Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-38-2021.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne C. Š., U.. X.X.XXXX, R. E. XXX/XX, XXX XX Č., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej C. L., U.. XX.X.XXXX, XXX XX E. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Rieglová & Kadáková s.r.o., Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava
- Nové Mesto, IČO: 51 330 091, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam - parcelám registra „C“: KN č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, KN č. XXXX - záhrada o výmere 123 m2 a rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom Okresným úradom Č., odborom katastrálnym, pre okres Č., obec E., katastrálne územie E., z r u š u j e a vyporiadanie vykonáva tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá j e p o v i n n á vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel v uvedených nehnuteľnostiach žalobkyni sumu 31.250,- €, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov tohto sporu právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2021 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, zároveň i k tejto parcele a tiež parcelám CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2 a CKN XXXX/ - záhrada o výmere 123 m2. Tieto žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinnou vyplatiť žalobkyni sumu 31.250,- €. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že spolu so žalovanou je podielovou spoluvlastníčkou vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam v 1/2-ici. O vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa snažila i pred podaním žaloby. Žalovanej zaslala výzvu zo dňa 1.3.2021, v ktorej jej navrhla uzatvorenie mimosúdnej dohody, na základe ktorej by žalovaná nadobudla podiel žalobkyne s tým, že žalobkyni vyplatí 32.500,- €. Vychádzala z toho, že rozdelenie veci nie je reálne možné a účelné, nakoľko nehnuteľnosti tvoria jeden celok, sú ako celok oplotené a užívané žalovanou, ktorá ich obýva so svojou najbližšou rodinou. Je to teda práve žalovaná, ktorá vie a môže nehnuteľnosti účelne využiť. Vo vzťahu k výške výplaty vychádzala žalobkyňa z potvrdenia realitnej kancelárie A. E., E..A..O.. zo dňa 24.2.2021 o trhovej cene nehnuteľností, v zmysle ktorého aktuálna trhová cena sporných nehnuteľností predstavuje 60.000
- 65.000,- €, hodnota podielu žalobkyne teda predstavuje 30.000 - 32.500,- €. V replike uviedla, že nevidí žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Žalovaná nevložila do sporných nehnuteľností žiadne zásadnejšie investície, nakoľko na to nemá finančné prostriedky. Nehnuteľnosti zveľaďovala najmä ich matka, a to až do svojej smrti 24.1.2021,
dokedy ich aj užívala a aj hradila pravidelné platby spojené s užívaním celého rodinného domu. Podľa názoru žalobkyne zdravotný stav žalovanej zodpovedá jej veku. I žalobkyňa má podobné zdravotné ťažkosti. Dôvodom darovania podielu matkou žalobkyni bolo, že matka videla nehospodárne nakladanie žalovanej s finančnými prostriedkami. Žalovaná žila v neustálych dlhoch, zaťažovala i jej patriaci majetok. Nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov, pričom i s bežnými výdavkami jej pomáhajú rodinní príslušníci. Dokonca v minulosti sa stalo, že žalovaná neuhradila poplatky za dodávku elektrickej energie, v dôsledku čoho došlo k jej odpojeniu, preto následne tieto poplatky hradila matka C. D.. Žalobkyňa nie je ochotnou a schopnou podieľať sa na úhrade výdavkov, ktoré by boli spojené s prípadným reálnym rozdelením nehnuteľností. Žalobkyňa vzniesla dôkazný návrh na výsluch svedkov
- svojej dcéry Q. V., manžela G. Š. a zaťa D. V.. Žalobkyňa v spore tiež uviedla, že nik ju nemôže donútiť, aby v spoluvlastníctve zotrvala takým spôsobom, ako to chce žalovaná, teda že jej prenechá celú nehnuteľnosť bez výplaty. To by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázala, že v prípade, že žalovaná súhlasiť s navrhovaným spôsobom vyporiadania nebude, žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalovanej. Uvedené preukazovala výpisom z účtu zaťa D. V., ako aj jeho čestným prehlásením z 2.11.2021 čl. 83.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že so žalobkyňou sú sestry. O darovaní podielu matkou žalobkyni nemala vedomosť. Žalobkyňa sa nepodieľala na úhrade žiadnych nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľností. O nehnuteľnosti nejavila záujem. O matka sa starala žalovaná. Počas obdobia tejto starostlivosti nebola žalovaná schopná zamestnať sa, nakoľko zdravotný stav matky vyžadoval jej neustálu prítomnosť. Žalovaná poberala len ošetrovné. V spojitosti s touto starostlivosťou sa žalovanej zhoršil aj jej zdravotný stav (problémy s chrbticou). Žalovaná v dome prežila s manželom takmer celý svoj život, zaslúžila sa o jeho zveľadenie. K nehnuteľnosti má silnú citovú väzbu, zatiaľ čo žalobkyňa v nej od svojich 18 rokov nebýva. Žalovaná nedisponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne. Za 32.500,- € by si však nebola schopná zabezpečiť vlastné bývanie. Zatiaľ čo na strane druhej žalobkyňa má zabezpečené bytové podmienky a teda sporné nehnuteľnosti neplánuje užívať, naopak, pravdepodobne ich chce predať. V duplike doplnila, že žalovaná uhrádzala zálohové platby za plyn a elektrinu i za časť nehnuteľnosti, ktorú užívala ich matka, teda i za tú časť, ktorá patrí v súčasnosti žalobkyni, pričom matka žalovanej ani neprispievala na chod domácnosti, ani na lieky, ktoré užívala a ktoré jej zabezpečovala žalovaná. Vzniesla dôkazný návrh na výsluch svedkov - svojho manžela D. L. a dcéry G. G.. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že v nehnuteľnosti síce sú dva samostatné merače, ale budova nie je deliteľná. Voda, kúrenie sú síce prepojené, ale vertikálne rozdelenie nie je možné. Zároveň žalobkyňa nie je schopnou podieľať sa na úhrade výdavkov, ktoré by boli spojené s prípadným reálnym rozdelením nehnuteľností. Žalovaná na pojednávaní na svojej skoršej obrane ďalej netrvala, a to z dôvodu, že si na výplatu žalobkyne peňažné prostriedky zabezpečila. Tie jej má poskytnúť syn samotnej žalobkyne. Žalovaná na pojednávaní vyjadrila súhlas so žalobou.
3. Súd na prejednanie uvedenej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných stranami, vrátane aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorý obstaral v súlade s § 185 ods. 2 CSP. Z vykonaného dokazovania v spojení so skutkovými tvrdeniami strán zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.
4. Z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., aktuálneho ku dňu rozhodovania súdu, ktorý súd obstaral v súlade s § 185 ods. 2 CSP, zistil, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností: rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, ako aj nehnuteľností - parciel CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2 a CKN č. XXXX - záhrada o výmere 123 m2, každá v 1/2-ici. Titulom nadobudnutia u žalobkyne je darovacia zmluva V 4305/2018 zo dňa 6.11.2018 a u žalovanej rozhodnutie štátneho notárstva č. D 1050/89.
5. Zo stanoviska A. A., E..A..O.. zo dňa 24.2.2021 čl. 6 mal súd zistené, že aktuálna trhová hodnota nehnuteľností, a to rodinného domu č. XXX, vrátane vyššie uvedených pozemkov, je odhadovaná na 60.000 - 65.000,- €. Z tohto listu zároveň vyplýva, že rodinný dom bol postavený okolo roku 1979, ide o dvojpodlažnú murovanú stavbu, štvorcového pôdorysu, podpivničenú, v ktorej sú zriadené dve samostatné bytové jednotky, pričom dom prešiel i čiastočnou rekonštrukciou. Patrí k nemu i hospodárska budova, spevnené plochy a oplotenie.
6. Listom z 1.3.2021 na čl. 4 žalobkyňa vyzvala žalovanú k uzatvoreniu mimosúdnej dohody v záujme zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctva, v zmysle ktorej by bola povinnou vyplatiť žalobkyňu vo výške 32.500,- €.
7. Z čestného prehlásenia R.. D. Š. zo dňa 5.5.2022 čl. 112 vyplýva, že poskytne svojej krstnej matke - žalovanej finančné prostriedky na výplatu žalobkyne vo výške 31.250,- €. Týmito disponuje a je schopný ich poskytnúť ihneď. Uvedené vyplýva i z výpisu preukazujúceho zostatok na účte D. Š. zo dňa 5.5.2022 čl. 113.
8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (rodinný dom a pozemky), patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej. Existenciu tohto základného hmotnoprávneho predpokladu mal preukázanú aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. E.. Týmto dôkazom mal zároveň preukázané, že stranami sporového konania sú všetci podieloví spoluvlastníci tvoriaci nerozlučné spoločenstvo.
10. Žalovaná pôvodne požadovala prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa za účelom zachovania podielového spoluvlastníctva, svoje tvrdenia ohľadom týchto dôvodov chcela preukázať i svedkami. Podstatnou bola podľa nej i skutočnosť, že nedisponovala prostriedkami na peňažnú náhradu žalobkyne. Neskôr postoj zmenila, so žalobkyňou navrhovaným spôsobom vyporiadania súhlasila, preukázala aj schopnosť žalobkyňu vyplatiť. Na výsluchu svedkov teda ďalej netrvala. Súd v tomto smere prihliadol i na dôkaz žalovanej - čestné vyhlásenie R.. D. Š. a výpis z jeho účtu. Tieto dôkazy neboli stranou žalobkyne spochybnené. Napokon, pôvodne sama rovnakými listinnými dôkazmi - čestným prehlásením blízkej osoby a výpisom z jej účtu pre prípad prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, sama preukazovala.
11. Súd postupoval podľa kogentného ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania, ktorými je súd viazaný. Na pojednávaní došlo k doplneniu skutkového stavu k prvému spôsobu vyporiadania, keď obe strany zhodne uviedli, že je reálne nemožné a nie je ani účelné rozdelenie nehnuteľností, pričom ani jedna strana nemá záujem podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na nákladoch, ktoré by si rozdelenie vecí vyžiadalo. Obe súhlasili s prikázaním veci žalovanej. Spôsob vyporiadania sa teda v priebehu sporu stal nesporným. Nebolo sporné, že žalovaná nehnuteľnosti dlhodobo skutočne i užíva. Bolo tak nielen zákonným, ale i účelným prikázať nehnuteľnosti do výlučnej vlastníctva jej.
12. V nadväznosti na to, že nehnuteľnosti boli prikázané žalovanej, stala sa povinnou vyplatiť žalobkyni, ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčke, primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v týchto nehnuteľnostiach. Súhlasila s cenou uvedenou v žalobe, ktorú žalobkyňa preukazovala aj potvrdením realitnej kancelárie. Súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol v súlade so žalobou. Prihliadal pritom i na okolnosti, ktoré boli v danom spore stranami oznamované, i v nadväznosti na zhoršené vzťahy, ktoré mali nastať po smrti matky žalobkyne i žalovanej, následkom čoho bola i tá skutočnosť, že pred podaním žaloby nekomunikovali inak, než len prostredníctvom právnych zástupcov, najmä žalobkyňa, ktorá pred podaním žaloby žalovanú kontaktovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
13. Záverom súd v krátkosti poukazuje na to, že listinné dôkazy produkované žalovanou sa týkali jej skoršej obrany, ktorej základom boli tvrdenia o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby. Keďže žalovaná v priebehu sporu na tejto obrane nezotrvala a vyjadrila súhlas so
žalobou žalobkyne, súd sa bližšie týmito listinami nezaoberal, nehodnotil ich, z dôvodu nadbytočnosti, nehospodárnosti a neefektívnosti.
14. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, keď výnimočne náhradu trov konania nepriznal. Hoci konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyporiadania, v danom prípade teda z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodujúce, ktorý z podielových spoluvlastníkov žalobu podal, a teda ktorý z nich nadobudol procesné postavenie či už žalobcu oproti žalovanému alebo teda naopak, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že sa pred podaním žaloby na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva nedokázali dohodnúť, a preto jeden z nich využil zákonné právo požiadať o rozhodnutie súd. Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán v porovnaní so stranou druhou. Nie sú podľa názoru súdu splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Ako už súd vyššie uviedol, prihliadol i na nesporné tvrdenie o zhoršených vzťahov žalobkyne a žalovanej, čo tiež mohlo mať vplyv na to, že pred podaním žaloby táto dohoda de facto nebola možnou ani z jednej strany. Nebolo totižto tvrdené ani preukazované, kto zhoršenie týchto vzťahov zapríčinil. Súd tiež prihliadal aj na to, že na stranách sporu stoja sestry. Vzhľadom ku všetkým týmto skutočnostiam rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov tohto konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.