Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-52-2017.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa P.. G. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., M. XX, t.č. bytom W. W., X. XX a manželky P. P. Čížovej, rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. W., S. 1, t.č. bytom W. W., M. F. X o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom ÚPSVaR v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa P.. G. P., nar. XX. XX. XXXX a manželky P. P. C., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev P. úradu D., vo zv. 7. ročník XXXX, na str. XX, pod poradovým č. X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej D. P. nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá D. P. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
E. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej D. P. výživným vo výške XXX € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným 08. 03. 2017 sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy v ňom sú vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní a v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že po narodení dcéry sa začali hádať a aj po snahe oboch strán ich hádky sa stupňovali. V domácnosti bola dusná, napätá situácia na dennom poriadku, čo sa odzrkadľovalo na emocionálnom stave maloletej, detí pochádzajúcich z predchádzajúceho vzťahu manželky a zdravotnom stave manželky. Od roku 2014 žije v inom partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Zároveň na čas po rozvode navrhol upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, jeho styk s maloletou sa neupraví a zároveň bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 05. 2017 potvrdila, že vzťahy v manželstve sú rozvrátené a ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. V celom rozsahu sa preto k návrhu navrhovateľa pripojila.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje vzájomná citová náklonnosť, dôvera, rešpekt, úcta, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Navrhovateľ svoju nespokojnosť v manželstve riešil odchodom zo spoločnej domácnosti v roku 2014 a založením si novej domácnosti s partnerkou, s ktorou majú jedno maloleté dieťa. Manželstvo účastníkov konania sa tak stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak preukázané splnenie podmienok v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník doporučil v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonom. Tiež uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloletú zvláda. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá v súčasnej domácnosti matky žije od roku 2013, za toto obdobie si v nej vytvorila svoje sociálne, citové väzby, má v nej režim. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú počas stretávania s ňou, čo je každý druhý víkend od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. a polovicu školských prázdnin. Rodičia zhodne uviedli, že maloletá na otca reaguje dobre, teší sa na neho, neodmieta ho. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletou. Stretávanie otca s maloletou sa realizuje v jeho domácnosti, v ktorej žije s priateľkou, jej dvomi deťmi a ich spoločným synom, ku ktorým má maloletá vzťah. Otec od matky požaduje informácie o maloletej, ktoré sú mu poskytované. Ako rodičia navzájom sa rešpektujú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, je plne v záujme maloletej, neodporuje zákonom a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd zohľadnil zotrvanie maloletej aj po rozchode svojich rodičov v domácnosti, ktorá je jej známa.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej, a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 6 rokov, v septembri 2017 nastúpi do I. ročníka ZŠ. Doposiaľ maloletá navštevovala MŠ, do ktorej sa uhrádzalo stravné vo výške 24-25 €, sponzorské 3 € mesačne, hygienické potreby sa zakupovali v hodnote 10 € mesačne. Maloletá v rámci MŠ mala krúžok tvorivej dielne, ktorý bol bezplatný, avšak zakupoval sa do neho materiál. Maloletá je členom atletického oddielu P., do ktorého sa uhrádza mesačne poplatok 25 €. Pre ekzém je maloletá vedená v kožnej ambulancii, zakupujú sa jej prostriedky na ošetrovanie pokožky v hodnote 10 € jedenkrát za dva mesiace. Obaja rodičia maloletej sú riadne zamestnaní. Otec ako riaditeľ ZŠ v zmysle platobného dekrétu dosahuje hrubý mesačný príjem spolu s príplatkami vo výške 780 € a matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 378,07 €. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
12. Pri neupravení styku otca s maloletou súd postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko mal preukázané, že otec sa s maloletou stretáva, čomu matka nebráni.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.