Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6P/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. Y., I.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov matky: W.. X. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. G. XXX, XXX XX V., zastúpená JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, LL.M., advokátom so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, a otca: F. Y., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., U. L. XX, W., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloleté dieťa F. Y., I.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc od 21.12.2009 do 31.08.2017 prispievať na výživu maloletého dieťaťa F. Y., I.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 150,- Eur, a s účinnosťou od 01.09.2017 vo výške 200,- Eur mesačne, pričom už zročné výživné za obdobie od 21.12.2009 do konca mesiaca august 2017 vo výške 13.853,23 Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do troch dní od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od mesiaca september 2017 je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 21.12.2009 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu s odôvodnením, že v novembri 2004 sa ako turistka zoznámila s otcom maloletého dieťaťa a dňa 03.01.2006 sa im narodila maloletá F. Y.. Až potom sa matka dozvedela, že otec dieťaťa bol vo Švajčiarsku ženatý s o 26 rokov staršou ženou za účelom získania Švajčiarskeho občianstva a v Macedónsku má otec z predchádzajúceho vzťahu dve staršie deti. Otec maloletého dieťaťa nepravidelne posielal čiastky v celkovej sume 3.974,- CHF najskôr na vkladnú knižku na meno matky a neskôr na vkladnú knižku na meno maloletého dieťaťa. Svoje otcovstvo k dieťaťu otec uznal až dňa 06.05.2009 pred Matričným úradom Košice-Šaca. Vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa nedošlo ani k uzatvoreniu manželstva, ani k vytvoreniu spoločnej domácnosti, matka sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 1.000,- CHF a neskôr 700,- Eur mesačne, pričom nárok na zaplatenie výživného si uplatnila aj za dobu troch rokov pred začatím konania.

2.Otec sa k návrhu matky vyjadril pred dožiadaným súdom tak, že s matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasí.

3.Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7P/172/2009-478 zo dňa 20.06.2016 bola z dôvodu zmeny obvyklého pobytu matky a maloletého dieťaťa do Jelšavy prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Revúca, ktorému bol spis doručený dňa 28.04.2017. Po zmene miestne príslušného súdu Okresný súd Revúca nezmenil kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorým je na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7P/172/2009-19 zo dňa 29.01.2010 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pretože maloleté dieťa má stále úradne evidovaný trvalý pobyt obec Z. (bez súpisného čísla), pričom miestna príslušnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí sa spravuje miestom úradne evidovaného trvalého bydliska dieťaťa.

4.Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č.k. 7P/172/2009-189 zo dňa 27.12.2012 zveril maloletú F. Y., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého dieťaťa zaviazal platením výživného vo výške 100,- Eur mesačne počnúc od 21.12.2006. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 16CoP/36/2013-22 zo dňa 05.09.2013, uvedený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil vo výroku o vyživovacej povinnosti otca a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa, a zároveň nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým otca maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne; výrok o zverení maloletého dieťaťa matke ponechal nedotknutý.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: obsah vyjadrenia matky k návrhu č. l. 2, listiny súvisiace s určením otcovstva maloletého dieťaťa č. l. 4-6, oznámenie Občianskeho súdu Z. mesto č. l. 153, zápisnica o výsluchu otca č. l. 169, obsah vyjadrenia matky č. l. 184 z druhej strany, odpoveď Macedónskeho súdu s prílohami č. l. 340-349, obsah vyjadrenia matky č. l. 378-379, zápisnica o výsluchu otca č. l. 458 a nasledujúce s prílohami a dokladmi o majetkových pomeroch otca, správa kolízneho opatrovníka č. l. 561, na základe čoho s prihliadnutím k obsahu písomných podaní a vyjadrení účastníkov na pojednávaní, mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

6.Dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá F. Y., ktorej otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov až dňa 06.05.2009.

7.Matka maloletého dieťaťa najskôr pracovala ako učiteľka, od roku 2014 pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, jej príjem v súčasnosti dosahuje 750 - 800 Eur mesačne a poberá aj prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Matka aj s dcérou bývajú v dva a pol izbovom byte patriacom starej matke maloletého dieťaťa L. Z., I.. XX.XX.XXXX, ktorá sa o dieťa stará v čase neprítomnosti matky aj s pomocou matkinho brata. Náklady na byt predstavujú 250,- Eur mesačne. Maloletá F. Y., I.. XX.XX.XXXX v roku 2012 začala navštevovať základnú školu aj základnú umeleckú školu, kde sa venovala hre na klavíri. Tiež začala nosiť okuliare, trpela na zvýšenú kazivosť zubov, mala problémy s chrbticou a ploché nohy, s čím boli spojené aj bližšie nešpecifikované náklady na zdravotnú starostlivosť (vyjadrenie č. l. 183 a nasl.). Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu a lekársku starostlivosť, má matka s maloletým dieťaťom zvýšené výdavky na obuv pre ploché nohy a problémy s chrbticou, za výtvarný odbor ZUŠ matka platí 120,- Eur ročne, za hudobný odbor ZUŠ matka platí poplatok 78,50 Eur ročne a náklady na oblečenie 100,- Eur a jednorazový výdavok za zakúpenie klavíra 1.740,- Eur, za tanečný krúžok 150,- Eur ročne. Ďalšie náklady platí matka za športové a iné aktivity (korčuľovanie, lyžovanie, plávanie, tanečné sústredenie, letné tábory, škola v prírode, divadlo a pod.), maloletá má k dispozícii aj vlastný telefón, notebook, počítač a televízor. Od septembra 2017 bude maloletá žiačkou osemročného gymnázia v Revúcej, s čím budú spojené náklady na cestovné 20,- Eur a stravu 40,- Eur.

8.Otec podľa oznámenia Občianskeho súdu Bazilej-mesto (č. l. 153) mal byť od nezistenej doby do 30.07.2013 vo výkone trestu odňatia slobody (z ktorého bol prepustený zrejme ešte niekedy pred 25.03.2013 podľa oznámenia č. l. 236). Vo svojom výsluchu pred Okresným súdom Willisau dňa 05.07.2012 otec uviedol, že matke dieťaťa občas dal nejaké peniaze, mohla to byť suma 3.974,- CHF vyplatená po častiach asi 1.500,- CHF v hotovosti a ďalšie 2-3 platby na účet matky. Otec nie je vyučený v žiadnom odbore, pracoval v rôznych povolaniach, väčšinu času pracoval na stavbách, a to aj pred nástupom výkonu trestu. Vo výkone trestu otec dostával 20,- CHF na deň, nedostával žiadny dôchodok, ani prídavky na dieťa. Otec nemal žiadny majetok, okrem malého domu v zlom stave po svojom otcovi, ktorý vlastnili spolu s bratom, a dlhy asi vo výške 15.000,- CHF. Pred nástupom do výkonu trestu otec

dosahoval príjem 3900 - 4000 CHF, z čoho ešte musel platiť paušálnu daň. Na maloletú F. Y. bol otec ochotný podľa svojho vyjadrenia platiť výživné v sume 100,- Eur mesačne, pretože okrem nej mal ešte dve ďalšie deti študujúce na gymnáziu v Macedónsku, ktorým mesačne platil 150,- Eur (nie je zrejmé, či na obidve deti spolu, alebo na každé dieťa zvlášť). V Macedónsku otec vlastní jeden rodinný dom s bližšie nešpecifikovanými rozmermi (35 + 73 + 8 + 100 + 76 m2) a tri poľnohospodárske pozemky o výmere 1133, 744 a 573 m2. Pri svojom výsluchu dňa 04.03.2016 (č. l. 460 a nasl.) otec uviedol, že už nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej F. Y., nar. XX.XX.XXXX, býva so svojou matkou a svojimi dvomi plnoletými deťmi a mimomanželskou partnerkou, pričom obaja (otec aj jeho partnerka) sú nezamestnaní, podľa potvrdenia Agentúry zamestnávania však otec nie je evidovaný ako nezamestnaný. Otec okrem už uvedených nehnuteľností nevlastní žiadny iný majetok, ani motorové vozidlo, jeho zdravotný stav je dobrý. Poplatky za elektrickú energiu a verejné osvetlenie za dobu približne jedeného mesiaca v rodinnom dome otca predstavujú v prepočte asi 66,- Eur, okrem toho ešte otec platí poplatok za telefón v prepočte asi 20,- Eur mesačne a ročný poplatok za vodu a odpad v prepočte asi 79,- Eur.

9.Tvrdenia matky o tom, že otec vo Švajčiarsku podnikal a mal príjmy z inej ako závislej činnosti sa nepreukázali. Naopak, výpoveď otca je v súlade so skutočnosťami známymi súdu z jeho úradnej činnosti v iných veciach vedených Okresným súdom Revúca (6P/11/2015 a 5P/18/2017) o výške príjmu osôb pracujúcich vo Švajčiarsku v oblasti remeselných prác, kde v jednom prípade bola zistená výška príjmu 3.200,- CHF a v druhom prípade 4.000,- CHF. Tento príjem ďalej podlieha zákonným povinnostiam k plateniu zdravotných odvodov (207,84 CHF mesačne pri sume 3.200,- CHF až 228- CHF pri sume 4.000,- CHF), dani z príjmu (podľa výšky príjmu), prípadne poplatku za právnu pomoc Únii zamestnancov 36,- CHF a ďalším výdavkom. Aj celkové životné náklady vo Švajčiarsku sú vyššie ako na Slovensku, keď napr. len za nájomné za 1-izbový byt predstavuje 700 - 800 Eur mesačne.

10.Podľa súhlasného vyjadrenia matky (návrh č. l. 2) a otca (výpoveď zo dňa 05.07.2012 č. l. 169 a nasl.), otec pred začatím konania zaplatil matke celkom 3.974,- CHF v niekoľkých splátkach.

11.Právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom účastníci konania upraviť nenavrhovali.

12.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13.Macedónsko, ktorého štátnym občanom je otec maloletého dieťaťa, a na ktorého území sa otec dieťaťa zrejme zdržiava, nie je členským štátom EÚ, preto pri posúdení právomoci konať vo veci súd vychádzal z ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa § 38a a § 39 ktorého zákona je právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých a vo veciach výživného daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. Podľa § 24 ods. 1 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt, použil súd vo veci hmotné právo Slovenskej republiky. Možná zmena pobytu otca do Spojených štátov amerických nemá na právomoc a rozhodné právo žiadny vplyv.

14.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca sú v zásade rozhodujúce dve skutočnosti, a to možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča a potreby a náklady oprávneného maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa v čase od narodenia dieťaťa až do bližšie neznámej doby, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody, žil a pracoval vo Švajčiarsku, kde dosahoval príjem 3900 - 4000 CHF mesačne (v prepočte asi 3500 Eur). Počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol ukončený zrejme pred 25.03.2013, otec dosahoval iba príjem vo výške 20,- CHF denne, na túto zmenu v osobných a majetkových pomeroch otca však nemožno prihliadať, pretože otec spáchaním trestného činu sám zavinil svoje odsúdenie a zníženie svojho príjmu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Po skončení výkonu trestu odňatia slobody otec (možno nútene v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením) opustil územie Švajčiarska a vrátil sa do Macedónska, kde podľa svojho vyjadrenia bol nezamestnaný, oficiálne evidovaný ako nezamestnaný však nebol, zároveň však bol zdravý, a teda schopný živiť seba, svoju partnerku, matku a dve vtedy už plnoleté deti. Okrem rodinného domu a poľnohospodárskej pôdy v Macedónsku, otec iný majetok väčšej hodnoty nemá. Podľa posledných informácií od matky sa otec presťahoval do Spojených štátov amerických, kde sa mu však poštovú zásielku do termínu pojednávania doručiť nepodarilo. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca nebolo možné vychádzať z predpokladu jeho priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima (nie celých 4000 Eur), pretože tvrdenie matky o tom, že otec dosahuje príjmy z inej ako závislej činnosti sa nepreukázali. Naopak tvrdenia otca o výške jeho príjmu vo Švajčiarsku zodpovedajú súdu z jeho úradnej činnosti známym výškam príjmov osôb vykonávajúcich manuálne (remeselné) práce vo Švajčiarsku.

15.Vzhľadom k tomu, že od narodenia maloletého dieťaťa doposiaľ nebolo výživné určené súdom právoplatne, potom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca za dobu od podania návrhu

(21.12.2009) do rozhodovania súdu vo veci (august 2017), súd za rozhodujúce skutočnosti na strane maloletého dieťaťa vzal do úvahy postupný nárast nákladov maloletého dieťaťa od jeho malého veku, cez nástup do škôlky, základnej školy a neskôr 8-ročného gymnázia, pričom súd prihliadal na celkové výdavky a náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa jeho matkou snažiacou sa plnohodnotne zabezpečiť všetky potreby maloletého dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, vzdelávaním a záľubami. Na druhej strane súd vychádzal zo zisteného príjmu otca 3900 - 4000 CHF, ktorý otec dosahoval pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody, s prihliadnutím k daňovým a odvodovým povinnostiam ako aj k oveľa vyšším bežným životným výdavkom vo Švajčiarsku, pričom tiež vzal do úvahy aj jeho dve predchádzajúce vyživovacie povinnosti k dvom starším deťom z predchádzajúceho vzťahu, o ktorých však nebolo presne preukázané, kedy vyživovacia povinnosť otca k nim zanikla (zrejme dovŕšením určitého veku alebo ukončením vzdelania). Ku dňu 04.03.2016 už otec k týmto deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť zrejme nemal, žil však už v Macedónsku, kde zárobkové možnosti a schopnosti otca sú zrejme nižšie ako vo Švajčiarsku. Za tohto skutkového stavu súd považoval za primerané výživné zodpovedajúce priebežne meniacim sa možnostiam a schopnostiam otca, ako aj postupne vzrastajúcim nákladom maloletého dieťaťa sumu 150,- Eur mesačne za dobu od podania návrhu 21.12.2009 do konca mesiaca august 2017. Vyššie výživné, a to v sume 200,- Eur mesačne súd otcovi určil s účinnosťou od 01.09.2017 v súvislosti s nárastom nákladov na vzdelávanie maloletej F. Y., I.. XX.XX.XXXX, štúdiom na 8-ročnom gymnáziu v Revúcej od 01.09.2017, pričom súd zohľadnil aj jednorazové výdavky matky na zakúpenie klavíra a pod. Zročné výživné za dobu od podania návrhu (21.12.2009) ku dňu rozhodnutia súdu (vrátane mesiaca august 2017) potom predstavuje sumu 13.853,23 Eur (pomerná časť výživného za mesiac december 2009: 11/31 x 150 = 53,23 Eur, výživné za 92 mesiacov od januára 2010 do augusta 2017: 92 x 150 = 13.800 Eur). Zročné výživné súd otca zaviazal zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku (§ 44 a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od mesiaca september 2017 súd zaviazal otca platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).

16.Súd návrh matky ako nedôvodný zamietol v časti, kde sa domáhala zaviazať otca plnením výživného aj za dobu troch rokov pred podaním návrhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred začatím konania otec matke pre maloleté dieťa vyplatil vo viacerých častiach celkovú sumu 3.974,- CHF (v prepočte 3.457,- Eur kurzom 1,1494 platným ku dňu 08.08.2017, alebo 2.660,- Eur kurzom 1,4938 platným v decembri 2009). Toto plnenie súd posúdil ako splnenie vyživovacej povinnosti otca, keď iný dôvod pre poskytovanie týchto platieb preukázaný nebol, pričom s ohľadom na miesto pobytu otca v tej dobe vo Švajčiarsku je ospravedlniteľné, ak si otec svoju vyživovaciu povinnosť plnil hoci nepravidelným poskytovaním vyšších súm výživného za určitú dobu naraz.

17.Z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine plynie, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a iba ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Existencia podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa znamená, že priznanie výživného za dobu pred začatím konania bude skôr výnimočné, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno posudzovať iba samotnú skutočnosť, že návrh na určenie výživného nebol podaný skôr, pretože v takom prípade by existencia podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa stratila význam. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa tak možno považovať skutočnosti, ktoré objektívne bránia v podaní návrhu (napr. zlý zdravotný stav účastníka konania vylučujúci možnosť včasného uplatnenia práva podaním návrhu na súde a pod.), ale napr. najmä tiež stav, ak otec dieťaťa nie je známy a k určeniu otcovstva dôjde neskôr, aby sa tak otec dieťaťa nevyhol splneniu nepremlčanej vyživovacej povinnosti.

18.Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v § 98 ods. 1 neobsahoval podmienku dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného pre maloleté dieťa aj za dobu pred začatím konania. Táto podmienka bola do právneho poriadku zavedená až s účinnosťou nového Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v jeho § 77 ods. 1 s účinnosťou od 01.04.2005. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti s tým, že súd bude skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

19.Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by matke objektívne bránili v podaní návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére za dobu pred začatím konania už skôr

ako až 21.12.2009, najmä za situácie, ak otcovstvo k dieťaťu bolo určené už dňa 06.05.2009. Preto a tiež s prihliadnutím k otcom zaplatenej sume 3.794,- CHF, ktorú súd posúdil ako splnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu pred začatím konania, súd v tejto časti návrh matky ako nedôvodný, zamietol.

20.Právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom účastníci konania upraviť nenavrhovali, preto súd podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine o úprave práva otca stretávať s maloletým dieťaťom nerozhodoval.

21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 , pričom žiadny z účastníkov konania si právo na náhradu trov konania ani neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.