Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/240/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Y., narodenému dňa XX.XX.XXXX v U., Č. V., trvale bytom Hliník nad Hronom, K. XXX, podnikateľovi, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. (ďalej aj len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 07.08.2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný :

Z. Y., narodený XX.XX.XXXX v U., Č. V., trvale bytom E. J. E., K. XXX, okres Ž. J. E., podnikateľ,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora v Žiari nad Hronom zo dňa 11.12.2015 sp. zn. 1 Pv 605/14/6613, ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 02.11.2014 v čase okolo 18.30 h na ulici N. v blízkosti predajne U. Z. I. E. J. E. napadol poškodeného V. I., narodeného XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho opakovane udrel päsťou do pravej časti tváre, čím mu spôsobil zranenia - zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste s minimálnym posunom úlomkov vpravo a pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní do 6 týždňov a dobu práceneschopnosti s obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní 4 až 5 týždňov,

t e d a

- mal inému úmyselne ublížiť na zdraví,

t ý m m a l s p á c h a ť

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,

oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného V. I., narodeného XX.XX.XXXX v J. G., trvale bytom E. J. E., K. XXX, zastúpeného splnomocnencom Z.. Z. V., so sídlom Ž. J. E., J. S. N. X, poškodeného O. L. K., M..N.., so sídlom J., U. X, IČO: XX XXX XXX a poškodeného N. K., N. N. G., W.. XX. M. X M. XX, IČO: XX XXX XXX, pobočka Ž. J. E., N. XX, Ž. J. E. odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného Z. Y., narodeného dňa XX.XX.XXXX v U., trvale bytom K. XXX, E. J. E., podnikateľa bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 11.12.2015 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2016 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného Z. Y.X. staršieho, výsluchom svedka - poškodeného V. I., výsluchom poškodenej S.. M. W., výsluchom svedkov F. N., Ž. Y. staršej, Z. Y. mladšieho, Ž. Y. mladšej, M. Y., Z. I., S. A., G. I.W., S. H., X. S., K. Y., S. Y., výsluchom znalca S.. M. E., K.., oboznámením zvukového záznamu ako aj čítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a dospel k nasledujúci skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný Z. Y. starší na hlavnom pojednávaní vinu zo spáchaného skutku v celom rozsahu poprel. Uviedol, že s manželkou, svedkyňou Ž. Y. staršou boli v inkriminovaný deň na hroboch v X., pričom po návrate domov im niekto povedal, že ich syn, svedok Z. Y. mladší niekde leží pod vplyvom alkoholu a drog. Šiel ho preto spolu so svedkyňou Ž. Y. staršou, svedkyňou Ž. Y. mladšou a jej priateľom, svedkom Z. I. hľadať. Hľadali ho v obci E. J. E. medzi bytovkami aj v reštaurácii. Tam stretli svedkov F. N. a S. A., pričom týchto sa opýtal, či nevideli jeho syna. Povedali mu, že ho videli popíjať alkohol pri večierke, plus vymenovali osoby, ktoré sa tam okrem neho nachádzali. Mal tam byť svedok G. I. aj svedok F. Y.. O pomoc pri hľadaní požiadal aj svojho syna, svedka M. Y., ktorý následne prišiel za nimi na aute a pomáhal im v hľadaní. Keď sa stretli, sadol si k nemu dopredu na miesto spolujazdca. Pri hľadaní sa rozdelili. Manželka Ž. Y. staršia hľadala spolu s dcérou Ž.Q. Y. mladšou. Hľadali na stanici, na ihrisku a opätovne na sídlisku. Svedka Z. Y.Ö. mladšieho napokon zbadali s dcérou, svedkyňou Ž. Y. mladšou, ktorá ho našla. Zastavili pri nich na krajnici v protismernom jazdnom pruhu pod lampou. Nikto pred nimi vtedy nestál a nikoho neosvetlili. V tom čase mohlo byť okolo 18.00 h. Ako vystupoval z auta, objavil sa pred ním poškodený a strčil doňho, následkom čoho spadol na kapotu auta na stranu spolujazdca. Poškodený pritom niečo zošomral, potom kričal, ale nič mu nerozumel. Nepostrehol, odkiaľ k nemu pribehol. Poškodeného následne rukami od seba odtlačil. Spočiatku poškodenému nevidel do tváre a nevedel, kto to je. Medzitým zrejme syn M. Y. spolu s dcérou Ž. Y. mladšou naložili syna Z. Y. mladšieho do auta. Poškodený aj syn Z. Y. mladší boli na tom zle. Svedok Z.Á. Y. mladší ledva rozprával. Keď svedok M. Y. zbadal, ako ho poškodený strčil, pribehol k nim a sadli si spolu do auta. Incident videl aj svedok Z. I., ktorý ostal sedieť v aute, tiež svedkovia Ján Tökölyi mladší a Ž. Y. mladšia. Poškodený následne odbehol cez cestu do parku, kde ho počul vykrikovať. Nikoho iného s ním nevidel. Ako si sadli do auta, videl ako svedkovia S. A. a F. N. kráčali cez park rovnakým smerom ako poškodený. Záverom svojej svedeckej výpovede uviedol, že s každým je kamarát a nikdy sa s nikým nepobil. Nikdy by si nedovolil udrieť ani vlastného syna, a to aj napriek tomu že hocikedy fajčil trávu alebo si vypil. Dodal, že je zrútený z toho, že poškodený naňho podal trestné oznámenie. Nevedel si to nijako vysvetliť. Mal vedomosť o tom, že jeho syn, svedok Z. Y. mladší a poškodený chodili spolu na sídlisku „huliť“. Syn sa mu sám priznal.

Svedok - poškodený V. I. uviedol, že v inkriminovaný večer oslavoval vo večierke v E. J. E. spolu s kamarátom, svedkom S. Y.. Vypili asi dve až tri pivá plus nejaké dva až tri poháre červeného vína. Chcel s nimi popíjať aj svedok Z. Y. mladší, ktorý si k nim chcel v inkriminovaný večer prisadnúť. Odmietli mu to, nakoľko vedeli, aká je povaha. Nechceli mať zároveň problémy s jeho rodičmi. Svedok Z. Y. mladší im potom ponúkal víno, ktoré mal kúpené vo fľaši. Potom videl, ako ho za rohom obchodu pije z fľaše. Uviedol, že svedok Z. Y. mladší začal byť dotieravý, pričom nejaký alkohol vypil aj pri nich. Popíjanie ukončili asi po dvoch hodinách. Svedok S. Y. šiel potom za priateľkou a on šiel smerom domov. Svedok Z. Y. mladší ho potom prenasledoval až k jeho bytovke. Stále naňho vykrikoval, aby ho čakal. Ďalej vypovedal, že sa šiel prejsť, nakoľko keď si niečo vypije, zvykne sa prejsť. Vedľa miesta skutku sa nachádzal park. Svedok Z. Y. mladší šiel stále za ním, motalo ho, sem tam aj spadol, ale on ho ignoroval

a zrýchlil krok. Následne prišlo auto a zasvietilo naňho svetlom. Išiel po ľavej strane cesty a svetlo smerovalo priamo naňho. Odskočil preto dva kroky na trávnik. Všimol si, že v aute na mieste spolujazdca sedel obžalovaný. Tento naňho vzápätí vyskočil ako veľký frajer, otočil si ho k sebe a dobil ho, pričom mu rozbil očnú jarmovú kosť. Chcel ujsť, nakoľko nevedel, čo sa deje. Svedok M. Y. na obžalovaného ešte kričal, aby ho nechal. Zdalo sa mu, že obžalovaný mal aj spevnenú päsť. Následkom útoku ho posadilo až do kolien. Obžalovaný mu dal doslova „KO“, bol z toho hotový a po prvých dvoch ranách cítil veľkú bolesť. K útoku uviedol, že obžalovaný ho kopal kolenami, išiel naňho celou svojou váhou a dorazil ho až na zemi. Nikto mu následne neposkytol prvú pomoc a všetci ušli preč. Bol opitý, preto nemal šancu sa brániť. Nepamätal si, kto bol vtedy prítomný na mieste činu, nakoľko bol v šoku. Incident trval asi minútu. Následne si z miesta činu zavolal záchranku. Keď sa vrátil domov, rodičia boli hotoví, keď videli, v akom stave sa nachádza. Hneď zatelefonovali obžalovanému. Neverili tomu, že by to obžalovaný mohol urobiť. Dodal, že za to, že má obžalovaný neporiadneho syna, jeho nemal takto domlátiť. Záverom uviedol, že s obidvoma synmi obžalovaného vychádzal dobre, s nikým z rodiny obžalovaného nemal žiaden problém. Po skutku stretol mladých chlapcov, medzi inými Mária Gorala mladšieho, s ktorými bol aj svedok F. N. so synom, ale všetci ušli preč. Domnieval sa, že sa ho báli, nakoľko naňho nebol dobrý pohľad. Po príchode záchranky záchranárom povedal, že dostal. Záchranár bol drzý a povedal mu, že mu nemajú čo dať. Ponúknutý F. odmietol s tým, že žiadne lieky nechce. Potom išiel domov. Policajtov najprv nevolal, nakoľko čakal, že sa mu obžalovaný príde ospravedlniť, čo sa ale nestalo. Po príchode domov si šiel ľahnúť. Prvýkrát navštívil lekára na druhý deň po skutku, kedy bol v Ž. J. E. na chirurgickom oddelení. Následne bol u obvodného lekára S.. P. V. I. E. J. E.. Absolvoval tiež vyšetrenia v nemocnici v Martine. Záverom svojej výpovede uviedol, že omamné a psychotropné látky neužíva. V inkriminovaný večer bol iba pripitý, ale zle mu nebolo. Mal triezvu myseľ a skutok si „viac menej pamätal“. Dva mesiace bol práceneschopný, dokonca bol prepustený z práce a päť mesiacov nepracoval.

Splnomocnenkyňa poškodeného M. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola účastná prejednávaného konfliktu. Uviedla, že N. K.Ť. vyplatila poškodenému nemocenské dávky v príčinnej súvislosti s nepracovným úrazom vo výške 83,20 € za obdobie práceneschopnosti od 03.11.2014 do 31.12.2014 vrátane. Z uvedeného dôvodu sa pripojila k trestnému stíhaniu.

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol vonku s kamarátom, svedkom S. A.. V dedine stretli obžalovaného, ktorý ich požiadal, aby mu pomohli nájsť jeho syna, svedka Z. Y. mladšieho. S obžalovaným sa poznali. Asi dve hodiny predtým pri večierke spozoroval poškodeného a svedka Z. Y. mladšieho, ako spolu popíjajú pivo. Bola pri nich aj partia mladých chlapcov. Svedka Z. Y. mladšieho išli hľadať k štadiónu. Neskôr si všimli ako už obžalovaný pred bytovkou rieši svojho syna Z. Y. mladšieho spolu so synom M. Y.. Kričal naňho, kde bol a že ho hľadal. Obžalovaný stál pri aute, spolu so svedkami M. Y. a Z. Y. mladším. Videl tam aj poškodeného a nejaké dievča sediace v aute. Auto bolo odparkované pri pohostinstve, ktoré sa tam nachádzalo. Všetko videl na vzdialenosť 5 až 6 metrov. Vozidlo stálo pred nimi čelnou stranou v smere jazdy po jeho ľavej ruke. Pri aute sa nič zvláštne neudialo a nevidel žiaden útok ani šarvátku. Obžalovaný si s rodinou následne posadli do auta a odišli. Poškodený sa vybral peši domov, pričom vykrikoval, že ide volať policajtov a záchranku a že „on to neodpustí“. Vykrikoval to hneď ako si obžalovaný s rodinou sadol do auta. On potom išiel so svedkom S. A. na pivo, pričom smerovali k bydlisku poškodeného. S poškodeným mali v podstate spoločnú cestu a napokon išli spolu všetci traja. Pamätal si, že poškodený mal na hlave mikinu s kapucňou. Tvrdil, že ho bolí pod okom a šomral si, že ho napadol obžalovaný. Mal zjavne vypité, ale krvavý vôbec nebol. Dal si dole aj kapucňu a ukázal na tvár, kde mal byť udretý. Nevidel na poškodenom žiadne zranenie. S poškodeným sa následne rozišli pri pohostinstve. Poškodený tam ešte postával so svedkom X. S.. Nikoho iného tam už nezbadal. Pred pohostinstvo potom prišla záchranka, ktorá sa tam zdržala asi 5 minút. Videl, že ošetrili poškodeného, ktorý následne zostal sedieť na lavičke. Záverom svojej svedeckej výpovede uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že videl, ako sa poškodený snažil do obžalovaného sotiť, vypovedal pravdu. Nevedel uviesť, či to bol úder. Spomínal si, že sa to udialo pri aute, pri bočných dverách spolujazdca.

Svedkyňa Ž. Y. staršia, manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný večer boli s rodinou na hroboch v X.. Po návrate do E. J. E. si syn Z. Y. mladší išiel kúpiť cigarety. Ona šla so psíkom na prechádzku, počas ktorej prechádzky stretla svojho brata, ktorý jej povedal, že jeho dcéry videli svedka Z. Y. mladšieho ležať v tráve, pričom nevyzeral dobre. Zavolala preto obžalovanému a spolu s ním, s dcérou, svedkyňou Ž. Y. mladšou a s jej priateľom, svedkom Z. I. išli svedka Z. Y. mladšieho hľadať. Rozdelili sa. Obžalovaný hľadal so svedkom Z. I. a ona hľadala s dcérou Ž. Y. mladšou.

Ona šla smerom na ihrisko a dcéra sa šla pozrieť domov, či Z.Á. Y. mladší nie je ukrytý v záhrade. Pri pohostinstve A. stretla svedkov F. N. a S. A., ktorí sa jej ponúkli, že pomôžu hľadať. Následne jej zavolala svedkyňa Ž. Y. mladšia s tým, že svedka Z. Y.Ö. mladšieho našla. Keď sa vracala od ihriska, na N. W. pri posilňovni videla stáť svedkyňu Ž. Y. mladšiu spolu s Z. Y. mladším. Následne tam na aute prišiel aj obžalovaný so synom M. Y. a svedka Z. Y. mladšieho naložili do auta. Pamätala si, že tam stál aj nejaký chlapec s kapucňou na hlave a so šiltom. Svedok M. Y. vtedy obžalovanému povedal, „poď si sadnúť do auta a nechaj ho tak“. Potom v tom chlapcovi spoznala poškodeného. Žiaden konflikt, respektíve fyzický útok nepobadala. Boli radi, že syna našli a šli domov, nakoľko nechceli vzbudzovať pozornosť ľudí a zažívať hanbu. V inkriminovaný večer po nájdení syna a jeho naložení do auta, šla domov sama peši. Obžalovaný, obidvaja synovia, dcéra aj jej priateľ šli domov autom. Neregistrovala, kam šli svedkovia F. N. a S. A.. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že menovaní svedkovia išli rovnakým smerom ako poškodený a všetci traja sa debatovali, vypovedala pravdu, nakoľko v tom čase si to musela lepšie pamätať. Doma si všimla, že syn Z. Y. bol dobitý, tiekla mu krv a na čele mal hrču. Nevedel uviesť, čo sa mu stalo. Následne k nim domov volala matka poškodeného, pani I. s tým, že svedok Z. Y. mladší mal zbiť poškodeného. S matkou poškodeného telefonoval obžalovaný, ale stojac pri ňom počula, ako povedala „tvoj hajzlík zbil môjho syna“. Myslela tým, že ich syn, Z. Y. mladší zbil poškodeného. Následne opätovne zavolala s tým, že poškodeného mal zbiť obžalovaný.

Svedok Z. Y. mladší, syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň si šiel kúpiť cigarety. Zastavil sa pri poškodenom a nejakých chlapoch, ktorí sedeli pred večierkou v E. J. E.. Dali mu piť alkohol a pýtali od neho peniaze na kúpu ďalšieho. Preto kúpil alkohol aj on. Vypili spolu asi pol litra vodky, dve fľaše piva a dve fľaše vína. Následne sa šli s poškodeným prechádzať na ihrisko, kde fajčili trávu. Obidvaja boli ožratí a zhulení a padali na zem. On sám bol poudieraný od pádov, mal skoro zlomený lakeť. Pamätal si, že v inkriminovaný večer sa stretol aj so sestrou Ž. Y. mladšou a s celou rodinou, ktorá ho odviezla domov. Precitol až doma nasledujúce ráno, keď sa zobudil.

Svedkyňa Ž. Y. mladšia, dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný večer svedka Z. Y. mladšieho našla na N. W. ako prvá. Bol opitý, zhulený, doudieraný, mal na sebe roztrhané veci, akoby bol na nejakom zápase. Nevládal ani chodiť. Ihneď zatelefonovala matke, Ž. Y. staršej, aby jej prišla pomôcť. Medzitým prišiel aj obžalovaný s bratom, svedkom M. Y.. Okolo nich videla pobehovať aj poškodeného, ale nevšímala si ho. Auto zastalo v protismere na ľavej strane cesty, pri lampe. Keď obžalovaný vystúpil z auta, všimla si, ako poškodený vybehol a strčil doňho, následkom čoho obžalovaný padol na auto na stranu z ktorej predtým vystupoval. Obžalovaný poškodeného následne od seba odtlačil. Ona v tom čase stála pri aute na strane šoféra. Poškodený stál na strane spolujazdca. Medzitým k nim podišiel svedok M. Y., ona dala brata Z. Y. mladšieho do auta a všetci odišli preč, pričom šoféroval svedok M. Y.. Matka Ž. Y. staršia šla peši, nakoľko do auta by sa nezmestila. V aute spolu so svedkom Jurajom Vankom držala brata Z. Y. mladšieho. Žiadne iné osoby si na mieste samom nevšimla a okrem odstrčenia žiadne iné fyzické konflikty nepostrehla. Pamätala si, že v inkriminovaný večer k nim domov telefonovala matka poškodeného, pani I. s tým, že obžalovanému povedala, že svedok Z. Y. mladší zbil poškodeného. Obžalovaný jej zložil. Následne volala s tým, že poškodeného zbil obžalovaný. Dodala, že aj poškodený bol v inkriminovaný večer opitý a tackal sa. Vedela, že spolu so svedkom Z. Y. mladším fajčia trávu. Predtým spolu aj drogovali. Záverom uviedla, že I. sú problémová rodina, napadli dokonca susedovho vnuka a rozbili mu nos. Napadli aj otca šiestich dievčat. Všetci v dedine sa ich boja.

Svedok M. Y., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený sa so svedkom Z. Y. mladším stretávajú, fajčia spolu trávu, bijú sa a robia zle. V inkriminovaný večer sa s rodinou dozvedeli, že svedok Z. Y. mladší sa niekde s poškodeným „váľa“. Rozhodli sa, že ho pôjdu hľadať, pričom zdôraznil, že sa to nestalo prvýkrát. Keď svedka Z. Y. mladšieho našli, naložili ho do auta. Doplnil, že brata našla prvá jeho sestra Ž. Y. mladšia, pričom na miesto samé prišla aj jeho matka Ž. Y. staršia. Poškodený sa vtedy odniekiaľ vynoril, vystúpil na obžalovaného a „ožransky“ doňho sotil. Bol buď ožratý alebo nafetovaný. Obžalovaný poškodeného následne odstrčil s tým, že nech mu dá pokoj. Uviedol, že obžalovaný poškodeného určite neudieral. Vo vozidle sedel za volantom, bol vodičom, vedľa neho na mieste spolujazdca sedel obžalovaný. Vzadu sedela svedkyňa Ž. Y. mladšia, jej priateľ, svedok Z. I. a brat, svedok Z. Y. mladší. Keď zbadal sestru Ž. Y. mladšiu, zastal autom pod lampou, na ľavej strane vozovky v protismere. Uviedol, že svedok Z. Y.X. mladší ledva stál na nohách a bol doráňaný. Rovnako ledva stál aj poškodený. V inkriminovaný večer na mieste samom videl aj svedkov F. N. a S. A.. Cestou domov už poškodeného nevidel. Domov šli všetci autom, ale matka, svedkyňa Ž. Y. staršia šla peši. Záverom uviedol, že matka poškodeného sa vyhrážala tak svedkovi Z. Y. mladšiemu ako aj svedkyni Ž. Y.

staršej. Zdôraznil, že poškodený aj jeho brat, svedok Z. Y. mladší pijú a robia zle po dedine. Obžalovaný má so svedkom Z. Y. mladším veľké trápenie.

Svedok Z. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný večer bol s priateľkou, svedkyňou Ž. Y. mladšou v izbe, keď za nimi prišiel obžalovaný s tým, aby šli hľadať syna, svedka Z. Y. mladšieho, nakoľko nie je doma. Pri hľadaní sa rozdelili. On šiel hľadať s obžalovaným a svedkyňa Ž. Y. mladšia hľadala s matkou, svedkyňou Ž. Y. staršou. Šli smerom k bytovkám, pričom na ihrisko za nimi prišiel na aute aj svedok M. Y.. Potom šli spoločne hľadať na stanicu a do dediny. Odbočili pri reštaurácii, kde mal svedok M. Y. posilňovňu a vtedy zbadali svedkyňu Ž. Y. mladšiu ako podopiera svedka Z.Á. Y. mladšieho. Autom zastavili pod lampou na ľavej strane cesty hneď pri svedkyni Ž.Q. Y. a svedkovi Z. Y. mladším. Následne svedok M. Y. spolu so svedkyňou Ž. Y. mladšou nakladali svedka Z. Y. mladšieho do auta. Keď obžalovaný vystúpil z auta na strane spolujazdca, postrehol ako k nemu pribehla neznáma osoba a odstrčila obžalovaného. Obžalovaný sa vzápätí oprel o auto a neznámeho muža od seba odstrčil. Svedok M. Y. potom prišiel medzi nich. Incident videl sediac v aute na mieste za spolujazdcom. Do auta si potom všetci posadali a odišli. Vzadu sedel on, svedkyňa Ž. Y. mladšia a svedok Z. Y. mladší. Obžalovaný spolu so svedkom M. Y. sedeli vpredu, pričom svedok M. Y. bol šofér. Manželka obžalovaného, svedkyňa Ž. Y. staršia tam bola tiež, nakoľko tiež hľadala syna. Stála tam aj s nejakými osobami, ale tieto si presne nepamätal. Poškodeného predtým nepoznal. Vedel iba meno.

Svedok S. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol spolu so svedkom F. N. pri večierke v E. J. E., pričom zbadal svedkyňou Ž. Y. staršiu. Ponúkli sa jej, že jej pomôžu hľadať syna Z. Y. mladšieho. Z diaľky potom zbadal ako oproti nim prichádza auto, pričom zastalo z jeho pohľadu na pravej strane cesty. Všimol si poškodeného, bola tam svedkyňa Ž. Y.Ö. staršia, svedok M. Y. ako šofér auta a svedkyňa Ž. Y. mladšia. Videl, ako nakladajú svedka Z. Y. mladšieho do auta. Vtedy postrehol ako poškodený strčil do obžalovaného a „obžalovaný ho dal následne nabok“. Obžalovaný s rodinou si následne posadli do auta a odišli preč. Keď auto odišlo, poškodený šiel smerom na U. Z.. On so svedkom F. N.S. kráčali za ním. Svedok F. N. sa poškodenému ešte aj prihovoril. Poškodený si dal pred nimi dole aj kapucňu, ale žiadne zranenia na ňom nebolo vidieť. Keď sa poškodeného opýtal, čo mu je, odpovedal mu, že ho zbil obžalovaný. On šiel potom ešte so svedkom Igorom Suchým na pivo a vtedy prišla sanitka. Po jej príchode poškodeného neošetrili asi preto, že bol opitý. Sanitka sa pri poškodenom nezdržala ani päť minút a následne odišla preč.

Svedok G. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je „hajzel“, klame a zavádza. Uviedol, že jeden svedok mu povedal, že obžalovaný vybral z auta železné predmety a dobil poškodeného. Dodal, že obžalovaný ovplyvňuje svedkov.

Svedok S. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o inkriminovanom skutku vie z počutia. Dozvedel sa, že obžalovaný sa s poškodeným poškriepili. Zdôraznil, že nebol očitým svedkom incidentu. Počul tiež, že poškodený chcel získať nejaké odškodnenie. Poškodený bol za ním dvakrát a pýtal sa ho, či pôjde svedčiť v jeho prospech. Prisľúbil mu aj odmenu, ak „všetko dobre dopadne“. Odmietol to s tým, že on na mieste činu nebol, preto nemôže byť svedkom. S poškodeným sa pozná od malička, s obžalovaným sa sem tam strenú na fuškách. Všetci traja bývajú v E. J. E., preto sa poznajú. Pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že poškodený mu prisľúbil polovicu odmeny, pravdou je, že poškodený mu prisľúbil iba odmenu a o žiadnej polovici sa nezmienil. Dodal, že poškodenému ide o peniaze. Je pravdou, že v inkriminovaný večer venčil psa, videl aj auto a to, ako doň niekto nastupuje. Auto tiež následne videl odchádzať. Počul aj krik, pričom dodal, že ľudia bežne húkajú, spievajú a v dedine býva krik.

Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul o tom, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného. S poškodeným bol v inkriminovaný večer iba vtedy, keď poškodený sedel pred bytovkou na sídlisku na lavičke. Bolo vidieť, že mu niečo je. Čakal tam na sanitku. Keď zbadal poškodeného, bol vonku s kamarátom S. E.. Poškodený mu povedal, že ho bolí lícna kosť a zavolal si sanitku. Nevedel poriadne odpovedať, čo sa mu stalo, stále si zakrýval tvár a hovoril, že bol napadnutý obžalovaným. Detaily incidentu neuviedol. Poškodený si stále zakrýval tvár ale nič mu na nej nevidel. Nevidel žiadnu krv. Na poškodenom bolo vidieť, že je trochu opitý. Na príchod sanitky s ním počkal asi 10 minút, pričom poškodený sa v sanitke zdržal asi len dve alebo tri minúty. Následne sa už s poškodeným nerozprával a všetci odišli domov. Záverom uviedol, že v tom čase už bola tma a od miesta, kde stretli poškodeného po budovu U. Z. je vzdialenosť asi dve minúty, možno aj viac.

Svedok K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o incidente medzi poškodeným a obžalovaným sa dozvedel iba z počutia. Počul iba to, že malo dôjsť k nejakému napadnutiu. V inkriminovaný deň 02.11.2014 šiel okolo 17.30 h domov, pričom videl poškodeného, svedka Z. Y. mladšieho a tretiu osobu. Všetci mali dosť vypité a tackalo ich po ceste. Jeden z nich dokonca držal v ruke fľašu.

Svedok S. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o incidente medzi obžalovaným a poškodeným sa dozvedel iba z počutia. Na mieste činu nebol, ale v inkriminovaný deň s poškodeným pili víno pri večierke v E. J. E.. Keď mal už dosť vypité, odišiel domov. S poškodeným sa spolu zdržali 3 alebo 4 hodiny, pričom v tom čase ešte nebola tma. Počas popíjania nedošlo k žiadnemu incidentu. Pripustil, že obidvaja mali vypité. Nikto iný s nimi v ten večer nebol. Poškodený mu až neskôr rozprával o tom, že dňa 02.11.2014 ho niekto udrel. K okolnostiam, za akých došlo ku zraneniam, sa mu poškodený ale nezveril. Nepamätal si, či v inkriminovaný večer chcel s nimi piť aj svedok Z. Y. mladší.

Znalec S.. M. E., K.. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku, pričom uviedol, že pri znaleckom skúmaní bolo zistené, že poškodený mal dňa 02.11.2014 utrpieť zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste s minimálnym posunom úlomokov vpravo, ktoré poranenie bolo sprevádzané pomliaždením mäkkých tkanív tváre s následným opuchom a krvnou podliatinou. Takéto poranenie vzhľadom na svoj charakter mohlo veľmi dobre vzniknúť jednorazovým alebo opakovaným priamym pôsobením tupého násilia stredne veľkej až veľkej intenzity do oblasti pravého líca, lícnej kosti, a to v zmysle prudkého úderu alebo opakovaných úderov obdobným predmetom. Takýmto predmetom mohla byť ruka útočníka zovretá v päsť. Tento mechanizmus vzniku poranení označil za súladný s okolnosťami popísanými vo výpovedi poškodeného. Ide o stredne ťažké poranenia, ktoré si spolu s operačnou intervenciou vyžadovali práceneschopnosť v trvaní 4 až 5 týždňov a dobou liečenia ohraničenou do 6 týždňov. Uviedol, že takéto poranenie obmedzuje poškodenú osobu na bežnom spôsobe života rôznou paletou komplikácií. Bezprostredne po údere po prvotnom šoku nastane bolestivá reakcia, ide o lokálny pocit, neskôr sú postihnuté aj svaly, prípadne nerv, ktorý bolestivosť zvýrazňuje. Niekoľko hodín po údere môže dôjsť k opuchu. Pokiaľ by nedošlo k náprave operačným zákrokom, bolestivosť by pretrvávala niekoľko týždňov. Realizovaný operačný zákrok čiastočne zmiernil bolestivosť. V danom prípade poranenie neobmedzovalo poškodenú osobu v komunikácii. Bezprostredne po útoku poranenie nie je voľným okom viditeľné, neskôr je viditeľný krvný výron v mieste pôsobenia násilia, respektíve opuch. Záleží to od poškodenia pridružených mäkkých tkanív a v konečnom dôsledku aj od konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci by bol opuch minimálne do dvoch hodín viditeľný. Ide vždy o individuálnu záležitosť. Iný mechanizmus vzniku zranení znalec vylúčil. Doplnil, že išlo o pôsobenie tupého násilia, čo predstavuje útok inej osoby ako napríklad pri zápasení. Vylúčil vznik zranení v dôsledku pádu, kedy by poranenia boli rozsiahlejšie a rozložené do plochy.

Z prečítanej výpovede poškodenej S.. S. Ž. z prípravného konania súd zistil, že poškodený O. L. K., M..N.. sa pripája k trestnému konaniu a uplatňuje si nárok na náhradu škody vo výške 1.668,81 € titulom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

Z prečítanej výpovede svedka S. Š. a svedka Y. G. z prípravného konania súd zistil, že v inkriminovaný deň ako záchranári L. L. N. G. začínali službu o 19.00 h, pričom o 19.01 h boli operačným strediskom G. G. vyslaní na výjazd k osobe zranenej v obci E. J. E., konkrétne pred bytový dom na sídlisko K.. Po príchode na miesto samé, zaregistrovali dve osoby, z ktorých jedna následne odišla. Ošetrovali osobu poškodeného, ktorý bol pri vedomí, mal opuch na pravom líci, oderku a sťažoval sa na bolesť zubov. Udával pred nimi, že sa pobil v krčme alebo cestou z krčmy ho ktosi napadol päsťou do tváre, ale meno útočníka neuviedol. Dodal, že potrebuje iba papiere, aby toho muža, ktorý ho napadol mohol udať na polícii. Pri ošetrení uvádzal, že je pod vplyvom alkoholu, čo však na ňom nebolo vidieť. Nemal pri sebe doklad totožnosti a odmietol sa podrobiť vyšetreniu RTG s odôvodnením, že si potrebuje oddýchnuť. Poškodený mal len viditeľný opuch pravého oka a odreku na líci. Nemal žiadnu krvácajúcu ani otvorenú ranu.

Z lekárskej správy S.. P. V., lekára Neštátneho zdravotníckeho zariadenia E. J. E. zo dňa 03.11.2014 súd zistil, že poškodený v tento deň absolvoval lekárske vyšetrenie, pričom uviedol, že dňa 02.11.2014 ho na ulici napadol obžalovaný. Udával bolesti hlavy a zubov. Lekár konštatoval hematom a opuch okolo a pod pravým okom aj okolo ľavého oka. Ako diagnózu označil zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste. V lekárskej správe totožného lekára zo dňa 30.12.2014 bola konštatovaná rovnaká diagnóza s tým, že

poškodený k pôvodu a spôsobu zranení udával, že ho opakovane udrel päsťou obžalovaný, a to na ulici pred Z. na sídlisku v E. J. E.. Absolvoval operáciu v celkovej anestéze a bola mu implantovaná kovová platnička na dolnom okraji pravej očnice. Predpokladaná doba liečenia bola stanovená na najmenej 6 týždňov a predpokladaná doba práceneschopnosti bola v trvaní od 03.11.2014 do 31.12.2014 vrátane. Utrpený úraz bol kvalifikovaný ako stredne ťažký. Lekár poškodenému vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 03.11.2014, ktorá práceneschopnosť trvala do 31.12.2014.

Z lekárskej správy S.. Z. N., K.., lekára - chirurga U. N. M. W. J. S. zo dňa 04.11.2014 súd zistil, že poškodený bol objednaný na hospitalizáciu dňa 06.11.2014. Na vyšetrení udával, že dňa 02.11.2014 bol napadnutý známou osobou údermi do tváre. Dňa 06.11.2014 podstúpil operáciu v krátkodobej anestézii, pričom z hospitalizácie bol v dobrom pooperačnom stave prepustený dňa 07.11.2014.

Poškodený následne v dňoch 12.11.2014 a 27.11.2014 absolvoval kontrolné vyšetrenia v ambulancii lekára S.. P. V., pričom bola konštatovaná pretrvávajúca prítomnosť opuchu tváre vpravo. Na vyšetrení dňa 27.11.2014 lekár konštatoval značné zlepšenie a slušnú regresiu hematómu. Na kontrolnom vyšetrení absolvovanom v U. N. M. W. J. S. dňa 13.11.2014 bolo uzavreté, že rana poškodeného je zhojená. Bol konštatovaný mierny opuch vpravo, pocit ťahania viečka a pobolievanie ucha. Dňa 12.12.2014 bol vyšetrením konštatovaný dobrý stav. Poškodený inzultáciu verbalizoval aj na vyšetrení u oftalmologičky S.. D. H. dňa 19.11.2014, pričom udával zahmlievanie pravého oka.

Poškodený na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 05.02.2013 so spoločnosťou M. K. D. N. N..V..Q.., N. N. I. Ž. J. E. pracoval na pozícii zlievarenského robotníka, apretovača s dočasným pridelením zamestnávateľovi F. U., N..V..Q.. so sídlom v Ž. od 06.02.2013 do 31.12.2013 s určením týždenného pracovného času 20 hodín a základnej mesačnej mzdy vo výške 210 € brutto. Dodatkami zo dňa 24.04.2013, zo dňa 01.10.2013 a zo dňa 31.12.2013 boli zmenené práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, miesto výkonu práce aj pracovný čas. Poškodený bol zamestnancom vyššie uvedenej spoločnosti v období od 06.02.2013 do 31.12.2014.

Obžalovaný bol v rozhodnom období držiteľom osobného motorového vozidla značky U. B. M. H., rok výroby 21.06.2006, evidenčné číslo L. XXX G..

Zo správy Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave zo dňa 22.12.2014 vyplynulo, že operačné stredisko prijalo dňa 02.11.2014 v čase o 18.54.27 na linke tiesňového volania 112 z čísla XXXX XXX XXX volanie poškodeného, ktorý žiadal o pomoc s uvedením, že ho trafil do oka jeden chlapík päsťou a krváca mu to. Udával, že je sám, všetci ušli, puchne mu to a bolí ho to. Následne poškodený zložil, nakoľko sa podľa vlastných slov obával ďalšieho napadnutia. Po zhodnotení zdravotného stavu operátorom vydalo operačné stredisko s časom o 19.01.16 h pokyn na zásah ambulancii V.U. L. K. Ž., ktorá sa na mieste udalosti hlásila s časom o 19.15.23 h, pričom po prvotnom ošetrení posádka nechala poškodeného na mieste, nakoľko transport do nemocnice odmietol. Ošetrenie poškodeného bolo ukončené v čase o 19.26.40 h.

Zo správy záchrannej zdravotnej služby, so sídlom v G. zo dňa 05.02.2015 súd zistil, že dňa 02.11.2014 prijala posádka Rýchlej zdravotnej pomoci Ž. o 19.01 h výzvu na výjazd, dôvodom ktorého bol napadnutý a zbitý mladý muž s bližšie nešpecifikovanými zraneniami. Posádka prišla na udanú adresu K. XXX, E. J. E., pričom poškodený sa identifikoval ako V. I.. Poškodený čakal pred bytovkou, nastúpil do vozidla RZP, priznával požitie alkoholu bez javenia známok opitosti. Nemal pri sebe žiaden identifikačný doklad. Udával, že bol napadnutý inou osobou v krčme alebo cestou z krčmy, pričom útočníka nevedel identifikovať. Tiež udával, že dostal dva údery do pravej strany tváre, na pravom líci mal odreninu a na pravom oku mal mierny opuch. Rana nekrvácala ani nebola ošetrovaná. Na priebeh incidentu si pamätal, sťažoval sa na bolesť zubov. Poškodený s prevozom do nemocnice nesúhlasil.

Zo zvukových záznamov zachytených na CD nosiči boli zistiteľné 4 hovory realizované v čase o 18.54.27 h, o 18.57.57 h, o 19.00.28 h a o 19.27.07 h. V prvom hovore realizovanom o 18.54.27 h poškodený udával, že ho napadol jeden chlapík päsťou do oka, pričom mu to krváca a puchne. Požiadal o záchranku. Uviedol, že je sám a všetci ušli. Nachádzal sa na N. W. v E. J. E., pričom udával, že do príchodu sanitky sa presunie na ulicu K. XXX v E. J. E., kde bude čakať vonku. Potom začal kričať, „znovu ma napadnú“. Druhý hovor bol realizovaný z operačného strediska. Komunikáciou s poškodeným bolo zistené, že tento sa presúva domov. Udával, že bol napadnutý päsťou a puchne mu „papuľa“ a

bolí ho zub. Uviedol, že má vypité. Povedal, že políciu netreba poslať. V treťom a štvrtom hovore bola zaznamenaná komunikácia medzi operačným strediskom a RZP Ž. s požiadavkou o výjazd do E. J. E.. Požiadavka na výjazd bola zadaná o 19.01.15 h. Rýchla zdravotná pomoc Ž. následne informovala operačné stredisko, že poškodený odmietol prevoz.

Obžalovanému z miesta trvalého bydliska nie je nič vytýkané. Doposiaľ nebol treste stíhaný, priestupkovo bol postihovaný jedenkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky v roku 2013, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50 €.

Podľa § 2 odsek 10 alinea prvá veta Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania, a to „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ (ktorá implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 odsek 4, odsek 10 Trestného poriadku) vyplýva, že ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 odsek 1 Trestného poriadku) má rozhodnúť v prospech obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Inými slovami, výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné pochybnosti, že sa stal skutok, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok je trestným činom.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynuli v podstate dve odlišné verzie skutkového deja. Prvou je verzia obžaloby, ktorá vychádza z vyjadrení poškodeného V. I.. Druhá verzia, ktorá rozporuje obžalobu, je verzia obhajoby obžalovaného Z. Y. staršieho.

Na hlavnom pojednávaní bolo ohľadom skutkových okolností vypočutých množstvo svedkov, jednak svedkovia obžaloby a jednak svedkovia, ktorých navrhla obhajoba. Poškodený v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní reprodukoval priebeh skutku tak, že v inkriminovaný deň v podvečerných hodinách ho na N. W. napadol obžalovaný Z. Y. starší. Uvádzal, že na miesto samé prišiel obžalovaný na aute, pričom po vystúpení z neho naňho vyskočil, otočil si ho k sebe, dobil ho, rozbil mu očnú jarmovú kosť, následkom ktorého útoku ho posadilo do kolien, kedy ho obžalovaný ešte kopal. Pripustil, že bol opitý, ale celý útok si viac - menej pamätal. Poškodeným produkovanú verziu skutku len nepriamo podporovala výpoveď svedka G. I., svedka X. S. a svedka S. Y., ktorým sa mal poškodený zveriť, že bol v inkriminovaný večer napadnutý obžalovaným. Ani jeden zo svedkov však neuviedol, akým spôsobom poškodený pred nimi popisoval skutkové okolnosti útoku. Svedok X. S. v inkriminovaný večer akurát videl poškodeného sedieť na lavičke, pričom tam bol prítomný aj vtedy, keď k poškodenému prišla záchranka. Vypovedal tiež, že poškodený si skrýval tvár a žiadne zranenia na ňom nevidel. Ďalší vypočutí svedkovia S. H., S. Y. a K. Y. sa k okolnostiam prejednávaného skutku nevedeli vyjadriť. O incidente, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a poškodeným sa dozvedeli iba z počutia, pričom k žiadnym podrobnostiam sa vyjadriť nevedeli. Neuviedli ani to, kto mal byť útočníkom a kto napadnutým. Okrem uvedených svedeckých výpovedí, žiadne iné svojou povahou usvedčujúce dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané neboli.

Verzia skutku tak, ako ju popisoval poškodený, bola na hlavnom pojednávaní vyvrátená svedectvom obžalovaného a celým radom svedeckých výpovedí, ktoré produkovala obhajoba. Z dokazovania podľa názoru súdu nepochybne vyplynulo, že v inkriminovaný večer obžalovaný Z. Y. starší spolu so svojou rodinou, svedkyňou Ž. Y. staršou, svedkyňou Ž. Y. mladšou, svedkom M. Y. a svedkom Z. I. hľadali svedka Z. Y. mladšieho, ktorý mal byť v dedine videný pod vplyvom alkoholu v zlom stave. Pri hľadaní sa rozdelili, pričom so svedkom Z. Y. mladším sa ako prvá stretla svedkyňa Ž. Y. mladšia. Neskôr, v čase okolo 18.00 h na miesto samé, na N. W. I. E. J. E. prišli aj ostatní členovia rodiny obžalovaného. Obžalovaný sa v priebehu celého trestného stíhania bránil tým, že z jeho strany k žiadnemu útoku na poškodeného nedošlo. Jeho obranu podporovali aj svedecké výpovede M. Y.X., Ž. Y. staršej aj Ž. Y. mladšej, a tiež výpoveď svedka Z. I.. Menovaní svedkovia v zhode s obžalovaným na hlavnom pojednávaní vypovedali, že po príchode obžalovaného na N. W. došlo práve

k incidentu na obžalovaného zo strany poškodeného. Všetci menovaní svedkovia potvrdili svedectvo obžalovaného, že počas toho, ako vystupoval z auta zo strany sedadla spolujazdca, pristúpil k nemu poškodený a strčil doňho. Obžalovaný následkom sotenia spadol na kapotu auta na stranu spolujazdca a poškodeného od seba rukami odtlačil. K žiadnemu inému fyzickému kontaktu, respektíve potýčke medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo. Obranu obžalovaného potvrdili aj svedectvá F. N. a S. A., ktorí sa v inkriminovanom čase nachádzali na mieste činu. Obidvaja potvrdili, že videli, ako poškodený strčil do obžalovaného. Následne videli, ako si obžalovaný s ostatnými členmi rodiny posadali do auta a odišli. Celkový obraz o skutkových okolnostiach dotvára aj svedecká výpoveď svedka Z. I.. Menovaný svedok v zhode s ostatnými členmi rodiny obžalovaného vypovedal, že keď obžalovaný vystupoval z auta, postrehol, ako k nemu pribehol neznámy muž a strčil doňho. Obžalovaný tohto muža vzápätí od seba odstrčil. Uvedené okolnosti sledoval sediac vo vozidle, na ktorom prišiel obžalovaný s rodinou na miesto činu. Súd nemal žiaden dôvod uvedeným svedeckým výpovediam neveriť, nakoľko boli kompaktné, vzájomne korelovali a súhrnne nevykazovali žiadne rozpory.

Bolo nesporné, že poškodený v inkriminovaný deň 02.11.2014 utrpel zranenia, a to zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste. Poškodený na vyšetreniach absolvovaných u všeobecného lekára a na chirurgickom oddelení W. J. S. udával, že dňa 02.11.2014 ho na ulici pred Z. J. N. I. E. J. E. opakovane udrel päsťou obžalovaný. Uvedené skutočnosti preukazujú lekárske správy, predovšetkým lekárska správa S.. P. V. zo dňa 03.11.2014 a lekárska správa S.. Z. N., K.. zo dňa 04.11.2014. Z obsahu posledne zmienenej lekárskej správy vyplynulo, že poškodený dňa 06.11.2014 absolvoval aj operačný zákrok, pričom v období od 03.11.2014 do 31.12.2014 bol práceneschopný. Z dokazovania ale nevyplynulo, že uvedené zranenia mal poškodenému spôsobiť obžalovaný. Z produkovaných svedeckých výpovedí vyplynulo, že obžalovaný poškodeného v reakcii na jeho prvotný útok nanajvýš odstrčil. K žiadnej fyzickej inzultácii ani k zraneniu poškodeného pritom nedošlo. Hoci znalec S.. M. E., K.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mechanizmus vzniku poranení poškodeného je v súlade s okolnosťami popísanými poškodeným, uvedený dôkaz sám o sebe ani v spojení s tvrdeniami poškodeného nepostačoval na uzavretie, že zranenia poškodenému spôsobil obžalovaný. Znalec vypovedal, že s poukazom na charakter utrpených zranení poškodeného, tieto boli spôsobené pôsobením tupého násilia stredne veľkej až veľkej intenzity do oblasti pravého líca poškodeného, pričom pravdepodobným nástrojom bola ruka útočníka zovretá v päsť. Uvedené z výnimkou tvrdení poškodeného nevyplynulo zo žiadneho z vykonaných dôkazov.

V súvislosti s obžalobnými tvrdeniami, súd poukázal aj na niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré v priebehu hlavného pojednávania vyšli najavo. Podľa výpovede poškodeného mal obžalovaný tohto fyzicky inzultovať v okamihu keď vystúpil z auta. Následne si mal s rodinou sadnúť do auta a odísť. Poškodený v tejto súvislosti verbalizoval, že všetci ho nechali samého, „ušli“ a neposkytli mu žiadnu pomoc. Hneď po skutku mal poškodený stretnúť aj svedka F. A. so synom a S. A. mladšieho, ktorý tiež ušli. K incidentu malo pritom dôjsť okolo 18.30 h, čiže niekedy v čase, kedy mal obžalovaný s rodinou prísť na N. W., kde svedkyňa Ž. Y. mladšia čakala so svedkom Z. Y. mladším. Z dokazovania ale vyplynulo, že obžalovaný s rodinou po príchode na miesto „nájdenia“ syna Z.J. Y. mladšieho naložili tohto do auta a odišli domov. Nikto netvrdil ani nebolo preukázané, že na mieste nájdenia svedka Z. Y. mladšieho sa mal obžalovaný zdržať dlhšiu dobu. Zo záznamu hovorov operačného strediska pritom vyplynulo, že poškodený telefonoval na linku číslo 112 v čase o 18.54 h, pričom udával, že ho napadol „jeden chlapík“ päsťou do oka a krváca. Uviedol, že je sám a všetci ušli. V čase hovoru sa poškodený nachádzal na N. W. I. E. J. E., pričom udával, že sa presunie na adresu miesta svojho bydliska K. XXX v E. J. E.. Vzápätí kričal, že ho znovu napadnú. Svedkovia F. N. a S. A. pritom uviedli, že po tom, čo obžalovaný odišiel autom domov, kráčali cez park za poškodeným a dokonca videli, ako k poškodenému prišla sanitka. Súd nemal dôvod menovaným svedkom neveriť, nakoľko ich prítomnosť na mieste, kde obžalovaný vyzdvihol syna Z. Y. mladšieho potvrdila aj svedkyňa Ž. Y.Ö. staršia a svedok M. Y.. Preto pokiaľ svedkovia F. A. M. S. N. videli poškodeného sústavne od momentu, ako na miesto prišiel na aute obžalovaný až do momentu príchodu sanitky v čase o 19.15.23 h, poškodený nemohol hovoriť pravdu, keď vypovedal, že bol napadnutý obžalovaným a kričal, že ho „opätovne bijú“. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania sa obžalovaný v tomto časovom rozmedzí na mieste činu už nenachádzal a menovaní svedkovia F. A. a S. N. podľa ich zhodných výpovedí navyše v tomto čase kráčali rovnakým smerom ako obžalovaný, cez park, kde poškodeného aj oslovili. Poškodený im vtedy povedal, že ho udrel obžalovaný.

Pripustiac fakt, že opuch ako následok utrpeného zranenia bezprostredne po útoku nie je viditeľný a objaví sa až po hodine alebo po dlhšom čase, nebola s ohľadom na výsledky dokazovania vylúčená taká

verzia skutku, že poškodený mohol byť napadnutý úplne v inom čase a úplne inou osobou. V priebehu hlavného pojednávania vyšlo najavo, že poškodený v inkriminovaný deň v popoludňajších hodinách popíjal vo večierke v E. J. E. spolu so svedkom S. Y., so svedkom Z. Y. mladším a s ďalšími osobami, ktoré mal vidieť svedok K. Y.. Sám svedok Z. Y.Ö. mladší vypovedal, že keď vo večierke stretol poškodeného, sedeli tam aj nejakí mladí chlapci. Sám poškodený sa mal pritom podľa svedectiev záchranárov, svedkov S. Š. a Y. G. pred nimi vyjadriť, že sa pobil v krčme alebo ho cestou z krčmy ktosi napadol päsťou do tváre. Meno útočníka pritom neuviedol. Svedkovia K. Y., S. Y. aj svedok Z. Y. mladší zhodne tvrdili, že poškodený (ako aj svedok Z. Y. mladší) mali vypité a tackalo ich. Uvedené potvrdil aj svedok M. Y., ktorý po príchode na N. W. vnímal, že poškodený je pod vplyvom alkoholu. Hoci poškodený tvrdil, že okolnosti skutku si pamätal, aj z telefonátu jeho matky obžalovanému bolo možné usudzovať, že poškodený v inkriminovaný večer ako útočníka najprv označil Z. Y. mladšieho a neskôr obžalovaného. Všetky uvedené skutočnosti tak podľa názoru súdu vyvrátili tvrdenia obžaloby a zároveň zdôveryhodnili obžalovaným prezentovanú verziu priebehu skutku.

Súd výpovede svedkov obhajoby zhodnotil ako vierohodné aj s ohľadom na skutočnosť, že v priebehu trestného konania nevyšiel najavo žiadny motív konania obžalovaného prípade snaha vyviniť sa zo žalovaného skutku nepravdivou výpoveďou o priebehu inkriminovaných udalostí. Naopak, zištná pohnútka konania bolo indikovaná v prípade konania poškodeného, ktorý v priebehu súdneho konania sám požiadal svedka S. H., aby na hlavnom pojednávaní svedčil v jeho prospech, pričom za krivú výpoveď mu prisľúbil aj finančnú odmenu.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa názoru súdu neboli spoľahlivo, nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Preto mal súd za to, že nebolo v nevyhnutnom rozsahu, bez odôvodnených pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladenému mu za vinu, a preto po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nastala situácia, ktorá nedávala spoľahlivý a jednoznačný podklad na vyslovenie viny obžalovaného. Súd vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ obžalovaného s poukazom na § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V súvislosti s oslobodením obžalovaného spod obžaloby bol súd s poukazom na § 288 odsek 3 Trestného poriadku povinný poškodeného V. I.Č., narodeného XX.XX.XXXX v J. G., trvale bytom K. XXX, E. J. E., poškodeného O. L. K., M..N.., N. N. U.J. X, J., IČO: XX XXX XXX a poškodeného N. K., N. N. W.. XX. M. X M. XX, G., IČO: XX XXX XXX, pobočka Ž. J. E. s ich nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.