Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-21-2017.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej navrhovateľa/ povinného z výživného: L. Q., V.. X.X.XXXX, P. X. X, Q. a oprávnenej osoby z výživného: P.. L. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XX, XXX XX Č. v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej osobe P.. L. Q., V.. XX.X.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/152/2003 zo dňa 6.2.2004 počnúc dňom 17.3.2017.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ/povinný návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2017 žiadal, aby zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej osobe dňom 17.3.2017.
2. Oprávnený s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasil.
3. Vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/152/2003, ktorým bol zaviazaný navrhovateľ prispievať na výživu oprávneného sumou 100 Eur mesačne.
4. Navrhovateľ uviedol, že oprávnený dňa 5.10.2016 ukončil štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a dňa 3.10.2016 sa zamestnal v H. Z. B. T. T.. I.. N.. Vzhľadom na to, že oprávnený ukončil prípravu na povolanie, nadobudol objektívne schopnosť živiť sa sám. Vyživovacia povinnosť rodičov k oprávnenému v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zákona o rodine zanikla.
5. Oprávnený uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti od 17.3.2017 súhlasí. Uviedol, že nedokončil druhý stupeň štúdia na vysokej škole Technickej v Košiciach a ukončil štúdium dňa 3.10.2016. Do zamestnania nastúpil toho istého dňa vo firme D. T. T.. I.. N.. T. T. R. XX, Q., kde pracuje doteraz. Súčasne uviedol, že dňa 22.4.2017 uzavrel manželstvo.
6. Z pripojeného potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach zo dňa 5.10.2016 bolo zistené, že oprávnený P.. L. Q., V.. XX.X.XXXX študoval na fakulte v dennej forme inžinierskeho štúdia od 1.9.2016 do 5.10.2016, kedy štúdium zanechal.
7. Z pripojenej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom D. T. T.. I.. N.. a oprávneným L. Q. zo dňa 29.9.2016 bolo zistené, že na základe zmluvy bol prijatý zamestnanec do pracovného pomeru, ktorý vzniká dňom nástupu na výkon práce.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam ( musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.
20. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.
21. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
22. V prejednávanom prípade k najväčšej zmene pomerov došlo na strane oprávneného dňom 5.10.2016 kedy ukončil štúdium na Technickej univerzite a následne dňom 29.9.2016, kedy došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy.
23. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať na nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladu na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie. Na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.
24. Objektívne možno konštatovať, že oprávnený ukončil štúdium na Technickej univerzite, následne sa zamestnal a súhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti dňom podania návrhu, t. j. 17.3.2017.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k oprávnenému odo dňa 17.3.2017, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/152/2003 zo dňa 6.2.2004.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.