Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/278/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nite, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid Doležajovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. Q. XX, zastúpená Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Bratislava, Jána Poničana 9, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. mája 2017, č. k. 14C/11/2017-84, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 30. 05. 2017, č. k. 14C/11/2017-84, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500132120 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 18. 10. 2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že dňa 10. 02. 2017 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov. Tiež sa domáhala určenia, že dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Dňa 01. 05. 2017 žalobkyňa súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 18. 10. 2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tiež sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží jej zamestnávateľovi Y., s. r. o., so sídlom O. XX, XXX XX B., IČO: 36 472 549 povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa zdôvodnila tým, že žalovaný predložil jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej žiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy vo výške 34,35 eura mesačne až do vyrovnania celého dlhu. Ako prílohu žiadosti priložil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú mala žalobkyňa podpísať dňa 18. 10. 2015, avšak na podpísanie takejto dohody si nepamätá a spochybňuje pravosť svojho podpisu na tejto dohode. Konštatovala, že žalovaný takto postupoval (t.j. predložil jej zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy) napriek vedomosti o existencii súdneho sporu medzi nimi o určenie úveru titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 za bezúročný a bez poplatkov a určenie neplatnosti dohody o poskytnutí služieb uzavretej v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere (predmet konania v tomto spore vo veci samej). Na základe predloženej žiadosti, zamestnávateľ skutočne vykonáva zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plnenia v súvislosti so spornou zmluvou o revolvingovom úvere a dohodou o poskytnutí doplnkových služieb. Jej zamestnávateľ je pritom povinný vykonávať tieto zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ sám diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Doplnila, že napriek skutočnosti, že voči žalovanému vedie súdny spor a že jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy, žalovaný na ňu denne vyvíja hrubý nátlak, telefonicky sa jej vyhráža osobnými návštevami, rozhodcovským konaním a následne exekúciou. Z titulu správania sa žalovaného je žalobkyňa v každodennom strese, čo s ohľadom na jej zdravotný stav ohrozuje jej život. Vyslovila presvedčenie, že žalovaný si výkonom zrážok zo mzdy uspokojí svoje nároky voči nej skôr, než súd rozhodne vo veci samej. Konštatovala existenciu dôvodnej obavy, že žalovaný naplní zásah do jej majetku a dočasne ju v príjmoch a majetku obmedzí bez riadneho súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez výkladu unijného práva.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14. 03. 2016 adresovanú jej zamestnávateľovi - obchodnej spoločnosti Y., s.r.o., z ktorej vyplynulo, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy z titulu dlhu vzniknutého riadnym neplnením zmluvných povinností v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015, keď dlžníčka je od 11. 03. 2016 v omeškaní s úhradou splátky vo výške 34,35 eura a jej celkový dlh k tomuto dňu je 1 338,49 eura. Tiež ho požiadal, aby na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 34,35 eura mesačne a zrazenú sumu poukazoval na jeho účet. Ďalej predložila dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 10. 2015 a výplatnú pásku za mesiac marec 2017, z ktorej vyplynulo, že jej zamestnávateľ zo mzdy za mesiac marec 2017 vykonal zrážku vo výške 34,49 eura.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzatvorenej medzi stranami a určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Návrhom na pripustenie zmeny petitu (písomné podanie zo dňa 04. 05. 2017) žalobkyňa rozšírila podanú žalobu aj o určujúci výrok, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 je neplatná. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, táto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže listinnými dôkazmi - žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 a výplatnou páskou za mesiac marec 2017 bolo osvedčené, že ku dňu podania tohto návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, keď existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania majetku žalobkyne na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, súd mal za preukázané, že nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, čo do uloženia povinnosti žalovanému je dôvodné.

6. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila právny záujem na primeranom poskytnutí ochrany neodkladným opatrením, ktorým sa zabráni zhoršeniu jej postavenia, pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia by bolo jej právo ohrozené. Vychádzajúc z podanej žaloby vo veci samej mal súd za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu obavy, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je nebezpečenstvo vzniku ujmy reálne a bezprostredne hrozí. S poukazom na uvedené súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 18. 10. 2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože opatrenie má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ustanovení § 333 a nasl. CSP, a to najneskôr právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pričom žalovanému ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže nevykonávanie týchto zrážok ohroziť jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru.

7. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne, súd tento zamietol, pretože Civilný sporový poriadok (na rozdiel od OSP, ktorý bol od 01. 07. 2016 nahradený neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu.

8. O nároku na náhradu trov tohto konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, z akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázanú zákonnú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v akej konkrétnej skutočnosti malo byť postavenie spotrebiteľa ohrozené. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné ho nariadiť v rozsahu, v akom ho nariadil súd prvej inštancie.

10. Poznamenal, že nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrela žalobkyňa so žalovaným práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, ku ktorému reálne došlo, a to v značnom rozsahu a v období, kedy suma nesplatených záväzkov zahŕňala aj veľkú časť istiny poskytnutého úveru, pričom žalobkyňa s podmienkami zmluvy plne súhlasila, podmienky mu v čase uzavretia vyhovovali, nemala k nim výhrady, námietky, atď. S ohľadom na postup súdu, na základe ktorého je neodkladné opatrenie nariadené (bez vykonania dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu zodpovedajúcim ním predloženým argumentom v návrhu), teda neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len výnimočne a len v nevyhnutnej miere. Ani jedna z uvedených požiadaviek nebola pri napadnutom uznesení dodržaná. Ak teda malo dôjsť k nejakému narušeniu postavenia spotrebiteľa, musí existovať aj určitá právna istota pre veriteľa, ktorá zahŕňa minimálne splnenie povinnosti doplatenia istiny poskytnutého úveru.

11. Dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka žalobkyne ako taká, t. j. nielen v časti istiny, ale aj úrokov za úver. V dôsledku napadnutého uznesenia by bola žalovanému odňatá zákonná možnosť domáhať sa úhrad tých plnení, na ktoré má v zmysle zmluvných podmienok legitímny nárok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom zákonným inštitútom, kde podmienky vykonávania zrážok zo mzdy sa spravujú ustanoveniami zákona. Nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v neprospech žalovaného. Záverom si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Uviedla, že vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľským vzťahom a žalobkyňa vystupuje v rámci dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych , či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv, ich príloh ako dodávateľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na jej základe získava právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za preukázané že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Takáto podmienka je neprijateľná, pretože je v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Žalobkyňa ako jedna zo zmluvných strán nemá možnosť ovplyvniť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu súdnych podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

13. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že žalovaný žiadal od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy a že tieto zrážky sú aj vykonávané. Vykonávaním zrážok zo mzdy by prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže žalovanému ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej nebankové úvery, vykonávaním týchto zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť do jej majetkovej sféry. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle § 52 ods. 1 za spotrebiteľskú zmluvu.

14. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že žalovaný sa správa podozrivo v stovkách spotrebiteľských súdnych sporoch, v ktorých sa rieši otázka sporných dohôd o zrážkach zo mzdy. V predmetných sporoch spotrebitelia nevedia predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný predkladá zamestnávateľom. Vo všetkých sporoch zhodne existujú podpísané dokumenty ako úverová zmluva, zmluva o poskytovaní doplnkovej služby a rozhodcovská zmluva, avšak žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že by predkladané listiny nemuseli byť pravé, môže ísť o fotomontáž alebo kopírovanie podpisov spotrebiteľov, o ktorých spotrebitelia zrejme ani netušia. Aj v predmetnej veci žalobkyňa spochybňuje pravosť svojho podpisu na spornej dohode o zrážkach zo mzdy, pričom ona sama nedisponuje žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy a nie je si vedomá, že by nejakú dohodu pri uzatváraní zmluvného vzťahu podpísala.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a dospel k záveru, že uznbesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods.1 ako vecne správne.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 .

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

19. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

20. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 . Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 .

21. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 , na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

22. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

23. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

24. V predmetnej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ Y. IČO: 36 472 549. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha z obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo k zhoršeniu jej faktického postavenia v konaní vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere a taktiež rozšírením žalobného petitu sa domáha aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok z jej mzdy. Obáva sa, že ak by bola v konaní vo veci samej úspešná, žalovaný by sa vykonanými zrážkami bezdôvodne obohatil. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, či Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi a do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Ak však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej spochybňuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a do doby, pokiaľ v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy, dočasne upraviť pomery strán. Z uvedeného vyplýva, že na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy postačuje, že bola podaná žaloba, ktorou sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha v konaní vo veci samej určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mal na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. Odvolací súd konštatuje, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma a žiadna ujma nevznikne ani tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu. Ide o dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ani k zásahu do ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a to, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán po začatí konania, a to do doby, kým v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .