Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/78/2017

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.8.2017, takto

rozhodol:

Obžalovaná G. E., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom Q. O., J.. A. Č.. XXX/XX, nezamestnaná, t. č. na materskej dovolenke

j e v i n n á ž e

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti - mal. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XP XX/XXXX-XX zo dňa 02.08.2016, právoplatným dňa 24.08.2016, ktorým bola zaviazaná prispievať výživným pre mal. Š. a mal. Y. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám P. O., nar. XX.XX.XXXX a Q. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. - M., W. M. Č.. XXX, okres Ž., avšak obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiavala riadne a včas neplní, čím jej na mal. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od mesiaca september roku 2016 do dňa hlavného pojednávania 8.8.2017 vznikol dlh na výživnom voči P. O., nar. XX.XX.XXXX a Q.H. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. - M., W. M. Č.. XXX, okres Ž., vo výške 597,24 € a tohto konania sa dopustila, hoci bola rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 116/2015 zo dňa 17.02.2016, právoplatným dňa 17.02.2016 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa 2 § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov do 17.02.2018

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l), § 38 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 7.6.2017 obžalobu na obvinenú G. E. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku vykonané v neprítomnosti obžalovanej G. E.M., bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku zápisnice o výsluchu obvinenej G. E., výsluchom svedkov poškodených P. O. a Q. O., prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku, listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, spisovej značky 9T 116/2015.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaná G. E. v zápisnici o výsluchu obvinenej uviedla, že si je vedomá toho, že si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, sama má však veľké výdavky, nakoľko má ešte dve neplnoleté deti, pričom jej to na výživné nevyšlo. Zdôraznila, že platí nájom 150 €, má ďalšie výdavky, sama musí tiež z niečoho žiť. Potvrdila, že voči svojim maloletým deťom Š. Q. a Y. Q. si svoju vyživovaciu povinnosť od septembra 2016 nevedela splniť, sama je na materskej dovolenke, nie je evidovaná na príslušnom úrade práce, zamestnanie si nehľadala, nevlastní žiadny majetok, potvrdila, že s deťmi nie je v kontakte, telefonicky sa ozve poškodenej O. raz alebo dvakrát do mesiaca. Je si vedomá svojho dlhu na výživnom, je si vedomá toho, že tento každý mesiac narastá, sama to nie je schopná však zaplatiť.

Svedkyňa poškodená P. O. uviedla na hlavnom pojednávaní, že s obžalovanou je málokedy v telefonickom kontakte, poslednýkrát volala koncom júna 2017. Počas celej doby 10 rokov, čo sú jej maloleté deti obžalovanej zverené, táto telefonovala asi štyrikrát. Sama bola v minulosti profesionálny rodič v detskom domove, pričom jedenkrát ročne chodili pozerať s maloletými deťmi ich rodičov. Deti obžalovanej nechceli byť s obžalovanou. Sama musela byť prítomná. V žalovanom období obžalovaná neuhradila žiadnu sumu. Neprispela ani iným spôsobom na deti. Obžalovaná deťom ani nepísala, skôr, keď žila stará mama maloletých detí, tak posielala darčeky na Vianoce, od obžalovanej však jej deti nedostali nikdy nič. Dlh činí sumu 597,24 €. Náhradné výživné poberá od januára, resp. apríla 2017. Maloletý Š. ukončil 7. ročník základnej školy. Maloletý Y. ukončil piatu triedu základnej školy. Sama v súčasnej dobe nepracuje, v minulosti bola profesionálnym rodičom. Sama nemá žiadny príjem.

Svedok poškodený Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná počas celej doby, ako sú im maloleté deti zverené, ich kontaktovala telefonicky asi 5 krát. Žiadnou sumou na ich výživu neprispela ani finančne, ani formou darčekov. Svojim deťom neposlala žiadne veci. Potvrdil, že poberajú náhradné výživné, sám pracuje na dohodu o vykonaní práce, rodinu živí zo svojho príjmu. Sám je príslušník X. C. A. X., Y.. X.., Ž.. Čistý mesačný príjem činí 300 €, sám je čiastočný invalidný dôchodca, má banícku rentu v sume 700 € mesačne. Ďalšie vyživovaciu povinnosti nemá.

Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 9.6.2016, spisovej značky 5P 28/2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli dočasne odovzdaní maloletý Š. Q. a maloletý Y. Q. do starostlivosti P. O. a Q. O., ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. Matka maloletých detí obžalovaná je povinná prispievať na maloletého Š. a na maloletého Y., na každého zvlášť výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, posielaným vždy do 20-teho dňa v mesiaci, na účet ÚPSVaR Banská Štiavnica, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 2.8.2016, spisovej značky 9P 27/2016 súd zveril maloletého Š. a maloletého Y. do náhradnej osobnej starostlivosti manželov P. O. a Q. O., ktorí sú oprávaní a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia. Matka maloletých detí obžalovaná je povinná prispievať výživným pre

maloletého Š. a maloletého Y., na každé dieťa zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľov, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z oznámenia ÚPSVaR, odboru služieb zamestnanosti, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana Q. O. vyplýva, že obžalovaná nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej posledná evidencia bola od 14.3.2014 do 3.10.2014, kedy bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Menovaná nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Poberá rodičovský príspevok od 1.10.2014 a prídavky na deti od 1.3.2011.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš vyplýva, že obžalovaná bola naposledy ako zamestnanec v pracovnom pomere od 24.05.1999 do 20.9.1999 v X..H..E.. B. E. O.. Menovaná od 1.1.2016 nebola poberateľkou nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, dôchodkovej dávky a ani úrazovej dávky.

Z oznámenia ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica súd zistil, že poškodená P. O. nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani náhradné výživné. Od júla 2016 poberá prídavok na deti. Menovaná je evidovaná na ÚP ako uchádzač o zamestnanie od 24.6.2016. Z potvrdenie ÚPSVaR Banská Štiavnica súd zistil, že poškodená O. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.6.2016, pričom evidencia trvá.

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 17.2.2016, spisovej značky 9T 116/2015 bola obžalovaná G. E. odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 2.265,62 € T. T. „. S.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.2.2016. Skúšobná doba plynie do 17.2.2018.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané listinnými dôkazmi, rodnými listami, potvrdeniami o pobyte, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku za roky 2016 a 2017, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa za roky 2016, 2017.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa sa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovanej bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná doznaním sa obžalovanej, svedeckými výpoveďami svedkov poškodených P. O. a Q. O., listinnými dôkazmi, pripojeným spisom 9T 116/2015 Okresného súdu Veľký Krtíš. Obžalovaná napriek tomu, že je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, na výživu svojich dvoch maloletých detí Š. a Y. ničím neprispela. Nenavštívila ich, nejaví o deti záujem. Musela si byť vedomá trestnej zodpovednosti.

Súd konanie obžalovanej, ktorým najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchala, hoci bola v predchádzajúcich 24 mesiacov za taký čin odsúdená. Právne kvalifikoval, ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Súd upravil v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona skutkovú vetu do dňa hlavného pojednávania.

Obžalovaná G. E. má základné vzdelanie. Mesto Veľký Krtíš v správe o povesti uviedlo, že obžalovaná je matkou piatich detí, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, jej správanie bolo jedenkrát riešené v priestupkovom konaní uložením blokovej pokuty. Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy Q. O. v správe o povesti uviedol, že obžalovaná bola priestupkovo postihovaná v roku 2014, pričom bola uznaná vinnou z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že v blokovom konaní jej bola uložená pokuta vo výške 30 €. Doposiaľ bola dvakrát súdne trestaná, naposledy rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 17.2.2016, spisovej značky 9T 116/2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a bola jej uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Skúšobná doba plynie od 17.2.2016 do 17.2.2018.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona, pričom, ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ustálil, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby 1/3.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 1 rok až 44 mesiacov.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanej v zmysle § 46 Trestného zákona, podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože táto nebola v posledných 10-tich rokoch, pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.