Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-68-2022.pdf
PDF · 71.89 KB
Case nature
Subarea
26Ek/68/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied, so sídlom Dúbravská cesta 5796/9, 845 35 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00 398 144, zast.: JUDr. Jozef Drvár, so sídlom Belinského 16, 811 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 33 766 754, proti povinnému: O. S. Š., D.: XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, XXX XX N. - O. Č. A., L.P.: XX XXX XXX, o vymoženie sumy vo výške 5412,94 Eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto:
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov konania vo výške 11,94 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 01. 2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 5412,94 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/241/2017, zo dňa 05.01.2018, vykonateľný dňa 12.04.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 28. 02. 2022 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie, a to aby v návrhu v časti F) Trovy exekúcie - Trovy právneho zastúpenia a Trovy celkom - opravil správnu sumu trov právneho zastúpenia. Oprávnený bol zároveň výzvou poučený, že v prípade ak v stanovenej lehote nebude podaný návrh na vykonanie exekúcie opravený tak, ako je to uvedené v tejto výzve, súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku sčasti zamietne. Predmetná výzva Okresného súdu Banská Bystrica bola doručená exekútorovi, prostredníctvom ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, dňa 28. 02. 2022.
3. Oprávnený v stanovenej lehote neopravil návrh na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
6. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdne poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v ako ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
11. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenie alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
12. Súd uvádza, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ustálenej súdnej praxe v prípade, ak sa vymáha na základe exekučného titulu istina spoločne s príslušenstvom, tak za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb možno považovať len istinu a nie aj hodnotu príslušenstva pohľadávky. Ustálený právny názor hovorí o tom, že ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 17Co/179/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2013 sp. zn. 14Co/663/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2013 sp. zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.4.2014 sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné). Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, zákonodarca by to v ustanovení § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky uviedol. Ak tak neurobil, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky, to znamená hodnota uplatnenej istiny. Ide v princípe o rovnaké určenie hodnoty predmetu sporu, ako pri určovaní základu pre výpočet súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého je základom pre výpočet poplatku cena predmetu poplatkového úkonu (t. j. hodnota žalovanej pohľadávky), pričom cena príslušenstva sa do predmetu zahrnie len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom konania. Ustálená súdna prax sa zhoduje v tom, že rovnako treba postupovať aj pri určení základu pre výpočet odmeny advokáta, tzv. tarifnej hodnoty. Tarifnou hodnotou v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je v zmysle ustálenej súdnej praxe len hodnota pohľadávky, nie aj hodnota jej príslušenstva.
13. Súd pri výpočtoch trov vychádzal z výšky istiny 5412,94 Eur. Polovičná odmena za jeden úkon (v exekučných veciach) je 95,44 Eur bez DPH. Súd prirátal režijný paušál pre rok 2021 (splnomocnenie zo dňa 22.12.2021), čo predstavuje 10,87 Eur. Súd ešte prirátal daň z pridanej hodnoty, pretože zástupca oprávneného je daňovým subjektom registrovaným pre DPH. 95,44 + 10,87 (režijný paušál) + 21,26
(DPH) = 127,57 Eur. Podľa výpočtov súdu trovy právneho zastúpenia (s DPH) by mali byť v sume 127,57 Eur.
14. Oprávnený si v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uplatňoval trovy právneho zastúpenia vo výške 139,51 Eur. Nakoľko oprávnený na základe výzvy súdu neuviedol správnu výšku trov, súd uvádza, že oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie v rozpore s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, a preto súd návrh na vykonanie exekúcie v prevyšujúcej časti trov právneho zastúpenia vo výške 11,94 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.