Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/222/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava proti žalovanému 1/ Z. F., X.. X.X.XXXX, Č. XXX, XXX XX Č., zast. JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom Ľudovíta Štúra 27, 023 54 Turzovka, v konaní o zaplatenie 3 605,47 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi škodu vo výške 265 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3 340,47 € s 9,25 % z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia a na zaplatenie 9,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3 605,47 € od 5.12.2011 do 9.5.2012 z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 86 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom v rozsahu 93 % vo výške 755 € v lehote do 3 od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom v rozsahu 7 % vo výške 57 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Podľa § 212 ods. 1 rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Podľa § 212 ods. 2 rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa § 216 ods. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3 605,47 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od podania žalobného návrhu 5.12.2011 do zaplatenia titulom nároku na náhradu škody. Nárok na náhradu škody prešiel na žalobníčku momentom, kedy poškodenému vodičovi R. R. škodu v uvedenej výške zaplatila. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 25.3.2010. V nadväznosti na ustanovenie § 212 ods. 1, 2 CSP, § 216 ods. 1, 2 sa tak súd cítil byť viazaný predmetom sporu čo do základu nároku, že ide o nárok na náhradu škody, čo do výšky nároku na zaplatenie sumy 3 605,47 € s úrokom

z omeškania 9,25 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka nepatrí k nárokom, kde súd môže ísť nad petit podľa § 216 ods. 2 CSP, je viazaný podľa 216 ods. 2 žalobným návrhom. V nadväznosti na § 216 ods. 2 však nad petit môže ísť (konať a dokazovať z úradnej moci) v nadväznosti na kogentnú úpravu spoločnej zodpovednosti niekoľkých škodcov § 438 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aj pri ustanovení § 441 súd z úradnej moci nad petit skúma, či škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného a rovnako aj u ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z úradnej moci skúma otázky zníženia, možnosti zníženia náhrady. V tomto smere sa súd necítil byť viazaný žalobou, predmetom sporu a mohol konať z úradnej moci, pretože z právneho predpisu vyplýva spôsob vyporiadania, kogentný spôsob vyporiadania, ktorým je súd viazaný. Súd podotýka, že nad rámec tejto úradnej povinnosti právny zástupca žalovaného 1/ vzniesol aj procesný návrh - brať do úvahy spoluzavinenie poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka a znížiť náhradu podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V takom prípade nejde o zmenu žaloby. Súd postupuje podľa kogentných ustanovení zákona o usporiadaní týchto vzťahov. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Rozsudkom č. k. 4C/222/2011-320 zo dňa 20.8.2015 súd návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ na zaplatenie sumy 3 605,47 € istiny s príslušenstvom zamietol a zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 761,26 €. Vo výroku III. zaviazal navrhovateľku nahradiť odporkyni 2/ (C. F., Č. XXX, Č.) trovy konania vo výške 278,34 €. Rozsudok vo výroku III. nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2016. Predmetom ďalšieho konania ostal z hľadiska viazanosti len návrh - žaloba žalobkyne proti žalovanému 1/. Uznesením č. k. 8Co/735/2015-349 zo dňa 31.5.2016 Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch I., II., IV. a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vo výroku III. (trovy žalovanej 2/) rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Záväzný právny názor odvolacieho súdu je na čl. 357 a nasl. súdneho spisu a súd sa ním cítil byť viazaný v nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenia. Odvolací súd mal za to, že predmetom je nárok na náhradu škody proti žalovanému 1/ pri dopravnej nehode na motorovom vozidle poškodeného poisteného u žalobcu, na ktoré ho po vyplatení náhrady škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešiel uplatňovaný nárok na náhradu škody. Poukázal na § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka - základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne (porušenie povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť, škoda, zavinenie). V danom prípade porušenie povinností žalovaným 1/ malo vzniknúť v súvislosti so zavineným porušením povinností ako chodca vyplývajúceho z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. Odvolací súd sa nestotožnil s vyhodnotením dôkazu výpovede svedka R. R. - vodiča a s vyhodnotením nevierohodnosti zápisnice dopravnej polície o prešetrení dopravnej nehody len z dôvodu, že nebol prizvaný žalovaný, resp. jeho zákonný zástupca a z dôvodu, že sa priestupkový spis stratil. Za tieto okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemôže zodpovedať vodič. Okresný súd mal vychádzať z toho, že objasňovanie vo veci dopravnej nehody bolo v zmysle § 60 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. odložené dňa 18.6.2010, pretože vec zavinila maloletá osoba a nie je možné priestupok prejednať. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody pre účely poisťovne vyplýva, že bolo porušené ustanovenie o chodcoch - § 53 ods. 4 (nepresvedčenie sa pred vstupom na vozovku, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva mimo priechodu pre chodcov, nadchodu alebo podchodu, ak sa nachádzajú v blízkosti) a § 53 ods. 1 (prechádzanie cez cestu mimo priechodu, nadchodu alebo podchodu, ak sa nachádzajú v blízkosti) zákona č. 8/2009. Z rozhodnutia dopravného inšpektorátu podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva zavinenie vodiča na dopravnej nehode, teda porušenie povinnosti vodiča v cestnej premávke. Vzhľadom k tomu, že znalec bol vypočúvaný až po výsluchu svedka - vodiča, zhodnotenie robil priebežne na pojednávaní. Súd dal pokyn prvostupňovému súdu, aby vypracoval doplnený znalecký posudok, kde jednoznačne uvedie, čo bolo primárnou príčinou dopravnej nehody a kto porušil povinnosti účastníka cestnej premávky. Zároveň bola pripustená zmena návrhu zo dňa 7.5.2014 na čl. 88 spisu, kde navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal k náhrade škody vo výške 3 605,47 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2011 do zaplatenia odporcu 1/.

2. Čo uviedol žalobca v žalobe: Dňa 5.12.2011 navrhovateľka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava podala návrh proti odporcovi 1/ Z. F., X.. X.X.XXXX a odporkyni 2/ C. F., matke odporcu 1/, zákonnej zástupkyni. Skutkové tvrdenia boli tie, že dňa 25.3.2010 o 7.20 hod. došlo k dopravnej nehode. Poškodený vodič R. R. riadil osobné motorové vozidlo J. XXX v smere do obce R.. Z ľavej strany cesty spoza oprotiidúceho nákladného vozidla mu vbehol do jazdnej dráhy odporca 1/. Vodič už nestihol zrážke

zabrániť a prednou časťou vozidla narazil do odporcu 1/. Odporca 1/ bol vymrštený na kapotu a čelné sklo, kde po zrážke dopadol vpravo na chodník vedľa cesty. Zo správy polície o nehode vyplýva, že túto dopravnú nehodu zavinil odporca 1/ porušením povinnosti podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla. Na motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená odporcom 1/ škoda, mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie s navrhovateľkou. Na základe hlásenia poistnej udalosti po vykonanej obhliadke a zápise o poškodení na základe faktúry a výpočtu poistného plnenia bolo poškodenému navrhovateľkou vyplatené poistné v celkovej výške 3 605,47 €. Navrhovateľka odvodzovala zodpovednosť odporcu 1/ z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť odporcu 2/ - zákonného zástupcu navrhovateľka odvodzovala z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že zákonný zástupca mal povinnosť dohľadu nad mal. odporcom 1/. Zodpovednosť odporcu 1/ a 2/ je spoločná a nerozdielna. V nadväznosti na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľka má právo proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Právo na náhradu škody prešlo na navrhovateľku do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol. Poskytnuté plnenie bolo vo výške 3 605,47 €. V nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka žiadala navrhovateľka aj 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 605,47 € od podania návrhu, teda od 5.12.2011 do zaplatenia. K návrhu pripojila návrh na uzavretie poistnej zmluvy medzi navrhovateľkou a R. R. zo dňa 8.7.2008 na čl. 3 spisu, hlásenie poistnej udalosti zo strany svedka R. telefonicky dňa 25.3.2010 o 9.00 hod. čl. 4 spisu, reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 18.6.2010 na čl. 6 spisu, zápis poisťovne navrhovateľky o poškodení vozidla ku škodovej udalosti čl. 10 spisu, výpočet hodnoty vozidla, výšky škody čl. 12, výzvu na dobrovoľné plnenie odporcov bez doručenky čl. 14, 15, výpis z účtu o zaplatení sumy 3 605,47 € opravovni C., R..K..S.. čl. 16, fotodokumentáciu navrhovateľky čl. 89. Na čl. 124 spisu navrhovateľka navrhla vykonanie znaleckého dokazovania na výpočet výšky škody. Otázka je odborná a odporca 1/ výšku škody spochybňuje. Zároveň uviedla, že trvá na skutkovom stave tak, ako ho uviedla v návrhu, priebeh škodovej udalosti je v dostatočnom rozsahu zdokumentovaný v priestupkovom spise (čl. 125). Na pojednávaní dňa 11.9.2014 čl. 159 spisu navrhovateľka doplnila svoj prednes. Uviedla, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v spore. Vozidlo bolo u navrhovateľky poistené. Poistníkom je R. R. ako fyzická osoba. Predmetom poistenia bolo vozidlo J. XXX, na ktorom vznikla škoda. Z doloženej poistenej zmluvy vyplýva, že pri kúpe financoval kúpnu cenu lízingovou zmluvou so spoločnosťou PSA Finance Slovakia, s.r.o.. Z tohto dôvodu lízingová spoločnosť bola označovaná za vlastníka motorového vozidla. Táto skutočnosť podľa navrhovateľky nemá právnu relevanciu. Škoda vznikla na vozidle svedka R. a bola mu nahradená. Právne postavenie navrhovateľa je odvodené od § 813 Občianskeho zákonníka. Po náhrade škody právo na náhradu škody prešlo zo svedka R. ako poškodeného na navrhovateľku. Právo prešlo v rozsahu vyplateného poistného plnenia. Na čl. 160 spisu žiadala navrhovateľka nariadiť znalecké dokazovanie aj na priebeh nehodového deja znalcom z odboru cestnej dopravy. Táto otázka je otázkou odbornou a neprislúcha súdu. Doložila do súdneho spisu farebnú fotodokumentáciu poškodenia motorového vozidla a znalecké dokazovanie navrhovala nariadiť aj na výšku skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle. Po nariadení znaleckého dokazovania v podaní zo dňa 5.6.2015 čl. 264 žiadala aj výsluch pracovníkov C., R..K..S.., k rozsahu škody na vozidle a k vykonaným opravám. V tomto podaní uviedla, že na motorovom vozidle nie je technicky možné vymeniť strechu bez súčasnej výmeny obloženia. Čelné sklo bolo vplyvom nárazu a váhy tela odporcu vtlačené do interiéru poškodeného vozidla. Totožné podanie je na čl. 267 spisu. Podľa článku III/1 namietol znalecký posudok v časti, kde znalec uviedol, že poškriabaná prístrojová doska sa nekontaktovala s čelným sklom. Táto škoda nie je podľa znalca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa článku III/2 reagoval na záver znalca, že z fotodokumentácie poškodenie, ktoré by vyžadovalo výmenu čalúnenia, nebolo zistené. V podaní po zrušení veci odvolacím súdom čl. 370 spisu žalobkyňa navrhla výsluch svedkov - zamestnancov spoločnosti C. vysvetliť spôsob výmeny čalúnenia, pričom nekonkretizovala ich mená, priezviská, adresy a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý by vykonal analýzu nehodového deja, vyjadril sa k výške spôsobenej škody na motorovom vozidle. V záverečnom návrhu pred ukončením dokazovania znalecké dokazovanie kontrolné nenavrhla právna zástupkyňa žalobcu. 3. Ktoré dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhla, predložila, ktoré dôkazy súd nevykonal a z akých dôvodov: Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 253 ods. 1

ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Podľa § 253 ods. 3 ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Žalobkyňa k žalobe pripojila návrh na uzavretie poistnej zmluvy s vodičom R. R. na poškodené motorové vozidlo čl. 3 spisu. Tým mal súd preukázaný právny vzťah žalobkyne s vodičom poškodeného vozidla v čase dopravnej nehody. Na čl. 4 spisu pripojila hlásenie poistnej udalosti vodiča R. zo dňa 25.3.2010 o 9.00 hod. Z hlásenia vyplýva, že do cesty mu vbehol chodec, ktorý prechádzal cez cestu mimo priechod. Rozbité čelné sklo, vrchná časť strechy, výška škody približne 2 000 €. Vinníkom je pravdepodobne chodec. Opravu realizoval C., R..K..S.., Č.. Z uvedeného vyplýva, že samotný poškodený žalobkyni nenahlásil iné poškodenie než rozbité čelné sklo a vrchná časť strechy. Žalobkyňa pripojila výsledok relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 25.3.2010 a správa je zo dňa 18.6.2010. Vodičovi spoza oproti idúceho nákladného vozidla vbehol do jazdnej dráhy chodec. Vodič nestihol zrážke zabrániť, prednou časťou narazil do chodca, ktorý bol vymrštený na kapotu, čelné sklo, kde po zrážke dopadol vpravo na chodník vedľa cesty. Chodec bol z miesta nehody odvezený rýchlou záchrannou službou do nemocnice v Čadci. Bol hospitalizovaný do 7 dní. Dňa 18.6.2010 bola vec dopravnej nehody podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov odložená, nakoľko vec zavinila maloletá osoba a nie je možné priestupok prejednať. Maloletý chodec (žalovaný 1/) tak porušil § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. (pred vstupom sa vozovku sa chodec nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať, to platí na priechode pre chodcov i mimo neho; chodec nesmie prekonávať zábradlia ani iné zábrany). Porušil § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Z relácie dopravnej polície čl. 8 vyplýva, že škoda spočívala v prednej maske, prednej kapote, čelné sklo, stierače, strecha. Na čl. 10 spisu je zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo strany žalobkyne - poisťovne. Celková výška škody podľa tohto zápisu o poškodení je 3 547,11 € bez DPH, s DPH 4 221,06 €, s tým, že bolo doporučené likvidovať škodu v príčinnej súvislosti s výmenou strechy, tapacír strechy, prístrojová doska poškriabaná, ľavé zrkadlo podľa charakteru poškodenia posúdené ako súvisiace s dopravnou nehodou. Pripojený je výpočet hodnoty vozidla a výšky škody na čl. 12 spisu, ktorý vypracoval pracovník žalobkyne Ľ. E., ktorý bol aj v konaní vypočutý ako svedok. Na čl. 14 spisu je výzva na zaplatenie, rovnako čl. 15. Na čl. 16 spisu je účtovný doklad, z ktorého vyplýva, že suma 3 605,47 € bola zaplatená C., R..K..S.., Č.. C., R..K..S.., Č. realizoval opravu, fakturoval opravu, ale v relácii dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody na čl. 7 spisu je ako subjekt dopravnej nehody uvedené obchodné meno PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., vodič R. R.. Na čl. 89 spisu doložila žalobkyňa fotodokumentáciu poškodenia, pričom fotodokumentáciu vyhotovoval jej pracovník Ľ. E., ktorý hodnotil poškodenie, likvidoval škodu (čl. 12 spisu). Fotodokumentácia bola daná stranám konania k dispozícii, mohli sa s ňou oboznámiť, vyjadriť sa a fotodokumentáciu mal znalec k dispozícii pred vypracovaním obidvoch znaleckých posudkov, tvorí súčasť spisu v prílohovej obálke čl. 89 spisu. Na čl. 127 spisu žalobkyňa predložila faktúru na celkovú sumu bez DPH 3 189,27 € od C., R..K..S.., Č.. Faktúru predložila dňa 10.7.2014. Ide o faktúru vo vzťahu k R. R.. Na čl. 128 spisu dňa 10.7.2014 predložila faktúru vo vzťahu k R. R. na celkovú sumu 3 795,23 €, faktúra je zo dňa 19.4.2010. Dňa 10.7.2014 na čl. 124 navrhla žalobkyňa výsluch svedkov

- pracovníkov C., R..K..S.., Č.. Nekonkretizovala ktorých, ich mená, priezviská, adresy tak, aby ich súd mohol zabezpečiť. Na čl. 160 rub spisu rozdiel vo fakturácii vysvetlil právny zástupca žalobkyne tak, že fakturácia vo výške 3 795,23 € s DPH, suma 3189,27 € bez DPH po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti bola poškodenému nahradená škoda vo výške 3 605,47 , teda vo výške žalovanej sumy. Tvrdí, že škoda bola zaplatená vlastníkovi vozidla, nech ním je ktokoľvek (čl. 160). Dňa 2.2.2015 čl. 191 spisu žalobkyňa navrhla výsluch poškodeného R. R., vodiča. Na čl. 266 spisu opakovane žalobkyňa navrhla výsluch zamestnancov spoločnosti C., R..K..S.. bez konkretizácie mena, priezviska, adresy. Rovnako výsluch znalca. Na pojednávaní dňa 30.7.2015 sudkyňa realizovala procesný návrh žalobkyne a realizovala výsluch svedka - vodiča R., výsluch znalca a realizovala konfrontáciu znalca a svedka. Zo zápisnice 30.7.2015 čl. 292 spisu vyplýva, že súd zamietol návrh žalobkyne na výsluch svedkov - pracovníkov autoopravovne C., R..K..S.. a nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Výsluch pracovníkov C., R..K..S.. zamietol preto, že za celú dobu nenahlásila žalobkyňa mená, priezviská, dátumy narodení, aby súd tieto dôkazy mohol zabezpečiť. Nemohol na pojednávanie predvolať celú prevádzku C., R..K..S.., Č., ani z úradnej moci zisťovať, ktorých konkrétnych svedkov a na preukázanie akých konkrétnych okolností žalobkyňa navrhuje vypočuť. Po zrušení veci na čl. 364 spisu dňa 8.9.2016 vyzval súd v koncentračnej lehote 20 dní produkovať tvrdenia, dôkazy. Opakovane žalobkyňa 12.10.2016 na čl. 370

spisu navrhla kontrolné znalecké dokazovanie a výsluch zamestnancov spoločnosti C. bez konkretizácie svedkov. Na čl. 439 navrhla výsluch svedka - technika A.. Ľ. E., ktorý likvidoval poistnú udalosť. Na čl. 440 spisu opakovane žiadala výsluch zamestnancov C., R..K..S.. bez konkretizácie svedkov. Keďže výsluch svedka E. bol navrhnutý po uplynutí koncentračnej lehoty, súd mailovou správou na čl. 454 spisu dal žalobkyni právo zabezpečiť si svedka A.. E., ktorý likvidoval škodu, na pojednávaní a aj svedkov

- pracovníkov C., vzhľadom k tomu, že žalobkyňa stále za dlhé časové obdobie neuviedla ich mená, priezviská, aby ich mohol predvolať súd (čl. 454 spisu). Preto keď až na pojednávaní dňa 8.8.2017 žalobkyňa navrhla výsluch svedka H. z C., R..K..S.., Č. a z tohto dôvodu by bolo potrebné pojednávanie odročiť, súd návrh na vykonanie takého dôkazu zamietol. Spor trvá od roku 2011 do roku 2017, za 6 rokov žalobkyňa nekonkretizovala meno, priezvisko svedka, hoci ak mienila navrhnúť výsluch svedka H., tak s podaním zo dňa 10.7.2014 pripojila faktúru, kde je uvedené, že ju zostavoval H. H.. Teda už od 10.7.2014 mala možnosť objektívnu výsluch konkrétneho svedka navrhnúť. Z tohto dôvodu už raz bol procesný návrh na vykonanie dôkazu výsluchom nekonkretizovaných svedkov - pracovníkov C., R..K..S.., Č. zamietnutý na pojednávaní dňa 30.7.2015. Návrh zamietla sudkyňa aj z toho dôvodu, že návrh nebol vznesený v 30-dňovej koncentračnej lehote (čl. 370) a návrh bol zamietnutý aj z toho dôvodu, že na čl. 454 spisu dňa 1.8.2017 sudkyňa dala žalobkyni mailový súhlas k zabezpečeniu svedkov

- pracovníkov C. z dôvodu, že neboli konkretizované mená, priezviská, aby ich mohol predvolať na pojednávanie súd. Súd dospel k záveru, že výsluch svedkov - pracovníkov C. a vykonanie tohto dôkazu zmarila svojou procesnou nedisciplinovanosťou samotná žalobkyňa. Na pojednávaní dňa 8.8.2017 súd nezamietol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, pretože v záverečnom návrhu ani počas pojednávania už zástupkyňa žalobkyne nevzniesla procesný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania po konfrontácii svedka - A.. E., ktorý likvidoval škodovú udalosť a znalca, ktorý vypracoval doplnok znaleckého posudku a bol vypočutý na pojednávaní. Ostatné dôkazy žalobkyne boli vykonané. Výsluchom svedka - vodiča R. a konfrontáciou spolu so znalcom na pojednávaní dňa 30.7.2015 súd zistil. Okrem spornej dopravnej nehody mal ešte dve dopravné nehody. Chlapec vybehol spomedzi kolóny kamiónov. Kamióny boli za sebou. Dopravná nehoda prebehla tak, ako je v zápisnici o dopravnej nehode. Nemohol sa vyjadriť k ŠPZ protiidúceho vozidla, lebo tam bola kolóna kamiónov. Nevedel, spomedzi ktorého vybehol. Ak to neuviedol do zápisnice, asi na to pozabudol. Pri konfrontácii so znalcom uviedol. Chlapec vybehol tesne pred auto svedka, zastavil, avšak vodič už bol tesne pred ním, batohom, ktorý mal na chrbte, narazil do skla, prekotúľal sa a pri zadných dverách spadol na chodník. Nebol si vedomý, že by pred dopravnou nehodou bolo vozidlo poškodené. Pri dopravnej nehode vie to, čo mu bolo oznámené, povedané, že strecha bola zalomená, prístrojová doska, drobunké úlomky skla pozapichované na palubnej doske, spätné zrkadlo. Prístrojová doska bola celá zasypaná sklom, tak musela byť poškodená. Chlapec narazil batohom, ktorý mal chrbte, na sklo. Vybehol spomedzi stojacich vozidiel v protismere. Viac si nepamätá. Svedok tak nebol, preto ho nevie uviesť. Vodiča nekontaktoval, lebo nevedel, ktorý to bol, spoza ktorého vozidla chlapec vybehol. Kolóna sa stála, po nehode sa už pohybovala. Zo znaleckého posudku A.. E. K. čl. 199 spisu č. 36/2015, z doplnku č. 1 k znaleckému posudku na čl. 393 spisu, z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 30.7.2015 čl. 285 a nasl. spisu a z konfrontácie znalca a svedka vodiča R. na tomto pojednávaní, z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 8.8.2017 a z konfrontácie znalca a svedka A.. Ľ. E. - likvidátora škody na tomto pojednávaní súd mal zistené. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie chodca, ktorý zastavil vo vozovke tak, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť, ani včasnou reakciou na situáciu, ani správnou technikou jazdy. To je primárnou príčinou dopravnej nehody. Porušenie chodca spočíva v tom, že prechádzal (prebiehal) cez vozovku tak, že nútil vodičov meniť rýchlosť a smer jazdy a zastavil v jazdnom pruhu vozidla takým spôsobom, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť ani správnou technikou jazdy. Táto skutočnosť je primárnou príčinou dopravnej nehody (chodec porušil aj ďalšie povinnosti, že mimo priechod pre chodcov). Vodič tiež porušil svoje povinnosti, tie však neboli primárnou príčinou dopravnej nehody. Nesprávny prvok u vodiča spočíval v technike jeho jazdy. Na situáciu reagoval s oneskorením 0,8 sekundy. Ak by aj reagoval včas, napriek tomu by ku zrážke došlo, teda porušenie nie je primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Pri výsluchu dňa 8.8.2017 uviedol, že ak by nebol reagoval na situáciu s oneskorením 0,8 sekundy, potom by narazil do chodca menšou rýchlosťou, a to rýchlosťou o 7 km/h nižšou, pričom prechádzal, v čase zrážky viedol vozidlo rýchlosťou 45 - 50 km/h pri maximálnej dovolenej rýchlosti 50 km/h, teda do chodca narazil v uvedenej rýchlosti. Nebrzdil. Viedol vozidlo na hranici maximálnej dovolenej rýchlosti. Jeho porušenie spočíva v tom, že keď by nebol reagoval na zastavenie chodca s oneskorením 0,8 sekúnd, do chodca by narazil rýchlosťou o 7 km/h nižšou, v príčinnej súvislosti s čím by bol iný mechanizmus vzniku nárazu a úrazu chodca a aj iný mechanizmus vzniku poškodenia vozidla. V takom prípade by poškodenie vozidla bolo podstatne nižšie vo výške 530 €, nebola by poškodená strecha vozidla, pretože vodiča by v takej situácii podľa prepočtov nevyhodilo na strechu vozidla, nebolo

by potrebné vymieňať strechu vozidla a predmetom by bolo len čelné sklo, aj to poškodené pri nižšej rýchlosti, teda s menším nárazom a menšími dôsledkami. Obidvoma znaleckými posudkami, výsluchom znalca a vodiča, ich konfrontáciou, ako aj konfrontáciou znalca a likvidátora škody Ľ. E.Š. vo vzťahu k výške škody súd mal preukázaný nasledovný skutkový stav. Zo znaleckého posudku na čl. 219 spisu vyplýva, že znalec mal preukázané poškodenie čelného skla a strechy vozidla. Zo znaleckého posudku čl. 226 mal preukázané, že táto škoda predstavuje 1 349 € a táto škoda je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ak by vodič reagoval na situáciu skôr, narazil by do chodca rýchlosťou o 7 km nižšou, chodec by nedopadol na strechu, náraz by bol menší a v takom prípade by nebola poškodená strecha, len čelné sklo, a škoda by predstavovala 530 €. Ľavé spätné zrkadlo - k tomu znalec uviedol, že podľa fotodokumentácie polície je ľavé spätné zrkadlo na svojom mieste, nesklopené (napr. čl. 220 spisu). Aj mechanizmus vzniku nehodového deja podľa znalca je taký, že chodec dopadol na pravú a nie na ľavú stranu. Mal za to, že toto poškodenie nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Svedok - likvidátor pri konfrontácii svedka a znalca taký záver znalca nevyvrátil a súd sa stotožnil so záverom znalca a s takto zisteným skutkovým stavom. Prístrojová doska - záver znalca je taký, že poškodenie prístrojovej dosky nie je preukázané v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pretože sklo sa nachádza na inom mieste, ako je poškodenie prístrojovej dosky a je poškodené iným spôsobom, iným mechanizmom, ako je poškodená prístrojová doska. Nebol fotografickým spôsobom likvidátorom škody preukázaný kontakt prístrojovej dosky s čelným sklom a v znaleckom posudku na čl. 219 spisu posledná veta uviedol, že poškodenie prístrojovej dosky na fotografiách poisťovne je vyhotovené, zobrazené už po vymontovaní čelného skla, nie pred vymontovaním čelného skla. Na prístrojovej doske sú ryhy zatáčané a pravidelné, mohla sa poškodiť pri demontáži skla, výmene čelného skla. Nie je fotograficky zadokumentované likvidátorom škody zo strany žalobkyne, že táto škoda existovala pred výmenou čelného skla ako dôkaz príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Napriek konfrontácii s likvidátorom škody - pracovníkom žalobkyne - svedkom súd vychádzal zo znaleckého posudku a jeho vyjadrenia, ktoré považoval za objektívne vyjadrenia, kým svedok bol pracovníkom žalobkyne a obhajoval to, že dostatočne fotograficky nezadokumentoval vzniknutú škodu a takto nezadokumentovanú škodu zlikvidoval finančne. Čalúnenie stropného panelu - z vyjadrenia znalca, zo znaleckého posudku vyplýva, že toto poškodenie nebolo preukázané v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Z fotografického materiálu likvidátora ani z priestupkového spisu nevyplýva poškodenie čalúnenia stropného panelu, ktoré by vyžadovalo výmenu čalúnenia. Technologický postup výmeny strechy nie je podmienený výmenou čalúnenia stropného panelu ako tvrdí žalobkyňa. Poškodenie strechy nebolo takého rozsahu, že by poškodilo aj čalúnenie stropného panelu. Pri nahliadnutí technologického postupu, ktorý predložila žalobkyňa, na montáž, demontáž obloženia stropu znalec na pojednávaní uviedol, že tento technologický postup vôbec nepreukazuje tvrdenia žalobkyne, že pri poškodení a výmene strechy je potrebné vymeniť aj čalúnenie stropného panelu. Vyplýva z neho len to, že ak je stropné obloženie poškodené, vtedy ho treba vymeniť. Taktiež z tohto technologického postupu C., R..K..S.., Č. vyplýva, že so stropným obložením je potrebné zaobchádzať opatrne, aby nedošlo k jeho poškodeniu, čo sa zrejme pri realizácii opravy v C., R..K..S.., Č. nestalo. Technologický postup nevyžaduje pri výmene strechy automaticky výmenu čalúnenia (čl. 289). Kapota a maska - neboli vôbec opravované, išlo zrejme len o oter, preto takáto škoda nebola likvidovaná a nie je ani v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

4. Ktoré skutočnosti tvrdil žalovaný 1/: Odporcovia 1/, 2/ dňa 24.5.2012 na čl. 28 spisu uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Nepovažujú ho za dôvodný čo do základu i čo do výšky. V hlásení polície je výška škody 1 500 €, v hlásení škodovej udalosti 2 000 €, vyplatená škoda je nadhodnotená. Zanedbaním povinného dohľadu zákonného zástupcu - matky nemôže byť skutočnosť, že samostatne žiak základnej školy išiel do školy tak, ako ostatné deti. Poukázal na dlhodobý problém prechodu cez cestu z dôvodu tvorenia sa dlhých kolón, ktoré existujú v danej lokalite. Nie je chodník. Cez uvedenú cestu prechádza veľa detí, pretože sa tam nachádza Základná škola na J.. Odporca 1/ musel prejsť cez cestu, aby sa vôbec dostal do školy. Je na mieste otázka spoluzodpovednosti prevádzkovateľa cesty 1/11, či už vytvorením chodníkov alebo zriadením svetelnej signalizácie, nadchodu a pod. Návrh žiadali zamietnuť. V podaní zo dňa 4.4.2014 čl. 79 spisu odporcovia uviedli, že nárok navrhovateľky považujú za neprimeraný. Žiadali správu od Základnej školy Č. - J.. Žiadali správu o povesti odporcu, o jeho správaní. Mali za to, že jeho správanie sa nevymykalo bežnému správaniu. Jeho správanie si nevyžadovalo zvýšenú kontrolu a dozor zo strany zákonnej zástupkyne odporkyne 2/. Odporkyňa 2/ preto nezanedbala výkon náležitého dohľadu. Po späťvzatí návrhu voči odporkyni 2/ v podaní zo dňa 24.6.2014 čl. 112, 113 spisu právny zástupca odporkyne 2/ dal súhlas so zastavením konania voči odporkyni 2/. Žiadal náhradu trov konania vo výške 943,15 €. Náhradu trov konania žiadal podľa § 146 ods. 2 OSP. Vyčíslenie trov konania je na čl. 119, 120 spisu. V podaní zo dňa 4.11.2014 čl. 162 spisu

uviedol, že u svedka R. R. nemožno vylúčiť spoluzavinenie, prípadne aj vinu za vzniknutú dopravnú nehodu a škodu. Žiadal, aby súd doručil písomný dopyt na C., R..K..S.., Č. za účelom vyšpecifikovania materiálu na zákazku vynaloženého na opravu osobného motorového vozidla v súvislosti s výmenou palubovej dosky, podiel servisných prác, lakovníckych prác a spotrebovaného režijného materiálu na výmene palubovej dosky. Poukázal na to, že z fotodokumentácie polície vyplýva, že čelné sklo bolo len preliačené na palubovej doske a v interiéri sa nachádzali jemné úlomky skla. Čelné sklo sa nedotýkalo palubovej dosky. Zo snímok polície nie je zrejmé akékoľvek poškodenie palubovej dosky. Tým rozporoval oprávnenosť vykonanej opravy čo do výmeny palubovej dosky a použitého materiálu prác. Žiadal aj znížiť výšku škody v prípade zaviazania odporcu 1/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl vo veľkej intenzite dopravy v spornej lokalite, kde prechádza na tejto trase denne 44 598 osobných a nákladných motorových vozidiel. Od roku 2005 došlo o nárast vo výške 53,82 %. Tieto okolnosti sťažili odporcovi 1/ prístup k základnej škole, ku ktorej v čase dopravnej nehody išiel. Odporca 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2014 uviedol. Pridržiaval sa tvrdení matky a právneho zástupcu. Nevrátila sa mu pamäť na sporný časový úsek, kedy došlo k dopravnej nehode, bol odvezený sanitkou v bezvedomí. Nikto za ním nebol, aby podpísal zápisnicu o dopravnej nehode a o úraze. V čase dopravnej nehody mal 14 rokov. Občianskoprávnou zodpovednou osobou bola jeho matka - zákonná zástupkyňa. Ani za matkou nebol nikto, aby zobjektivizovala, podpísala údaje, ktoré v zázname boli uvedené. Prvýkrát zistil, že je zodpovedný za dopravnú nehodu až vtedy, keď mu bol doručený návrh. Pokusy o zmier mu doručené neboli. Následne opravil, že to bola výzva zo dňa 15.7.2011.

5. Dôkazy, ktoré navrhol, predložil žalovaný 1/ a skutkový stav zistený z týchto dôkazov: Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 253 ods. 1 ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Podľa § 253 ods. 3 ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Za čas od 5.12.2011 do 8.8.2017 (za 6 rokov) právny zástupca žalovaného 1/ a žalovaný 1/ navrhli a predložili tieto dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav. Na výzvu zo dňa 8.9.2016 čl. 364 na produkovanie tvrdenia a dôkazov v koncentračnej lehote reagoval tak, že podáva dovolanie proti uzneseniu o zrušení rozsudku prvostupňového súdu. Neprodukoval návrhy na vykonanie dokazovania. Až dňa 26.6.2017 čl. 442 spisu navrhol, aby predvolaný znalec sa vyjadril k otázkam, ktoré sú zadefinované na čl. 442 spisu. Otázky, ktoré mali byť znalcovi kladené alternatívne súd nepripustil vzhľadom k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu, že znalec má určiť jednoznačnú príčinu dopravnej nehody, čo znalec aj urobil. Súd musí viesť ďalšie dokazovanie v súlade s predmetom sporu, súčasťou ktorého je aj záväzný právny názor odvolacieho súdu. Taktiež nepripustil hypotetické otázky, pretože znalec sa odborne vyjadruje k skutočnému skutkovému stavu a nie k hypotetickým úvahám. Ako otázku nemožnú nepripustil otázku, aby znalec sa vyjadril k intenzite premávky v deň dopravnej nehody. Bolo objektívne nemožné, aby znalec mal možnosť sa vyjadriť, aká bola intenzita v marci 2010 o 7.20 hod. Naviac, skutkový stav tvoria strany konania a nie znalec alebo súd. Znalec má povinnosť sa vyjadriť k vytvorenému skutkovému stavu a nemá povinnosť namiesto strany konania a jeho zástupcu vyhľadávať dôkazy a tvoriť namiesto nich skutkový stav, tak ako to požadoval právny zástupca žalovaného 1/. Na otázky ostatné súd umožnil znalcovi odpovedať a znalec na pojednávaní dňa 8.8.2017 uviedol. Znalec predložil dôkaz - fotodokumentáciu s dopravným značením, z ktorého vyplýva, že daný úsek dopravnej nehody je úsekom častých dopravných nehôd. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorým žalovanému 1/ bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, určený advokát na zastupovanie. Predložil vyjadrenie Základnej školy Č. - J., ktorým preukazoval, že nemal žalovaný 1/ v čase dopravnej nehody zhoršenú známku zo správania, išlo len o porušenie školskej disciplíny riešené pokarhaním, medzi spolužiakmi bol obľúbený, nekonfliktný a neboli u neho také disciplinárne previnenia, ktoré by si vyžadovali zvýšenú kontrolu. Iné dôkazy nepredložil a ani v záverečnom návrhu nenavrhol vykonať.

6. Ktoré dôkazy vykonal súd z úradnej moci a aký skutkový stav z nich mal zistený: Z vyjadrenia OR PZ Čadca, dopravný inšpektorát čl. 56 spisu, mal zistené, že priestupkový spis týkajúci sa spornej dopravy sa pri manipulácii stratil, preto ho súdu nemôžu predložiť. Súdu boli zaslané nekompletné fotokópie podkladov, ktoré spis obsahoval, ktoré sa podarilo zabezpečiť z iných zdrojov archivácie

(fotodokumentácia, plánik dopravnej nehody, záznam o dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia vodiča R. R., denník priestupkových spisov so zápisom o spôsobe ukončenia objasňovania). Objasňovanie podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. bolo zastavené. Dôkazy sú od čl. 56 až po čl. 75 súdneho spisu. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.3.2010 o 9.30 hod čl. 57 spisu vyplýva, že maloletý chodec vbehol vodičovi spoza oprotiidúceho nákladného vozidla do jazdnej dráhy. Vodičom bol R. a chodcom F. Z.. Nebol prítomný pri ohliadke Z. F., ako vyplýva zo záznamu dopravnej nehody, a to ani osobne, ani prostredníctvom zákonného zástupcu alebo učiteľa (ako vyplýva z výsluchu na pojednávaniach). Ako vlastník vozidla je uvedený PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava, lízingová spoločnosť, povinné zmluvné poistenie vedené na žalobkyňu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava. V zázname je uvedená ako škoda predná maska, ktorá ale vôbec nebola opravovaná; predná kapota, ktorá vôbec nebola opravovaná; čelné sklo, ktoré bolo opravované; stierače, ktoré neboli opravované a strecha, ktorá bola opravovaná. Iná škoda v zázname dopravnej nehody nie je uvedená a takto je podpísaná vodičom R. R.. Záznam dopravnej nehody čl. 57 bol spísaný v deň dopravnej nehody 25.3.2010 o 7.20 hod. Zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody čl. 58 bola spísaná až po dopravnej nehode dňa 12.3.2014 o 11.47 hod. Pripojená je fotodokumentácia z ohliadky a s dátumovou pečiatkou na fotografiách zo dňa dopravnej nehody, teda zo dňa 25.3.2010 od čl. 61 až po čl. 71, na rozdiel od fotografií predložených a vyhotovených likvidátorom žalobkyne - svedkom na čl. 89 spisu, ktoré obsahujú dátumovú pečiatku až po dopravnej nehode 26.3.2010, 8.4.2010, 7.4.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 7.4.2010, 8.4.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 26.3.2010, 7.4.2010, 8.4.2010, 7.4.2010, 26.3.2010 a 7.4.2010. Porovnaním týchto fotografií súd dal zapravdu znalcovi, že jednak uvedený časový rozdiel vyhotovených fotografií spôsobil, že väčšia objektivita je u fotografií zhotovených v deň dopravnej nehody políciou a v príčinnej súvislosti s tým škodou, ktorá bola zrejmá v deň dopravnej nehody, pričom z fotografií vyhotovených žalobkyňou s časovým odstupom od dopravnej nehody nie je možné vylúčiť, že k takému poškodeniu došlo v medzičasovom období medzi dopravnou nehodou a vznikom škody, ktorá nebola zadokumentovaná v deň dopravnej nehody. Naviac, výsluchom znalca súd mal preukázané, že ani z fotografií predložených žalobkyňou nie je dostatočným spôsobom fotograficky zadokumentovaná škoda, ktorá je predmetom konania a ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a bola zo strany žalobkyne zlikvidovaná poškodenému. Zo záznamu o dopravnej nehode čl. 57 spisu zároveň vyplýva, že podľa priestupkového orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci zodpovednou osobou bol Z. F., ktorý porušil zákon č. 8/2009, § 53 ods. 4, § 137 ods. 1, § 53 ods. 1, a to tým, že porušil osobitné ustanovenia o chodcoch, nepresvedčil sa pred vstupom na vozovku, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, prechádzal cez cestu mimo priechodu pre chodcov, nadchodu alebo podchodu, ak sa nachádzajú v blízkosti. Zo záznamu čl. 62 rub spisu mal zistenú výpoveď svedka R. - vodiča zo dňa 2.4.2010 v rámci priestupkového konania. Túto výpoveď potvrdil aj na pojednávaní. Tvrdil, že išiel rýchlosťou 40 km/hod, čo nie je vierohodná výpoveď. Bola vyvrátená znaleckým dokazovaním, z ktorého vyplýva, že išiel na hranici povolenej rýchlosti 50 km/hod. Spoza oprotiidúceho vozidla zľava doprava mu vbehol do jazdnej dráhy chodec. Nestihol zareagovať. Chodec preletel na čelné sklo a spadol vpravo na chodník. Tvrdil, že v tom čase už intenzívne brzdil, čo opäť vylúčil znalec, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že vodič vôbec nebrzdil. Chlapec mal ruksak na chrbte do školy (na pojednávaní uviedol, že práve ruksakom narazil do čelného skla). V tejto výpovedi neuviedol, že pred zrážkou chlapec zastavil. Uviedol to však na pojednávaní, a to opakovane. Pri tomto výsluchu uviedol škodu vo výške 1 500 €. Plánik dopravnej nehody, z ktorého vychádzal aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, rovnako aj z fotomateriálu priestupkového spisu je na čl. 72 spisu. Je pripojený aj denní priestupkových spisov na čl. 75 spisu. Výsluchom žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2014 čl. 152 súd zistil. V čase výsluchu je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, bez podpory. Nevrátila sa mu pamäť na sporný časový úsek, kedy došlo k dopravnej nehody, pretože bol odvezený sanitkou v bezvedomí. Nikto za ním nebol, aby podpísal zápisnicu o dopravnej nehode a o úraze. V čase dopravnej nehody mal 14 rokov. Občiansko-právne zodpovednou osobou bola jeho zákonná zástupkyňa - matka. Ani za matkou

- zákonnou zástupkyňou nebol nikto, aby zobjektivizovala, aby podpísala údaje, ktoré v tomto zázname boli uvedené. Prvýkrát zistil, že ho považujú za zodpovedného za dopravnú nehodu, až keď mu prišiel papier (výzva zo dňa 15.7.2011). Mohlo to byť toho 15.7.2011. Iné dôkazy súd z úradnej moci nevykonal a nebol povinný vykonať. Z vyjadrenia OR PZ, dopravný inšpektorát Čadca čl. 178 spisu, ktoré súd vyžiadal, mal zistené, že osobné motorové vozidlo J. XXX, U.: M. bolo zaevidované do evidencie vozidiel dňa 25.6.2008. Ako držiteľ vozidla bol zaevidovaný R. R., X.. XX.X.XXXX, Č., F. XX. Ako vlastník vozidla bola zaevidovaná lízingová spoločnosť PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35846968, Bratislava, Plynárenská 1. Dňa 22.8.2011 došlo k zmene vlastníka vozidla. Ako vlastník bol zaevidovaný R. R., X..

XX.X.XXXX. Ku dňu 25.3.2010 ako držiteľ vozidla bol evidovaný R. R. a ako vlastník vozidla lízingová spoločnosť PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35846968

7. Skutkový stav zistený výsluchmi strán konania, právnych zástupcov na strane žalobcu, žalovaného, predloženými listinnými dôkazmi, výsledkom znaleckého dokazovania súd subsumoval pod nasledovné právne normy. Nárok bol uplatnený ako nárok na náhradu škody vo výške 3 605,47 € istiny s príslušenstvom. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody a jej výška, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie a spoluzavinenie poškodeného, ktoré súd skúma z úradnej moci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.2.2010 strany konania sú viazané bremenom tvrdenia a bremenom dokazovania. Na svoje tvrdenia sú povinní predložiť dôkazy a preukázať tak svoje tvrdenia. Je to povinnosť strán konania, nie je to povinnosť súdu. Žalobca má naviac zodpovednosť za výsledok konania popri zodpovednosti dôkaznej aj za svoje tvrdenia. Bremeno tvrdenia je povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z hypotézy právnej normy. K tejto hypotéze právnej normy je každá zo strán konania povinná produkovať aj tvrdenia, aj dôkazy a preukázať tak svoje tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je povinný tvrdiť žalobca, žalovaný je teda určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Hmotnoprávna norma určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť tvrdené a preukázané a určuje aj nositeľa tohto dôkazného bremena. Skutočnosti, ktoré navodzujú žalované právo, musí tvrdiť a preukázať žalobca. Skutočnosti, ktoré právo vylučujú, musí tvrdiť a preukázať žalovaný. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, to znamená pravidlo, že neexistenciu niečoho, čo má trvalý charakter, sa nepreukazuje. Nemožno od strany konania žiadať, aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Preukazuje sa existencia právnej skutočnosti, nie neexistencia (nemožno preukázať, že žalovaný dopravnú nehodu nespôsobil, neporušil predpisy, ale možno preukázať, že žalovaný 1/ dopravnú nehodu spôsobil, porušil predpisy). Bolo teda dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, že mu vznikla škoda a v akej výške, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, že žalovaný zavinil vznik škody. Dôkazným bremenom žalovaného boli tvrdenia týkajúce sa zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu, tzv. exkulpácia, v nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka spoluzavinenie poškodeného žalobcu a skutočnosť, či škodu zaplatil, alebo nezaplatil. Spôsob dokazovania vyplýva z CSP, zo všeobecných zásad, ako aj z ustanovení § 185 a nasl. CSP. Zároveň pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov súd bral do úvahy aj prostriedky procesného útoku, procesnej obrany podľa CSP, ktoré bol povinný použiť žalobca i žalovaný v zmysle ustanovení § 149, 150, 151 CSP. Okrem už uvedených ustanovení a povinností čo do dôkazného bremena bolo teda povinnosťou strany žalobcu a strany žalovaného postupovať aj podľa článku 8, 9, 10 všeobecných zásad CSP, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, § 186 ods. 2 CSP, § 149, § 150 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP. Podľa článku 8 všeobecných zásad strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 9 všeobecných zásad strany sporu majú právo sa oboznámiť

s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podľa článku 10 všeobecných zásad CSP: (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 194 ods. 1 otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 35/1993 v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia, predpokladanými Trestným zákonom. V rámci prejudiciality sa súd cítil byť viazaný, a to aj v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, tým, že žalovaný 1/ ako chodec porušil zákon č. 8/2009 Z. z., § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4, a to takým konaním, že prechádzal cez cestu mimo priechod pre chodcov, mimo nadchod alebo podchod, ak sa nachádzajú v blízkosti, pred vstupom do vozovky sa nepresvedčil, či tak nemôže urobiť bez nebezpečenstva, len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy, ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takému vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Takému záveru zodpovedá aj doplnený znalecký posudok čl. 393 spisu - 406 spisu, z ktorého vyplýva, že primárnou príčinou dopravnej nehody bolo správanie chodca, ktorý zastavil vo vozovke tak, že vodič nemal možnosť zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu, teda správnou technikou jazdy, aj keď vodič porušil taktiež dopravné predpisy, reagoval s oneskorením 0,8 sekúnd. Ak by reagoval včas, do chodca by bol narazil rýchlosťou o 7 km nižšou, ale nebolo to primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Taký záver je v zhode aj zo záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. V zmysle prejudiciality teda súd mal určené v zhode so znaleckým posudkom a záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, že dopravnú nehodu primárne zapríčinil chodec - žalovaný 1/. Bol viazaný rozhodnutím priestupkového orgánu aj v tom, akého priestupku sa dopustil. V tejto časti nemal právo súd sám ustaľovať, kto sa dopustil priestupku a kto a akým konaním, teda ako porušil dopravné predpisy. V tomto smere teda bol viazaný rozhodnutím v rámci priestupkového konania. Vychádzajúc z uvedeného priestupkovým rozhodnutím, ktorým bol súd viazaný mal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného 1/, protiprávne konanie. Mal taktiež preukázané zavinenie, ktoré bolo preukázané v rozsahu podmienok pri aplikácii trestného zákona (§ 4 a 5 Trestného zákona), teda v rovine nedbanlivosti.

9. Dôkazným bremenom žalobkyne bolo preukázať existenciu škody, výšku škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ a škodou. Všetky podmienky musia byť preukázané kumulatívne, naraz. Pri aplikácii logického výkladu pri nepreukázaní čo i len jednej podmienky vzniku nároku na náhradu škody je potrebné žalobu zamietnuť. Dôkaznou povinnosťou žalovaného bolo

preukázať spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka a zníženie náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 Občianskeho zákonkníka.

10. Existenciu a výšku škody mal súd preukázanú znaleckým posudkom vo výške 1 349 € (čl. 226), pričom znalec konštatoval, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je poškodenie čelného skla a strechy vozidla. Za situácie, kedy by vodič nešiel na hranici dovolenej rýchlosti 50 km (pred zrážkou vôbec nebrzdil, išiel rýchlosťou 45 - 50 km) podľa znaleckého posudku čl. 404, ak by reagoval na vbiehanie chodca včas, narazil by do neho rýchlosťou o 7 km nižšou, teda porušenie povinnosti vodiča je v tom, aj keď nebolo primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody, že reagoval s oneskorením 0,8 sekúnd. Pri včasnej reakcii by teda rýchlosť bola nižšia o 7 km, ako v skutočnosti bola nameraná, náraz by bol slabší a škoda by bola nižšia. Pri takom náraz teda pri započítaní porušenia povinností vodiča by chodca podľa výpočtov znalca nevyhodilo na kapotu, nebola by poškodená strecha vozidla a bolo by poškodené čelné sklo, aj to vzhľadom k nižšej rýchlosti v menšom rozsahu ako je poškodené teraz. Pre taký prípad znalec uviedol, že škoda by predstavovala sumu 530 € (čl. 226 prvý znalecký posudok a výpoveď na pojednávaní). Súd v zhode so znaleckým posudkom mal za to, že sú splnené podmienky podľa § 441 Občianskeho zákonníka pre konštatovanie, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Preto je povinný znášať škodu pomerne. Súd teda dospel k záveru, že po odpočítaní spoluzavinenia poškodeného by škoda bola 530 €. Škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného 1/, po odpočítaní spoluzavinenia poškodeného predstavuje teda sumu 530 € a spoluzavinenie poškodeného predstavuje sumu 819 € (1 349 - 530 = 819).

11. Zníženie náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 Občianskeho zákonníka: Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody vo výške 530 €, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného 1/ znížil primerane. Za primerané zníženie považoval zníženie v rozsahu 1/2, teda na sumu 265 € (530 : 2 = 265). Z ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd má vziať do úvahy zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné, majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila, na pomery osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Škoda nebola spôsobená úmyselne, bola spôsobená v tomto konkrétnom prípade z nedbanlivosti, v danom čase išlo o maloleté dieťa. Okolnosti, ktoré súd viedli k zníženiu tejto náhrady na 1, vyplývajú práve z toho, že išlo o maloletú osobu, ktorá prechádzala cez cestu do školy. Po dopravnej nehode maloletá osoba bola v bezvedomí, nemohla sa brániť. K obhajobe jeho práv v rámci priestupkového konania nebola privolaná ani jeho zákonná zástupkyňa - matka, ani učiteľ. K okolnostiam prípadu súd pripočítal aj stratený policajný spis, ktorý nevzbudzoval v sudkyni úplnú objektivitu a transparentnosť prešetrovania dopravnej nehody vo vzťahu k maloletému žalovanému 1/. Do úvahy bral aj majetkové pomery. V čase dopravnej nehody bol žalovaný 1/ maloleté dieťa bez akéhokoľvek príjmu, výživou odkázaný na zákonnú zástupkyňu matku a taktiež aj v počiatočnom štádiu tohto konania bol bez prostriedkov, bol nezamestnaný, evidovaný, bez podpory v nezamestnanosti, čo dokazuje aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní právneho zastúpenia poskytnutím bezplatného advokáta. Ani terajšie majetkové pomery nie sú nadštandardné. Súd vychádzal aj z toho, že z vyjadrenia školy nevyplýva, že by bol nadštandardne v porovnaní s ostatnými chlapcami pubertálneho veku tej istej vekovej kategórie nedisciplinovaný. Išlo o bežné napomenutia v škole, pričom z vyjadrenia školy vyplýva, že neboli u neho také disciplinárne previnenia v čase dopravnej nehody, ktoré by vyžadovali zvýšenú kontrolu. Medzi spolužiakmi bol obľúbený, nekonfliktný a nemal zhoršenú známku zo správania. Vychádzal aj z vyjadrenia znalca na otázky právneho zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaní , ktorý predložil mapu miesta dopravnej nehody s charakteristikou, že ide o úsek častých dopravných nehôd. Znalec ďalej uviedol a súd to bral do úvahy pri znížení náhrady a bral to ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 450 Občianskeho zákonníka, že je všeobecne známou skutočnosťou v danej lokalite, že nielen v čase dopravnej nehody, ale aj teraz, z dôvodu výstavby diaľnice, ako aj pred výstavbou diaľnice sú v obci R. C. Č. - P. neustále kolóny áut, teda je sťažená dopravná situácia aj pre vodičov, aj pre chodcov a bolo tomu tak aj v čase dopravnej nehody, za čo nemôže žalovaný 1/. Taktiež súd vychádzal aj z vyjadrenia znalca, že v mieste dopravnej nehody neexistuje nijaký nadchod, podchod, cez ktorý by sa mohol žalovaný 1/ dostať na druhú stranu cesty, keďže sa potreboval dostať na druhú stranu cesty, lebo jeho cesta v deň dopravnej nehody smerovala do školy. Základná škola je na druhej strane cesty a neexistuje v danom mieste priechod pred chodcov. Sťažená situácia v mieste dopravnej nehody je aj čo do označenia, teda dopravného značenia a pre nadlimitný stav vozidiel v tejto časti vozovky a nemožnosť iného prechodu na chodník. Súd preto dospel k záveru, že zníži náhradu až na 1, teda na sumu 265 €. Žalobkyňa - poisťovňa tvrdila, že keď vyplatila poškodenému sumu 3 605,47 € (účtovný doklad čl. 16 spisu), potom má nárok na náhradu škody vo výške vyplatenej, teda vo

výške 3 605,47 €. Z ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že má právo na náhradu škody až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. To znamená, že nemusí byť poisťovni vždy priznaná výška, ktorú skutočne vyplatila a nemôže jej byť priznaná výška, ktorú nevyplatila. Žalobkyňa ako poisťovňa bola povinná preukázať aj druhú podmienku vyplývajúcu z § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že je povinná vyplatiť poistenému škodu len v takej výške, na ktorú mu vznikne právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou a toto právo je povinná v konaní preukázať a toto právo je ďalším limitom výšky škody, na ktorú má žalobkyňa nárok, teda žalobkyňa má nárok na zaplatenie škody, ktorú skutočne vyplatila, ale na zaplatenie škody, za ktorú preukázateľne v nadväznosti na § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný 1/. Žalobkyňa nemá právo na náhradu škody, za ktorú žalovaný 1/ nenesie zodpovednosť a takú náhradu škody žalobkyňa ani poškodenému nad rámec zodpovednosti nemala vyplatiť. Z dôvodov podrobne uvedených v predchádzajúcich ustanoveniach odôvodenia pri započítaní spoluzavinenia poškodeného pri započítaní zníženia náhrady má právo žalobkyňa na vyplatenie náhrady škody vo výške 265 € z celkovej výšky vyplatenej škody 3 605,47 €. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, žalovaný 1/ nenamietol výšku úroku z omeškania. Žalobkyňa žiadala úrok z omeškania od podania žalobného nároku 5.12.2011. Podaním žalobného návrhu sa však žalovaný 1/ nedostal do omeškania s plnením. Iné okolnosti vzniku omeškania v žalobe žalobkyňa neuviedla, preto súd priznal žalobkyni právo na zaplatenie úroku z omeškania až od doručenia žaloby žalovanému 1/, teda od 9.5.2012. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe na náhradu škody podľa § 813 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozsahu 265 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia. Žalobu súd zamietol proti žalovanému 1/ vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3 340,47 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia a na zaplatenie 9,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3 605,47 € od 5.12.2011 do 9.5.2012 (predmet sporu bol 3 605,47 € istiny s príslušenstvom mínus predmet sporu, kde súd žalobe vyhovel 265 € istiny s príslušenstvom = zamietajúca časť 3 340,47 € istiny s príslušenstvom). Naviac v zamietnutej časti je aj 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 605,47 € od podania žaloby 5.12.2011 do doručenia žaloby 9.5.2012, pretože za uvedené časové obdobie sa žalovaný 1/ nemohol dostať do omeškania so zaplatením sumy 3 605,47 €. Až od doručenia žaloby sa dostal do omeškania. Iné okolnosti omeškania žalovaného 1/ žalobca v žalobe netvrdil, ani v konaní nepreukazoval.

12. Úspech žalobcu tak predstavuje 7 % z celkového predmetu sporu 3 605,47 € a neúspech žalobcu tak predstavuje 93 % z celkového predmetu sporu 3 605,47 €. Čistý úspech žalovaného 1/ je rozdiel 93 % - 7 % = 86 %. V rozsahu čistého úspechu, teda v rozsahu 86 % súd priznal žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania proti žalobkyni. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Z uvedeného vyplýva, že priamo zo zákona a z výroku rozsudku vyplýva moment vyčíslenia výšky náhrady trov konania. Strany konania preto nebudú vyzývané osobitne k vyčísleniu náhrady trov konania. Je ich právnou povinnosťou k momentu právoplatnosti rozsudku vyčísliť a doručiť k momentu právoplatnosti rozsudku trovy konania, aj ich preukázať (výrok o náhrade trov konania súd oprel o ustanovenia - § 251 CSP, § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

13. Trovy preddavkované štátom: Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podľa § 259 súd môže zaviazať strany konania k náhrade trov konania, ktoré poskytol štát, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom k tomu, že úspech žalobcu bol v rozsahu 7 % a úspech žalovaného 1/ bol v rozsahu 93 %, súd zaviazal k náhrade trov preddavkovaných štátom žalobkyňu v rozsahu 93 % a žalovaného 1/ v rozsahu 7 %. Z uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 4C/222/2011-277 zo dňa 24.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2015, vyplýva, že znalečné znalcovi A.. E. K. bolo priznané vo výške 754,48 € a v celej výške bolo zlikvidované z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca. Z uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 4C/222/2011-316 zo dňa 19.8.2015 vyplýva, že znalcovi bolo priznané znalečné za účasť na pojednávaní dňa 30.7.2015 vo výške 57,41 € a celé znalečné bolo zlikvidované z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca. Z uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 4C/222/2011-427 zo dňa 29.5.2017 vyplýva, že znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 146,85 €. Znalečné bolo zlikvidované zo zloženej zálohy žalobcom, teda toto znalečné nebolo zaplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca. Ani znalečné za účasť na pojednávaní dňa 8.8.2017 nebude zlikvidované z rozpočtových prostriedkov, pretože žalovaný 1/ zložil zálohu vo výške 100 € dňa 8.8.2017 a znalec predložil vyúčtovanie znalečného vo výške 66,47 €, ktoré zodpovedá zloženej zálohy. Spolu teda trovy preddavkované štátom predstavujú súčet súm 754,48 € a 57,41 € = 811,890 € = trovy preddavkované štátom, ktoré sú povinné strany konania nahradiť Slovenskej republike na účet

Okresného súdu Čadca, a to žalobkyňa v rozsahu 93 % a žalovaný 1/ v rozsahu 7 %. 1 % = 8,118 x 93 % = 754,9 €, približne 755 €. 811,89 € - 755 € = 56,89 €, približne 57 € = 7 % trov preddavkovaných štátom, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný 1/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.