Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-242-2012.pdf
PDF · 121.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/242/2012
Rozhodnutie
M. súd T. II sudkyňou I.. C. N., G.., v právnej veci žalobcu: G. s.r.o., so sídlom v J., G. XX, W.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou V. G., s.r.o., so sídlom v J., N. 4, W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. republika, za ktorú koná C. spravodlivosti SR, so sídlom v J., X. námestie XX, v konaní o náhradu majetkovej škody v sume XXX,XX eur a náhradu nemajetkovej ujmy XXX,XX eur takto
rozhodol:
X. z a m i e t a.
X. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom M. súdu T. II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo X. o úvere č. Z. dlžníkom - povinným: D. Q., L.. X.X.Z. a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu XXX,XX eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX eur a nahradiť trovy konania, to všetko do X dní od právoplatnosti rozsudku.
X. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich zák. č. XXX/XXXX Z.z. (R. poriadok) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. R. oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom: D. Q., nar. X.X.XXXX (v petite uvedený dátum nar. X.X.Z.). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. D. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému M. súdu Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. M. súd T. II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. R. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa X.X.XXXX a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako X mesiacov).
X. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. C. škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to konkrétne: vynaloženie sumy XX eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu XX eur na udržiavanie a správu informačného systému a XX eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením týchto urgencií a na poštovné a na telekomunikačné výdaje stým spojené, t.j. spolu v sume XXX eur.
X. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. A., že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. L. úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, uviedol aj ďalšie dôvody a to neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a táto vyvolaná strata zisku spôsobila jeho hospodársku ujmu, ale aj ujmu na strane majiteľov, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. S. primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, si uplatnil sumu XXX eur. X. uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom XX,XX eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda XXX eur za rok : XX mesiacov v roku = XX,XX eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako XXX dní.
X. Žalobca postupoval podľa ust. § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. X. do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
X. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. X. neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. L. je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. V. charakteru podávania žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. X. má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. P. právomoc má iba predseda súdu alebo Z. súd SR.
X. Z ust. § 15 a XX zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí X mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. G. prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. X. poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.X.XXXX jej boli doručené dňa XX.X.XXXX. E. na skutočnosť, že žalobný návrh bol okresnému súdu doručený už dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí X mesačnej lehoty, ale skôr a žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. X. žalovaný informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré C. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, C. spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. X. neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. C. spravodlivosti ako orgán príslušný podľa § 4 ods. X písm. a) zák. č. XXX/XXXX Z.z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
X. Zákon č. XXX/XXXX Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. G. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodnutí o poverení exekútora po XX-dňovej lehote uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. G. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. G. na rozsudok D. dvora EÚ (S. C-XX/XX), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. G. ust. § 44 ods. X R. poriadku v znení účinnom od X.X.XXXX, XX- dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a nárok žalobcu je neopodstatnený.
9. X. ďalej k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí R. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Z. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Z. súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. X. si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. R. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z., ale len Z. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy.
XX. Uviedol, že podľa ust. § X9 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. S. vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred XX.X.XXXX, preto žalovaný vznáša námietku premlčania. V prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po XX - dňovej lehote (správne XX-dňovej), lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po X rokoch od uplynutia XX - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
XX. K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume XXX,- eur, resp. XXX,- eur. A. škodu žalobca vyčíslil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, neuvádza však, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § X7 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. G. úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa citovaného zákona je, okrem iného, nevyhnutné preukázať existenciu škody. G. názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a žalovaný zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák. č. XXX/ XXXX Z.z.. X. zastáva názor, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik škody ani výšku škody.
XX. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke XXX,XX eur (podľa žaloby XXX eur), t.j. čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Z. súd SR priznal za prieťahy za rok, podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie. X. poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerých nálezov Z. súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. X. zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. A. zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.
XX. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť ust. § 3 ods. X M.. zák. o dobrých mravoch a aj s prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j. vychádzať z ust. § 17 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Z.z.. G. list R. komisie, N. riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. I./S D(XXXX)/XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi D. republiky pri R. únii, v ktorom R. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od D. združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary T. sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. D. žalovaná konkrétne uviedla citácie z tohto listu. A., že o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku D. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý takisto priložil. C. z uvedeného za zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu R. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. A., že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalobca, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedol, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
XX. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. X. má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby M. súd T. II žalobu v celom rozsahu zamietol. X. si uplatnil náhradu trov konania.
XX. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody v sume XXX eur. G. ust. § 177 ods. X písm. a) Q. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje X.XXX eur.
XX. V súlade s cit. zák. ust. súd v predmetnej veci pojednávanie nenariadil a rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených stranami. C. a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa XX.X.XXXX. O. bol verejne vyhlásený dňa X.X.XXXX o XX:XX hod. v pojednávacej miestnosti M. súdu T. II, č.dv. XXX.
XX. Vo veci súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX, na základe ktorého zistil:
XX. Zo spisu M. súdu T. II sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX súdny exekútor I.. O. T. doručil tunajšiemu súdu X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. (súdneho exekútora) EX XXXX/XXXX vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnému: D. Q., pre vymoženie pohľadávky žalobcu. M. súd vydal poverenie č. Z.*Z. dňa X.X.XXXX. P. pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok č. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Podľa ust. § X ods. X písm. d) a X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom len „X.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. X. podľa odseku X sa nemožno zbaviť.
XX. G. ust. § X ods. X X., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
XX. Podľa ust. § 6 ods. X a X X., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. D., ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (ods. X). G. podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. D. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (ods. X).
XX. Podľa ust. § X ods. X veta prvá X., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
XX. Podľa ust. § 9 ods. X X., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu L. rady D. republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. XX písm. a) a d) Z. D. republiky a postup alebo výsledok postupu vlády D. republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. XXX písm. b) Z. D. republiky.
XX. Podľa ust. § 9 ods. X X., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia R. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Z. súdu D. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Z. súd D. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
XX. Podľa ust. § 9 ods. X X., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
XX. Podľa ust. § 17 ods. 1, X a X X., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. X). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. X). E. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (ods. X).
XX. Podľa ust. § 44 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (R. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení platnom do XX. mája XXXX, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. G. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
XX. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so svojim nárokom na náhradu škody. X. ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil a preto sa žalobca obrátil žalobou na súd.
XX. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou za škodu, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
XX. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu je teda existencia nesprávneho úradného postupu. L. úradný postup môže byť tak rozmanitý, že jeho všeobecné vyjadrenie v definícii, ako i zovšeobecňujúci popis nie je možný, preto zákon nedefinuje nesprávny úradný postup. L. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. L. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. V rámci nesprávneho úradného postupu riešia sa tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou.
XX. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd dospel k týmto záverom: X. tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíval v postupe exekučného súdu v rozpore s ust. § 44 ods. X R. poriadku, jeho nesústredenom postupe so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo až po veľmi dlhej dobe. P., že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa X.X.XXXX, pričom k omeškaniu došlo o viac ako X mesiacov. P. tvrdenia však žalobca nepreukázal. E. dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa XX.X.XXXX. D. vydal poverenie dňa X.X.XXXX, t.j. po menej ako troch mesiacoch od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie.
XX. Zodpovednosť za škodu spôsobenou nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou za škodu, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
XX. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu je teda existencia nesprávneho úradného postupu. L. úradný postup môže byť tak rozmanitý, že jeho všeobecné vyjadrenie v definícii, ako i zovšeobecňujúci popis nie je možný, preto zákon nedefinuje nesprávny úradný postup. L. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. L. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. V rámci nesprávneho úradného postupu riešia sa tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou.
XX. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. X. ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil a preto sa žalobca obrátil žalobou na súd.
XX. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd dospel k týmto záverom: X. tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíval v postupe exekučného súdu v rozpore s ust. § 44 ods. X R. poriadku, jeho nesústredenom postupe so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo až po veľmi dlhej dobe. P., že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa X.X.XXXX, pričom tvrdil, že došlo k omeškaniu o viac ako X mesiacov. P. tvrdenie však žalobca nepreukázal.
XX. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa XX.X.XXXX a súd jeho vydal poverenie dňa X.X.XXXX, t.j. po necelých troch mesiacoch od doručenia žiadosti. J. sporu tak zákonom určená XX- dňová lehota dodržaná nebola, avšak pri vzniknutom omeškaní (X mesiacov) nemožno hovoriť o vydaní rozhodnutia „až po veľmi dlhej dobe“ a ani omeškanie netrvalo „viac ako X mesiacov“.
XX. Podľa existujúcej judikatúry Z. súdu SR, pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X Z. SR prihliada Z. súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci ( porovnaj I.ÚS XX/XX). Z odôvodnenia ďalšieho rozhodnutia Z. súdu SR, č.k. I.ÚS XX/XX, vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy Z. SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.
XX. Vychádzajúc z uvedeného je faktom, že síce už samotné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom, ale nemožno automaticky uviesť, že toto nedodržanie lehoty zakladá aj nečinnosť súdu a zbytočné prieťahy v konaní, ako ďalšie skutkové podstaty nesprávneho úradného postupu, ako tvrdila bez odôvodnenia žalobkyňa. Je potrebné zohľadniť, že sa v danej veci jednalo o výkon exekúcie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorý rozsudkom priznaný nárok žalobkyne vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy. R. súd bol povinný pri vydávaní poverenia sa zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a to najmä skúmať zákonnosť exekučného titulu a tiež preskúmať samotnú žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie. Je zrejmé, že taká právna úvaha bola realizovaná v čase po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti a vydanie poverenia na jej vykonanie a teda nemožno o tomto období do vydania rozhodnutia hovoriť ako o nečinnosti súdu ani o zbytočných prieťahoch. P. svoje tvrdenia žalobca nepreukázal. D. považuje za potrebné uviesť, že v danej veci ani nebola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, ktorý je v prvom rade podľa ust. § 3 ods. X v spojení s § 62 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch oprávnený posúdiť otázku, či v konaní dochádza k porušovaniu práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. A práve výsledok takejto sťažnosti prípadne konštatovanie prieťahov Z. súdom či R., by mohol byť relevantným podkladom na vyhodnotenie nedodržania lehoty ako nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti a v zbytočných prieťahoch v konaní.
XX. K uplatnenej majetkovej škode a nemajetkovej ujme súd uvádza, že tak ako si žalobkyňa jej náhradu uplatnila nie je táto škoda ani konkrétna, ani preukázaná že žalobcovi vznikla. X. žiadal priznať náhradu škody vo výške XXX,- eur, pozostávajúcej z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume XX,- eur, z nákladov na udržiavanie a správu informačného systému v sume XX,- eur a z nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume XX,- eur. Je nespochybniteľné, že žalobca mal počas namietaného obdobia nevydania poverenia na vykonanie exekúcie náklady mzdové a náklady na informačný systém, ale vykonaným dokazovaním nebola ich výška v žalovanej sume XXX eur a súčasne tieto náklady by boli žalobkyni vznikli aj ak by
lehota dodržaná bola. D. poukazuje na to, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v rovnakej výške aj v ďalších obdobných prípadoch a to bez ohľadu na to, k akému omeškaniu pri udelení poverenia s výkonom exekúcie došlo. Je teda zrejmé, že výška požalovanej náhrady škody vychádza z hypotetických údajov. V ďalšom v tejto súvislosti súd poukazuje na argumenty žalovanej, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
XX. Žalobca si uplatnil aj nárok na finančné zadosťučinenie, t.j. úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX eur za ňou uvedených X mesiacov prieťahov, pri sume XX eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, ktorá peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má byť spravodlivou satisfakciou za utrpenie zásahu do základných práv. E. z ust. § 17 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Z.z. súd konštatuje, že žalobca ani nepreukázal splnenie podmienky podľa § 17 ods. X X. a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. M. toho ani nebolo preukázané omeškanie exekučného súdu po dobu X mesiacov, z ktorého vychádzal pri uplatnenom nároku žalobca. D. žalobcom uplatnený nárok na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy nemal za konkrétny a v ním vymedzený ani za preukázaný.
XX. G. existujúcej judikatúry Z. súdu SR, pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X Z. SR prihliada Z. súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci ( porovnaj I.ÚS XX/XX). Z odôvodnenia ďalšieho rozhodnutia Z. súdu SR, č.k. I.ÚS XX/XX, vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy Z. SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.
XX. Vzhľadom na to, že súd v tomto prípade neporušil žiadnu svoju zákonom danú povinnosť, keď poverenie na vykonanie exekúcie zamietol v lehote do XX dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora, nie je dôvod zaoberať sa ani výškou ani dôvodom na priznanie akejkoľvek náhrady škody žalobcovi. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Z.z., preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. X Q. na základe zásady úspechu. X. mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote X dní nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).