Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu Y. W., bývajúceho N.S., Z. X, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30.01.2017 č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 30.01.2017 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 26.10.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 26.10.2016 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 02.09.2016 z dôvodov, že nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods.1, ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 550/2008 Z.z. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie, nezistila správne skutkový stav veci a vec nesprávne posúdila po právnej stránke, v dôsledku čoho je arbitrárne rozhodnutie. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie, nebrala do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“) a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky na jeho priznanie, t.j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, nesprávnym, a výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva, a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca v odvolaní uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, je povinná prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti, a jej povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. rozhodnutím z 30.01.2017 č. XXX XXX XXXX X odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov dňa 17.10.2013. K tomuto dňu získal 2829 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 7 rokov a 274 dní, v dôsledku čoho nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

5. Žalobcovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva SR Bratislava z 25.11.2003 č. 49649/2003-8904 od 06.12.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobcovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 15.06.1974 do 05.12.2003. Celková doba výkonu služby žalobcu v rozsahu 29 rokov a 174 dní bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

6. Žalovaný konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

Z evidenčného materiálu vyplýva, že funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Preto nie je možné jeho nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

7. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, je 29 rokov a 174 dní, a pretože žalobca bez tejto doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

8. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a preto nie je možné v danom prípade podľa jeho postupovať. Na ďalšiu námietku týkajúcu sa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15.04.2015 č. 10So/59/2014 žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v tomto rozsudku nie je doteraz zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca správnu žalobu, ktorou navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. V žalobe uviedol, že žalovaný, ale i prvostupňový orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia, aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti, nielen Najvyšší súd SR, ale aj krajské súdy, vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, a nie ho nepriznať vôbec.

11. Podľa názoru žalobcu celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne, v tom zmysle, že žalovaný u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti, je nielen iný, aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup s poukazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého

dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku, a nie celkovú dobu poistenia.

12. Podľa žalobcu právne posúdenie veci oboma správnymi orgánmi je v rozpore s ustanovením § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1, 2 citovaného zákona. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 17.10.2013 a jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 83 dní, a nie ako uvádza žalovaný, 7 rokov a 274 dní. Podľa žalobcu žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. V tejto súvislosti pripomenul, že všetci výsluhoví dôchodcovia bez ohľadu na kategóriu činností, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni.

13. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 a č. 10So/59/2014 vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a v II. kategórii, a zdôraznil, že závery týchto rozsudkov plne rešpektujú článok 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, a aj s Ústavou SR.

14. Žalobca konštatoval, že žalovaný na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov odvodzuje záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, nie je v zmysle ustanovení § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného podľa žalobcu nie je správny, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Nie je v súlade s právnymi predpismi stav, keď u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.

15. V žalobe si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

17. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, oboznámil sa s pripojeným dávkovým spisom a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

18. Z dávkového spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou z 02.09.2016 si uplatnil nárok na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý žiadal priznať od 17.10.2013. Zo žiadosti vyplýva, že v období od 01.09.1966 do 31.08.1968 navštevoval M. T. Š. O. W. I. Z., v období od 01.09.1968 do 30.06.1970 U. Š. Č.. X O. N. a v období od 01.09.1970 do 19.08.1973 študoval na M. B. Š. M. O. N.. Žalobca ďalej v období od 20.08.1973 do 16.09.1973 bol zamestnaný v H. F. O. N., od 18.09.1973 do 31.05.1974 v E. F. M. B. N., a od 15.06.1974 do 05.12.2003 bol zamestnaný na H. Ú. O. N..

19. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia z 25.11.2003 zn.: 49649/2003-8904 bol žalobcovi od 06.12.2003 priznaný výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Colného úradu Košice z 05.12.2003 bol žalobca v služobnom pomere od 15.06.1974 do 05.12.2003.

20. Z obsahu rozhodnutí napadnutých žalobou vyplýva, že žalovaný pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil dobu služby v rozsahu 29 rokov a 174 dní, preto jeho žiadosť bola žalovaným zamietnutá s odôvodnením, že ku dňu 17.10.2013 žalobca získal iba 7 rokov a 274 dní obdobia dôchodkového poistenia.

21. Podľa § 1 ods.3 zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov Ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len

„profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 65 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení).

23. Podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení).

24. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., a teda, že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

25. Najvyšší súd SR v rozsudku z 30.11.2016 sp. zn. 9So/136/2014, ktorým rozhodoval v obdobnej právnej veci, konštatoval nasledovné: „Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby

poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné druhy zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom, osobitnom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.

Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Podľa čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade

s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.

Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca“.

26. Rovnaký právny názor vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR citovaných a uvádzaných v žalobe žalobcu. Z uvedených dôvodov súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalobca splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom a osobitnom systéme dôchodkového poistenia, spolu v rozsahu viac ako 15 rokov ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. 62 rokov podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení.

Podľa čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok žalobcu možno iba krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby colníka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.

27. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnuté rozhodnutia súd podľa § 191 ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.6 prvá veta Správneho súdneho poriadku).

28. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.