Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Er-701-2006.pdf
PDF · 68.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/701/2006
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: H., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Bango, so sídlom Exekútorského úradu Kollárová 34, 91701 Trnava, o vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 Eur trovami exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 042945 zo dňa 03.10.2006 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bango poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č.k. AA1693856 zo dňa 06.05.2004.
2. Dňa 26.01.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“).
3. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
4. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ust. § 88 ods. 1 cit. zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia možno uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinnosti, pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Preto, ak podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, je uvedená trojročná lehota určená pre výkon rozhodnutia prekluzívna, jej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Na zánik tohto práva musí prihliadať súd ex offo.
5. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie je možné len do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Súd zastáva názor, že z gramatického výkladu
predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto lehota plynie aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a uplynie, ak rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nebude vykonané, teda celý dlh nebude vymožený do troch rokov odkedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. V predmetnom exekučnom konaní by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. Pritom nestačí rozhodnutie v uvedenej lehote iba začať vykonávať.
6. Rozhodnutie - blok na pokutu zo dňa 06.05.2004, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2004 a stalo sa vykonateľným dňa 22.05.2004. V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávky dňom. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
7. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k prekludovaniu nároku na plnenie, pre ktoré bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku práva domáhať sa exekučným titulom priznaného plnenia, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd exekúciu zastavil, a to z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku).
11. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Nakoľko súdny exekútor v podaní zo dňa 13.01.2015 uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje, súd žiadnemu z účastníkov neuložil povinnosť na náhradu trov exekúcie.
14. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.