, aby mohol pokryť svoje náklady, a za to svedkyňa previedla na tohto rodinného príslušníka uvedené pozemky. Či darovala niektoré z týchto pozemkov v k.ú. X. žalovanému, si nespomína.
11. S. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom uzatvorila zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. 1XXXXXXXXX zo dňa 11.04.2007, na základe ktorej poskytla S. stranám sporu mimoriadny medziúver 2.325.000,- Sk, pričom žalobkyňa sa zaviazala k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom - žalovaným.
12. Žalobkyňa ako záložca uzavrela dňa 18.04.2007 s S. ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. a XXXXXXXXXX. Zálohom bol byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX na N. . vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
13. Žalovaný dňa 11.01.2008 podpísal prehlásenie, z ktorého vyplýva, že sám uhradí všetky záväzky vyplývajúce zo všetkých úverových zmlúv uzatvorených s S., na ktorých je ako spoludlžník resp. hlavný dlžník uvedená manželka - žalobkyňa a nebude tieto záväzky presúvať na ňu. Prednostne bude uhrádzať
úver, na ktorom je uvedená ako hlavný dlžník a kde je založená nehnuteľnosť (jej byt na N. poschodie). Tento úver uhradí celý najneskôr do 31.12.2008.
14. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 7C/348/06 - 43 zo dňa 29.01.2008 rozviedol manželstvo strán sporu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.02.2008.
15. Dňa 19.03.2013 S. oznámila stranám sporu, že do 31.03.2013 je potrebné uhradiť omeškané splátky a riadne splátky za marec 2013, v opačnom prípade obdržia informáciu o odstúpení od zmluvy s vyčíslenou výškou celkového nesplatného dlhu cca 72.578,- eur, ktorý bude následne vymáhaný výkonom záložného práva, predajom založenej nehnuteľnosti.
16. Dňa 22.04.2013 S. oznámila žalovanému a žalobkyni, že v období od 01.04.2013 do 30.06.2013 S. udeľuje súhlas s úpravou splátkového plánu a sú povinní vykonať zvýšené splátky na doplatenie dlžnej sumy, a to zvýšená splátka sporenia č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 424,53 eur a zvýšená splátka medziúveru č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.648,28 eur.
17. Dňa 01.07.2013 S. oznámila stranám sporu, že 30.06.2013 uplynula doba, počas ktorej bola schválená zmena plátok k zmluve o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a od 01.07.2013 je potrebné obnoviť úhrady pravidelných mesačných splátok spolu vo výške 565,36 eur (115,78 eur stavebný úver + 449,58 eur mimoriadny medziúver).
18. Podľa príkazov na úhradu (č. l. 6 - 16 súdneho spisu) žalobkyňa v období 29.04.2013 - 17.02.2014 uhradila na účet XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 10.741,31 eur. Podľa príkazov na úhradu (č. l. 69 - 77 súdneho spisu) žalobkyňa v období 19.03.2014 - 22.09.2014 uhradila na účet XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 3.957,52 eur.
19. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX/XXXX za rok 2014 žalobkyňa platbami z 23.10.2014, 25.11.2014, 23.12.2014 uhradila na tento účet sumu 347,34 eur (3 x 115,78 eur).
20. Podľa výpisu z účtu medziúveru č. XXXXXXXXXX/XXXX za rok 2014 žalobkyňa platbami z 23.10.2014, 25.11.2014, 23.12.2014 uhradila na tento účet sumu 1.348,74 eur (3 x 449,58 eur).
21. Žalovaný listom zo dňa 25.07.2014 oznámil žalobkyni, že v prípade, ak by bolo súdom uznané, že je jej dlžníkom ohľadne pohľadávky z S. tak okamihom, keď sa vzájomné pohľadávky stretli, týmto okamihom zanikajú. Započítava svoj regresný nárok voči každej pohľadávke žalobkyne, pretože už niekoľko rokov splácal S. splátky a úroky (cca 5.000,- eur každý mesiac), kde sú obaja v tej istej veci spoloční a nerozdielni dlžníci, a taktiež ďalšie peniaze S. už uhradil cestou dobrovoľných dražieb, ktoré boli zatiaľ realizované vo celkovej výške 89.020,- eur. Uvedená listina neobsahuje doklad o jej prípadnom doručení žalobkyni, bola predložená súdu na pojednávaní dňa 23.09.2014, kedy súd jej rovnopis doručil právnej zástupkyni žalobkyne.
22. K 29.10.2015 predstavoval stav neodstúpeného medziúveru č. XXXXXXXXXX sumu - 78.921,17 eur. K 29.10.2015 predstavoval stav konta stavebného úveru č. XXXXXXXXXX sumu 14.806,34 eur.
23. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 143a ods. 1, 2, 2 OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobkyňa v konaní predložila prehlásenie žalovaného zo dňa 11.01.2008, ktoré konajúci súd nemohol posúdiť v žiadnom prípade ako dvojstranný právny úkon - teda dohodu, nakoľko tento úkon je jednostranným vyhlásením žalovaného, a preto nie je možné toto písomné prehlásenie považovať ani za dohodu o vnútornom pomere na dlhu medzi solidárnymi spoludlžníkmi (podľa § 511 ods. 2 OZ), prípadne dohodu o prevzatí dlhu (§ 531 OZ) alebo dohodu o pristúpení k záväzku (§ 534 OZ), pričom je potrebné uviesť, že dohody o zmene v osobe dlžníka je možno zásadne dojednávať s osobami stojacimi mimo záväzkového vzťahu („preberá jeho dlh“ resp. „splní jeho záväzok“). V prejednávanej veci je
žalobkyňa rovnako ako žalovaný solidárnou dlžníčkou z dotknutej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a teda žalovaný by sa nezaviazal plniť cudzí dlh, ale plniť dlh vlastný. Rovnako uvedené prehlásenie nie je dohodou podľa § 143a OZ o správe spoločného majetku, nakoľko táto dohoda má byť prvotne právnym úkonom dvojstranným a súčasne zákon pre ňu predpisuje formu notárskej zápisnice, pričom žalovaný nepreukázal, ani netvrdil, že uvedené prehlásenie spĺňa takúto formu; Občiansky zákonník sankcionuje nedostatok formy ustanovenej zákonom neplatnosťou právneho úkonu, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu. Zo samotného jednostranného prehlásenia nemožno bez ďalšieho vyvodiť existenciu povinnosti žalovaného na plnenie.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedené prehlásenie bolo žalovaným podpísané po predchádzajúcej vzájomnej dohode, čo uviedla žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj vo svojej výpovedi ako strana sporu; žalovaný vo svojej výpovedi k dotknutému prehláseniu len uviedol, že sa týkalo vyslovene úveru, kde ako záložné právo bol poskytnutý byt na N. a z hľadiska splácania ho chcel časovo uprednostniť pred ostatnými spoločnými úvermi, keď uviedol, že ho uhradí najneskôr do 31.12.2008, zmienka o úveroch, kde vystupuje žalobkyňa ako spoludlžník resp. hlavný dlžník uvedená v prehlásení bola koncipovaná z jeho strany vo forme precizovania, že sa jedná o všetky úvery, ktoré sú zabezpečené záložnými zmluvami, na ktorých vystupuje žalobkyňa ako výlučný záložca bytu, nakoľko v čase prehlásenia nevedeli presne určiť, koľko úverových zmlúv bude potrebné uzatvoriť a následne potom zabezpečiť záložnými zmluvami bytom na N., samotnú existenciu dvojstrannej dohody takého obsahu, že sa so žalobkyňou dojednali, že úvery bude splácať výlučne sám nepopieral, vo vyjadrení zo dňa 17.01.2017 dokonca uviedol, že písomné prehlásenie bolo vykonané s vedomím žalobkyne a malo sa jednať o dohodu o správe majetku v BSM. Práve túto dohodu ústnu predchádzajúcu písomnému potvrdeniu z 11.01.2008 súd posúdil ako úpravu vzájomného pomeru strán sporu v zmysle § 511 ods. 2 OZ na dlhu, ktorého sú solidárnymi dlžníkmi, keď pre platnosť takejto dohody OZ nevyžaduje písomnú formu. Uvedenému záveru svedčí aj konanie žalovaného, a to, že sám žalovaný sa v časovom období od jari 2007 vyjadroval, že je povinný splácať uvedený úver v celom rozsahu, je to jeho finančná priorita, jeho prvoradá povinnosť, ktorý postoj prezentoval verejne, v rodine, pred dcérou, uvádzal, že žalobkyňa nemá s týmto úverom nič spoločné, keďže je to jeho súkromná záležitosť a ona so stavbou nesúhlasila, tak ako by sa mala táto stavba užívať t. j., že v dome by mali bývať tak jeho prvá manželka s deťmi ako aj žalobkyňa s deťmi, žalovaný sa nevyjadroval, že by mala povinnosť splácať tento úver aj žalobkyňa, čo vyplynulo z výpovede svedkyne B..
26. Existencii dohody v zmysle § 511 ods. 2 OZ svedčí rovnako to, že žalovaný, ako to niekoľkokrát prezentoval aj v tomto konaní, sám splácal dotknutý úver od jeho poskytnutia v roku 2007 až do novembra 2012, pričom od žalobkyne (až do priebehu súdneho konania), nežiadal, aby na tento ako ani na iné úvery žiadnym spôsobom prispievala. Skutočnosť, že uvedený úver prestal splácať, žalovaný neodôvodňoval absenciou dohody a povinnosťou žalobkyne platiť uvedený úver, ale finančnou krízou a nedostatkom finančných prostriedkov. Naviac sám žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.02.2015 uviedol, že nikdy na seba neprevzal všetky dlhy, ale zaviazal sa prednostne a v plnej výške zaplatiť iba tie záväzky, na ktorých figuruje žalobkyňa ako hlavný dlžník; až neskôr s ohľadom na priebeh súdneho konania začal, podľa názoru konajúceho súdu účelovo, tvrdiť, že dlh mienil nezáväzne dobrovoľne plniť sám. Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda podľa § 511 ods. 2 OZ, ktorej potvrdením obsahu bolo prehlásenie žalovaného zo dňa 11.01.2008, čo je v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré sú typické svojou častou neformálnosťou, plne akceptovateľné. Pre úplnosť konajúci súd uvádza, že finančné prostriedky získané prostredníctvom dotknutého úveru použil žalovaný na vlastnú potrebu.
27. V zmysle § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, pričom medzi stranami sporu existovala dohoda v zmysle § 511 ods. 2 OZ, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v celom rozsahu sám. Súčasne súd dospel k záveru, že obsah takejto zmluvy neodporuje zákonu, keď pasívna solidarita vyplýva zo zmluvy, pričom možnosť vnútorného usporiadania pomerov medzi spoludlžníkmi nie je týmto dotknutá a títo si môžu vzájomnou dohodou určiť, že veriteľovi zodpovedá len niektorý z nich. Analogicky súd vychádzal z toho, že napokon ani solidárny dlžník nie je vylúčený z možnosti dojednať s veriteľom dohodu o odpustení dlhu, prípadne iný právny úkon, ktorým sa zbaví osobnej zodpovednosti za plnenie záväzku (napr. prevzatie dlhu, pristúpenie k dlhu). Dohoda podľa § 511 ods. 2 OZ má účinky len vo vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi, voči veriteľovi nepôsobí. Na základe uvedeného, s ohľadom na existenciu dohody podľa § 511 ods. 2 OZ, súd nepovažoval za
dôvodnú obranu žalovaného ohľadne započítania pohľadávky, ktorú uhradil titulom úverov poskytnutých S. výhradne sám voči žalovanej pohľadávke.
28. Súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky v priebehu konania vznesené žalovaným, že pokiaľ bolo na prehlásení použité slovné spojenie „resp. kde je uvedená /žalobkyňa/ ako hlavný dlžník“, toto možno interpretovať iba tak, že týmto slovným spojením žalovaný obmedzil a precizoval svoje prehlásenie iba na tie záväzky, kde je žalobkyňa uvedená ako hlavný dlžník. Synonymom pre výraz respektíve sú pojmy prípadne, eventuálne, alebo, a preto pokiaľ bolo použité slovné spojenie „na ktorých je ako spoludlžník resp. hlavný dlžník uvedená..“, je potrebné toto vykladať tak, že sa vzťahuje tak na zmluvy, pri ktorých je žalobkyňa uvedená buď v pozícii hlavného dlžníka alebo v pozícii spoludlžníka. V prípade, ak by mal súd prijať výklad zvolený žalovaným, ktorý napokon uvedené prehlásenie sám koncipoval, nie je zrejmé, z akého dôvodu by v tomto prehlásení boli spomínané aj úvery, v ktorých žalobkyňa vystupuje v pozícii spoludlžníčky. Použitie spojky „a“ v danom prípade by bolo irelevantné, nakoľko žalobkyňa vystupovala v prípade jednotlivých zmlúv buď v pozícii spoludlžníčky alebo hlavného dlžníka, žalobkyňa na žiadnej zmluve nebola súčasne hlavným dlžníkom a aj spoludlžníkom. Tvrdenie žalovaného, že uvedená formulácia bola zvolená za účelom precizovania, nakoľko v čase prehlásenia nevedeli presne určiť, koľko úverových zmlúv bude potrebné uzatvoriť a následne potom zabezpečiť záložnými zmluvami bytom na Šustekovej ulici, považoval súd za účelové, keď na pojednávaní dňa 08.03.2017 samotný žalovaný uviedol, že sa jednalo o posledný úver (zmluva zo dňa 11.04.2007), pričom prehlásenie je až zo dňa 11.01.2008.
29. Povahou prehlásenia sa súd zaoberal vyššie, a preto sa v ďalšom nezaoberal námietkami žalovaného ohľadne aplikácie § 531 OZ na uvedený právny úkon.
30. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že žalovanému nevznikol záväzok na základe prehlásenia zo dňa 11.01.2008, ale na základe plnenia solidárneho dlžníka v zmysle § 511 ods. 3 OZ nad dohodnutý rozsah, a teda nemohlo sa právo žalobkyne na regresnú náhradu premlčať, nakoľko prvýkrát žalobkyňa plnila dňa 29.04.2013 a žaloba bola podaná na súde dňa 10.03.2014. Pokiaľ v uvedenom prehlásení bolo uvedené, že žalovaný dotknutý úver uhradí najneskôr do 31.12.2008 súd poukazuje na to, že v zmysle zmluvy s S. bolo dojednané platenie úveru v splátkach, nebola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a súčasne až do roku 2013 žalovaný dlh platil, žalobkyňa uvedený úver neplatila, a preto nemohla sa domáhať od žalovaného splnenia dlhu, nakoľko nemala v tom čase voči žalovanému žiadnu splatnú pohľadávku, a teda 01.01.2009 nebol prvým dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, určujúcim začiatok premlčacej doby. Regresný nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína zaplatením solidárneho dlhu.
31. Žalovaný tiež namietal, že zánikom BSM zanikli aj všetky dohody o správe majetku v BSM, pričom prehlásenie z 11.01.2008 považoval za takúto dohodu, žalobkyňa na druhej strane tvrdila, že došlo k ústnemu vyporiadaniu BSM tak, že žalovaný prevzal na seba úvery a rozvedená manželka nerobila nátlak na vyporiadanie spoločného majetku, tak, aby vlastnila podiely z tohto majetku.
32. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že k vyporiadaniu BSM nedošlo, až na argumentáciu žalovaného v priebehu konania, uviedla, že došlo k ústnemu vyporiadaniu BSM. Súd na základe vykonaného dokazovania sa nestotožnil s tvrdením o existencii dohody o vyporiadaní BSM.
33. Uvedené prehlásenie prvotne nie je dohodou o správe majetku v BSM, k čomu sa súd vyjadril v bode 24 tohto rozsudku. Rovnako nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že zánikom BSM zanikla aj dohoda solidárnych dlžníkov v zmysle § 511 ods. 2 OZ. Aj v prípade zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 1 OZ táto upravuje podiely strán sporu na dlhu, avšak prichádza ku konkurencii určenia vzájomných podielov na dlhu určených dohodou a určených podľa § 149 ods. 1 OZ, pričom dohoda bola dojednaná pred zánikom BSM. Zánik BSM ako majetkového spoločenstva medzi manželmi nemožno podľa názoru konajúceho súdu považovať za dôvod zániku dohody v zmysle § 511 ods. 2 OZ. Ešte za trvania manželstva boli vzájomné podiely na spoločnom dlhu určené dohodou strán sporu, a teda nemožno v tejto časti aplikovať § 149 ods. 1 OZ ohľadne rovnakej právnej skutočnosti, fakticky nebrať na vedomie zmluvnú autonómiu strán sporu, keďže § 149 ods. 1 OZ je právnym predpisom prezumovaným v ustanovení § 511 ods. 1 OZ („ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak...“). Skutočnosť, že výška podielov bola medzi spoludlžníkmi bola určená vzájomnou dohodou v zmysle § 511 ods. 2 OZ bez ďalšieho vylučuje možnosť ex post túto stanovovať
zákonnou domnienkou. Výklad podľa ktorého by zánikom BSM zanikli aj dohody v zmysle § 511 ods. 2 OZ by mohol predstavovať neoprávnený zásah do právnej istoty strán tejto dohody.
34. Súd tak s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne, a to v časti sumy 14.698,83 eur (splátky úveru uhradené žalobkyňou v období od apríla 2013 do septembra 2014 a sumy 19.222,04 eur, ktorá predstavuje žalobkyňou uhradené splátky na poskytnutý úver, každá vo výške 565,36 eur od októbra 2014 do júla 2017 v počte 34 splátok, nakoľko medzi stranami nebolo sporu o tom, že žalobkyňa úver sama uhrádza od marca 2013 do súčasnosti, čo žalovaný nespochybnil. Súd tak žalovaného zaviazal na úhradu celkovej sumy 33.920,87 eur.
35. Za nedôvodnú súd považoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému platiť mesačne sumu 565,36 eur, k 10. dňu kalendárneho mesiaca, a to od mesiaca august 2017, vychádzajúc zo splatnosti splátky na mimoriadny medziúver a stavebný úver, ktorá je do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, teda za mesiac august 2017 ešte nie je splatná, a to z dôvodu, že následný regresný nárok solidárneho dlžníka vzniká až zaplatením dlhu nad dohodnutý podiel, pričom súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku žalobkyni nevznikol v súvislosti so splátkami splatnými v budúcnosti (od augusta 2017 do celkového splatenia úveru) regresný nárok voči žalovanému, nakoľko neuhradila žiaden dlh, ktorý by bolo možné považovať za plnenie nad dohodu spoludlžníkov podľa § 511 ods. 2,3 OZ. Priznaním takto uplatneného nároku by v prípade, ak by žalobkyňa úver po vyhlásení rozsudku ďalej neplatila, prípadne neplatila vo výške 565,36 eur, mohlo dôjsť na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu, a preto súd žalobu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
36. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného plnenia do omeškania, súd ho zaviazal aj k úhrade úrokov z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to zo sumy jednotlivých splátok odo dňa úhrady jednotlivých splátok do žalobkyňou uplatneného dňa nasledujúcej splátky, pričom úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 565,36 eur od 23.09.2014 priznal súd až do zaplatenia, a to vychádzajúc z viazanosti súdu obsahom žaloby a pripustenej zmeny žaloby. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z. z.
37. Súd určil žalovanému lehotu pre splnenie povinnosti 1 mesiac (§ 232 ods. 3 CSP), v priebehu ktorej bude mať dostatočný čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na splnenie povinnosti, na ktorú bol zaviazaný súdnym rozhodnutím.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 14.698,83 eur, sumu 565,36 eur počnúc mesiacom október 2014 do zaplatenia úveru spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobkyni sumu 33.920,87 eur s príslušenstvom, žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému na úhradu sumy 565,36 eur od mesiaca august 2017 do zaplatenia úveru zamietol. V časti zamietnutia žaloby sa jednalo o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, ktoré žalobkyňa charakterizovala len tak, že žiada, aby žalovaný plnil sumu 565,36 eur mesačne až do splatenia úveru. Na základe uvedeného súd za cenu plnenia považoval trojnásobok ceny ročného plnenia, analogicky aplikujúc ustanovenia zák. o súdnych poplatkoch, teda sumu 20.352,96 eur, v ktorej časti mala žalobkyňa neúspech, čo pri celkovej žalovanej sume 54.273,83 eur (33.920,87 eur + 20.352,96 eur), predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 62,50 % a úspech žalovaného 37,50 %. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne tak predstavuje 25 %, v ktorom rozsahu jej súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
39. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa p. Ivana Maholányiová, v súvislosti s ktorým úkonom svedkyňa uplatnila svedočné, o výške ktorého doposiaľ nebolo rozhodnuté. Tento úkon nebol krytý preddavkami na trovy dôkazu, bolo tak potrebné rozhodnúť o nároku svedkyne na náhradu svedočného, a preto súd priznal p. P.j priamo voči stranám sporu nárok na náhradu svedočného voči žalobkyni v rozsahu 37,50 % a voči žalovanému v rozsahu 62,50 % vychádzajúc z pomeru neúspechu strán vo veci (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie.