Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: V. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - O. V., V. P. č. X, XXX XX, Advokátska kancelária JUDr. Ivica Firstová, Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Družstvo Fatrapark II. Y., IČO: 36 867 802 so sídlom Hrabovská dolina 5386/22, IČO: 36 867 802, zast. advokátska kancelária agner a partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, v spore o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,-eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s 8,5 %-tným úrokom z omeškania od 20.05.2017 do zaplatenia.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.01.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody vo výške 30.000,-eur s príslušenstvom, a to titulom ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v nadväznosti na nemožnosť predaja jeho nehnuteľnosti, a to bytu č. XXX na 5.poschodí vo vchode č. XX v podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. CKN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X v podiele 3151/409337-ín v k. ú. Y., zapísaných na LV č. XXXXX, pričom žalobca predmetnú nehnuteľnosť kúpil od spoločnosti FATRAINVEST, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 16.08.2010. V bode 8.3 predmetnej kúpnej zmluvy predávajúci FATRAINVEST, s.r.o. garantoval a vyhlásil, že na predmete prevodu nebudú ku dňu jeho prevodu na kupujúceho viaznuť žiadne iné ťarchy okrem tých, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve (záložné právo v prospech záložného veriteľa VÚB, a.s. zapísané do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX a V XXX/XX za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa voči predávajúcemu na splnenie úveru poskytnutého na financovanie výstavby bytového domu). Notárskou zápisnicou N 93/2009, NZ XX590/2009 spísanou notárom JUDr. Mariánom Zbojom dňa 03.07.2009 sa povinnému FATRAINVEST, s.r.o. uložilo zaplatiť oprávnenému Fatrapark II. Y. pohľadávku vo výške 1.028.530,90 eur, exekučné záložné právo bolo zriadené na celý bytový dom Fatrapark II. - Hrabovo, ako aj na priľahlé pozemky a všetky byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v tomto bytovom dome. V čase zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť bol výlučným vlastníkom všetkých nehnuteľností povinný FATRAINVEST, s.r.o. V priebehu vedeného exekučného konania voči povinnému FATRAINVEST, s.r.o., oprávnený Fatrapark II. Y. požiadal súdneho exekútora o zrušenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, a to na jednotlivých bytoch vo vlastníctve tretích osôb, avšak s výnimkou bytu č. XXX s príslušenstvom, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca mienil uvedenú nehnuteľnosť predať, čo preukazuje aj Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 07.02.2015, ktorú podpísal s vtedajším budúcim kupujúcim, ktorý mal

o nehnuteľnosť vážny záujem, pričom v uvedenej zmluve bola po dohode zmluvných strán stanovená kúpna cena v hodnote 70.000,-eur, budúci kupujúci zložil k rukám budúceho predávajúceho aj zálohu na kúpu predmetného bytu vo výške 30.000,-eur. Po podpise zmluvy o budúcej zmluve budúci kupujúci zistil, že predmet predaja je zaťažený výkonom exekučného záložného práva, o tejto skutočnosti žalobca (budúci predajca) nemal žiadnu vedomosť, domnieval sa, že jeho byt je bez akejkoľvek ťarchy, rovnako ako aj byty jeho susedov. Z toho dôvodu nedošlo k spísaniu riadnej kúpnej zmluvy a žalobca svoju nehnuteľnosť budúcemu kupujúcemu nakoniec predať nemohol, zloženú zálohu mu bol nútený vrátiť. Výkonom exekučného záložného práva bol by žalobca zaťažený aj napriek skutočnosti, že byt riadne vyplatil a následne v priebehu exekučného konania zaplatil za svoj byt aj doplatok vo výške 7.974,85 eur, takéto nedoplatky museli zaplatiť aj susedia žalobcu. Všetky byty v bytovom dome, kde sa nachádza aj byt žalobcu, boli následne odblokované a bez tiarch, o čom sa žalobca dozvedel od susedov a v dobrej viere veril, že sa to automaticky vzťahuje aj na jeho byt. Byt žalobcu bol však naďalej bezdôvodne zaťažený výkonom exekučného záložného práva, z toho dôvodu sa na Okresnom súde Y. viedol súdny spor o vylúčenie predmetnej nehnuteľnosti z exekúcie, pričom Okresný súd Y. rozsudkom sp. zn. 5C/14/2016 zo dňa 05.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 5Co 217/2016 zo dňa 23.08.2016 rozhodol, že predmetná nehnuteľnosť je vylúčená z exekúcie vedenej pôvodne pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou sp. zn. EX 425/2009 a aktuálne vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom EX 271/2011. Konanie žalovaného, ktorý zrušil záložné práva na jednotlivých bytoch v bytovom dome s výnimkou bytu žalobcu bolo v rozsudku Okresného súdu Y. vyhodnotené ako diskriminačné, keď žalobca nemal v čase rozhodovania súdu vo veci 5C/14/2016 a ani nemá žiadne záväzky voči žalovanému. Vedenie exekúcie voči osobe žalobcu bolo vyhodnotené ako neprimeraný zásah do práva žalobcu vlastniť majetok s tým, že žalobca nadobudol majetok v dobrej viere. Žalovaný po tom ako bola plomba z jeho listu vlastníctva odstránená a exekučné záložné právo sa viac netýkalo jeho bytu č. XXX, tento opätovne ponúkol na predaj, pretože potreboval súrne finančné prostriedky z dôvodu jeho podnikateľskej činnosti, predmetnú nehnuteľnosť predal žalobca Kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2016, avšak za už diametrálne nižšiu kúpnu cenu, a to 40.000,-eur. V dôsledku konania žalovaného prišiel žalobca o značný obnos finančných prostriedkov, a to o zisk z predaja bytu v hodnote 30.000,-eur. Žalobca vyzval žalovaného na mimosúdne vyriešenie sporu, avšak bezvýsledne.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal nárok žalobcu ako nedôvodný a neoprávnený zamietnuť. Poukázal na zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia všetkých predpokladov vyžadovaných zákonom je na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal existenciu predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu, žalobca svojimi vyjadreniami klame a zavádza súd, v tejto súvislosti navrhol žalovaný výsluch žalobcu, ako aj svedka Q. G.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nikdy nebol majetkovo, ani personálne prepojený so spoločnosťou FATRAINVEST, s.r.o., ani nezodpovedá za konanie uvedenej spoločnosti, žalobca na preukázanie tvrdení ohľadne exekučného titulu - Notárskej zápisnice zo dňa 03.07.2009 nepredložil súdu žiaden dôkaz, žalovaný nemohol byť účastníkom notárskej zápisnice, ani iného právneho vzťahu v priebehu kalendárneho roka 2009, keď vznikol zápisom do Obchodného registra, až dňa 13.04.2010. Predložená kópia Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 07.02.2015 je účelovo vyfabrikovaný dokument, ktorého existencia, záväznosť a skutočný čas podpísania sú pochybné. Žalobca klame a hrubo zavádza súd, keď uvádza, že o exekučnom záložnom práve na svoje nehnuteľnosti nemal žiadnu vedomosť, keď žalobca už dávno pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve komunikoval so žalovaným, ako aj s konajúcim súdnym exekútorom o predmetnej ťarche a dožadoval sa zrušenia zápisu exekučného záložného práva, uvedené vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 25.09.2014, v ktorej žalobca žiada „splnomocnenie na odblokovanie bytu č. XXX“. Spomínanému konaniu o vylúčenie veci z exekúcie, v ktorom bol žalobca úspešný však predchádzalo iné konanie, ktoré tiež inicioval žalobca, kedy sa 10.07.2015 domáhal zrušenia exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva k bytu č. XXX, Okresný súd Y. o jeho návrhu rozhodol tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to dokonca dvakrát, žalovaný na preukázanie týchto tvrdení predložil uznesenie Okresného súdu Y. č. k. 2Er 405/09 - 346 zo dňa 25.09.2015 a uznesenie Okresného súdu Y. č. k. 2Er 405/09 - 360 zo dňa 01.12.2015, o zamietnutí návrhu žalobcu. Neexistoval žiaden právny dôvod na zrušenie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva k bytu č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že prišiel v dôsledku konania žalovaného o zisk z predaja bytu v hodnote 30.000,-eur je nepodloženým výmyslom v úmysle poškodiť žalovaného a jeho členov, svoj cieľ sa žalobca snaží dosiahnuť predložením fiktívnej zmluvy o budúcej zmluve. Hodnota predmetného bytu č. XXX nemohla v roku 2015 dosahovať úhrn 70.000,-eur, predmetný byt nikdy po jeho dostavaní a kolaudácii nemal takúto hodnotu, naopak, jeho hodnota bola v roku 2015 ešte nižšia než je hodnota

kúpnej ceny (40.000,-eur), za ktorú bola nehnuteľnosť predaná v roku 2016 súčasnému vlastníkovi p. Y. Z.. Ďalej poukázal v súvislosti s vývojom cien nehnuteľností na bývanie v Slovenskej republike na skutočnosť, že ceny dosiahli maximálnu historickú úroveň v 1.polroku 2008, v dôsledku celosvetovej finančnej krízy nastal prepad cien, ceny klesali a najnižšiu úroveň dosiahli na prelome kalendárnych rokov 2014/2015 a významnejší nárast cien nastáva až od polovice roka 2016. Za cenu 70.000,-eur by nebolo možné nájsť záujemcu o kúpu bytu v predmetnom bytovom dome ani pri podstatne väčších bytoch ako je byt č. XXX. V priebehu roka 2016 bolo zrealizovaných niekoľko predajov obdobných bytov nachádzajúcich sa v tom istom bytovom dome a kúpna cena sa pohybovala vždy na úrovni zodpovedajúcej cene cca 40.000,-eur pri obdobnej výmere bytu. Na preukázanie týchto tvrdení predložil žalovaný listinný dôkaz, a to vývoj priemernej ceny nehnuteľnosti na bývanie za obdobie rokov 2002 - 2017 podľa stránky www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> zo dňa 31.05.2017.

3. Žalobca na písomné vyjadrenie reagoval stanoviskom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.06.2017, v ktorom uviedol, že emailom zo dňa 25.09.2014 adresovaným Y. Q. sa domáhal odblokovania bytu č. XXX z dôvodu, že má uhradené všetky pohľadávky a nerozumel skutočnosti, prečo je byt zaťažený, v následkom období žalobca dostával informácie od susedov, že byty už boli odblokované, zbavené ťarchy, a teda nemal dôvod domnievať sa, že jeho bytu sa to netýka, pretože všetci vlastníci bytov boli v takmer rovnakom postavení, v rovnakej situácii. Žalobca nemal potrebu situáciu viac preverovať a kontaktovať žalovaného a tak spokojne predmetný byt užíval. Vo februári 2015 sa mu naskytla možnosť výhodného predaja predmetného bytu, keď mal finančné problémy v oblasti podnikania a utŕženej kúpnej ceny mienil vyrovnať stratu, ktorá mu vznikla v jeho podnikaní. V zmluve o budúcej zmluve zo dňa 07.02.2015 bola dohodnutá kúpna cena 70.000,-eur s tým, že budúci kupujúci na preukázanie svojho skutočného záujmu o kúpu nehnuteľnosti zložil k rukám budúceho predávajúceho žalobcu sumu nie 30.000,-eur, ako bolo omylom uvedené v žalobe, ale 10.000,-eur ako zálohu. Hodnota 30.000,-eur ako záloha bola omylom zapísaná do poznámok právneho zástupcu žalobcu a tak aj následne sa omylom premietla do samotnej žaloby. Žalobca poukázal na príjmové doklady preukazujúce zloženie zálohy 10.000,-Sk, ako aj jej následné vrátenie budúcemu kupujúcemu. Následne nedošlo k spísaniu riadnej kúpnej zmluvy, pretože bolo zistené, že predmetný byt ako jediný v celom bytovom dome je naďalej zaťažený výkonom exekučného záložného práva. Žalobca bol teda nútený obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva, pričom tento bol zamietnutý, ako na to poukazuje i žalovaný, preto sa domáhal vylúčenia nehnuteľnosti z exekúcie, v ktorom konaní bol úspešný. Pokiaľ ide o vývoj cien nehnuteľností v posledných rokoch a v lokalite, kde sa nachádza predmetný byt č. XXX, je len na dohode predávajúceho a kupujúceho, na akej kúpnej cena sa za predmet kúpy dohodnú, pričom nie sú limitovaní. V prípade vážneho záujmu kupujúceho v praxi nie je neobvyklým javom, že sa predávajú hnuteľné alebo nehnuteľné veci za priemerne vyššie ceny, samozrejme vyskytnú sa aj situácie, kedy je možné nadobudnúť jednotlivé veci za nižšiu cenu ako je ich bežná trhová hodnota.

4. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na písomne podanej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Z výsluchu žalobcu ďalej bolo zistené, že na začiatku bolo asi 80 záujemcov o apartmánové byty v predmetnom apartmánovom dome s tým, že zmluvy o budúcej zmluve podpisovali záujemcovia, kúpna cena za apartmány sa hradila v hotovosti alebo prostredníctvom pôžičiek, žalobca sa však nevedel vyjadriť k tomu, kto mohol platiť v hotovosti, zrejme p. S.. Samotný žalobca kúpnu cenu uhrádzal v hotovosti, keď fyzicky dal majiteľom p. Q. a X. 1.900.000,-Sk, peniaze mal v hotovosti, v tom čase podnikal. Bol subdodávateľom firmy, ktorá robila výkop, bol oslovený na rekultiváciu skládky, takže prevádzkoval skládku. Pokiaľ ide o samotný apartmán, investoval peniaze do jeho zariadenia, vybudoval tam schody, keďže ide o mezonet, drevené schody - masív, predĺžil kuchynskú linku, vymaľoval, upravil striešku nad barovým pultom, dal spraviť originál stenu, posteľ, vstavané skrine, spotrebiče a svietidlá. Investície boli realizované asi rok po tom ako prevzal predmetný apartmán, teda asi od roku 2011. Od vedenia Fatraparku žiadal viackrát odblokovanie listu vlastníctva, avšak všetci ho ignorovali. V tejto súvislosti sa nevedel presne vyjadriť koho kontaktoval, určite však neoslovil p. Q., kontaktoval sa aj so súdnym exekútorom JUDr. Pavlíkom. So svedkom p. G. sa pozná od roku 2015, od januára - februára 2015, ktorý p. G. reagoval na zverejnený inzerát na predaj bytu, telefónne číslo žalobcu bolo zverejnené na webovej stránke. Následne si dohodli stretnutie spojené s ohliadkou, kde sa prvýkrát osobne videli, následne sa ešte stretli a dohadovali si cenu, presne sa však k tomuto vyjadriť nevedel, koľkokrát došlo k stretnutia, ani či sa stretnutia realizovali v Mikuláši alebo v Ružomberku. Svedok G. bol na ohliadke v apartmáne iba jedenkrát, všetko si pozrel poriadne. Znenie zmluvy o budúcej zmluve vyhotovil žalobca, ktorý mal v počítači nejaké vzory. Ďalej sa nevedel presne vyjadriť, akým spôsobom doručil svedkovi G.ovi návrh tejto zmluvy, asi osobne, poštou určite

nie. Ohľadne uvedenej záležitosti nekomunikovali elektronicky. K podpisu zmluvy došlo vo februári 2015, v Mikuláši alebo v Ružomberku, presne si to už nepamätal. Rovnako si nepamätal, kedy došlo k vyplateniu zálohy na kúpnu cenu. Uviedol, svedok G. vyplatil hotovosť, na základe čoho žalobca vystavil príjmový doklad. Záloha na kúpnu cenu bola vyplatená v hotovosti v 100-eurových bankovkách, pohnútky svedka G., ktorý mal záujem o kúpu predmetného apartmánu žalobca neskúmal, tvrdil mu svedok G., že má ubytovanie na podnikanie a chcel rozšíriť sa aj do zariadenia strediska, kde sa lyžuje. Svedok Q. G. uviedol, že so žalobcom sa poznajú asi dva roky, je majiteľom cestovnej kancelárie, vlastní niekoľko apartmánov a chatiek, mal záujem obsadzovať aj apartmány v Malinnom Brde, kde však nemal žiadne kontakty, ani žiadne kapacity, pričom na internete našiel inzerát, že p. Q. predáva apartmán vo Fatraparku, následne sa stretli a dohodli sa na kúpe apartmánu. Bola spísaná zmluva o budúcej zmluve a vyplatená záloha, potom sa však naskytli problémy, že je tam ťarcha na nehnuteľnosti, a teda k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo. Svedok ďalej uviedol, že má svoju klientelu, ktorú ubytováva aj vo Fatraparku, takže bol v kontakte aj osobami, ktoré poskytujú ubytovanie, aj s recepciou Fatrapark II. Svedok uviedol, že hľadal ubytovacie kapacity v uvedenej lokalite, táto však bola jedna z tých lepších ponúk. Nie je realitný maklér, alebo realitný odborník, ale vie si spočítať, že za koľko dokáže nehnuteľnosť kúpiť, za koľko to dokáže prenajímať a aká je návratnosť danej investície. So žalobcom sa stretli pri ohliadke predmetného apartmánového bytu, boli prítomní iba oni dvaja. Najskôr si celý apartmán prezreli, bavili sa o cene, najskôr bola vyššia cena, potom sa dohodli na rozumnej cene, spísali zmluvu a asi o 2 - 3 dní už dával svedok prvú zálohu. Zmluvu o budúcej zmluve pripravoval žalobca a svedok ju nepripomienkoval, nebol dôvod. Predmetná zmluva mu bola poslaná emailom. Zálohu 10.000,-eur svedok zaniesol žalobcovi k nemu domov. Žalobca netrval ne vyššej zálohe. Keď doniesol svedok žalobcovi zálohu, odovzdal mu aj podpísanú zmluvu. K nominálnej hodnote bankoviek, ktorými uhrádzal svedok zálohu sa vyjadriť nevedel. Po troch, štyroch týždňoch od podpisu zmluvy o budúcej zmluve chceli podpísať riadnu kúpnu zmluvu, avšak potom sa vyskytli problémy, k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo a žalobca vrátil svedkovi zálohu na dvakrát. Od predmetnej zmluvy o budúcej zmluve odstúpili ústnou dohodou.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim FATRAINVEST, s.r.o. a kupujúcim (žalobcom) zo dňa 16.08.2010 (č.l. 8 - 13 spisu), Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy uzavretej medzi budúcim kupujúcim Q.om G. a budúcim predávajúcim (žalobcom) zo dňa 07.02.2015 (č.l. 14 - 16 spisu), výpis z listu vlastníctva č. 15706 na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu ku dňu 08.11.2010 (č.l. 17 - 19 spisu), rozsudok Okresného súdu Y. č. k. 5C/14/2016

- 145 (č.l. 20 - 29 spisu), ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co 217/2016 - XX7 zo dňa 23.08.2016 (č.l. 30 - 37 spisu), Kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim - Y. Z. zo ňa 04.11.2016 (č.l. 38 - 39 spisu), výzvu zo dňa 01.12.2016 adresovanú žalovanému (č.l. 40 spisu), výdavkové pokladničné doklady zo dňa 04.05.2015 a 14.04.2015 (č.l. 165 spisu) a na pojednávaní k nahliadnutiu príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.02.2015.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z emailovej korešpondencie zo dňa 25.09.2014 (č.l. 145 spisu), uznesenie Okresného súdu Y. č. k. 2Er 405/2009 - 346 (č.l. 146 - 148 spisu), uznesenie Okresného súdu Y. č. k. 2Er 405/2009 - 360 zo dňa 01.12.2015 (č.l. 149 - 153 spisu), prehľad cien nehnuteľností za bývanie podľa krajov za roky 2002 - 2017 (č.l. 154 - 155 spisu).

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe Kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim FATRAINVEST, s.r.o. zo dňa 16.08.2010 sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XXX na 5.poschodí bytového domu Fatrapark II. nachádzajúceho sa v Ružomberku - Hrabovská dolina, vo vchode č. XX, súp. č. bytového domu XXXX, postavený na pozemku CKN parc. č. XXXXX/ X spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3151/409337-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve predmetného bytového domu, ako aj priľahlých pozemkoch, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX k. ú. Y. za dohodnutú kúpnu cenu 63.201,XX eur + 19 % DPH. V zmysle bodu 7.2 uvedenej kúpnej zmluvy predávajúci potvrdil, že kúpna cena, vrátane DPH bola kupujúcim uhradená v plnej výške pred podpisom tejto zmluvy. V zmysle bodu 8.1 uvedenej zmluvy, kupujúci zobral na vedomie, že predmet prevodu sa na kupujúceho prevádza so zákonným záložným právom vzniknutým podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a že na predmete prevodu viaznu záložné práva v prospech záložného veriteľa, ktorým je VÚB, a.s. zapísané do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX a V 1XXX/XX (bod 8.2 zmluvy). V zmysle bodu 8.3 zmluvy predávajúci vyhlásil a garantoval, že na predmete prevodu nebudú ku dňu jeho prevodu na kupujúceho viaznuť žiadne iné ťarchy,

okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto zmluve. Podľa výpisu z LV č. XXXXX vyhotoveného ku dňu 08.11.2010 na predmetnej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu bol zapísaný exekučný príkaz EX 425/09 na zriadenie exekučného záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť - súdny exekútor JUDr. Andrea Ondrejková. Emailovou korešpondenciou zo dňa 25.09.2014 žalobca požiadal Y. Q. „o splnomocnenie na odblokovanie bytu č. XXX, ktoré mne z neznámych dôvodov má zápis na LV. Všetky veci mám uhradené a preto neviem, prečo je tam ten zápis...“. Následne sa žalobca domáhal zrušenia exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva, pričom jeho návrh bol uznesením Okresného súdu Y. č. k. 2Er 405/2009 - 346 vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 25.09.2015 zamietnutý. Následne o návrhu Petra Q.a na zrušenie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiam rozhodoval sudca, ktorý taktiež uznesením č. k. 2Er 405/2009 - 360 zo dňa 01.12.2015 návrh zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Y. č. k. 5C/14/2016 - 145 zo dňa 05.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co 217/2016 - XX7 zo dňa 23.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.10.2016 bolo rozhodnuté, že predmetný byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu je vylúčený z exekúcie vedenej pôvodne pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou sp. zn. EX 425/2009 a aktuálne vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom EX 271/2011. Žalobca uzavrel dňa 07.02.2015 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim Q.om G., predmetom ktorej mal byť byt č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-eur s tým, že zmluvné strany sa zaviazali, že v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho adresovanej budúcemu kupujúcemu uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uvedené v čl. I tejto zmluvy. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.02.2015 bolo zistené, že uvedeného dňa bola žalobcom prijatá čiastka 10.000,-eur od Q. G. ako záloha na byt č. XXX, ktorú skutočnosť súd mal okrem listinného dokladu preukázanú výpoveďou žalobcu, ako aj svedka Q. G.. Z výdavkových pokladničných dokladov bolo preukázané, že dňa 14.04.2015 bola záloha vo výške 3.000,-eur vrátená žalobcom Q.ovi G.ovi a dňa 04.05.2015 bola vrátená záloha 7.000,eur zo strany žalobcu Q.ovi G.ovi, uvedená skutočnosť bola potvrdená výpoveďou žalobca, ako aj svedka Q. G.. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2016 žalobca previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na kupujúceho Y. Z. za dohodnutú kúpnu cenu 40.000,-eur.

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: 1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: 1) Splnením dlh zanikne. 2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorá škoda vznikla žalobcovi v dôsledku toho, že na byte v jeho výlučnom vlastníctve viazlo exekučné záložné právo v prospech žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní, napriek tomu, že žalovaný nemal žiadne záväzky a podlžnosti voči oprávnenému (žalovanému), rozsudkom Okresného súdu Y. sp. zn. 5C/146/2016 zo dňa 05.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 5Co 217/2016 zo dňa 23.08.2016 bola predmetná nehnuteľnosť vylúčená z exekúcie. Predmetná škoda mala vzniknúť žalobcovi tým, že v roku 2015 mal možnosť previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-Sk, avšak z dôvodu existencie exekučného záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti k uzavretiu riadnej zmluvy nedošlo, až po „odblokovaní“ predmetnej nehnuteľnosti mohol žalobca predmetný byt predať, avšak už za cenu nižšiu, 40.000,-eur.

10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozlišuje sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, t. z. že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

11. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Súčasne platí, že majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý prospech zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2857/2005, 25Cdo 269/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 319/2008). Charakter ušlého zisku môže mať aj majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe budúcej kúpnej zmluvy (25Cdo 1415/2006).

12. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.03.2017 sp. zn. 5Cdo 195/2015).

13. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu vo forme ušlého zisku je na žalobcovi, pričom aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaným ušlý zisk aj reálnym. Pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, súd vychádza z vyššie citovaných rozhodnutí tunajšieho súdu, rozsudok 5C/14/2016 - 145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co 217/2016 - XX7 zo dňa 23.08.2016, ktorý vo svojich záveroch konštatoval, že žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v rámci prebiehajúceho exekučného konania, o ktorého existencii však nemal žiadnu vedomosť, nakoľko mu bolo zo strany predávajúceho zamlčané. Vzhľadom na časovú následnosť právnych úkonov - zriadenie exekučného záložného práva a uzavretie kúpnej zmluvy a okolnosti prejednávanej veci, ako aj na skutočnosť, že ostatné exekučné záložné práva zriadené za rovnakých okolností na iné byty v bytovom dome, ktoré pôvodne patrili povinnému (FATRAINVEST, s.r.o.), a boli na základe žiadosti žalovaného ako oprávneného v exekúcii zrušené, odvolací súd zabezpečenie pohľadávky povinného prostredníctvom exekučného záložného práva vo vzťahu k osobe žalobcu považuje v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zároveň predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobcu vlastniť majetok, dokonca ho možno označiť za šikanózne (bod 12 rozsudku Krajského súdu v Žiline 5Co 217/2016). Odvolací súd konanie žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, čím je podľa názoru súdu naplnený zákonný zodpovednostný predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti, konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalobca nadobudol predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva od predávajúceho - spoločnosti FATRAINVEST, s.r.o. s garanciou, že na predmete prevodu nebudú ku dňu jeho prevodu na kupujúceho viaznuť žiadne iné ťarchy, okrem tých, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve. Napriek tomuto ubezpečeniu na predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo, ktoré však bolo zriadené aj na ostatných bytoch nachádzajúcich sa v bytovom dome, pričom na základe návrhov oprávneného v exekučnom konaní - Družstvo Fatrapark II. Y. v priebehu rokov 2011 - 2014 boli zrušené exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na všetkých bytoch nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti, okrem bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nebolo sporné, že žalobca

sa emailovou korešpondenciou z 25.09.2014 domáhal „odblokovania“ svojho bytu č. XXX, k výmazu exekučného záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti došlo až na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu 5C/14/2016.

14. Žalobca svojou výpoveďou, ako aj Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.02.2015 preukázal, že začiatkom roka 2015 mal záujem predmetnú nehnuteľnosť predať, uvedenú skutočnosť potvrdil i svedok Q. G., ktorý mal záujem predmetnú nehnuteľnosť kúpiť za účelom podnikania, a to za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-eur. Vzhľadom na pretrvávajúce zriadené exekučné záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo, záloha zložená svedkom Q.om G. ako budúcim kupujúcim vo výške 10.000,-eur dňa 09.02.2015 bola vrátená budúcemu kupujúcemu, a to v dvoch čiastkach - dňa 14.04.2015 vo výške 3.000,-eur a dňa 04.05.2015 vo výške 7.000,-eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalobca nehnuteľnosť predal až Kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2016 za kúpnu cenu 40.000,-eur.

15. Otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním, ktoré súd má za preukázané a je deklarované i vyššie citovanými rozsudkami Okresného súdu Y. a Krajského súdu v Žiline a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený.

16. V prejednávanej veci súd má za to, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností pri pravidelnom behu veci dosiahol. Ušlý zisk teda znamená stratu očakávaného prínosu.

17. Konaním žalovaného, tak ako sa konštatuje i v rozsudku okresného súdu a krajského súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/14/2016 došlo k výraznému a neprimeranému zásahu do práva žalobcu vlastniť majetok, ide o Ústavou Slovenskej republiky garantované právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s vecou. Oprávnenie s vecou nakladať je základným prvkom vlastníckeho práva k veci, pričom žalobca sa rozhodol realizovať svoje oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať, v čase, kedy to sám na základe vlastnej vôle považoval za najvhodnejšie s ohľadom na predpokladanú výšku zisku (zmluva o budúcej kúpnej zmluve), z ktorej vyplynulo, že vo februári 2015 mal žalobca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-eur. Vzhľadom k tomu, že na nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo, žalobca nemohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a teda nemohol uvedený prevod vlastníctva k nehnuteľnosti uskutočniť a zrealizovať. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (ktorý nezrušil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, napriek jeho žiadostiam) nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy s kupujúcim Q.om G., k uzavretiu zmluvy došlo až v roku 2016, aj to za cenu nižšiu, a to vo výške 40.000,-eur. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve reflektoval na dopyt, záujem o kúpu jeho bytu za dohodnutú kúpnu cenu, pričom v dôsledku existencie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nemohol naplniť očakávania vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následne riadnej kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu súd má za to, že žalobcovi tým, že nemohol zrealizovať prevod nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,-eur, ale len za cenu 40.000,-eur došlo na strane žalobcu ku škode vo forme ušlého zisku, a to vo výške 30.000,-eur.

18. Žalovaný svoje tvrdenia ohľadne vyfabrikovanej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nepreukázal, súd má za to, že žalobca uniesol v danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie svojich vlastných tvrdení a preto žalobe vyhovel. V kontradiktórnom procese sa priorizuje predovšetkým procesná aktivita sporových strán. Medzi základné procesné povinnosti sporových strán nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, t. j. povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť strany sporu, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukazovať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. Svedecká výpoveď svedka Q. G. korešpondovala so skutkovými tvrdeniami žalobcu, v danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie vlastných tvrdení zaťažovalo žalovaného, ktorý popiera, že ku škode žalobcu nedošlo,

avšak na uvedené tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, z toho dôvodu súd uznal žalobcu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej škody.

19. Zároveň súd s poukazom na § 517 ods. 1 veta, prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,05 % z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 20.05.2017 (žaloba bola doručená žalovanému dňa 19.05.2011). S poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh 1.dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V prípade záväzku z náhrady škody nie je splatnosť stanovená právnym predpisom a nebola ani nedohodnutá, je dobou splatnosti náhrady škody 1.deň po tom, keď bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bol poškodeným o splnenie požiadaný, od toho dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania. Forma výzvy na plnenie záväzku nie je predpísaná, najčastejšie ide o písomnú upomienku a za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa považuje aj žaloba, v tomto prípade splatnosť nastáva 1.deň po doručení žaloby dlžníkovi. Keďže žalobca nepreukázal, kedy bola výzva na splnenie doručená žalovanému do vlastných rúk, žalobca len predložil fotokópiu výzvy zo dňa 01.12.2016 (č.l. 40 spisu) bez zdokladovania, kedy a akým spôsobom bola táto výzva doručená žalovanému, súd ustálil okamih splatnosti náhrady škody ako deň po doručení žaloby do vlastných rúk žalovanému.

20. V ostatnej časti pokiaľ si teda žalobca uplatnil úrok z omeškania od 05.11.2016, súd žalobu zamietol, keď nemal za preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku od 05.11.2016.

21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v prejednávanej veci, plnú náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.