Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Pc-15-2017.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci povinnej: Y. O., rod. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Mojš XXX, 010 01 Žilina, štátna občianka SR, proti oprávnenému: Y.B. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, 010 08 Žilina, štátny občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť povinnej Y. O., rod. G., nar.XX.XX.XXXX k oprávnenému Y. O., nar.XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15P/526/2003-69 zo dňa 24.02.2005, z r u š u j e s účinnosťou od 06.04.2017.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 06.04.2017, podaným osobne Okresnému súdu Žilina dňa 06.04.2017 domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenému, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 17C 229/01-41 zo dňa 15.07.2002, právoplatným 30.09.2002, ktorým bola mal. I. a mal. Y. na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti otca a ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť prispievať na výživu sumou vo výške 500,- Sk mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rozsudkom OS Žilina č. k. 15P 526/2003-69 zo dňa 24.02.2005 bolo výživné matky na maloleté deti zvýšené na každé dieťa zo sumy 500,- Sk na sumu 1.000,- Sk, a to s účinnosťou od 01.10.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený dňa 31.08.2013 zanechal štúdium na Žilinskej univerzite v Žiline a od 01.09.2013 bol evidovaný na ÚPSV a R v Žiline ako uchádzač o zamestnanie, navrhovateľka požiadala súd o zrušenie vyživovacej povinnosti k oprávnenému.
2. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zrušenie vyživovacej povinnosti písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.07.2017, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti.
3. Súd vo veci nariadil a dňa 07.08.2017 vykonal pojednávanie za účasti navrhovateľky a v neprítomnosti oprávneného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas dňa 17.07.2017 a ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania.
4. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa Čl. 8 CMP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 33 ods. 1 CMP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. č. k. 17C 229/01-41 zo dňa 15.07.2002, právoplatným 30.09.2002 a rozsudkom OS Žilina č. k. 15P 526/2003-69 zo dňa 24.02.2005, lustráciou v Sociálnej poisťovni na oprávneného (č.l. 27 spisu), potvrdením Žilinskej univerzity v Žiline (č.l. 19 spisu) a vyjadrením oprávneného na č.l. 24 spisu.
11. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 17C 229/01-41 zo dňa 15.07.2002, právoplatným 30.09.2002, ktorým bola mal. I. a mal. Y. na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti otca, bola navrhovateľke uložená povinnosť prispievať na výživu sumou vo výške 500,- Sk mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rozsudkom OS Žilina č. k. 15P 526/2003-69 zo dňa 24.02.2005 bolo výživné matky na maloleté deti zvýšené na každé dieťa zo sumy 500,- Sk na sumu 1.000,- Sk, a to s účinnosťou od 01.10.2003.
12. Na základe potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 02.09.2013 mal súd preukázané, že oprávnený ku dňu 31.08.2013 zanechal štúdium na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Na základe potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline mal súd preukázané, že oprávnený bol od 01.09.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynutý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
15. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
16. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
17. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ktorú má povinná voči oprávnenému. V konaní bolo preukázané, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P 526/2003-69 zo dňa 24.02.2005, ktorým bolo výživné matky na maloleté deti zvýšené na každé dieťa zo sumy 500,- Sk na sumu 1.000,- Sk, a to s účinnosťou od 01.10.2003. Od tej doby sa však pomery na strane oprávneného zmenili. V súčasnej dobe nemá oprávnený štatút študenta, ako bolo preukázané z predložených listinných dokladov. Zároveň bolo nepochybné, že oprávnený je schopný sám sa živiť. Nadobudnutie schopnosti sám sa živiť oprávnený v konaní nespochybňoval a túto schopnosť ani žiadnym spôsobom v čase rozhodovania súdu nepopieral, a teda súd považoval túto skutočnosť medzi účastníkmi konania
za nespornú a z tejto nespornej skutočnosti pri rozhodovaní vo veci samej, aj s prihliadnutím na vyjadrenie oprávneného zo dňa 10.07.2017, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, vychádzal. Súd vychádzal v súlade s ust. § 35 CMP zo zisteného skutočného stavu veci. Súd si v súlade s ust. § 37 CMP osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.
20. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania súdu nie je daný základ nároku v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, aby bola povinná zaviazaný platiť výživné na oprávneného. V danej veci mal súd splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Návrhu povinnej preto vyhovel, vyživovaciu povinnosť povinnej k oprávnenému zrušil, a to z dôvodu schopnosti oprávneného samostatnej existencie nezávislej od rodičov a jeho schopnosti zaradenia sa do pracovného procesu a schopnosti vykonávať povolanie zodpovedajúce jemu doteraz dosiahnutému vzdelaniu.
21. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 in fine Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženie alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z ust. § 157 CMP a § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012, kde Ústavný súd riešil obdobnú vec, pričom poukázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1 OSP (terajšie ustanovenie § 231 CSP) a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ústavný súd konštatoval, že „ust. § 163 ods. 1 OSP (§ 231 CSP) vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP (§ 231 CSP).“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07.06.2007. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít súd vyživovaciu povinnosť zrušil v zmysle podaného návrhu s účinnosťou od 06.04.2017.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.